Dec 152016
 
 15. December 2016

Podľa reprezentatívnej EOS štúdie European Payment Practices za rok 2016 42 % slovenských firiem označilo zmarený zisk ako dôsledok omeškaných platieb alebo ich úplného výpadku. 

Stále viac slovenských firiem sa musí zriecť vlastných ziskov a bojovať s krízou likvidity. Slovenské podniky v obchodných vzťahoch čoraz viac meškajú s úhradou faktúr alebo faktúry neplatia vôbec, píše portál webnoviny.sk. Podľa reprezentatívnej EOS štúdie European Payment Practices za rok 2016 až 42 % opýtaných označilo za dôsledok omeškaných platieb alebo ich úplného výpadku zmarený zisk. Išlo pritom o komerčné spoločnosti.

Situácia je pre slovenské firmy pomerne nežiaduca, keď sa kvôli zlej platobnej disciplíne musia zriekať svojich vlastných ziskov. Tento trend má medziročne stúpajúcu tendenciu nielen na Slovensku, ale aj celkovo vo východnej Európe,“ skonštatoval konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko, ktorá sa venuje manažmentu pohľadávok, Michal Šoltes.

V minulom roku sa pre zlú platobnú disciplínu muselo vzdať svojich ziskov 38 % oslovených respondentov. V tomto roku údaj narástol o 4 percentuálne body. Ako ďalší dôsledok zlej platobnej disciplíny opýtané firmy na Slovensku uvádzali zvýšené úrokové náklady (30 %) či nedostatok likvidity (28 %).

Aj v rámci celej východnej Európy respondenti za najčastejší dôvod zmareného zisku označili oneskorené platby. V rámci prieskumu EOS sledoval osem krajín, pričom neschopnosť úhrady faktúr v rámci oslovených krajín sa pohybovala na úrovni 39 %. Nasledovali kríza likvidity (35 %) a zvýšené úrokové náklady (30 %).

Reprezentatívna EOS štúdia European Payment Practices vznikla na základe odpovedí 3 000 respondentov v 14 európskych krajinách. V rámci východnej Európy mapovali krajiny Rusko, Poľsko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Maďarsko a Chorvátsko.

 

Apr 282016
 
 28. Apríl 2016

Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá umožní pokutovať firmy za pracovníkov ich dodávateľov povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zmeny ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 7b zákona č. 82/2005 za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku. Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Ustanovenia novely majú platiť od 18.6.2016 a prinášajú podnikateľovi povinnosť overiť si, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade mu Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2000 do 200-tisíc eur. Pokiaľ budú takéto osoby aspoň dve, pokuta sa začína na sume 5000 eur.

Zákon sa pritom vzťahuje aj na nezávislé ekonomické vzťahy, ako napríklad živnostníka pracujúceho pre spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, ktorá ďalej dodáva práce svojim odberateľom prostredníctvom tohto pracovníka. Podľa zákona musí so živnostníkom uzatvoriť zmluvu a odberateľ si ju musí preverovať napriek tomu, že pracovníka nikdy nevidel.

Príkladom sú stavebné práce na stavbách so stovkami pracovníkov z desiatok rôznych firiem, prípadne služby v oblasti informačných technológií, vykonávané na diaľku. V takom prípade je prakticky fyzicky nemožné overiť si, či sú všetci pracovníci legálne zamestnaní, majú príslušné zmluvy a sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Zákon je odtrhnutý od života, je nemožné ho dôsledne dodržiavať a bude sa zrejme obchádzať formálnymi dokumentmi.

Táto novela zákona diskriminuje najmä malých podnikateľov, pre ktorých je extrémne administratívne a časovo náročné overovať si takéto informácie. Uvedené pokuty sú pritom pre nich likvidačné a môžu ich vytlačiť z trhu. Štát touto novelou v podstate prenáša svoje vlastné povinnosti na podnikateľov, pričom im za ich nezvládnutie hrozí finančnou likvidáciou.

Takýto krok je ďalším posunom v zhoršovaní podnikateľského prostredia na Slovensku, zvyšuje byrokraciu a znechucuje podnikateľom ich prácu. Zhoršuje tak konkurenčnú schopnosť Slovenska v medzinárodnom meradle, pretože už teraz na slovenskom trhu chýba časť služieb, ktoré zvyčajne zabezpečujú malí podnikatelia a takýmito krokmi ich vláda ešte viac vytlačí z trhu.

PAS žiada ministerstvo práce o urýchlenú úpravu zákona tak, aby jeho znenie zodpovedalo reálnemu životu, nenútilo podnikateľov žiť v strachu, neistote a zamýšľať sa nad ukončením podnikania.

Prečítajte si aj:

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Mar 242016
 
 24. Marec 2016

Rozhovor s viceprezidentom PAS Petrom Serinom v TRENDe ide na kosť. Otvára témy, o ktorých sa v justícii často mlčí, pretože k nim málokto vie niečo múdre povedať. 

Pokiaľ politici, ktorí dostali vo voľbách od ľudí mandát, nezačnú riešiť korupciu, zlú vymožiteľnosť práva a nefungujúcu štátnu správu, nastanú na Slovensku ešte horšie časy, predpovedá advokát a viceprezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina.

Najväčší problém pre podnikateľov je dlhodobo fakt, že vymožiteľnosť práva na Slovensku nefunguje. Zlepšuje sa to alebo zhoršuje?

Z našich prieskumov medzi podnikateľmi, ktorí hodnotia legislatívu, vychádza, že ide o jeden z piatich hlavných problémov podnikania. Rozhodne sa situácia nezlepšuje, práve naopak. Podnikatelia majú čoraz väčšiu skepsu, že sa to niekedy zmení.

Prečo?

Nejde len o samotné exekučné konanie či pomalé rozhodovanie súdov, ale o celkový pocit, že právo nefunguje. Schopnosť domôcť sa svojich práv, ktoré mi zaručuje zákon, je čoraz menšia. Naopak, niektorí „podnikatelia“, jednotlivé osoby sú schopní presadiť sa všade. Nezáleží pritom na kvalite poskytovaných služieb a produktov, ale na iných vplyvoch.

Akých, môžete byť konkrétnejší?

Mal som klienta, ktorý po vláde Mikuláša Dzurindu a nástupe novej hovoril, že dovtedy sa v stavebníctve dávalo pri verejných tendroch desať percent a teraz pod tridsať nikto nepohne ani prstom. Nemôžem povedať, že konkrétna strana vypaľuje podnikateľov. Mám však pocit, že vymožiteľnosť práva súvisí s politikou a tým, kto je pri moci. Každá z garnitúr niečo žiadala, otázka je, či je to ešte z hľadiska podnikania akceptovateľné.

Viac si prečítate tu:

Korupcia Slovákom neprekáža, kým neprekročí únosnú mieru

 

Feb 112016
 
 11. Február 2016

Zhoršujúce sa podnikateľské prostredie na Slovensku môžu zlepšiť jedine hlboké reformy.

Iniciatíva Štrngám za zmenu ako občianska iniciatíva, za ktorou stoja renomované mimovládne organizácie (Inštitút SGI, Nadácie Pontis, Nadácia Zastavme korupcie, VIA IURIS) vytvorila legislatívne konkrétne návrhy, ako zvýšiť vymožiteľnosť práva a obmedziť možnosť obchádzania pravidiel mocnými.

„Podnikatelia považujú za najväčšie problémy, ktoré im strpčujú život nefunkčnosť súdov, korupciu, nerovnosť pred zákonom či zlé hospodárenie štátu. Zhoršuje to podnikateľské prostredie na Slovensku, umožňuje podvody, priživovanie sa špekulantov a výpalníctvo. Zmeniť to môžu jedine hlboké reformy. PAS sa preto pridáva a tiež štrngá za zmenu v oblastiach, ktoré iniciatíva pomenovala. Nech sa správa štátu vráti do rúk jeho občanov, nech sa Slovensko stane krajinou pre ľudí,“  hovorí Peter Kremský, výkonný riaditeľ PAS.

K opatreniam iniciatívy a ich presadzovaniu po získaní mandátu sa doteraz zaviazali strany Most-Híd, #Sieť, hnutie OĽaNO, Kresťanskodemokratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita.

Iniciatíva po voľbách bude tlačiť na politické strany, aby boli opatrenia zamedzujúce korupcie prijaté do vládneho programu a do legislatívneho plánu úloh.

Kľúčové zmeny sa týkajú odpolitizovania polície, zabránenia vplyvu na prokurátorov, tlaku na zvyšovanie zodpovednosti sudcov, sfunkčnenia Najvyššieho kontrolného úradu, odkrývania schránkových firiem a zabránenia prikrmovania.

Konkrétne podrobné návrhy opatrení sú zverejnené na stránke http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

Jan 272016
 
 27. Január 2016

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je Dánsko, nasledujú ďalšie škandinávske krajiny.

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je opäť Dánsko, ktoré v dnes zverejnenom indexe vnímania korupcie spoločnosti Transparency International (TI) dosiahlo 91 zo 100 bodov. Druhé miesto obsadilo Fínsko (90 bodov) a tretie Švédsko (89 bodov).

Slovensko spolu s Maďarskom a Chorvátskom sa spomedzi 168 hodnotených krajín umiestnilo na 50. priečke, keď získalo 51 bodov, čo je o jeden bod viac než vlani.

Česká republika sa so ziskom 56 bodov umiestnila na 37. mieste. Ešte o dve priečky vyššie je so ziskom 60 bodov Slovinsko.

Z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) je podľa TI najmenej skorumpované Poľsko, ktoré so ziskom 62 bodov skončilo na 30. mieste.

Na konci rebríčka sú medzi najskorumpovanejšími štátmi sveta Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) a Somálsko – obe krajiny dostali iba osem bodov. Len o tri body viac získal Afganistan, ktorý je podľa aktuálneho indexu TI tretím najskorumpovanejším štátom sveta.

Počas pôsobenia súčasnej vlády si Slovensko postavenie mierne zlepšilo oproti 55. až 56. miestu v roku 2012. Podľa hodnotenia Transparency International Slovensko (TIS) však boli posledné štyri roky najmä nevyužitou príležitosťou.

“Zanedbanie reforiem v zdravotníctve viedlo k plytvaniu a rozkrádaniu. Polícia a prokuratúra sa nestali funkčnými orgánmi boja proti korupcii s rovnakým metrom na všetkých. Prehĺbilo sa zaostávanie Slovenska za Českou republikou. V roku 2012 sme boli za ňou o sedem miest, v aktuálnom rebríčku je to už 13 priečok,” uviedli Gabriel Šípoš, Pavel Nechala a Samuel Spáč z TIS.

Z opatrení prijatých súčasnou vládou TIS vníma pozitívne prijatie zákona o ochrane oznamovateľov korupcie, ako aj prísnejšiu úpravu financovania politických strán, ktorá po novom zahŕňa lokálne aj krajské voľby.

“Dobrou správou je aj zvýšenie miery súťaže v  štátnych zákazkách o tretinu na 3,6 uchádzača na tender v minulom roku, čo je najvyššie číslo od roku 2009. Rekordne málo obstarávaní skončilo s jediným uchádzačom – len 21 percent oproti každej druhej zákazke v roku 2011,” uznáva TIS. Pozitívne vníma aj zvýšenie transparentnosti biznis sektora zverejnením účtovných uzávierok na webe či dát z katastra vo forme aplikácie.

“Sledovanie zmien zákonov či vyhľadávanie v rozsudkoch online je jednoduchšie. Po prvý raz bol zverejnený aj zoznam prokurátorov. Pozitívnym signálom bol aj odchod Štefana Harabina z čela slovenskej justície, ako aj odvolávanie osôb zodpovedných za škandály v zdravotníctve, hoci tie boli často spojené s presunutím na iné zodpovedné pozície,” podotkli Šípoš, Nechala a Spáč.

Naopak, hlavným negatívom je podľa nich pokračujúca beztrestnosť elít pri trestných činoch korupcie. ”Ani za posledné štyri roky nebol odsúdený žiadny vysoko postavený verejný činiteľ. Navyše, 95 percent odsúdených za korupciu dostáva len podmienečný alebo finančný trest. Za machinácie s tendrami bolo odsúdených len 12 osôb za posledné štyri roky,” tvrdí TIS a poukazuje na nesplnený sľub zlepšiť prístup k informáciám, teda kľúčového zákona pre verejnú kontrolu.

Predstavitelia TIS sú presvedčení, že kľúčom k úspešnému boju proti korupcii na Slovensku je stále viac osobná integrita verejných činiteľov od polície a prokuratúry cez štátne kontrolné inštitúcie po vedúcich odborov obstarávania. ”Ak politické strany myslia boj s korupciou vážne, tak oveľa viac ako na zmeny zákonov by sa mali sústrediť na odborný a morálne nespochybniteľný výber svojich nominantov do verejných funkcií. O výraznejšom posune Slovenska v rebríčku korupcie bude totiž rozhodovať najmä výkon moci, nie zmena doterajších pravidiel,” dodáva TIS.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je Dánsko, my sme na 50. mieste

Kým Slovensko vo svetovej biznis hitparáde klesalo spolu s Maďarskom, ďalší jeho susedia si udržiavajú slušné pozície