Dec 062016
 
 6. December 2016

Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku 2016 vzrástla o 0,7 % medzikvartálne. Zo zverejnenej štruktúry rastu HDP však vyplýva negatívne prekvapenie v podobe prepadu investícií. Tie poklesli nielen vo verejnom, ale aj súkromnom sektore, píše sa v komentári Národnej banky Slovenska (NBS).

Súkromní investori, ktorí v prvej polovici roka ešte naznačovali nádejný investičný rozbeh, svoju investičnú aktivitu v 3. štvrťroku utlmili. Bolo to v dôsledku oslabených investícií v energetike, korekcie minulokvartálneho rastu v automobilovom priemysle, ale aj odznenia eurofondov, ktoré súkromný sektor nenahradil vlastnými zdrojmi a ani lacnými úvermi. Mierne slabšie rástla spotreba domácností. Výrazne pozitívne boli príjmy z turistického ruchu.

V 3. štvrťroku 2016 sa medzikvartálny rast slovenskej ekonomiky spomalil z 0,9 % v 2. štvrťroku už len na 0,7 %. Medziročný rast spomalil z 3,8 % v 2. štvrťroku na 3 % (sezónne neočistené údaje) a vrátil sa tak k dynamike spred eurofondového roka 2015. Výraznejšiemu spomaleniu zabránili rastúce zásoby, vysvetľuje analytička NBS Anna Vladová.

Rast vďaka spotrebe

Zdroje ekonomického rastu v 3. štvrťroku vygeneroval najmä spotrebný dopyt domácej ekonomiky. Aj tu však badať spomalenie, keď súkromná spotreba mierne spomalila z 0,7 % v 2. štvrťroku na aktuálnych 0,6 %. Opačným smerom, z 0,6 % na 0,7 % sa pohla verejná spotreba. Domácnosti sa v spotrebných výdavkoch mierne obmedzili, čo opäť podporilo rast úspor. Za prvé tri štvrťroky sa miera úspor domácností zvýšila zo 6,2 % v porovnateľnom období 2015 na terajších 6,8 %.

Fixné investície poklesli medzikvartálne až o 7,4 %. K prepadu investícií rovnakou mierou prispeli verejný i súkromný sektor. Verejnému vyschol eurofondový zdroj investícií, sektor obmedzil infraštruktúrne projekty a v prvých troch štvrťrokoch 2016 preinvestoval v bežných cenách o 35 % menej ako v „eurofondovom“ roku 2015.

Redukovanie investícií zo štvrťroka na štvrťrok však spôsobilo, že verejné investície nedosahujú ani porovnateľnú úroveň „štandardného“ roka 2014. Investovanie totiž obmedzili aj podniky s verejným vlastníctvom, zaradené do odvetvia nakladania s odpadom, ktoré pravdepodobne neboli naviazané na eurofondy.

Eurofondy hrali dôležitú rolu vo financovaní minuloročných investícií nielen verejného, ale aj súkromného sektora. Vývoj odhadovaných súkromných investícií s účasťou eurofondov v 3. štvrťroku indikuje, že eurozdroje neboli v plnej miere nahradené vlastnými zdrojmi podnikov ani lacným úverovým financovaním.

Investície len do áut, autobusov a vlakov

Strmý pokles súkromných investícií v 3. štvrťroku je do určitej miery aj korekciou investičného rastu automobilového priemyslu v 2. štvrťroku. Po nadštandardne dobrých investíciách výrobcov áut v predchádzajúcom štvrťroku tento raz nastal útlm. Ukazuje sa, že letné dovolenky v automobilovom priemysle utlmili nielen export, ale aj investičnú výstavbu, vysvetľuje A. Vladová.

K poklesu súkromných investícií významne prispelo aj odvetvie energetiky. Investovanie súkromného sektora sa v 3. štvrťroku v podstate obmedzilo na obstarávanie dopravných zariadení. Medzikvartálnemu rastu ekonomiky nepomohol ani export, ktorý medzikvartálne poklesol o 1,7 % . Korigoval tak minuloštvrťročný rast o 4,7 %. Za týmito výkyvmi stojí najmä automobilový priemysel (intenzívnejší preddovolenkový vývoz v 2. štvrťroku, oslabenie v 3. štvrťroku).

Stabilnejší bol vývoj exportu služieb, ktorý už druhý štvrťrok za sebou dosiahol veľmi slušné tempá. Po raste o 9,3 % v 2. štvrťroku nasledoval rast o 12,8 % v 3. štvrťroku, a to vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko a predsedníctvu SR v Rade EÚ. Oslabenie exportu a investícií sa prejavilo poklesom objemu dovážaných tovarov a služieb o 2,6 % medzikvartálne.

Zo zverejnenej štruktúry ekonomického rastu vyplýva, že investície sú výrazne slabšie, ako predpokladala septembrová predikcia, a to nielen vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore. To vytvára pre rast ekonomiky v nasledujúcich štvrťrokoch riziká smerom nadol, píše sa v komentári NBS.

Prečítajte si aj:

Zamestnanosť na jeseň rástla o takmer tri percentá najmä vďaka službám, platy vďaka obchodu

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Za vysokú popularitu nedemokratických politikov môže sklamanie z tých štandardných

Nov 152016
 
 15. November 2016

V 3. štvrťroku 2016 vzrástol hrubý domáci produkt SR medziročne o 3 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 3. štvrťroku 2015 o 3,2 % a oproti 2. štvrťroku 2016 o 0,7 %. V bežných cenách sa v 3. štvrťroku 2016 vytvoril HDP v objeme 21,256 miliardy eur. Celková zamestnanosť v 3. kvartáli dosiahla 2,331 milióna osôb, v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vzrástla o 2,4 %. Informuje o tom TASR.

Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku podľa očakávaní spomalila na 0,7 % z 0,9 % v predchádzajúcom štvrťroku (mohli byť za tým investície a export), píše sa v komentári NBS. Spomalenie je jednak prejavom posteurofondového vytriezvenia a jednak odrazom mierneho ochladenia zahraničného dopytu.

Zamestnanosť v 3. štvrťroku vzrástla o silných 0,6 % medzikvartálne, čím prekonala očakávania NBS. Sú za tým pravdepodobne služby, v rámci ktorých viaceré nadnárodné spoločnosti rozširujú svoje aktivity v SR aj bez výrazného rastu investičných nákladov a s nimi súvisiaceho HDP.

Zabrzdenie na rast zo začiatku roka

Slovenská ekonomika vzrástla v 3. štvrťroku 2016 o 0,7% medzikvartálne. Po minuloštvrťročnom raste o 0,9 % prišla očakávaná korekcia a návrat na rastové tempo zo začiatku roka. V medziročnom porovnaní sa tempo rastu pred sezónnym očistením spomalilo z 3,8 % v 2. štvrťroku na 3 %.

Mesačné ukazovatele indikujú, že návrat na dynamiku zo začiatku roka môže byť výsledkom slabšieho vývoja exportu a investícií. Pokiaľ ide o export, 3. štvrťrok priniesol podľa mesačných štatistík zahraničného obchodu korekciu vysokej bázy predchádzajúceho štvrťroka (silné júnové preddovolenkové vývozy), myslia si analytici NBS.

Pokles investícií naznačujú slabé tržby stavebníctva v 3. štvrťroku. Kým váhavosť investorov pravdepodobne pretrváva, spotreba domácností by mohla byť rozbehnutá stabilnejším rastovým tempom. Pohľad na slabé maloobchodné tržby a nízke dovozy spotrebných predmetov však nedáva vyhliadky na dynamizáciu spotreby.

Služby neinvestujú, pritom priberajú nových ľudí

Za rýchlejším rastom zamestnanosti v porovnaní s očakávaniami môže byť na základe mesačných štatistík silný rast v službách. V tomto odvetví sa dynamicky rozvíjajú najmä vysoko produktívne odvetvia ako IT sektor, centrá korporátnych služieb, poradenstvo a podobne. Viaceré nadnárodné spoločnosti rozširujú svoje aktivity v tomto segmente v SR, na čo nemusí byť potrebný výrazný rast investičných nákladov ani HDP.

Dominancia služieb v rámci rastu zamestnanosti sa prejavovala najmä v období 1995 – 2012. V posledných dvoch štvrťrokoch služby pravdepodobne opäť zvýšili svoj podiel na zamestnanosti v ekonomike. Exportom ovplyvňovaný priemysel mohol naopak zaznamenať miernejší rast zamestnanosti a počet zamestnaných v stavebníctve pravdepodobne nevzrástol vôbec. Aktuálny nowcasting zamestnanosti za celú ekonomiku na 4. štvrťrok hovorí o pokračovaní priaznivého tempa vývoja, píše sa v komentári NBS.

Prečítajte si aj:

Zamestnanosť na jeseň rástla o takmer tri percentá najmä vďaka službám, platy vďaka obchodu

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Nov 142016
 
 14. November 2016

September podľa Národnej banky Slovenska potvrdil dobrý vývoj na trhu práce. Septembrová zamestnanosť medziročne narástla o 2,8 %, medzimesačne po očistení o 0,2 %. Nárast v treťom štvrťroku bol medzikvartálne o niečo miernejší ako v predošlom období. Zdrojom rastu je najmä sektor služieb, naopak vôbec nerastie stavebníctvo, vysvetľuje analytik NBS Alexander Karšay.

Rast miezd za tretí štvrťrok ako celok zrýchlil na 3,6 % medziročne. Rastúci dopyt po pracovnej sile sa postupne môže začať viac prejavovať v raste miezd. Jeho zrýchlenie podporuje aj silnejší výber odvodov Sociálnou poisťovňou, píše sa v rýchlom komentári NBS.

Vývoj zamestnanosti a miezd je podľa neho približne v súlade s predpoveďou NBS. Zamestnanosť za vybrané odvetvia v septembri vzrástla medzimesačným tempom o 0,2 %. Potvrdil sa tak nárast aj za celý tretí štvrťrok. Mesačná štatistika naznačuje zmiernenie rastu zamestnanosti oproti druhému štvrťroku, čo ovplyvnilo najmä zmiernenie v priemysle a čiastočne aj v obchodných činnostiach, zdôrazňuje A. Karšay.

Viac ľudí do služieb

Dopyt po pracovnej sile pramení podľa neho najmä zo sektora služieb. V tomto segmente ekonomiky došlo v treťom štvrťroku pravdepodobne k zrýchleniu rastu. V stavebníctve zatiaľ nie sú dostatočné objemy zákaziek na dosiahnutie trvalého rastu zamestnanosti. Rast zamestnanosti za tretí štvrťrok z hľadiska celej ekonomiky (verejný aj súkromný sektor, ako aj malé a väčšie podniky) by mohol byť na základe nových informácii približne v súlade s predpoveďou NBS.

Rast miezd za vybrané odvetvia v treťom štvrťroku zrýchlil. Očakávame, že stále sa zvyšujúca zamestnanosť a dopyt po pracovnej sile sa postupne začne viac prejavovať v nominálnom mzdovom vývoji. V treťom štvrťroku tomu navyše mohlo dopomôcť aj zvyšovanie tarifných platov učiteľov.

Najviac zvyšujú platy obchodníci

Akceleráciou podporili rast miezd odvetvia priemyslu a služieb. Naďalej silná približne 5 %- ná dynamika ostala zachovaná v obchodných činnostiach. V stavebníctve naopak došlo k zmierneniu rastu platov, nakoľko tohtoročný objem produkcie zaostáva za silným koncom minulého roka, čo sa odráža aj v mzdovej oblasti.

Volatilita v mzdách v jednotlivých mesiacoch tretieho štvrťroka súvisí najmä s medziročnými rozdielmi v načasovaní dovoleniek. Mierne zrýchlenie medziročnej dynamiky miezd za vybrané odvetvia v treťom štvrťroku naznačuje, že predpovede NBS by sa mohli naplniť, myslí si Alexander Karšay.

Prečítajte si aj:

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

 

Okt 122016
 
 12. Október 2016

Minimálna mzda budúci rok stúpne zo súčasných 405 eur na 435 eur. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste úroveň 9,43 %.

Vyplýva to z nariadenia rezortu práce, ktoré dnes schválila vláda. Sociálni partneri o výške minimálnej mzdy opakovane rokovali, ale nedohodli sa. V takom prípade sumu navrhuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Minimálna mzda v novej výške dosiahne 52 % čistej priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tento rok je pomer 51 %.

“V každom prípade to bude mať pozitívny vplyv aj na jednotlivcov s minimálnou mzdou, aj na rodičov, pokiaľ jeden z nich robí. Aby sa pracovať na Slovensku oplatilo, je dôležité posúvať neustále aj minimálnu mzdu,” uviedol po nedávnom rokovaní tripartity k tejto téme minister práce Ján Richter (Smer-SD). Informovala o tom TASR.

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste úroveň 9,43 %. V porovnaní s júlom klesla o 0,01 percentuálneho bodu (p. b.), keďže vtedy predstavovala 9,44 %. V porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka sa znížila o 1,89 p. b., keďže v auguste 2015 predstavovala 11,32 %.

Niekoľkoročný trend poklesu nezamestnanosti pokračuje a v súčasnosti Slovensko zaznamenáva historické maximum počtu zamestnaných pracovníkov. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol v ôsmom mesiaci tohto roka 256 271 osôb. V porovnaní s júlom 2016 klesol o 189 osôb a medziročne sa znížil o 48 916 osôb, čo je o 16,03 % menej.

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla v auguste 10,85 %. V porovnaní s júlom poklesla o 0,11 p. b., medziročne sa znížila o 2,01 p. b.

Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v auguste 294 721 osôb. Medzimesačne sa znížil o 2928 osôb, čo predstavuje pokles o 0,98 %. Medziročne poklesol o 52 250 osôb, čo je o 15,06 % menej.

Pokles miery evidovanej nezamestnanosti bol v auguste zaznamenaný v štyroch krajoch, najvýraznejší bol v Trenčianskom kraji. Najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, a to 14,53 %.

Na okresnej úrovni sa miera evidovanej nezamestnanosti znížila v 47 okresoch a v 32 došlo k jej nárastu. Najvyššiu nezamestnanosť mal okres Rimavská Sobota (25,26 %), najnižšiu dosiahla Galanta(3,83 %).

Ku koncu augusta bolo na úradoch práce voľných 39 885 pracovných miest. V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo nárast voľných pracovných miest o 1577.

Zamestnanosť v auguste 2016 medziročne vzrástla vo vybraných trhových službách o 7,7 %, informačných a komunikačných činnostiach o 7,1 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4,6 %, doprave a skladovaní o 4 %, priemysle o 3,6 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,5 %, stavebníctve o 1,1 % a v ubytovaní o 0,5 %.

Ako ďalej informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, počet zamestnaných osôb klesol v auguste v medziročnom porovnaní len vo veľkoobchode o 4,9 % a maloobchode o 1,1 %.

V priemere za osem mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015 vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 5,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,3 %, priemysle o 3,6 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,6 %, stavebníctve o 1,7 %, ubytovaní o 1,3 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,9 %. Klesla vo veľkoobchode o 5 %, maloobchode o 1,1 % a v doprave a skladovaní o 0,4 %.
Prečítajte si aj:
Okt 102016
 
 10. Október 2016
Negatívny vplyv brexitu sa očakáva až v závere roka, zhoršenie nálad v európskom priemysle sa neprejavuje. V budúcom roku by sa prebytky zahraničného obchodu mali opäť zmierniť pre dovoz technológií pre novú automobilku a jej dodávateľov.
Zahraničný obchod v auguste v súlade s očakávaniami korigoval slabšie dovolenkové čísla z júla. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahol mesačný prebytok v objeme 216 mil. EUR, čo bolo viac menej v súlade s priemernými trhovými očakávaniami (227 mil. EUR). 12- mesačný prebytok zahraničného obchodu sa v auguste zvýšil na 4,2% HDP. Štatistici zároveň zverejnili definitívne čísla zahraničného obchodu za minulý rok, keď zvýšili jeho prebytok na 3 319 milióna eur, čiže 4,3% HDP. 
Podstatnejšou informáciou ako samotné saldo zahraničného obchodu bol obrat v zahraničnom obchode, hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Potvrdil podovolenkové oživenie exportnej časti slovenského priemyslu a zahraničného obchodu. Tak vývozy, ako aj dovozy vykázali rekordne silnú dynamiku rastu a posunuli obrat v zahraničnom obchode na nové historické maximá.

Neuveriteľný rast

Vývoz v auguste vzrástol o neuveriteľných 21,6% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), v medziročnom porovnaní vykázal rast o 18,4%. Predpokladáme, že za silným augustovým rastom vývozov stál najmä automobilový priemysel, ktorý obnovil produkciu a vývoz po júlových celozávodných dovolenkách, píše Koršňák. 
Dovoz, podobne ako vývoz, zaznamenal v auguste rovnako dvojciferné dynamiky rastu, keď ho nahor tlačil rastúci dopyt priemyslu po dovoze materiálu a polotovarov potrebných pre výrobu. Opätovne sa však naštartovali predaje domácich obchodníkov po návrate Slovákov z dovoleniek. V porovnaní s júlom tak dovoz po štatistickom zohľadnení sezóny vzrástol o 11,0%, v porovnaní s augustom minulého roka však bol vyšší až o 15,8%. 
Graf: NBS
Posun dovoleniek smerom na júl v tomto roku výrazne rozkýval čísla zahraničného obchodu a priemyslu. Aj napriek rekordne silnému augustu však môžeme toto leto z pohľadu zahraničného obchodu hodnotiť len ako priemerné až mierne podpriemerné, tvrdí analytik UniCredit Bank. V priemere oproti úrovni z druhého štvrťroka dovozy viac-menej stagnovali, kým ani silný august nedokázal plne vykompenzovať slabý júl.
Vývoz zo Slovenska klesol v lete v porovnaní s priemerom druhého štvrťroka o približne tri percentá. V medziročnom porovnaní sme v priemere počas leta pozorovali stagnáciu na oboch stranách bilancie – vývozu aj dovozu. Pri klesajúcich cenách v zahraničnom obchode to teda znamená, že vývoz aj dovoz v reálnom vyjadrení stále mierne medziročne rástli, analyzuje Koršňák.

Brexit nezabolí 

V nasledujúcich mesiacoch očakávame, že prebytky zahraničného obchodu by mohli ďalej narastať a stabilizovať sa na úrovni okolo 4,5-4,7% HDP. Prípadný negatívny vplyv britského referenda sa dostaví pravdepodobne najskôr v závere tohto roka, indikátory sentimentu však stále nenaznačujú citeľné zhoršenie nálad v europskom priemysle.
V budúcom roku by sa prebytky zahraničného obchodu mali predsa len dočasne opäť zmierniť. Smerom nadol ich bude ťahať dovoz technológií, najmä v súvislosti s veľkými investíciami v automobilovom priemysle, tvrdí Ľubomír Koršňák. Pripravuje sa najmä nábeh novej automobilky Jaguar Land Rover v Nitre a jej dodávateľov v okolitých mestách.

Prečítajte si aj: