apr 282016
 
 28. apríla 2016

Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá umožní pokutovať firmy za pracovníkov ich dodávateľov povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zmeny ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 7b zákona č. 82/2005 za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku. Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Ustanovenia novely majú platiť od 18.6.2016 a prinášajú podnikateľovi povinnosť overiť si, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade mu Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2000 do 200-tisíc eur. Pokiaľ budú takéto osoby aspoň dve, pokuta sa začína na sume 5000 eur.

Zákon sa pritom vzťahuje aj na nezávislé ekonomické vzťahy, ako napríklad živnostníka pracujúceho pre spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, ktorá ďalej dodáva práce svojim odberateľom prostredníctvom tohto pracovníka. Podľa zákona musí so živnostníkom uzatvoriť zmluvu a odberateľ si ju musí preverovať napriek tomu, že pracovníka nikdy nevidel.

Príkladom sú stavebné práce na stavbách so stovkami pracovníkov z desiatok rôznych firiem, prípadne služby v oblasti informačných technológií, vykonávané na diaľku. V takom prípade je prakticky fyzicky nemožné overiť si, či sú všetci pracovníci legálne zamestnaní, majú príslušné zmluvy a sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Zákon je odtrhnutý od života, je nemožné ho dôsledne dodržiavať a bude sa zrejme obchádzať formálnymi dokumentmi.

Táto novela zákona diskriminuje najmä malých podnikateľov, pre ktorých je extrémne administratívne a časovo náročné overovať si takéto informácie. Uvedené pokuty sú pritom pre nich likvidačné a môžu ich vytlačiť z trhu. Štát touto novelou v podstate prenáša svoje vlastné povinnosti na podnikateľov, pričom im za ich nezvládnutie hrozí finančnou likvidáciou.

Takýto krok je ďalším posunom v zhoršovaní podnikateľského prostredia na Slovensku, zvyšuje byrokraciu a znechucuje podnikateľom ich prácu. Zhoršuje tak konkurenčnú schopnosť Slovenska v medzinárodnom meradle, pretože už teraz na slovenskom trhu chýba časť služieb, ktoré zvyčajne zabezpečujú malí podnikatelia a takýmito krokmi ich vláda ešte viac vytlačí z trhu.

PAS žiada ministerstvo práce o urýchlenú úpravu zákona tak, aby jeho znenie zodpovedalo reálnemu životu, nenútilo podnikateľov žiť v strachu, neistote a zamýšľať sa nad ukončením podnikania.

Prečítajte si aj:

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

mar 242016
 
 24. marca 2016

Rozhovor s viceprezidentom PAS Petrom Serinom v TRENDe ide na kosť. Otvára témy, o ktorých sa v justícii často mlčí, pretože k nim málokto vie niečo múdre povedať. 

Pokiaľ politici, ktorí dostali vo voľbách od ľudí mandát, nezačnú riešiť korupciu, zlú vymožiteľnosť práva a nefungujúcu štátnu správu, nastanú na Slovensku ešte horšie časy, predpovedá advokát a viceprezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina.

Najväčší problém pre podnikateľov je dlhodobo fakt, že vymožiteľnosť práva na Slovensku nefunguje. Zlepšuje sa to alebo zhoršuje?

Z našich prieskumov medzi podnikateľmi, ktorí hodnotia legislatívu, vychádza, že ide o jeden z piatich hlavných problémov podnikania. Rozhodne sa situácia nezlepšuje, práve naopak. Podnikatelia majú čoraz väčšiu skepsu, že sa to niekedy zmení.

Prečo?

Nejde len o samotné exekučné konanie či pomalé rozhodovanie súdov, ale o celkový pocit, že právo nefunguje. Schopnosť domôcť sa svojich práv, ktoré mi zaručuje zákon, je čoraz menšia. Naopak, niektorí „podnikatelia“, jednotlivé osoby sú schopní presadiť sa všade. Nezáleží pritom na kvalite poskytovaných služieb a produktov, ale na iných vplyvoch.

Akých, môžete byť konkrétnejší?

Mal som klienta, ktorý po vláde Mikuláša Dzurindu a nástupe novej hovoril, že dovtedy sa v stavebníctve dávalo pri verejných tendroch desať percent a teraz pod tridsať nikto nepohne ani prstom. Nemôžem povedať, že konkrétna strana vypaľuje podnikateľov. Mám však pocit, že vymožiteľnosť práva súvisí s politikou a tým, kto je pri moci. Každá z garnitúr niečo žiadala, otázka je, či je to ešte z hľadiska podnikania akceptovateľné.

Viac si prečítate tu:

Korupcia Slovákom neprekáža, kým neprekročí únosnú mieru

 

feb 112016
 
 11. februára 2016

Zhoršujúce sa podnikateľské prostredie na Slovensku môžu zlepšiť jedine hlboké reformy.

Iniciatíva Štrngám za zmenu ako občianska iniciatíva, za ktorou stoja renomované mimovládne organizácie (Inštitút SGI, Nadácie Pontis, Nadácia Zastavme korupcie, VIA IURIS) vytvorila legislatívne konkrétne návrhy, ako zvýšiť vymožiteľnosť práva a obmedziť možnosť obchádzania pravidiel mocnými.

„Podnikatelia považujú za najväčšie problémy, ktoré im strpčujú život nefunkčnosť súdov, korupciu, nerovnosť pred zákonom či zlé hospodárenie štátu. Zhoršuje to podnikateľské prostredie na Slovensku, umožňuje podvody, priživovanie sa špekulantov a výpalníctvo. Zmeniť to môžu jedine hlboké reformy. PAS sa preto pridáva a tiež štrngá za zmenu v oblastiach, ktoré iniciatíva pomenovala. Nech sa správa štátu vráti do rúk jeho občanov, nech sa Slovensko stane krajinou pre ľudí,“  hovorí Peter Kremský, výkonný riaditeľ PAS.

K opatreniam iniciatívy a ich presadzovaniu po získaní mandátu sa doteraz zaviazali strany Most-Híd, #Sieť, hnutie OĽaNO, Kresťanskodemokratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita.

Iniciatíva po voľbách bude tlačiť na politické strany, aby boli opatrenia zamedzujúce korupcie prijaté do vládneho programu a do legislatívneho plánu úloh.

Kľúčové zmeny sa týkajú odpolitizovania polície, zabránenia vplyvu na prokurátorov, tlaku na zvyšovanie zodpovednosti sudcov, sfunkčnenia Najvyššieho kontrolného úradu, odkrývania schránkových firiem a zabránenia prikrmovania.

Konkrétne podrobné návrhy opatrení sú zverejnené na stránke http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

jan 272016
 
 27. januára 2016

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je Dánsko, nasledujú ďalšie škandinávske krajiny.

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je opäť Dánsko, ktoré v dnes zverejnenom indexe vnímania korupcie spoločnosti Transparency International (TI) dosiahlo 91 zo 100 bodov. Druhé miesto obsadilo Fínsko (90 bodov) a tretie Švédsko (89 bodov).

Slovensko spolu s Maďarskom a Chorvátskom sa spomedzi 168 hodnotených krajín umiestnilo na 50. priečke, keď získalo 51 bodov, čo je o jeden bod viac než vlani.

Česká republika sa so ziskom 56 bodov umiestnila na 37. mieste. Ešte o dve priečky vyššie je so ziskom 60 bodov Slovinsko.

Z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) je podľa TI najmenej skorumpované Poľsko, ktoré so ziskom 62 bodov skončilo na 30. mieste.

Na konci rebríčka sú medzi najskorumpovanejšími štátmi sveta Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) a Somálsko – obe krajiny dostali iba osem bodov. Len o tri body viac získal Afganistan, ktorý je podľa aktuálneho indexu TI tretím najskorumpovanejším štátom sveta.

Počas pôsobenia súčasnej vlády si Slovensko postavenie mierne zlepšilo oproti 55. až 56. miestu v roku 2012. Podľa hodnotenia Transparency International Slovensko (TIS) však boli posledné štyri roky najmä nevyužitou príležitosťou.

„Zanedbanie reforiem v zdravotníctve viedlo k plytvaniu a rozkrádaniu. Polícia a prokuratúra sa nestali funkčnými orgánmi boja proti korupcii s rovnakým metrom na všetkých. Prehĺbilo sa zaostávanie Slovenska za Českou republikou. V roku 2012 sme boli za ňou o sedem miest, v aktuálnom rebríčku je to už 13 priečok,“ uviedli Gabriel Šípoš, Pavel Nechala a Samuel Spáč z TIS.

Z opatrení prijatých súčasnou vládou TIS vníma pozitívne prijatie zákona o ochrane oznamovateľov korupcie, ako aj prísnejšiu úpravu financovania politických strán, ktorá po novom zahŕňa lokálne aj krajské voľby.

„Dobrou správou je aj zvýšenie miery súťaže v  štátnych zákazkách o tretinu na 3,6 uchádzača na tender v minulom roku, čo je najvyššie číslo od roku 2009. Rekordne málo obstarávaní skončilo s jediným uchádzačom – len 21 percent oproti každej druhej zákazke v roku 2011,“ uznáva TIS. Pozitívne vníma aj zvýšenie transparentnosti biznis sektora zverejnením účtovných uzávierok na webe či dát z katastra vo forme aplikácie.

„Sledovanie zmien zákonov či vyhľadávanie v rozsudkoch online je jednoduchšie. Po prvý raz bol zverejnený aj zoznam prokurátorov. Pozitívnym signálom bol aj odchod Štefana Harabina z čela slovenskej justície, ako aj odvolávanie osôb zodpovedných za škandály v zdravotníctve, hoci tie boli často spojené s presunutím na iné zodpovedné pozície,“ podotkli Šípoš, Nechala a Spáč.

Naopak, hlavným negatívom je podľa nich pokračujúca beztrestnosť elít pri trestných činoch korupcie. „Ani za posledné štyri roky nebol odsúdený žiadny vysoko postavený verejný činiteľ. Navyše, 95 percent odsúdených za korupciu dostáva len podmienečný alebo finančný trest. Za machinácie s tendrami bolo odsúdených len 12 osôb za posledné štyri roky,“ tvrdí TIS a poukazuje na nesplnený sľub zlepšiť prístup k informáciám, teda kľúčového zákona pre verejnú kontrolu.

Predstavitelia TIS sú presvedčení, že kľúčom k úspešnému boju proti korupcii na Slovensku je stále viac osobná integrita verejných činiteľov od polície a prokuratúry cez štátne kontrolné inštitúcie po vedúcich odborov obstarávania. „Ak politické strany myslia boj s korupciou vážne, tak oveľa viac ako na zmeny zákonov by sa mali sústrediť na odborný a morálne nespochybniteľný výber svojich nominantov do verejných funkcií. O výraznejšom posune Slovenska v rebríčku korupcie bude totiž rozhodovať najmä výkon moci, nie zmena doterajších pravidiel,“ dodáva TIS.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je Dánsko, my sme na 50. mieste

Kým Slovensko vo svetovej biznis hitparáde klesalo spolu s Maďarskom, ďalší jeho susedia si udržiavajú slušné pozície

 

jan 152016
 
 15. januára 2016

Zníženie daní a odvodov, podpora hospodárskej súťaže, zlepšenie vzdelávanie, zvyšovanie transparentnosti, očistenie verejného života.

Podnikatelia od politikov očakávajú, že Slovensko po voľbách zmenia k lepšiemu a že si opatrenia, ktoré k tomu povedú dajú aj do svojich volebných programov. Desať bodov, ktoré by mali priniesť reformy a posunúť podnikateľské prostredie dopredu zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V Bratislave ich médiám predstavili prezident PAS Ondrej Smolár a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

PAS očakáva, že politické strany opäť zaradia do svojich volebných programov ekonomické reformy s cieľom zlepšiť podmienky v slovenskej ekonomike. Prinesie to rýchlejší ekonomický rast, vyššiu tvorbu pracovných miest, rast miezd a ziskov, viac peňazí v štátnej pokladni a lepšiu kvalitu života na Slovensku.

PAS bude po zverejnení volebných programov jednotlivých politických strán analyzovať programy, pokiaľ ide o reformné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytvorí poradie tých, ktoré sa predstavám podnikateľov najviac približujú. Cieľom je zlepšiť ekonomiku a zvýšiť prosperitu nielen podnikateľských subjektov, ale všetkých občanov Slovenska.

 

DESATORO POŽIADAVIEK PODNIKATEĽOV

Návrhy opatrení zo strany Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorými môžu politici zlepšiť podmienky v ekonomike od roku 2016

1. ZNÍŽIŤ DANE A ODVODY: Znížiť daň zo zisku z 22% na 19%. Zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku na sociálne a zdravotné odvody pre všetkých. Výpadky v príjmoch verejných financií kryť zlepšeným výberom daní, zrušením daňových výnimiek, obmedzením investičných stimulov, postupným zastavením neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia, ako aj znižovaním ďalších neefektívnych výdavkov.

2. ODBÚRAŤ BYROKRACIU V PODNIKANÍ: Významne znížiť administratívnu záťaž firiem a to najmä zavedením jednoduchších pravidiel zamestnávania, uvoľnením hygienických a bezpečnostných požiadaviek, zrušením duplicít pri povinných výkazoch pre rôzne orgány verejnej správy ako aj zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby pre malé firmy.

3. UĽAHČIŤ PODNIKANIE: Systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie tak, aby Slovensko zlepšilo svoje postavenie v rebríčku Doing Business Svetovej banky a dostalo sa v polovici funkčného obdobia novej vlády v roku 2018 z aktuálneho 29. miesta aspoň do prvej dvadsiatky najlepších krajín. Pri novej legislatíve vyčísľovať dopady na podnikateľské prostredie a v prípade negatívnych dopadov automaticky odložiť účinnosť zákona aspoň o šesť mesiacov od schválenia v parlamente, aby podnikatelia mali čas sa na zmeny pripraviť.

4. OZDRAVIŤ VEREJNÉ FINANCIE: Znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy a vyrovnať štrukturálnu bilanciu verejných financií. Zabezpečiť dlhodobú stabilitu verejných financií najmä reformou zdravotníctva, ktorá zavedie transparentnú regulovanú spoluúčasť za vybrané výkony s ochrannými stropmi pre chudobných ľudí, podporí vstup súkromného kapitálu do nemocníc aj na poistný trh a zníži neefektívne výdavky najmä na lieky, zdravotné pomôcky, výdavky nemocníc ako aj nadbytočné zdravotné výkony.

5. ZLEPŠIŤ VZDELÁVANIE: Zaviesť hodnotenie uplatnenia absolventov stredných odborných škôl a vysokých škôl na trhu práce, najmä podľa výšky dosahovaných platov a absolventskej miery nezamestnanosti. Výsledky zohľadniť vo financovaní škôl z verejných zdrojov a pravidelne o nich informovať verejnosť.

6. SLEDOVAŤ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÉHO SEKTORA: Systematicky merať kvalitu a efektívnosť verejných služieb, výdavkov, politík, projektov aj regulácií. Podporovať len tie činnosti, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. Výsledky hodnotenia zverejňovať pred uskutočnením rozhodnutí (ex ante) aj následne (ex post). Dlhšie trvajúce výdavky, regulácie a politiky schvaľovať s obmedzenou dobou platnosti, a ich pokračovanie podmieniť preukázaným dosahovaním výsledkov.

7. ZVYŠOVAŤ TRANSPARENTNOSŤ: Všetky dáta vytvorené verejným sektorom, s výnimkou citlivých z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany súkromia, zverejňovať v strojovo čitateľnom tvare, na webe alebo cez štandardné aplikačné rozhrania. Podporiť novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá rozšíri jeho pôsobnosť aj na štátne, župné a mestské firmy, zavedie povinné zverejňovanie hlasovaní poslancov ako aj zápisníc z komisií a rokovaní zastupiteľstiev miest a žúp, sfunkční zverejňovanie súdnych rozsudkov a zavedie ďalšie zmeny uľahčujúce prístup verejnosti k informáciám zo strany verejných orgánov.

8. PODPOROVAŤ HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ: Vytvárať podmienky pre efektívnu súťaž vo všetkých odvetviach hospodárstva a to najmä zabezpečením nezávislosti a odbornosti regulačných orgánov, otváraním trhov pre nových investorov, pokračovaním v privatizácii podnikov s majetkovým podielom štátu (napr. distribučné energetické podniky, Slovenská pošta, Tipos) a preverovaním súťažných podmienok vo verejných obstarávaniach s nízkym počtom uchádzačov.

9. OČISŤOVAŤ VEREJNÝ ŽIVOT: Posilniť nezávislosť a verejnú kontrolu prokuratúry, polície aj súdov a podporiť v nich zavedenie etických kódexov. Zákonom definovať sankcie vrátane možnosti zbavenia funkcie v prípade vážnych pochybení. Zaviesť minimálne týždňovú lehotu na zverejnenie poslaneckých návrhov pred druhým čítaním v Národnej rade SR. Zaviesť podrobné vykazovanie vrátane odhadu trhovej hodnoty v majetkových priznaniach verejných funkcionárov, a to najmä poslancov Národnej rady SR, členov vlády, volených predstaviteľov samospráv a vrcholných predstaviteľov verejných orgánov.

10. OTVÁRAŤ SPOLOČNÝ TRH EÚ: Podporovať voľný pohyb tovarov a služieb, energií, kapitálu aj pracovných síl v EÚ. Aktívne sa zasadzovať najmä za budovanie jednotného trhu služieb, kde stále existujú najväčšie bariéry vzájomného obchodu. Podporiť takú dohodu o transatlantickom partnerstve s USA, ktorá prinesie vzájomné výhody.

Prečítajte si aj:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

Slovensko podľa Svetovej banky medzi krajinami s najlepším podnikateľským prostredím, iné rebríčky tvrdia opak

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov