Feb 062017
 
 6. Február 2017

Ekonomika eurozóny bude aj v 1. štvrťroku nového roka pokračovať v raste a naberať na sile. Politika nového amerického prezidenta Donalda Trumpa však predstavuje vážne nebezpečenstvo.

Ekonomika eurozóny bude aj v 1. štvrťroku nového roka pokračovať v raste a naberať na sile. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu nemeckého inštitútu Ifo o výhľade svetových ekonomík. Podľa aktuálnej správy Ifo, ktorá predpovedá vývoj ekonomiky menovej únie, sa index ekonomickej klímy v eurozóne v 1. kvartáli 2017 zvýši až na 17,2 bodu z 8,2 bodu v predchádzajúcom 4. kvartáli 2016.

Čiastkový index ekonomických podmienok v regióne, kde sa platí eurom stúpne z 2,3 bodu na 8 bodov. Ifo predpovedá aj strmý nárast indexu očakávaní v prvých troch mesiacoch tohto roka, a to až na 26,9 zo 14,3 bodu v období október-december 2016.

Prieskum tiež odhalil, že vo väčšine štátov regiónu panuje priaznivá ekonomická klíma, pričom najlepšia je aktuálne v Litve, Írsku, Holandsku a Nemecku. Iba v troch štátoch, konkrétne v Grécku, Taliansku a Portugalsku pretrváva nepriaznivá ekonomická klíma.

Inflačné očakávania v tomto roku vzrástli na 1,3 % z vlaňajších 0,2 %. Strednodobé inflačné očakávania pre rok 2022 predpokladajú infláciu zhruba na úrovni 2 %, čo sa zhoduje s cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Väčšina odborníkov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, zároveň predpovedala, že dlhodobé úrokové sadzby v eurozóne sa v nasledujúcich šiestich mesiacoch zvýšia.

Pozor, Trump!

Investorom v eurozóne sa však tento mesiac zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku citeľne klesla, aj keď menej, ako predpovedali analytici. Dôvodom lepšieho výsledku je priaznivé hodnotenie súčasných podmienok, ktoré sú najlepšie od polovice roka 2011.

Investori však zároveň očakávajú ich zhoršenie, predovšetkým v dôsledku krokov novej americkej administratívy. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix. Ten oznámil, že index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 19 štátoch menovej únie sa vo februári znížil na 17,4 bodu z januárových 18,2 bodu. Ekonómovia však odhadovali, že hodnota indexu klesne ešte viac, na 16,5 bodu.
Hodnota čiastkového indexu, ktorý odráža hodnotenie súčasných podmienok v menovej únii, naopak vzrástla na 20,5 bodu zo 16,5 bodu. Dosiahla tak najvyššiu úroveň od mája 2011. S týmto výsledkom ostro kontrastuje strmý pokles februárového indexu očakávaní investorov z 20 bodov v januári na 14,3 bodu. Podľa investorov politika nového amerického prezidenta Donalda Trumpa predstavuje vážne nebezpečenstvo pre eurozónu. Informovala o tom agentúra TASR.
Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Priemysel v novembri potiahlo hutníctvo, stavbári sa spamätávajú z prepadu

 

Jan 132017
 
 13. Január 2017

Priemysel v novembri minulého roka pokračoval v medzikvartálnom raste. V roku 2016 sa darilo vyvážať viac áut najmä do Európy.

Priemysel pokračoval v medzikvartálnom raste, keď sa v porovnaní s tretím štvrťrokom darí najmä automobilovému priemyslu. K pomerne slušnému medzimesačnému nárastu však v novembri najviac prispievala výroba kovov.

V novembri priemysel oproti priemeru predchádzajúceho štvrťroka vzrástol o 4,6 %, píše sa v rýchlom komentári Národnej banky Slovenska. Dynamika medziročného rastu v dôsledku vyššej minuloročnej porovnávacej bázy spomalila z 3,3% na 2,4%.

K rastu naďalej prispievala najmä výroba automobilov, okrem nej však k rastu viditeľnejšie prispieval aj metalurgický a strojársky priemysel.

Hlavným ťahúňom medziročného rastu boli v novembri hutníci, ktorí s rastom produkcie až o 16,8 % boli zodpovední za viac ako štyri pätiny medziročného rastu celého priemyslu, hovorí analytik UnicreditBank Ľubomír Koršňák.

Rýchlejší medzikvartálny rast v priemysle možno očakávať aj za celý štvrtý štvrťrok 2016, čo by malo priaznivo vplývať na celkový rast HDP. Navyše sa nálada v priemysle v decembri 2016 výrazne zlepšila najmä vplyvom očakávaní na najbližšie mesiace. To môže naznačovať pokračovanie priaznivého vývoja priemyslu aj začiatkom nového roka 2017.

Medzimesačne priemysel vzrástol v novembri oproti októbru o 1,1 % najmä vďaka vývoju vo výrobe kovov, strojov a elektrotechniky. Doterajší vývoj v automobilovom priemysle naznačuje, že aj za vlaňajšok by malo dôjsť k prekročeniu miliónovej hranice v počte vyrobených áut.

Tak produkcia, ako aj tržby, či vývoz v porovnaní s minulým rokom stále rastú. Prekročenie minuloročnej produkcie o 4 % zatiaľ potvrdila jedna automobilka.

Podľa doteraz dostupných údajov sa v roku 2016 medziročne najviac zrýchlil export (vážený priemer) áut do Argentíny (najmä automobily s najvyššou kubatúrou – SUV modely). Na ďalšom mieste skončilo Francúzsko, Nemecko a Čína.

Medziročne najvyšší prepad exportu áut zaznamenali automobilky do Ruska, Austrálie a Mexika. Z hľadiska získavania nových trhových podielov sa Slovensku darilo najmä na trhoch Argentíny, USA a Veľkej Británie.

Stavebná produkcia v októbri medzikvartálne klesala o 2 %. K nižšiemu poklesu prispel novembrový vývoj novej výstavby, medzimesačne však rástli aj stavebné práce súvisiace s opravou a údržbou. Z hľadiska výrobného zamerania viditeľne vzrástli práce súvisiace s výstavbou infraštruktúry, píše sa v komentári NBS.

 Prečítajte si aj:

Export na jeseň stúpal, darilo sa tradične predvianočnej elektronike

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Jan 092017
 
 9. Január 2017

Najmä exportéri áut zvoľnili tempo, Slovensko by bez elektrotechnického priemyslu zaznamenalo pokles exportu. Vlani by malo zvýšiť podiel na globálnom trhu o štyri percentá.

Novembrový export zo Slovenska v stálych cenách oproti októbru poklesol. Tempo vývozu zvoľnili exportéri áut. Nebyť zvýšeného exportu elektroniky, pokles by bol ešte výraznejší. November je charakteristický zintenzívnením vývozov elektroniky zo Slovenska, ktoré pred Vianocami zásobuje značnú časť európskeho trhu, hovorí analytička Národnej banky Slovenska Anna Vladová. Vyše 85 % elektroniky vyvážanej zo Slovenska sa umiestňuje na trhoch eurozóny.

Z medzištvrťročného pohľadu boli výsledky exportu za doterajšie dva mesiace 4. štvrťroka (október a november) o 4,8 % lepšie ako v priemernom mesiaci predchádzajúceho 3. štvrťroka, najmä vďaka autovývozcom. Posilnený export ťahal importy, ktoré v identickom porovnaní vzrástli o 3,1 %. Medzimesačná rozkolísanosť vývoja exportu pretrváva, po októbrovom raste prichádza novembrový pokles.

Novembrový pokles by bol ešte výraznejší, nebyť zintenzívnenia vývozu elektroniky. Slovenský cezhraničný vývoz v novembri býva štandardne posilnený exportérmi elektroniky, vrátane reexportov takých produktov, ktoré sa na Slovensku nevyrábajú.

Slovensko zvyšuje podiel na globálnom trhu

Slovensko je súčasťou viacerých globálnych hodnotových reťazcov (GVCs) a jeho vývoz je úzko prepojený s ostatnými krajinami zúčastnenými v GVCs. Miera exportnej výkonnosti Slovenska je daná masívnym zapojením Slovenska do globálnej fragmentácie výroby.

Hoci sa z celosvetového hľadiska po roku 2011 rozširovanie GVCs pozastavilo (čo môže byť jedným z faktorov spomalenia globálneho obchodu), proces zapájania Slovenska do fragmentácie výrobných procesov pokračuje. Výnimkou bol rok 2014, keď časť rastu exportu Slovenska vytesnila Česká republika vďaka masívnej intervencii Českej národnej banky proti posilňovaniu kurzu koruny koncom roku 2013.

Aj z tohto dôvodu slovenská ekonomika naďalej získava trhové podiely na globálnom obchode (s odôvodnenou výnimkou v roku 2014), keďže dokáže vyexportovať viac, ako by naznačoval indikátor zahraničného dopytu po slovenských exportných produktoch. A trhové podiely získava aj po odrátaní elektroniky, ktorá obsahuje reexporty produktov nevyrobených na Slovensku, tvrdí analytička NBS.

Prečítajte si aj:

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Slovensko prestalo investovať, rast HDP sa spomaľuje

Dec 082016
 
 8. December 2016

Služby vytvoria 5-tisíc nových pracovných miest za štvrťrok, vyrovnali sa priemyslu a stavebníctvu. Centrá najmä v Bratislave a Košiciach rastú o desatinu ročne.

Silný ekonomický rast Slovenska môže v ďalších rokoch zabezpečiť len rozumná hospodárska politika s podporou rozvoja služieb, inovácií, moderného priemyslu a vzdelania. Brzdou ekonomiky sú najmä neefektívne školstvo, byrokracia, slabá vymáhateľnosť práva, ako aj zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, myslí si Podnikateľská aliancia Slovenska.

Ekonomický rast na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2016 spomalil na 3 percentá, čo je najmenej za dva roky dozadu. Dôvodom je najmä doznenie vplyvu investícií z eurofondov a slabší rast priemyslu oproti minulým rokom. Ten už k exportu a rastu HDP prispieva menej, ako doteraz.

Podľa komentára Národnej banky Slovenska bol oproti priemyslu stabilnejší vývoj exportu služieb, ktorý už druhý štvrťrok za sebou dosiahol veľmi slušné tempá. Po raste o 9,3 % v 2. štvrťroku nasledoval rast o 12,8 % v 3. štvrťroku, najmä vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko a predsedníctvu SR v Rade EÚ.

Ďalšou výraznou zložkou tohto sektoru sú centrá zdieľaných služieb. Tie na Slovensku podľa Ministerstva hospodárstva zatiaľ zamestnávajú vyše 40-tisíc ľudí, pričom sa plánuje príchod ďalších 8 firiem, ktoré by mali zamestnať takmer tritisíc ľudí.

K nim treba pripočítať veľké firmy, poskytujúce služby v oblasti informačných technológií, ako napríklad Eset, Asseco, Soitron, Ness alebo SAP. Každá z nich zamestnáva na Slovensku stovky ľudí.

Podľa Fóra centier podnikových služieb (BSCF) zamestnáva 26 takýchto centier ich členov na Slovensku zhruba 28 500 ľudí s priemerným vekom 32 rokov a mzdou zhruba 1600 eur. Až 78 percent z nich má vysokoškolské vzdelanie, muži tvoria 53 % a  cudzincov je 12 %. Počet pracovníkov sa tento rok oproti vlaňajšku zvýšil o 11 %.

Zhruba dve tretiny centier sídlia v Bratislave, zvyšok najmä v Košiciach, ale aj v Nitre, Žiline, Banskej Bystrici a menších mestách. Poskytujú služby najmä pre oblasti IT, technickej podpory, finančníctva a účtovníctva. Svoju podporu zameriavajú spravidla na európske aktivity svojich klientov, polovica centier však pracuje aj pre klientov v Severnej Amerike, Afrike a na Blízkom východe, tretina aj v Latinskej Amerike a Ázii.

 V treťom štvrťroku podľa Štatistického úradu vzniklo na Slovensku 12 600 nových pracovných miest, za posledný rok to bolo takmer 70-tisíc. Z nich približne 22-tisíc sa vytvorilo v priemysle, z toho 15-tisíc vo výrobe. Vyše 20-tisíc nových miest sa však vytvorilo aj v službách, hoci zamestnávajú podstatne menej ľudí.

Počas každého štvrťroka sa teda na Slovensku vytvorí v priemere 5000 nových miest službách, teda päť veľkých tovární s tisíc ľuďmi. Výhodou centier zdieľaných služieb je najmä to, že poskytujú pracovné miesta dobre vzdelaným a jazykovo zdatným ľuďom, ktorí by inak často odišli do zahraničia, pretože by na Slovensku nenašli uplatnenie.

Najväčšími problémami rozvoja centier služieb na Slovensku sú nekvalitné školstvo, nepružný zákonník práce, vysoké finančné a odvodové zaťaženie firiem, či veľká byrokracia. Firmy sa sťažujú aj na bariéry a prieťahy pri získavaní pracovníkov z iných krajín, najmä mimo Európskej únie.

Podľa nich je v súčasnosti dôležité obdobie rozvoja robotizácie a autonómnych systémov v doprave, čo prináša veľký dopyt po nových centrách zdieľaných služieb. Ak Slovensko nebude mať dosť vzdelaných ľudí a neumožní ich získavanie zo zahraničia, nebude konkurencieschopné a centrá sa usadia v iných krajinách.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Dec 062016
 
 6. December 2016

Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku 2016 vzrástla o 0,7 % medzikvartálne. Zo zverejnenej štruktúry rastu HDP však vyplýva negatívne prekvapenie v podobe prepadu investícií. Tie poklesli nielen vo verejnom, ale aj súkromnom sektore, píše sa v komentári Národnej banky Slovenska (NBS).

Súkromní investori, ktorí v prvej polovici roka ešte naznačovali nádejný investičný rozbeh, svoju investičnú aktivitu v 3. štvrťroku utlmili. Bolo to v dôsledku oslabených investícií v energetike, korekcie minulokvartálneho rastu v automobilovom priemysle, ale aj odznenia eurofondov, ktoré súkromný sektor nenahradil vlastnými zdrojmi a ani lacnými úvermi. Mierne slabšie rástla spotreba domácností. Výrazne pozitívne boli príjmy z turistického ruchu.

V 3. štvrťroku 2016 sa medzikvartálny rast slovenskej ekonomiky spomalil z 0,9 % v 2. štvrťroku už len na 0,7 %. Medziročný rast spomalil z 3,8 % v 2. štvrťroku na 3 % (sezónne neočistené údaje) a vrátil sa tak k dynamike spred eurofondového roka 2015. Výraznejšiemu spomaleniu zabránili rastúce zásoby, vysvetľuje analytička NBS Anna Vladová.

Rast vďaka spotrebe

Zdroje ekonomického rastu v 3. štvrťroku vygeneroval najmä spotrebný dopyt domácej ekonomiky. Aj tu však badať spomalenie, keď súkromná spotreba mierne spomalila z 0,7 % v 2. štvrťroku na aktuálnych 0,6 %. Opačným smerom, z 0,6 % na 0,7 % sa pohla verejná spotreba. Domácnosti sa v spotrebných výdavkoch mierne obmedzili, čo opäť podporilo rast úspor. Za prvé tri štvrťroky sa miera úspor domácností zvýšila zo 6,2 % v porovnateľnom období 2015 na terajších 6,8 %.

Fixné investície poklesli medzikvartálne až o 7,4 %. K prepadu investícií rovnakou mierou prispeli verejný i súkromný sektor. Verejnému vyschol eurofondový zdroj investícií, sektor obmedzil infraštruktúrne projekty a v prvých troch štvrťrokoch 2016 preinvestoval v bežných cenách o 35 % menej ako v „eurofondovom“ roku 2015.

Redukovanie investícií zo štvrťroka na štvrťrok však spôsobilo, že verejné investície nedosahujú ani porovnateľnú úroveň „štandardného“ roka 2014. Investovanie totiž obmedzili aj podniky s verejným vlastníctvom, zaradené do odvetvia nakladania s odpadom, ktoré pravdepodobne neboli naviazané na eurofondy.

Eurofondy hrali dôležitú rolu vo financovaní minuloročných investícií nielen verejného, ale aj súkromného sektora. Vývoj odhadovaných súkromných investícií s účasťou eurofondov v 3. štvrťroku indikuje, že eurozdroje neboli v plnej miere nahradené vlastnými zdrojmi podnikov ani lacným úverovým financovaním.

Investície len do áut, autobusov a vlakov

Strmý pokles súkromných investícií v 3. štvrťroku je do určitej miery aj korekciou investičného rastu automobilového priemyslu v 2. štvrťroku. Po nadštandardne dobrých investíciách výrobcov áut v predchádzajúcom štvrťroku tento raz nastal útlm. Ukazuje sa, že letné dovolenky v automobilovom priemysle utlmili nielen export, ale aj investičnú výstavbu, vysvetľuje A. Vladová.

K poklesu súkromných investícií významne prispelo aj odvetvie energetiky. Investovanie súkromného sektora sa v 3. štvrťroku v podstate obmedzilo na obstarávanie dopravných zariadení. Medzikvartálnemu rastu ekonomiky nepomohol ani export, ktorý medzikvartálne poklesol o 1,7 % . Korigoval tak minuloštvrťročný rast o 4,7 %. Za týmito výkyvmi stojí najmä automobilový priemysel (intenzívnejší preddovolenkový vývoz v 2. štvrťroku, oslabenie v 3. štvrťroku).

Stabilnejší bol vývoj exportu služieb, ktorý už druhý štvrťrok za sebou dosiahol veľmi slušné tempá. Po raste o 9,3 % v 2. štvrťroku nasledoval rast o 12,8 % v 3. štvrťroku, a to vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko a predsedníctvu SR v Rade EÚ. Oslabenie exportu a investícií sa prejavilo poklesom objemu dovážaných tovarov a služieb o 2,6 % medzikvartálne.

Zo zverejnenej štruktúry ekonomického rastu vyplýva, že investície sú výrazne slabšie, ako predpokladala septembrová predikcia, a to nielen vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore. To vytvára pre rast ekonomiky v nasledujúcich štvrťrokoch riziká smerom nadol, píše sa v komentári NBS.

Prečítajte si aj:

Zamestnanosť na jeseň rástla o takmer tri percentá najmä vďaka službám, platy vďaka obchodu

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Za vysokú popularitu nedemokratických politikov môže sklamanie z tých štandardných