Nov 052014
 
 5. November 2014
Štyri úrovne podnikateľskej etiky v praxi

Podnikateľská etika v praxi sa odohráva na štyroch úrovniach. Ide o tieto úrovne:

  • globálna,
  • spoločenská,
  • organizačná,
  • individuálna.

Toto členenie je kľúčové pri aplikácii podnikateľskej etiky do praxe, pretože poukazuje na to, že za aplikáciu etiky do hospodárstva zodpovedajú rôzne subjekty. Dané členenie podnikateľskej etiky v praxi zároveň ukazuje, že na každej úrovni podnikateľskej etiky sa nachádzajú špecifické eticko-ekonomické problémy a otázky.

Na globálnej úrovni patria k najväčším etickým otázkam v hospodárskom prostredí:

  • ekologické problémy,
  • zneužívanie prírodného bohatstva chudobných krajín,
  • nenásytnosť vrcholového manažmentu nadnárodných korporácií a bánk,
  • novodobé otroctvo,
  • nútená práca,
  • detská práca,
  • bezbrehý a škodlivý konzum,
  • zavádzajúca reklama,
  • výroba návykových tovarov atď.

Na úrovni spoločenskej (štátnej) vystupujú do popredia tieto etické otázky:

  • nedokonalá alebo dokonca neetická legislatíva,
  • nezamestnanosť,
  • porušenie hospodárskej súťaže,
  • korupcia,
  • chudoba,
  • ekologické problémy,
  • mzdové deformácie,
  • nespravodlivá daňová politika,
  • diskriminácia na trhu práce,
  • nízka vymáhateľnosť práva atď.

organizáciách (podnikoch) sa vyskytujú nasledovné eticko-ekonomické problémy:

  • diskriminácia  v oblasti ľudských zdrojov,
  • zlé pracovné podmienky,
  • nedodržiavanie bezpečnostných predpisov pri práci,
  • nespravodlivé odmeňovanie,
  • psychický teror na pracovisku,
  • zlé medziľudské vzťahy na pracovisku,
  • nekvalitná práca,
  • poškodzovanie majetku podniku,
  • poškodzovanie dobrého mena podniku,
  • neférové vzťahy s konkurenciou,
  • nekvalitné výrobky,
  • nespravodlivé ceny,
  • neplatenie sociálnych a zdravotných odvodov za zamestnancov a pod.

Na individuálnej úrovni ide o množstvo etických problémov, ktoré súvisia s odlišnou morálkou jednotlivcov, napríklad:

  • nespravodlivá mzda,
  • nízka právna a etická úroveň spotrebiteľa,
  • nerešpektovanie ľudských práv človeka ako zamestnanca alebo zákazníka,
  • sexuálne obťažovanie,
  • mobbing, šikanovanie,
  • chamtivosť podnikateľa/manažéra/zamestnanca,
  • poškodzovanie/krádeže tovarov v obchodoch,
  • nadradenosť manažéra,
  • vulgárnosť kolegu,
  • neobjektívnosť manažéra pri hodnotení pracovného výkonu,
  • kupovanie kradnutého tovaru,
  • neplatenie daní,
  • práca na čierno,
  • okrádanie zákazníka,
  • zneužívanie neznalostí zákazníka,
  • vedomé podpisovanie zmluvy, o ktorej jednotlivec vie, že ju nemôže splniť atď.

 

Subjekty zodpovedné za rozvoj podnikateľskej etiky v praxi

Na globálnej úrovni ide o medzinárodné organizácie – obchodné, finančné, občianske, profesijné a pod., ktoré svojimi rozhodnutiami vplývajú na ekonomickú reguláciu z hľadiska etiky. Ide o také organizácie ako je OSN, WTO, Svetová banka, WHO a pod. Čoraz viac sa do popredia dostávajú občianske hnutia, ako napríklad iniciatíva AVAAZ, alebo Hnutie 99 alebo Occupy Wall Street. Vďaka sociálnym sieťam sa pomerne rýchlo dokáže zaktivizovať mnoho rovnako zmýšľajúcich ľudí a vyjadriť svoj postoj k naliehavým ekonomickým kauzám alebo opatreniam. Hlas svetovej verejnej mienky sa stáva významným faktorom v boji proti neetickému konaniu v ekonomike.

Napríklad, nedávno priniesli médiá správu o neľudských podmienkach pracujúcich na stavbe štadiónov v Katare, kde sa majú konať v roku 2022 Majstrovstvá sveta vo futbale. K tomu sa pridali podozrenia z uplácania pri schvaľovaní Kataru ako dejiska MS. Odozva medzi ľuďmi na celom svete viedla minimálne k tomu, že sa o situáciu začali intenzívnejšie zaujímať médiá a zvýšil sa verejný tlak na spravodlivé odmeňovanie pracovníkov. V súvislosti s údajným uplácaním silnejú hlasy, ktoré požadujú zmenu vedenia FIFA.

Na spoločenskej úrovni je hlavným subjektom štát, so svojou výkonnou, zákonodarnou a justičnou zložkou. Rozhodnutia štátu o výške daní, o ich prerozdelení, o investičnej pomoci, ale aj o sociálnej politike štátu, o veľkosti minimálnej mzdy a podobne, sú významnými zásahmi do podpory alebo brzdy podnikateľskej etiky. Takisto zákonodarné zbory sú subjektom s mimoriadnym vplyvom na rozvoj podnikateľskej etiky. Spravodlivé zákony, ktoré sa všeobecne očakávajú od týchto zborov, podporujú pozdvihnutie morálky smerom k etike. Nespravodlivé zákony naopak, vytvárajú prostredie, v ktorom sa vo väčšej miere dejú neetické konania v hospodárstve. Osobitnú úlohu na tejto úrovni zohráva justícia. Zlá vymáhateľnosť práva, ktorá je rozšírená v našej krajine, je brzdou v aplikácii podnikateľskej etiky v praxi na organizačnej a individuálnej úrovni, pretože umožňuje myslieť si, že aj keď ekonomický subjekt koná nezákonne, trest mu nehrozí, minimálne v blízkej budúcnosti,  a v ďalekej sa možno dočká aj premlčacej doby.

Na organizačnej (podnikovej) úrovni sú rozhodujúcim subjektom v rozvoji podnikateľskej etiky v praxi organizácie akéhokoľvek typu, t. j. podniky (štátne aj súkromné) či neziskové organizácie, tak z odvetvia zdravotníctva, školstva či kultúry, ako aj z odvetvia hospodárskeho. Často sa vyskytuje mylná predstava, že za rozvoj podnikateľskej etiky zodpovedajú len ekonomické subjekty.

Za rozvoj podnikateľskej etiky v praxi na tejto úrovni sú zodpovedné vedenia podnikov či organizácií, prípadne ich majitelia, v závislosti od právnej formy organizácie. Táto skutočnosť je mimoriadne dôležitá pre pochopenie rozvoja podnikateľskej etiky, pretože presne poukazuje od koho závisí, či sa organizácia prihlási ku koncepcii spoločenskej zodpovednosti podnikov a uvedie ju do praxe, či organizácia prijme etický kódex, či striktne rešpektuje zákon, či dbá na výber svojich obchodných partnerov, či platí dane, respektíve či dodržiava ľudské práva svojich zamestnancov a podobne.

Na individuálnej úrovni je nositeľom integrácie etiky a ekonomiky konkrétny človek. Každá ľudská bytosť je mnohými nitkami spojená s hospodárskou sférou a je od nej závislá. Hospodárstvo uspokojuje existenčné ľudské potreby. Okrem toho hospodárska sféra poskytuje priestor pre uplatnenie pracovných schopností ľudí, realizáciu, ale aj množstvo produktov pre ich zábavu. Jednotlivec v hospodárskej sfére plní súčasne alebo v priebehu svojho života mnoho rol – je zamestnancom, konzumentom, manažérom, majiteľom, podnikateľom, klientom a v každej z týchto pozícií určitým spôsobom vplýva na stav podnikateľskej etiky v praxi.

Príklady:

Platí dane? Ak, áno, prispieva k rozvoju národného bohatstva, z ktorého čerpajú aj tí, ktorí dane neplatia.

Reklamuje pokazený tovar? Ak áno, ukazuje svoje právo zákazníka na  bezpečnosť tovarov a služieb a na svoje právo dostať za svoje peniaze kvalitný tovar.

Berie si bločky za kúpený tovar a služby? Ak  áno, zabraňuje neplateniu daní od subjektov, ktoré zarábajú nekalým spôsobom.

Je manažérom, ktorý si váži svojich podriadených? Ak áno, uznáva ich ako bytosti hodné úcty a pôsobí na ich zdravé sebavedomie.

Odmieta kúpiť kradnutý tovar? Ak áno, odmieta tým podporovať zlodejov, a vyjadruje solidaritu s tými, čo boli okradnutí.

Uvedomovanie si týchto rozličných úrovní podnikateľskej etiky je dôležité. Problém nemožno vyriešiť, pokiaľ nie je jasné, ako sa prejavuje na tej-ktorej úrovni a aké subjekty zodpovedajú za jeho vznik a odstránenie. Väčšina eticko-ekonomických problémov vyžaduje kritickú analýzu a komplexný prístup k problémom. Nie je tajomstvom, že platenie daní je v našej krajine veľkým etickým problémom. Ide o eticko-ekonomický problém, ktorého vyriešenie je možné len prijatím opatrení na spoločenskej, podnikovej i individuálnej úrovni.

Príklad:

Mnohí podnikatelia, ktorí rešpektujú morálne normy v medziľudských vzťahoch a ktorých považuje ich okolie za dobrých ľudí, zastáva odmietavý názor na platenie daní do štátnej kasy. Ich zdôvodnenia bývajú približne takéto:

Prečo by som mal platiť dane, veď mne štát nič nedá zadarmo!“

„Ja im dám dane a oni (vláda) si pokúpia drahé autá! No určite!“

„Radšej si kúpim auto, ako by som mal dať svoje peniaze štátu.“

„V tejto republike nič nefunguje, pozrite sa na cesty. Ako to, že v Rakúsku majú kvalitné cesty, a u nás sú sama jama! Keby tak bolo aj u nás, rád by som dane zaplatil.“

Podnikateľský subjekt, ktorý robí všetko preto, aby sa vyhol plateniu daní,  vo svojom uvažovaní neberie do úvahy, že štát nie je cudzie teleso, ale niečo, čo bezprostredne súvisí s kvalitou jeho života i života jeho rodiny. Veď životnú úroveň v každej krajine ovplyvňuje to, ako si štát plní svoje základné funkcie v oblasti obrany, zdravotníctva, školstva, kultúry, infraštruktúry, sociálneho zabezpečenia. Podnikateľský subjekt pritom neberie na zreteľ,  že v krajine sú ľudia, ktorí dane platia, a tak on požíva výhody, ktoré mu štát ponúka, aj keď sa priamo na ich finančnom zabezpečení nezúčastňuje, respektíve zúčastňuje sa v menšej miere, ako by sa mal či mohol. Isteže, existujú iné formy, ktorými prispieva štátu – odvody za svojich zamestnancov,  cestná daň a podobne.

Aby sa etické otázky v oblasti platenia daní vyriešili, musí sa na každej úrovni niečo zmeniť. Štát vo svojej výkonnej, zákonodarnej a justičnej sfére musí pôsobiť transparentne a ekonomicky. Obyvatelia musia mať pocit, že exekutíva, parlament a justícia nemíňajú štátne peniaze nadarmo, že im ide o blaho občanov, že dane sú stanovené spravodlivo, a že každý, kto nebude rešpektovať zákon v oblastí platenia daní, bude spravodlivo potrestaný.

Organizácie v štáte sa takisto musia zviazať, že budú rešpektovať zákony, a teda aj zákony v oblasti platenia daní. Podnikatelia majú možnosť prostredníctvom profesijných či odvetvových organizácií bojovať proti tomu, čo sa im javí nesprávne, nemorálne alebo neefektívne na strane štátnych orgánov, a nemusia svoju nevôľu vyjadrovať neplatením daní.

Takisto musí dôjsť k zmene na úrovni jednotlivca. Ako občania sme si rovní, rovní sme si aj pred zákonom. Snáď treba vo väčšej miere viesť ľudí k úcte k tomu, čo dostanú od štátu, aby  časté negovanie štátnej a sociálnej pomoci nebolo na dennom poriadku. To, čo každý človek dostane od štátu, nie je zadarmo, sú to peniaze tých všetkých, ktorí pravidelne platia zo svojich zárobkov dane. A pokiaľ je niekto presvedčený, že tieto dane nie sú spravodlivé, má proti tomu bojovať prostriedkami, ktoré sú v demokratickej krajine bežné a nie uchyľovať a k neetickému konaniu, ktorým neplatenie daní určite je.

Nov 052014
 
 5. November 2014

V odbornej literatúre existuje množstvo definícii podnikateľskej etiky a vyznať sa v nich pre laika je pomerne náročné. Vo všeobecnosti možno povedať, že podnikateľská etika ako veda sa zaoberá skúmaním morálky a etiky v ekonomike.

Najdôležitejšími úlohami podnikateľskej etiky ako vedy sú:

  • Objektívna deskripcia existujúcich morálnych noriem a princípov v ekonomike na všetkých jej úrovniach a vo všetkých jej sférach.
  • Kritická analýza existujúcich morálnych noriem a princípov v ekonomike na všetkých jej úrovniach a vo všetkých jej sférach.
  • Projekcia univerzálnych etických noriem a princípov v ekonomike na všetkých jej úrovniach a vo všetkých jej sférach.
  • Návrhy na riešenie konkrétnych eticko-ekonomických konfliktov v ekonomike na všetkých jej úrovniach a vo všetkých jej sférach.
  • Vypracovanie projektov na integráciu etiky a ekonomiky  všetkých úrovniach ekonomiky a vo všetkých jej sférach.

Morálne aj ekonomické činnosti sú vlastné ľudskému rodu a človek a ani žiadna spoločnosť nemôžu exitovať mimo nich. Základný rozpor medzi etikou a ekonomickou sférou spočíva v ich odlišnej pôvodnej spoločenskej funkcii: Etika je zacielená na dobro všetkých, obsahuje univerzálne princípy, ktoré žiadajú od jednotlivca konať vždy so zreteľom na iných, pokiaľ sa dá so zreteľom na všetkých, pretože etické normy sa vzťahujú na každého. Ekonomické aktivity sú však spojené s individuálnymi alebo čiastkovými záujmami subjektov. A to, čo je v prospech jedného alebo viacerých, môže byť v rozpore so záujmami iných.

Príklad

Ťažba zlata prinesie obrovský zisk skupine akcionárov. Určite z nej budú mať zisk aj niektorí zamestnanci, ktorí v tejto spoločnosti budú pracovať, prípadne jej dodávatelia a obchodní partneri. Ťažbou zlata však, ako dokázali vedci, bude zasiahnuté životné prostredie konkrétnych obyvateľov daného regiónu, ich detí a budúcich generácii, ako aj štát, ktorému sa zvýšia výdavky na liečenie postihnutých ľudí z tejto oblasti. Nastáva teda konflikt medzi ekonomickým záujmom určitej skupiny ľudí a univerzálne platnými etickými právami na život a zdravé životné prostredie ľudí v danom regióne a štáte.

Zisk verzus etika. Centrálnou otázkou podnikateľskej etiky ako vedy je vzťah medzi ziskom a etikou. Zisk je výsledkom uplatnenia ekonomickej kooperácie ľudí, ktorú riadi ekonomická racionalita.  Ekonomická racionalita reprezentuje poznanie a konanie, ktoré je na základe logických postupov a výpočtov zacielené na efektívnosť a ukazuje, ako v priestore obmedzených zdrojov (prírodných, materiálnych, finančných, ľudských, informačných) možno dosiahnuť cieľ s najmenšími nákladmi. Ekonomicky racionálne konáme, keď svoje hospodárske aktivity riadime  

  • na základe matematických výpočtov,
  • plánovite,
  • triezve,
  • rozvážne,
  • so zameraním na dosiahnutie individuálneho hospodárskeho úspechu.

Jednotlivec sa orientuje vo svete aj prostredníctvom etickej racionality. Etická racionalita je jedným z typov hodnotovej racionality, podľa ktorej je racionálny taký spôsob poznania a konania, ktorý vychádza z uznania dobra ako najvyššej etickej hodnoty. Eticky racionálne konáme:

  • keď konáme dobro,
  • keď konáme tak, aby sme zabránili zlu,
  • keď vlastné rozhodnutie realizujeme so zreteľom na iných.

V ľudskom živote zohrávajú významnú úlohu všeľudské hodnoty ako dobro, láska, spravodlivosť, úcta, sloboda, pomoc blížnemu, humanizmus, tolerancia, pravda, česť. Ekonomická racionalita by nemala negovať tieto hodnoty v záujme dosahovania individuálnych alebo skupinových cieľov pretavených do maximalizácie zisku. Podnikateľská etika nie je namierená proti zisku ekonomických subjektov. Zisk sám osebe je ekonomická kategória, ktorá je eticky neutrálna. Podnikateľská etika však nepripúšťa dosahovanie zisku neetickým spôsobom neetické prerozdeľovanie zisku.

Nov 042014
 
 4. November 2014

V 70-tych rokoch minulého storočia sa vyprofilovala nová spoločenskovedná disciplína, ktorá sa začala systematicky a intenzívne zaoberať otázkami morálky a etiky v hospodárstve. Preklad jej anglického názvu business ethics ako podnikateľská etika vedie často k omylu, že ide o etiku podnikateľov. Áno, etika podnikateľov je súčasťou podnikateľskej etiky, ale spolu s ňou podnikateľská etika obsahuje ďalšie oblasti v ekonomike, ktoré sú sprevádzané morálnou činnosťou ekonomických subjektov. Výraz podnikateľská etika v našom kultúrnom prostredí spájame s morálkou a etikou v celom hospodárstve, vo všetkých jeho sférach a oblastiach, so všetkými ekonomickými subjektmi – jednotlivcami, podnikmi, organizáciami, štátom – ktorých aktivity majú dopad na ekonomiku.

 

Výraz podnikateľská etika  sa používa na označenie dvoch javov – podnikateľskej etiky ako vedy a podnikateľskej etiky v praxi, preto je užitočné ujasniť si rozdiel medzi týmito javmi.

Podnikateľská etika ako veda znamená súhrn poznatkov, ktoré sú výsledkom objektívneho a kritického myslenia.

Podnikateľská etika v praxi predstavuje reálny stav aplikácie podnikateľskej etiky vo všetkých úrovniach a oblastiach hospodárskeho života v konkrétnom štáte, regióne, podniku alebo organizácii.

Je teda rozdiel, či sa hovorí o súhrne poznatkov, ktoré  sú k dispozícii spoločnosti,  – obzvlášť však ekonomickým subjektom – na pochopenie vzťahu medzi etikou a ekonomikou, a medzi samotnou ekonomickou realitou, viac či menej (alebo vôbec) preniknutou etickými pravidlami.

Podnikateľskou etikou v praxi sa rozumie aplikácia podnikateľskej etiky ako vedy do reálneho ekonomického života a včleňovanie etických – univerzálnych – pravidiel do ekonomickej morálky.

Nov 032014
 
 3. November 2014

Pre porozumenie podnikateľskej etike je zmysluplné poznať rozdiel medzi výrazmi etikamorálka, ktoré bežne používame ako slová s rovnakým významom. Avšak, výraz etika označuje filozofickú disciplínu, ktorá skúma morálku. Termín morálka používame na označenie súhrnu regulátorov správania (noriem, princípov, prikázaní), ktoré určujú, aké konanie je morálne správne. Inými slovami, morálka je súbor pravidiel, podľa ktorých žije spoločnosť a na základe ktorých jednotlivci rozoznávajú medzi dobrom a zlom. Morálka je to, čo reálne existuje, etika je objektívna spoločenská disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním morálky. Podobne, ako je medicína lekárska veda o zdraví človeka, jeho chorobách, príčinách chorôb a ich liečení, a nemožno ju zamieňať so samotným zdravím, chorobami či s ich liečením, nemožno ani etiku ako vedu zamieňať s morálkou.

Význam morálky pre ľudské žitie

Morálka má skupinový charakter a každá skupina má viac alebo menej vyvinutý systém morálnych požiadaviek. Morálka tvorí jadro každej kultúry. Morálna regulácia je pre bytie a prežitie ľudských jedincov nevyhnutná. Morálka zabezpečuje koordináciu a kooperáciu členov skupiny. Skupiny v nepísanej forme prijímajú určité pravidlá, podľa ktorých sa má správať každý jej člen. Od útleho detstva sa deti vedú k tomu, aby poslúchali, robili dobré veci, vyhýbali sa konaniu, ktoré je nesprávne, napríklad kradnutiu, klamaniu, či fyzickému ubližovaniu. Morálne pravidlá sú vyjadrením toho, čo sa v danej skupine považuje za správne a dobré, teda morálne, čo sa môže robiť, či myslieť.  Zároveň morálna regulácia vymedzuje konania a skutky, ktoré sú zlé, nedobré, teda nemorálne. Kto poruší morálne normy skupiny je potrestaný. Ľudia nedokážu prežiť bez morálnych noriem. Pokiaľ nerešpektovanie prijatých morálnych noriem dosiahne určitú hranicu, nastane v skupine morálny úpadok (demoralizácia), a skupina sa rozpadne.

Morálka reguluje vzťah jednotlivca:

  • k  sebe samému,
  • k inému človeku svojej skupiny,
  • k svojej skupine ako celku,
  • k ľuďom z iných skupín,
  • k spoločnosti,
  • k prírode, vrátane zvierat.
Význam etiky ako vedy

Etika je spoločenská disciplína, ktorá stojí nad skupinovými záujmami. Etické poznanie reprezentuje racionálne zdôvodnenie noriem a princípov pre  ľudského spolužitie, ktoré platia univerzálne, teda nie pre jednu alebo viacero skupín (kultúr), ale pre každú ľudskú bytosť na zemi.

Spoločenský život sa z hľadiska morálnej regulácie vyvíja tak, že existujúce morálne normy absorbujú do seba etické univerzálne požiadavky v závislosti od spoločenských, ekonomických, kultúrno-historických faktorov. Podobne, ako ľudia zahrnú poznatky lekárskej vedy do svojho každodenného života. Čím viac etiky sa nachádza v morálnom systéme, tým je daný morálny systém univerzálnejší a spoločenský život ľudí dosahuje vyššiu kvalitatívnu úroveň – t. j. stáva bezpečnejším, chráneným od svojvôle a násilia iných a moci, jednotlivec má garantované ľudské práva. V morálnej oblasti sme svedkami toho, že národné kultúry reagujú rôznym spôsobom na etické poznanie a požiadavky.

Morálka reguluje správanie ľudí vo všetkých sférach ich existencie a pôsobenia, teda aj v hospodárstve. Niektorí považujú morálku len za súkromnú  sféru človeka. Reálne však ekonomický život je takisto preniknutý morálnymi systémami. Človek predsa nenecháva svoje morálne regulátory pred bránami podniku. V ekonomickom živote sa nachádzajú rôzne druhy a stupne morálnej regulácie. Existujú krajiny, kde je ekonomický život preniknutý korupciou, ale aj krajiny, kde je korupcia na veľmi nízkej úrovni.  Rozdiel v morálke môže existovať aj medzi podnikmi v jednej krajine. Napríklad aj u nás sme svedkami, že existujú ekonomické subjekty, ktoré majú vypracovaný spravodlivý systém odmeňovania, ale aj podniky, kde takýto systém chýba, odmeňovanie zamestnancov je neférové  a nie zriedka i v rozpore so zákonom. Napríklad, keď podnikateľ zamestnancovi platí len minimálnu mzdu, a „na ruku“ mu „dopláca“ ďalšie peniaze, z ktorých však ani on, ani zamestnanec neodvádzajú odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a neplatia z nich dane.