Júl 252016
 
 25. Júl 2016

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto zníženie byrokracie pridalo podnikateľom nové druhy povinností, ktoré štát nedokáže zvládnuť. Hrozí im vysokými pokutami. 

Tvorcovia nových ekonomických zákonov na Slovensku sa často odvolávajú na to, že za ich zavedením sú „povinnosti voči Bruselu“. Býva to však iba zámienka zaviesť podnikateľom nové povinnosti a obmedzovať podnikateľské prostredie.

Z Analýzy nákladov a prínosov pre malé a stredné podniky, ktoré vypracovalo Centrum lepšej regulácie pri Slovak Business Agency (SBA) vyplýva, že zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov je dôsledkom gold-platingu, čiže nemá pôvod v legislatíve EÚ. Platí to o až 99 % nákladoch nových povinností pre podnikateľov, ktoré zaviedol.

Príklad pre Európu

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva vládu na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov, čo podporí ekonomický rast a tým aj zamestnanosť, okrem iného jeden z cieľov slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Praktické kroky týmto smerom by boli najlepším dôkazom, že Slovensko takéto vyjadrenia myslí vážne a chce v nich ísť Európe príkladom. Namiesto toho niekoľko dní pred začiatkom svojho predsedníctva uviedlo do platnosti zákon, ktorý je nezmyselný, slúži na zvýšenie byrokracie a nakoniec ani nemá pôvod v európskej legislatíve.

Zákon 351/2015 Z.z o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinný od 18. júna. Slovenským podnikateľom z neho vyplývajú nové druhy povinností. Napriek tomu, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odôvodnilo jeho prijatie povinnosťou transponovať smernicu 2014/67, väčšina novo prijatých  povinností pre podnikateľov nemá pôvod v legislatíve EÚ, píše sa v analýze Centra lepšej regulácie: 

  1. podľa smernice je povinné ustanoviť zodpovednosť odoberateľa služby na území SR za nevyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi subdodávateľa len pre zamestnancov v oblasti stavebníctva a existuje i možnosť zbaviť sa zodpovednosti; slovenský zákon ustanovuje túto zodpovednosť absolútne na všetky prípady a neumožňuje zbaviť sa jej,
  2. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa písomne informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný; slovenský zákon však  túto povinnosť zaviedol,
  3. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa uzatvoriť písomnú dohodu s domácim zamestnancom v prípade jeho vyslania; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol,
  4. smernica neustanovuje absolútnu objektívnu zodpovednosť podnikateľa pri prijatí práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby poskytovateľom služby, resp. dodávateľom prác; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol.

Zákon tiež prináša veľké množstvo byrokracie v podobe nových administratívnych úkonov, hrozbu vysokých pokút (až do 200 000 €) a potenciál vážneho narušenia obchodných vzťahov medzi podnikateľmi.

Centrum lepšej regulácie SBA vypracovalo návrhy opatrení, ktoré by znížili regulačnú záťaž malých a stredných podnikov. Kompletná Analýza nákladov a prínosov pre MSP je na stránke SBA.

Zatraktívniť zamestnávanie

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva ministerstvo na čo najskoršiu novelizáciu spomínaného zákona tak, aby zodpovedal reálnemu životu a neprenášal na podnikateľov kontrolné povinnosti štátu. PAS tiež vyzýva na zníženie výšky odvodov a daní fyzických osôb, ako aj administratívnej záťaže zamestnávania. Tým by sa zjednodušilo a zatraktívnilo legálne zamestnávanie na úkor čiernej práce a podvodov.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Zákon o nelegálnej práci je odtrhnutý od života, v praxi bude nemožné dodržiavať ho dôsledne, iba papierovo

Brusel sa pridal k hlasu podnikateľov, Slovensku odporúča „komplexný plán na odstránenie prekážok v podnikaní“

Jún 012016
 
 1. Jún 2016

Jednou z priorít slovenského polroka v EÚ je aj objasnenie a zjednodušenie právnych predpisov. Plán konkrétnych krokov však zatiaľ chýba. PAS ponúka svoje návrhy.

Presne o mesiac sa Slovensko na pol roka stane predsedníckou krajinou Európskej únie. Znamená to veľa hesiel, vyhlásení, stretnutí a rokovaní. Ak však celý ten polrok nemá byť iba mlátením prázdnej slamy, je dôležité, aby Slovensko išlo príkladom, aby EÚ v niečom inšpirovalo. Napríklad praktickými krokmi, ktoré urobí pre zlepšenia života svojich občanov.

Jednou z priorít slovenského predsedníctva je napríklad „Hospodársky rast“. V rámci zvyšovania hospodárskeho rastu v Európe si naša krajina dala za cieľ aj objasnenie a zjednodušenie právnych predpisov. „Zameriame sa na zlepšenie a zefektívnenie prostredia, v ktorom malé a stredné firmy fungujú,“ píše sa oficiálnych dokumentoch k slovenskému predsedníctvu. Aj najnovšia správa Európskej komisie o Slovensku pre rok 2016 konštatuje, že na podnikanie v našej krajine nepriaznivo vplývajú časté zmeny predpisov a zaťažujúce administratívne požiadavky.

Buďme inšpiráciou

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) navrhuje, aby Slovensko išlo príkladom ostatným krajinám EÚ, ktorým bude predsedať a urobilo počas najbližšieho polroka tri konkrétne zmeny, ktoré výrazne uľahčia život podnikateľov a zlepšia podnikateľské prostredie. Bude to inšpiráciou pre iné krajiny, podobne ako sa ňou napríklad stalo zverejňovanie výdavkov štátu v Centrálnom registri zmlúv, ktorý nám závidí celý svet.

Tri navrhované opatrenia na odbúranie byrokracie a zmenšenie administratívy na Slovensku, prakticky s nulovou náročnosťou na výdavky štátu:

  1. Platnosť všetkých nových zákonov a noviel, ako aj vyhlášok, nariadení a ďalších administratívnych nástrojov nastaviť vždy buď od 1. januára, alebo od 1. júla bežného roka. Odbúra sa tým potreba sledovať neustále zmeny zákonov a predpisov v akýkoľvek deň roka, čo neúmerne zaťažuje najmä malých podnikateľov.
  2. Zmeniť fungovanie Jednotných kontaktných miest tak, aby na nich podnikatelia mohli jednou návštevou vybaviť všetky administratívne povinnosti pri zmene v podnikaní, ako je napríklad založenie firmy, zmena vlastníctva, sídla a ďalších údajov firmy, prijatie a prepustenie zamestnancov, podanie daňového priznania a podobne. Po poskytnutí potrebných údajov zo strany občana by všetky ostatné úkony vybavilo Jednotné kontaktné miesto. Všetky jeho funkcie by mali fungovať samozrejme aj elektronicky.                             V súvislosti s tým navrhujeme zavedenie povinnosti pre všetky štátne, verejné a komunálne orgány, aby si samy vyžiadali všetky potrebné podklady pre svoje rozhodnutia od iných orgánov a nežiadali ich doručenie od občana. Ak občan štátu nejaký údaj dodá, štát je povinný tento údaj uložiť do svojej databázy, z ktorej ho každý iný orgán štátnej, verejnej či komunálnej správy môže získať cez digitálne siete.
  3. Čo najskôr zrušiť nezmyselné povinnosti podnikateľov, ktoré pre štát a jeho občanov nie sú ničím prínosné, sú iba mrhaním času a energie.

Inšpiráciou, kde začať môžu byť napríklad výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka. Niekoľko príkladov:

Hlásenie pobytu cudzinca ubytovacím zariadením (navyše pomocou elektronickej služby, ktorá neexistuje).

Pokuta zamestnávateľovi za nepravdivé čestné prehlásenie jeho brigádnika.

Koncesionárske poplatky, ktoré musia platiť zamestnávatelia, hoci vo firme nemajú rozhlas ani televízor.

Zbytočné dokladanie súhlasov od daňového úradu a čestných vyhlásení pre obchodný register.

Uzavretie dohody o elektronickej komunikácii medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou.

Povinnosť zamestnávateľa oznámiť zdravotnej poisťovni, že za zamestnanca bude platiť poistné.

Neplníme sľuby

Podľa správy Európskej komisie na podnikanie na Slovensku nepriaznivo vplývajú časté zmeny právnych predpisov, ako aj zaťažujúce administratívne postupy a požiadavky.

PAS už roky hovorí o potrebe zjednodušenia administratívnych, daňových a odvodových predpisov najmä pre malých podnikateľov a živnostníkov. Takzvaná podnikateľská doložka, teda posúdenie dopadu prijatých zákonov na podnikateľské prostredie sa však stále prakticky nevyužíva. Slovensko zatiaľ neuviedlo do života ani princíp „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky), k dodržiavaniu ktorého sa zaviazalo.

Byrokracia patrí k oblastiam, na ktoré sa v prieskumoch podnikatelia najviac sťažujú.

Prečítajte si aj:

Brusel sa pridal k hlasu podnikateľov, Slovensku odporúča „komplexný plán na odstránenie prekážok v podnikaní“

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Dec 152014
 
 15. December 2014

V koncoročnom čísle prinášame informácie o nových európskych finančných zdrojoch, ktoré bude môcť slovensko čerpať za účelom rozvoja infraštruktúry a zvyšovania konkurencieschopnosti. Všimli sme si pozitívne hodnotenie štátneho rozpočtu SR zo strany Európskej komisie. Sledujeme pripravované aktivity slovenského eurokomisára M. Šefčoviča v energetickej oblasti, najmä tému európskej energetickej únie. V ďalších rubrikách prinášame aktuality týkajúce sa telekomunikačného sektora a podnikateľského prostredia. V súvislosti s TTIP informujeme o pozitívnom postoji slovenských europoslancov k transatlantickej dohode, o potrebe zapracovania ISDS mechanizmu v dohode a vyvraciame niektoré fámy o znižovaní zdravotných a hygienických štandardov v potravinárskom sektore.

 

Linka na 17. číslo euPASnewsletter (november/december 2014)

Archív

 

Nov 112014
 
 11. November 2014

V novom čísle informujeme o definitívnom zložení Európskej komisie a približujeme oblasť energetiky, ktorú bude mať v agende slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. Prinášame informácie o výsledkoch stress testov európskych bánk a nových opatreniach Európskej komisie a Európskej centrálnej banky smerujúcich k vyššej transparentnosti bánk v EÚ a lepšej spolupráci pri odhaľovaní daňových únikov. V sekcii venovanej energetike sme si všimli plán lepšieho prepojenia energetickej infraštruktúry medzi členskými krajinami. Informujeme tiež o prijatí kompromisnej formy klimaticko-energetického balíčka. V ďalších rubrikách nájdete informácie napr. o reforme autorských práv, problémoch s implementáciou tzv. práva na zabudnutie, mikropôžičkách z programu EÚ Progress, ktoré podporili už 20000 podnikateľom, či o prvých schválených slovenských operačných programoch. Naďalej venujeme pozornosť priebehu rokovaní o TTIP.

 

Linka na 16. číslo euPASnewsletter (október 2014)

Archív

 

Okt 062014
 
 6. Október 2014

Hlavnou témou nového vydania elektronického mesačníka euPASnewletter je predstavenie nového zloženia Európskej komisie na obdobie 2014 – 2019. Osobitne sa venujeme portfóliu dopravy, ktoré bolo pridelené slovenskému eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi. Prinášame profil Ivana Štefanca, poslanca Európskeho parlamentu (SDKÚ-DS/EPP), a jeho pohľad na nové zloženie Európskej komisie. Informujeme o pripravovaných aktivitách EK v oblasti podpory a presadzovania zelenej energie. V sekcii venovanej podnikateľskému prostrediu si všímame aktuálne hodnotenie konkurencieschopnosti, administratívnemu zaťaženiu a vyhliadkam na jeho zníženie a financovaniu start-upov. Naďalej sledujeme rokovania o voľnom obchode medzi EÚ a USA a prinášame informácie o obchodnej dohode CETA, ktorá by v prípade schválenia priniesla zjednodušenie obchodu medzi Kanadou a EÚ.

 

Linka na 15. číslo euPASnewsletter (september 2014)

Archív