nov 132014
 
 13. novembra 2014
Millennium, spol. s r. o.

Spoločnosť Millennium, spol. s r. o., ktorá pôsobí v oblasti informačných technológií, sa rozhodla transparentne informovať o svojich obchodných vzťahoch so štátnou a verejnou správou. Na svojej internetovej stránke zverejňuje zoznam všetkých aktívnych, ako aj zrealizovaných kontraktov zo štátom. Aktivitu spoločnosť odôvodňuje takto: „Chceme sa odlíšiť a preto sa prihlasujeme k myšienke transparentnosti vo vzťahu k finančným prostriedkom z verejných zdrojov. Vyhlasujeme, že obchodujeme zo štátom čestne a férovo. Nehanbíme sa za našu prácu a ani za cenu, za ktorú sme štátne zákazky realizovali.“ Viac informácií nájdete tu.

nov 072014
 
 7. novembra 2014
Základná literatúra
McELHANEY, K. A. 2011. Dobrý biznis. Bratislava : Eastone Books, 2011. 200 s. ISBN 978-80-8109-193-3.

Americká autorka píše zrozumiteľným štýlom o spoločenskej zodpovednosti podnikov. Základnou myšlienkou knihy je idea, že spoločenská zodpovednosť podniku musí mať strategické postavenie v systéme riadenia firmy a musí byť prepojená s cieľmi, misiou a kompetenciami firmy. Kniha je príručkou ako si vytvoriť program spoločenskej zodpovednosti podnikov pre veľké firmy a inšpiráciou ako zlepšiť komunikáciu o spoločenskej zodpovednosti podniku s verejnosťou.

REMIŠOVÁ, A. 2011. Etika a ekonomika. 3. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava : Kalligram, 2011. 496 s. ISBN 978-80-8101-402-4.

Autorka ponúka systematické vysvetlenie podnikateľskej etiky ako vedy a jej hlavných oblastí. Kniha obsahuje časti o etike, vzniku podnikateľskej etiky a jej vývoji v zahraničí i na Slovensku, ďalej časti o manažérskej etike, etike v oblasti ľudských zdrojov, etike v službách, v účtovníctve, v bankovníctve, v reklame, o spoločenskej zodpovednosti podnikov. V tejto práci sa zároveň poskytujú základné informácie o formách inštitucionalizácie etiky. V práci je množstvo konkrétnych príkladov a eticko-ekonomických dilem.

REMIŠOVÁ, A. 2011. Vademékum podnikateľskej etiky. Bratislava : Sprint 2, 2011. 148 s. ISBN 978-80-89393-68-8.

Kniha je zhrnutím autorkiných skúseností z aplikácie podnikateľskej etiky do podnikovej praxe. Ide o zrozumiteľný návod na vytvorenie podnikového etického kódexu, jeho implementáciu a realizáciu. Autorka zoznamuje čitateľov aj s ďalšími formami inštitucionalizácie podnikateľskej etiky, napríklad: s etickou radou, ombudsmanom, riaditeľom pre etiku, etickou poradňou, etickým okienkom, etickým auditom, etickým školením a podobne.

PUTNOVÁ, A., SEKNIČKA, P. 2007. Etické řízení ve firmě. Praha : Grada, 2007. 166 s. ISBN 978-80-247-1621-3.

Autori ponúkajú základnú teoretickú informáciu o etike, hodnotách, podnikateľskej etike, o etickom riadení firmy, o nástrojoch a metódach podnikateľskej etiky, o etickom a sociálnom audite, o spoločenskej zodpovednosti podnikov. Kniha je určena podnikateľom, študentom i manažérom.

Internetové zdroje o meraní spoločenskej zodpovednosti podnikov

www.cseurope.org

www.gri.org

www.oecd.org

 

Odporúčaná literatúra

BEAUCHAMP, T. L. – BOWIE, N. E. 1988. Ethical Theory and Business. 3rd edition. New Jersey : Prentice-Hall, 1988. 596 s. ISBN 0-13-290503-5.

BLÁHA, J., DYTRT, Z. 2003. Manažerská etika. Praha : Management Press, 2003. ISBN 80-7261-084-8.

BOWIE, E. N., DUSKA, R. F. 1990. Business Ethics. 2nd. ed. Englewood Cliffs : Prentice-Hall, 1990.

BRENKERT, G. G., BEAUCHAMP, T. L. 2012. The Oxford Handbook of Business Ethics. Oxford University Press, 2012. 736 s. ISBN 978-0-19-991622-1.

BÚCIOVÁ, Z. 2009. O zmenách v chápaní spoločenskej zodpovednosti podnikov. In: OLECKÁ, I. – ZIELINA, M., (Eds.) Kdo je aktérem společenské odpovědnosti firem? „Sborník z odborné česko-slovenské konference“, Olomouc : MVSO, 2009, s. 21 – 32. ISBN 978-80-87240-07-6.

BUSSARD, A. et. al. Spoločensky zodpovedné podnikanie. [online] Bratislava: Nadácia Integra. 113 s. [cit. 2014.03.27.] Dostupné na internete:<www.employment.gov.sk/files/…/csr-nahlad-vseobec.-dobry.pdf‎>

CANNON, T. 1992. Corporate Responsibility. London : Pitman Publishing, 1992. 265 s. ISBN 0-273-03727-7.

CARROLL, A. B. 1991. The Pyramid of Corporate Social Responsibility: Toward the Moral Management of Organizational Stakeholders. In: Business Horizons. July – Aug., 1991, s. 39 – 48.

CARROLL, A. B. 2008. A History of Corporate Social Responsibility: Concepts and Practices. In: Crane, A., McWilliams, A., Matten, D., Moon, J., Siegel, D. S.: The Oxford Handbook of Corporate Social Responsibility. New York : Oxford University Press, 2008, s. 19 – 46. ISBN 978-0-19-921159-3.

CRANE, A., MATTEN, D. 2010. Business Ethics: Managing Corporate Citizenship and Sustainability in the Age of Globalization. 3rd ed. Oxford: Oxford University Press, 2010. 614 s. ISBN 978-0-19-956433-0.

ČANÍK, P., ČANÍKOVÁ, P. 2006. Aplikace metod a nástrojů podnikatelské etiky v Českém podnikatelském prostředí. [online]. Praha: Transparency International, 2006. 86. s. Dostupné na internete: http://www.transparency.cz/aplikace-metod-nastroju-podnikatelske-etiky-ceske-podnikatel/

DE GEORGE, R. T. 1990. Business Ethics, Third Edition. New York; London : Macmillan, 1990. 486 s. ISBN 978-0-023-28011-5.

DONALDSON, T., WERHANE, P. H. 1993. Ethical Issue in Business: A Philosophical Approach. Englewood Cliffs : Prentice-Hall, 1993. 640 s. ISBN 978-0-132-82716-6.

ETICKÝ KÓDEX PODNIKANIA. 2003. Bratislava : Slovak Foreign Policy Association, 2003.

ETZIONI, A. 1995. Morální dimenze ekonomiky. Praha : Victoria Publishing, 1995. 245 s. ISBN 80-85865-19-X.

ETZIONI, A. 1995. A Comparative Analysis of Complex Organizations . Revised and Enlarged Edition. New York : MacMillan, 1995. 584 s. ISBN 0-02-909620-0.

FERRELL, O. C., FRAEDRICH, J.  2012. Business Ethics: Ethical Decision Making & Cases. 9th ed. Cengage Learning, 2012. 576 s. ISBN 978-1-111-82516-4.

FREEMAN, E. 1984. Strategic Management: A Stakeholder Approach. Marshfield : Pittman, 1984. ISBN 0-273-01913-9.

FRIEDMAN, A. L., MILES, S. 2006. Stakeholders. Theory and Practice. Oxford : Oxford University Press, 2006. 330 s. ISBN 978-0-19-926986-0.

FRIEDMAN, M. 1970. The Social Responsibility of Business is to Increase Its Profits. In: The New York Times Magazine, September 13, 1970. [online]  [28.08.2010] Dostupné na http://www.colorado/edu/studentsgroups/libertarians/issues/friedman-soc-resp-business.html

GHILLYER, A. W. 2010. Business Ethics. A Real World Approach, 2nd ed. New York : McGraw-Hill, 2010. 359 s. ISBN 978-0-071-10065-6.

GRISERI, P., SEPPALA, N. 2010. Business Ethics and Corporate Social Responsibility. Andover : Cengage Learning , 2010.  ISBN 978-1408007433.

HANULÁKOVÁ, E. 1997. Podnikateľská etika. Prístup, perspektíva, výzva. Bratislava : Eurounion, 1997. 114 s. ISBN 80-85568-79-9.

Harvard Business Review on Corporate Ethics. 2003. Boston : Harvard Business School Press, 2003. 194 s. ISBN 1-59139-273-X.

Harvard Business Review on Corporate Responsibility. 2003. Boston : Harvard Business School Press, 2003. 231 s. ISBN 1-59139-274-8.

HOSMER, L. T. 2010. The Ethics of Management. McGraw : Hill/Irwin, 2010. 208 s. ISBN 978-0073530543.

HUBEROVÁ, B. 1995. Psychický teror na pracovisku. Mobbing. Martin : Neografia, 1995. 144 s. ISBN 80-85186-61-6.

CHAPMAN, R. A. 2003. Etika ve veřejné službě pro nové tisíciletí. Praha : Slon, 2003. s. 263. ISBN 80-86429-14-8.

CHRYSSIDES, G. D., KALER, J. H. 1993: An Introduction to Business Ethics. London; Glasgow; New York : Champan & Hall, 1993. 575 s. ISBN 0-412-46080-7.

JANOTOVÁ, H., FARKAŠOVÁ, V. 2001. Manažérska etika a komunikácia v podnikaní. Žilina : Žilinská univerzita, 2001. 115 s. ISBN 80-7100-814-1.

KLOPFER, M. 1995. Etika podnikania. Bratislava : SPN, 1995. 72 s. ISBN 80-08-01023-1.

LEYMANN, H. 2006. Mobbing. Psychoterror am Arbeitsplatz und wie man sich dagegen wehren kann. 13. Auflage. Reibek bei Hamburg : Rowohlt, 2006. 188 s. ISBN 978-3-499-13351-0.

LAČNÝ, M. 2012. Spoločenská zodpovednosť podnikov. Prešov : Prešovská univerzita, 2012. 112 s. ISBN 978-80-555-0425-4.

LAŠÁKOVÁ, A. 2011. Etické princípy v manažmente ľudských zdrojov: Vymedzenie a praktická aplikácia. In Fobelová, D. (Ed.). Aplikovaná etika a profesionálna prax. Banská Bystrica: FHV UMB, s. 73 – 81. ISBN 978-80-557-0217-9.

LUKNIČ, A. S. 1994. Štvrtý rozmer podnikania – etika. Bratislava : SAP, 1994. 344 s. ISBN 80-85665-30-1.

MAAK, T., PLESS, N. M. 2006. Responsible Leadership in a Stakeho in a Stakeholder Society– A Relational Perspective. In Journal of Business Ethics. č. 66. s. 99-115.

NECHALA, P., REMIŠOVÁ, A., CSANYI, G. 2006. Protikorupčný manuál podnikateľa. Bratislava : Transparency International Slovensko, 2006. 176 s. ISBN 80-968427-7-3.

PAINTER-MORLAND, M., BOS, R. (Eds.) 2011. Business Ethics and Continental Philosophy.  Cambridge : CUP, 2011. 371 s. ISBN 978-0-521-19904-9.

REMIŠOVÁ, A. 1999. Manažérska etika. Bratislava: Ekonóm, 1999. 187 s. ISBN 978-80-2251-121-8.

REMIŠOVÁ, A., TRENČIANSKÁ, E. 2012. Etika a morálka – teória a realita. Bratislava: Sprint 2, 2012. 272 s. ISBN 978-80-89393-76-3.

RICH, A. 1994. Etika hospodářství. I. Praha : Oikoymenh, 1994. 248 s. ISBN 80-85241-67-1.

RICH, A. 1994. Etika hospodářství. II. Praha : Oikoymenh, 1994. 376 s. ISBN 80-85241-62-5.

SEN, A. 1995. Morální dimenze ekonomiky. Praha : Victoria Publishing, 1995. 248 s. ISBN 80-85865-19-X.

SEN, A. 2002. Etika a ekonomie. Praha : Vyšehrad, 2002. 120 s. ISBN 80-7021-549-6.

SMREKOVÁ, D., PALOVIČOVÁ, Z. 1999. Podnikateľská a envirinmentálna etika. Bratislava : Iris, 1999. 147 s. ISBN 80-88778-85-9.

SOLOMON, R. C. 1993. Ethics and Excellence. Cooperation and Integrity in Business. New York; Oxford : Oxford University Press, 1993. 275 s. ISBN 978-0-19-508711-6.

STEINMANN, H. – LÖHR, A. 1992. Grundlagen der Unternehmensethik.  Stuttgart : Poeschel, 1992. 219 s. ISBN 3-7910-9157-3.

ŠRONĚK, I. 1995. Etiketa a etika v podnikání. Praha : Management press. 214 s. ISBN 80-85603-94-2.

ULRICH, P. 1997. Integrative Wirtschaftsethik. Grundlagen einer  lebensdienlichen Ökonomie. Bern-Stuttgart-Wien : Haupt, 1997. 517 s. ISBN 3-258-05610-2.

ULRICH, P. 2010. Integrative Economic Ethics. Cambridge : CUP, 2010. 500 s. ISBN 978 0521172424X.

ULRICH, P. 2002. Der entzauberte markt. Eine wirtschaftsethische Orientierung. Freiburg-Basel-Wien : Herder, 2002. 222 s. ISBN 3-451-27935-5.

ULRICH, P., LUNAU, Y., WEBER, T. 1996. ‚Ethikmassnahmen‘ in der Unternehmenspraxis. Zum Stand der Wahrnehmung und Institutionalisierung von Unternehmensethik in schweizerischen und deutschen Firmen. Ergebnisse einer Befragung. In:. Beiträge und Berichte. Nr. 73. Institut für Wirtschaftsethik an der Universität St. Gallen, . St. Gallen, 1996.

TOFFLER, B. L. 1986. Tough Choices. Managers Talk Ethics. New York : John Wiley & Sons, 1986. ISBN 0-471-83022-4.

WIELAND, J. 1993. Formen der Institutionalisierung von Moral in amerikanischen Unternehmen. Die amerikanische Business-Ethics-Bewegung: Why and how they do it. Bern, Bern; Stuttgart; Wien : Haupt. 109 s. ISBN 3-258-04784-7.

WIELAND, J. 2004. Die Ethik der Governance. Marburg : Metropolis.128 s. ISBN 3-89518-235-4.

nov 072014
 
 7. novembra 2014

Rozvoj podnikateľskej etiky do podnikovej sféry nie je možný bez inštitucionalizácie etiky. Inštitucionalizáciou etiky sa rozumieme včlenenie podnikateľskej etiky do systému riadenia. V tejto podobe sa etika potom plánuje, organizuje, riadi a kontroluje obdobným spôsobom ako každá iná činnosť v podnikovej/organizačnej sfére. V súčasnosti existuje niekoľko osvedčených mechanizmov, ktorými sa dá dosiahnuť solídna úroveň rozvoja podnikateľskej etiky v podnikovej praxi. Najvýznamnejšie z nich sú:

  • Podnikové etické kódexy
  • Etické rady/komisie
  • Riaditeľ pre etiku
  • Zamestnanec pre etické otázky
  • Ombudsman
  • Vzdelávanie o etike
  • Etické prípadové štúdie
  • Etické  okrúhle stoly
  • Etické horúce linky
  • Etické poradne
  • Rubrika v podnikovom časopise o etických problémoch
  • Etický audit
Podnikové etické kódexy

Podnikový etický kódex predstavuje súhrn etických požiadaviek, ktorými sa má riadiť každý, kto vystupuje pod hlavičkou podniku. Je konkretizáciou hodnôt podniku. Cieľom etického kódexu je morálna regulácia správania členov vedenia, manažérov, zamestnancov podniku. Etický kódex sa prijíma v písomnej podobe a s jeho obsahom by mal byť uzrozumený každý, na koho sa podnikový etický kódex vzťahuje. Etický kódex je kompasom v morálnom konaní, pomáha zamestnancom vyhnúť sa neetickému konaniu a brániť sa, keď ich niekto navádza na neetické konanie. Zamestnanci sa môžu obrátiť k tomuto dokumentu vždy, keď si potrebujú niečo overiť.

O tom, či podnik prijme etický kódex, a aký bude obsah i forma etického kódex, rozhoduje najvyššie vedenie podniku. Podnik, ktorý sa riadi etickým kódexom, sa považuje za dôveryhodného partnera, ktorého konanie nie je škodlivé pre obchodných partnerov. Etický kódex sa odporúča prijať tak malým, ako aj veľkým podnikom. Porušenie etického kódexu by sa malo sankcionovať, pretože pokiaľ ten, kto sa správa v podniku neeticky, nie je nejakým spôsobom potrestaný, vytvára sa kolektívna mienka, že etický kódex je len pro forma.

Z hľadiska obsahu sa kódexom spravidla regulujú nasledovné okruhy problémov:

  • dodržiavanie ľudských práv vo vzťahu  ku všetkým stakeholderom,
  • rešpektovanie zákona,
  • ochrana životného prostredia,
  • dôstojné pracovné podmienky,
  • zákaz akejkoľvek diskriminácie,
  • rešpektovanie bezpečnosti práce,
  • kvalitné medziľudské vzťahy,
  • kultivované riešenie konfliktov na pracovisku,
  • ochrana majetku podniku,
  • ochrana mena podniku,
  • ochrana interných informácií,
  • konflikt záujmov,
  • prijímanie darov,
  • korupcia v akejkoľvek podobe,
  • poctivý vzťah k zákazníkom,
  • kvalita výrobkov,
  • legálny softvér,
  • uvádzanie pravdivých informácií v účtovných správach.

Existuje veľké množstvo podnikových etických kódexov. Podniky, ktoré majú vlastné etické kódexy, by mali mať kódex umiestnený na svojej internetovej stránke. Podporujú tým transparentnosť a zároveň zabezpečujú aj kontrolu zo strany verejnosti.

Etický kódex odráža špecifickosť firmy, preto je obsah každého etického kódexu iný. Tvorba etického kódexu nie je jednoduchou záležitosťou, má svoje pravidlá a podnik by jej mal venovať adekvátnu pozornosť.

Ako vyzerajú etické kódex konkrétnych podnikov, možno zistiť na internetovej stráne organizácie. (O tom, ako sa má postupovať pri tvorbe etických kódexov sa možno dočítať v publikácii A. Remišovej s názvom: Vademékum podnikateľskej etiky. Pozri zoznam literatúry.)

Etické rady/komisie

Etické rady predstavujú kolektívne orgány, ktoré majú na starosti rozvoj etiky v podniku. Etické rady sú spravidla poradným orgánom najvyššieho vedenia a ich uznesenia majú charakter odporúčaní. Jednou z najvýznamnejších úloh etických rád je rozhodovanie o tom, či došlo k porušeniu podnikového etického kódexu, ďalej stanovujú sankcie za jeho porušenie a navrhujú opatrenia na zamedzenie neetických skutkov.

Členmi etických rád môžu byť zamestnanci daného podniku, ale aj externisti, predovšetkým odborníci z oblasti práva, psychológie, podnikateľskej etiky.

Riaditeľ pre etiku

Riaditeľ pre etiku je vedúci pracovník, ktorý má na starosti riadenie etických procesov v podniku. Môže, ale nemusí, existovať súčasne s etickou radou. Jeho hlavnou úlohou je dbať na rešpektovanie etického kódexu, monitorovať porušenia etického kódexu, poskytovať alebo zabezpečovať etické poradenstvo, riešiť morálne konflikty v medziľudských vzťahoch na pracovisku. Existencia funkcie riaditeľa pre etiku je zárukou pre zamestnancov, že majú k dispozícii inštitúciu, ktorá im pomôže s odpoveďami na otázky, ktoré presahujú ich vedomosti alebo schopnosti. Riaditeľ pre etiku môže rozhodovať sám alebo za pomoci komisie, či došlo k porušeniu etického kódexu.

Zamestnanec pre etické otázky

Zamestnanec pre etické otázky je spravidla spojkou medzi etickou radou a zamestnancami alebo medzi riaditeľom pre etiku a zamestnancami. Všetko závisí od systému, prostredníctvom ktorého sa etika stala súčasťou riadenia. Jeho úlohy sú administratívneho charakteru. Zhromažďuje podklady pre šetrenie prípadu, pre prácu etickej rady alebo na vyžiadanie vedenia. Zamestnanec pre etické otázky vykonáva svoje úlohy súvisiace s etickými otázkami spravidla popri inej pracovnej činnosti. (V poslednom čase sa často spomína pozícia Compliance Officer. Tento termín nie je totožný s termínmi riaditeľ pre etiku alebo zamestnanec pre etické otázky. Označuje človeka, v ktorého v pracovnej náplni (celkom alebo čiastočne) je zaoberať sa realizáciou Compliance Programm-u v podniku.)

Ombudsman

Rola ombudsmana je rola morálnej autority. Túto funkciu môže zastávať súčasný zamestnanec podniku, alebo bývalý zamestnanec, ktorý je už na dôchodku. Musí to byť človek, ktorý je ľuďom v podniku známy a ktorého si vážia. Ombudsman je človek, na ktorého sa obracajú s dôverou tak zamestnanci, ako aj zákazníci vo veci porušenia etického kódexu. Ombudsman pomáha zamestnancom aj vtedy, keď sa dozvedeli o neetickom či nelegálnom konaní v podniku a nevedia, ako majú na túto informáciu zareagovať, ako majú ďalej postupovať.  Ombudsman nemá rozhodovacie kompetencie, výkonným orgánom podáva návrhy na zlepšenie dodržiavania etiky v podniku. Jeho návrhy sa však berú vážne a jeho pôsobenie sa vníma ako dôveryhodné.

Vzdelávanie v oblasti etiky

Podobne ako iné vzdelávacie aktivity aj školenie o  podnikateľskej etike prináša zamestnancom a manažérom nové poznatky, ktoré sa týkajú tejto oblasti. Súčasne im približuje skúsenosti z aplikácie podnikateľskej etiky doma i v zahraničí. Každá organizácia si zvolí takú etickú tému, ktorú považuje za aktuálnu a nevyhnutnú pre svojich zamestnancov. Vo všeobecnosti vieme, že poznatky o etike sú viac na intuitívnej úrovni, že mnohí zamestnanci, ale ani riadiaci pracovníci, nemali možnosť vo svojej profesionálnej príprave absolvovať kurzy etiky alebo podnikateľskej etiky, preto je každé  vzdelávanie z podnikateľskej etiky prínosom pre komunikáciu v podniku.

Za nevyhnutné považujeme školenie o podnikateľskej etike v období, keď sa organizácia pripravuje na zavedenie etického kódexu. Poznať etické princípy ako zodpovednosť, povinnosť, rešpektovanie ľudských práv, tolerancia, čestnosť je kľúčovým pre pochopenie a fungovanie etického kódexu. Obzvlášť účinné je školenie prostredníctvom riešenia etických dilem, prípadových štúdií alebo trénovaním konkrétnych situácií, napríklad ako sa pripraviť na prepúšťanie zamestnancov, ak má byť toto prepúšťanie uskutočnené etickým spôsobom.

Etické prípadové štúdie

Prípadové štúdie sú buď súčasťou vzdelávacích projektov o etike alebo súčasťou pravidelného samostatného vzdelávania zamestnancov s akceptovaním osobitostí ich pracovnej činnosti a ich pozície. V prípadových štúdiách sa opisuje konkrétna situácia, ktorá má výraznú etickú stránku a vznikla v danom podniku alebo v podniku podobného zamerania. Cieľom riešenia prípadovej štúdie je naučiť sa vyhnúť morálnemu zlyhaniu v podobnej situácii. Niektoré organizácie žiadajú od svojich zamestnancov, aby riešili prípadovú štúdiu písomne. Po jej vyhodnotení, dotyčný zamestnanec absolvuje rozhovor s poverenou osobou, ktorou môže byť vyššie nadriadený, riaditeľ pre etiku, zamestnanec pre etické otázky  a podobne.

Etické horúce linky

Zamestnanci sa z rôznych príčin často boja vysloviť podozrenie o aktivitách, ktoré sú v rozpore s etickým kódexom. Prostredníctvom etických horúcich liniek, t. j. telefónnych liniek s odkazovačom a pravidelným 24-hodinovým (alebo častejším) vyhodnocovaním telefonátov majú všetci zamestnanci možnosť upozorniť na neetické alebo nelegálne konanie v podniku. Dnes túto úlohu plnia aj osobitne zriadené e-mailové adresy alebo tzv. boxy. Účelom horúcich liniek alebo obdobných kanálov je umožniť aj anonymnou formou upozorniť na porušenie etického kódexu. Každé vedenie podniku je zainteresované, aby sa neetické aktivity riešili v rámci podniku, aby vedenie malo možnosť čo v najkratšom čase problém vyriešiť. Pokiaľ takéto oznamovacie kanály v podniku nie sú, prípadne, pokiaľ vedenie bagatelizuje oznámenie, oznamovateľ odovzdá informáciu médiám a vtedy sa už hovorí o whistleblowingu, t. j. o verejnom oznámení neetického alebo nelegálneho správania v podniku.

Etické  okrúhle stoly

Etické okrúhle stoly majú dve hlavné funkcie: po prvé, ich prostredníctvom sa zamestnanci učia otvorene a kultivovane rozprávať o morálnych problémoch. A, po druhé, pravidelné etické okrúhle stoly sú zdrojom informácii o dianí v podniku. Etické okrúhle stoly by sa mali organizovať pravidelne a mali by sa nej zúčastňovať aj členovia vedenia. Pokiaľ má organizácia riaditeľa pre etiku alebo zamestnanca pre etické otázky, tak oj oni. Etické okrúhle stoly sú príležitosťou aj na vysvetlenie nejasných a viacznačných pasáží v etickom kódexe či navrhnutie nových častí v etickom kódexe. Na etických okrúhlych stoloch je vhodné aj vyzdvihnúť pozitívne skutky zamestnancov a tým ukázať, aké konanie je úctyhodné a nasledovaniahodné.

Etické poradne

Etická poradňa je inštitúcia, ktorú zriaďuje firma pre svojich zamestnancov. Ide o poradenstvo, ktoré vedie expert z oblasti etiky, ktorý nie je zamestnancom firmy. Tým sa vytvára priestor pre väčšiu otvorenosť zo strany zamestnancov. Etické poradenstvo sa môže uskutočňovať cez telefón alebo osobným kontaktom experta so záujemcom. Etická poradňa môže mať samostatnú miestnosť v podniku alebo v podnikových zariadeniach. Podnik môže dohodnúť spoluprácu aj s poradenskými etickými firmami. Hlavným zmyslom etickej poradne je dať zamestnancovi stabilnú možnosť nájsť pomoc, keď ju potrebuje. Etický poradca má svoju spojku, napríklad zamestnanca pre etické otázky, riaditeľa pre etiku alebo riaditeľa ľudských zdrojov, prostredníctvom ktorých sa môže vecne vyriešiť problém klienta. Etická poradňa plní vtedy svoj účel, keď záujemca o radu môže podľa vlastného želania zostať v anonymite. Klient sa niekedy potrebuje len zveriť so svojím problémom, prípadne sa vyrozprávať alebo zistiť názor nezainteresovanej osoby.

Rubrika v podnikovom časopise o etických problémoch

Vo veľkých podnikoch, ktoré majú podnikové časopisy, je zmysluplné zriadiť rubriku s pravidelnými informáciami o etických záležitostiach. Hlavným cieľom rubriky je pripomínať, že etickým kódexom sa rozvoj etiky neskončil, ale práve naopak, začal. Náplňou tejto rubriky sú informácie o zmenách v etickom kódexe, etických otázkach alebo o etických konaniach jednotlivcov, či celého podniku. V tejto rubrike sa môžu objavovať aj prípadové štúdie, prípadne sa môžu riešiť etické dilemy, uverejňovať kvízy zo znalostí o etickom kódexe, respektíve možno zverejňovať pozitívne či negatívne príklady z iných podnikov. Rubrika môže takisto prinášať poznatky o etických princípoch, teóriách, ale aj o morálnych normách v iných kultúrach.

Etický audit

Etický audit plní predovšetkým kontrolnú úlohu. Vykonáva sa buď špeciálnym subjektom, alebo riaditeľom  pre etiku, zamestnancom pre etické otázky, etickou radou alebo oddelením pre ľudské zdroje. Cieľom auditu je zistiť, ako sa uskutočňuje aplikácia etiky tak po kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej stránke. Kvantitatívne sa dá vyhodnocovať, koľko podnetov prišlo na etickú radu (na riaditeľa pre etiku, vedúceho manažéra a pod.), koľko bolo porušení etického kódexu, koľko článkov o etike bolo publikovaných, koľko prípadových štúdií bolo vytvorených, koľko ľudí sa obrátilo na etického poradcu a pod. Kvalitatívne sa vyhodnocuje obsah etického kódexu, jeho jasnosť, zrozumiteľnosť, aktuálnosť a pod., kvalita článkov o etike v podniku, kvalita medziľudských vzťahov atď. Účelom etického auditu je prijať adekvátne opatrenia na základe analýzy získaných údajov.

nov 072014
 
 7. novembra 2014

V procese rozhodovania by sa mala každá firma, ktorej záleží na jej etickom profile a imidži, snažiť do svojej stratégie zahrnúť tieto základné etické princípy:

  1. Neškodiť iným.
  2. Konať fér voči všetkým zúčastneným stranám.
  3. Konať všeobecné dobro.

Jedným z najvýznamnejších konceptov, v ktorom sú zakotvené tieto etické zásady, je spoločenská zodpovednosť podnikov. Túto koncepciu prijala i OSN vo svojej výzve k podnikom známej ako UN Global Compact. Na Slovensku patrí spoločenská zodpovednosť podnikov – viac známa pod svojím anglickým názvom Corporate social responsibility – k najrozšírenejším teoretickým koncepciám, aj keď mnohé podniky ju aplikujú len čiastkovo.

Podstata spoločenskej zodpovednosti podnikov spočíva v tom, že podnik (organizácia) si uvedomí svoju ukotvenosť v konkrétnom spoločenskom, prírodnom i kultúrnom prostredí a prepojenosť vlastných záujmov so záujmami určitých spoločenských skupín. Tieto skupiny sa nazývajú stakeholderi. Vo všeobecnosti delíme stakeholderov na interných a vonkajších.

Interní stakeholderi sú:

  • akcionári, vlastníci (shareholderi),
  • zamestnanci,
  • zástupcovia zamestnancov (napr. odbory),
  • manažéri.

Vonkajší stakeholderi sú:

  • zákazníci,
  • obchodní partneri (dodávatelia),
  • investori,
  • konkurencia,
  • štát,
  • spoločnosť ako celok,
  • mimovládne organizácie,
  • politické strany,
  • obyvatelia regiónu,
  • životné prostredie (v regionálnom, štátnom či globálnom aspekte),
  • miestne komunity ai.

Rôzne organizácie majú rôznych stakeholderov v závislosti na oblasti a rozsahu ich pôsobenia. Niet však organizácie, ktorá by nemala žiadneho stakeholdera.

Koncepcia spoločenskej zodpovednosti znamená prijatie zodpovednosti podniku za všetky jeho ekonomické, legislatívne a etické aktivity. Spoločenská zodpovednosť podniku vyjadruje komplexnú (ekonomickú, legislatívnu a etickú) zodpovednosť konkrétneho podniku za konanie, ktoré sa dotkne všetkých jeho stakeholderov. Podnik nedokáže predpovedať kompletne všetky dôsledky svojich skutkov, pretože vždy pracuje v prostredí obmedzených informačných zdrojov. Program spoločenskej zodpovednosti nevyžaduje od podnikov nemožné, požaduje však, aby uvažovali o  dôsledkoch svojho konania na základe súčasných technologických, prírodovedeckých a humanitných poznatkov relevantných k danému konaniu.

Niektoré podniky si prijali spoločenskú zodpovednosť zúžene, t. j. ako charitatívnu a filantropickú činnosť. Takáto činnosť je v spoločnosti vítaná a chvályhodná. Charitatívnej činnosti by však malo predchádzať zodpovedné konanie podniku v ekonomickej a legislatívnej činnosti vo vzťahu k všetkým jeho stakeholderom. Veď, ak podnik vyrába nekvalitné potravinové produkty, ktoré škodia zdraviu zákazníkov, je irelevantné hovoriť o jeho charitatívnej činnosti, alebo o podpore futbalového klubu v danom meste. Z ekonomického aspektu podniky majú produkovať tovary a služby s cieľom uspokojiť záujmy iných. Pokiaľ plnia svoje poslanie, je ich charitatívna činnosť prejavom sociálnej empatie. Pokiaľ však podnik zlyháva vo svojom základnom ekonomickom poslaní, je jeho charitatívna činnosť zakrývaním nečestného konania.

Už niekoľko rokov sa praxi presadzuje – viac či menej úspešne – pokus merať činnosti, ktoré sú súčasťou spoločenskej zodpovednosti podniku. Merania umožňujú porovnanie a kontrolu aktivít spoločenskej zodpovednosti rôznych organizácií. Samotný podnik získava prehľad o tom, čo všetko podniká v rámci spoločenskej zodpovednosti, a podľa týchto zistení prijíma adekvátne opatrenia na jej zdokonalenie. Keďže ide o náročnú prácu, mnohé podniky sa meraniu spoločenskej zodpovednosti radšej vyhnú.

O niektorých systémoch meraní spoločenskej zodpovednosti sa možno viac dozvedieť v odporúčanej literatúre.

nov 062014
 
 6. novembra 2014

Výsledky z praxe ukazujú, že jedným z najvýznamnejších faktorov, ktorý ovplyvňuje uplatnenie etiky v podniku, je správanie vedenia a manažérov. Manažéri svojím konaním vytvárajú prostredie, ktoré buď podporuje pro-etické správanie zamestnancov, alebo naopak vytvára podhubie pre ich neetické a nemorálne správanie. K úlohám manažérov okrem iného patrí aj vedomé formovanie pracovného prostredia, kde etika je hodnotou a kde sa každé porušenie etiky sankcionuje, a slušné, zdvorilé a čestné konanie sa cení a podporuje.

Príklad:

Zamestnanci jednej reštaurácie kupovali tovar v obchode a predávali ho zákazníkom. Spôsobili tak hmotnú škodu majiteľovi podniku a poškodzovali aj zákazníkov, pretože tovar bol lacnejší, ako deklaroval majiteľ v ponukovom liste. Svoje konanie zdôvodnili nasledovne: „Keď on zdiera nás a okráda štát, prečo by sme nemali my jeho?“ Pod „zdiera nás“ mysleli nízke mzdy a nepreplácanie nadčasov, povýšenecké správanie, pod „okráda štát“  mali na mysli jeho príkaz – vydávať bločky len „podozrivým“ zákazníkom, aby nemusel priznať reálny príjem a platiť z neho dane. Zároveň vedeli, že majiteľ je nečestný k zákazníkom, pretože im nedodával tovar v požadovanej kvalite, napríklad riedil džús, mixoval nápoje z iných surovín, ako sa uvádzalo v menu a pod. Zamestnanci namiesto toho, aby sa oficiálne sťažovali na potravinovej inšpekcii a na inšpektoráte práce, zvolili taktiku „Oko za oko, zub za zub“. Táto zásada nie je však prejavom etického myslenia dospelého človeka. Zamestnanci sa dopustili sami neetických a trestných činov a opätovne poškodili ľudí, ktorí  už boli obeťami neetického správania ich šéfa, a teraz aj ich – zákazníkov.

Keď sa manažéri a najvyššie vedenie správajú s úctou k svojim zamestnancom a zákazníkom, vytvárajú atmosféru dôvery a kultivovaného riešenia konfliktov, formujú tým prostredie pre zvyšovanie etického myslenia a konania zamestnancov.