Apr 202017
 
 20. Apríl 2017

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska už teraz vypláca trinásty plat alebo ročné odmeny vyše 70 percent firiem. Ak by však boli povinné, stratili by motivačnú schopnosť a zvádzali k špekuláciám.

Zavedenie povinných trinástych platov by na Slovensku zabrzdilo rast miezd. Namiesto ich zvyšovania by veľká časť firiem vyplácala trinásty plat, oslobodený od daní a odvodov. Podnikatelia vyplácajú peniaze navyše najmä vtedy, keď sa firme darí a podporujú oslobodenie trinástych platov, či koncoročných odmien od daní a odvodov, chcú však zachovať nepovinnosť ich vyplácania.

Povinný trinásty plat mnohí považujú za lacné politické riešenie, ktoré poškodí ekonomiku. Štát sa podľa nich nemá starať do výšky a počtu platov, to má byť výsledkom rokovaní medzi zamestnávateľmi a odbormi. Na druhej strane daňovo-odvodová úľava na nepovinný trinásty plat by bola formou podpory ekonomiky a zamestnancom by finančne pomohla.

Rýchly prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska hľadal odpovede na otázky, či firmy vyplácajú trináste platy, v akom prípade a čo si myslia o povinnom, či nepovinnom vyplácaní trinástych platov, ak by boli oslobodené od daní a odvodov. Takéto riešenie navrhla pred pár týždňami vládna Slovenská národná strana, pričom predseda vlády Róbert Fico ho označil za podnetný návrh na rokovanie Koaličnej rady.

Internetového prieskumu sa od 11. do 18. apríla 2017 zúčastnilo 177 podnikateľov, z ktorých 70 % vypláca trinásty plat, prípadne koncoročné odmeny už teraz, vyše polovica z nich však iba čiastočne.

Motívom vyplácania sú pritom najmä dobré ekonomické výsledky firiem – viac ako tretina vypláca trináste platy vtedy, keď sa im darí. Ďalšia veľká skupina odmeňuje zamestnancov s cieľom, aby ich motivovala lepšie pracovať, prípadne tým chce pritiahnuť nových pracovníkov.

Vyše desatina považuje vyplatenie odmien alebo platu navyše za správne, pretože ľuďom treba prilepšiť pred Vianocami. O niečo menej označilo za motív mimoriadne výsledky svojich zamestnancov. Tých, čo vyplácajú trinásty plat preto, že sa obávajú odchodu zamestnancov ku konkurencii bolo iba minimum. Takmer osem percent účastníkov využíva kombináciu všetkých alebo iné možnosti, zvyšok z tých, čo zvolili možnosť „Iné“ trinásty plat nevypláca.

 Ak by štát zaviedol povinné trináste platy, oslobodené od daní a odvodov, viac ako tretina firiem by zabrzdila bežné zvyšovanie miezd a premietla by ho do celoročných odmien. Časť podnikateľov by mzdy dokonca znížila, aby si vytvorila zdroje na povinné trináste platy.

Ďalšia časť by zvýšila celkový objem miezd. Iba malá časť by musela reagovať prepúšťaním. V odpovediach z kategórie „Iné“ sa respondenti sťažovali najmä na zvýšenú administratívu, ďalší si myslia, že by to prinieslo len politické body tým, ktorí by to presadili.

V prípade, že by trinásty plat bol oslobodený od daní a odvodov, ale jeho vyplatenie by bolo nepovinné, takmer 40 % firiem by ho vyplácalo v rovnakom objeme aj naďalej. Namiesto štátu a do poisťovní by však viac peňazí putovalo priamo k zamestnancom.

Ďalšia takmer rovnaká skupina by špekulovala – čo najviac peňazí z mesačných miezd by presunula do trinásteho platu, aby ušetrila na daniach a odvodoch. Tomu by sa však dalo jednoducho zabrániť – ak by daňovo-odvodové zvýhodnenie trinásteho platu bolo limitované len do výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca počas roka.

Takmer päť percent firiem by daňovo-odvodové úľavy motivovali začať vyplácať trinásty plat, zhruba 12 % firiem by ho ani potom nezaviedlo. Z ostatných odpovedí by firmy väčšinou trinásty plat vyplácali ako doteraz – podľa ekonomických výsledkov.

Posledná otázka skúmala, aký dopad by mali povinné trináste platy na podnikateľské prostredie. Účastníci mohli zvoliť viac možností. Viac ako polovica z nich si myslí, že by to slovenskú ekonomiku poškodilo a vyčítajú tomuto návrhu populizmus. Sťažujú sa najmä na stratu flexibility firiem pri stanovení odmien – už by nemohli oceňovať kvalitnejšiu prácu alebo mimoriadne výsledky, keď by ich dostali povinne všetci.

Tretina účastníkov je presvedčená, že by sa zabrzdil rast miezd a špekulatívne by sa presunul do trinástych platov. Objavili sa dokonca poznámky, že by sa časť miezd, ktoré teraz podnikatelia vyplácajú načierno v hotovosti, potom vyplácala vo forme trinástych platov.

Takmer 20 % účastníkov neočakáva žiadny dopad, necelých 12 % očakáva príchod nových ľudí na trh práce, ktorých by to motivovalo.

Naopak, takmer 16 percent predpokladá, že to slovenským firmám zhorší konkurenčnú schopnosť voči zahraničiu, zhruba desatina sa dokonca obáva, že to zahraničným investorom znechutí príchod na Slovensko. O niečo viac dopísalo svoj komentár, kde časť kritizuje, že by to zhoršilo podnikateľské prostredie a umožňovalo špekulácie. Druhá časť oceňuje, že by to podporilo rast ekonomiky cez spotrebu a pritiahlo ľudí zo zahraničia.

Podnikateľská aliancia Slovenska pokladá za rozumné zavedenie daňovo-odvodového oslobodenia trinástych platov, ktoré by sa však mohlo uplatniť najviac vo výške priemernej mesačnej mzdy za uplynulý rok. Neodporúča však zavedenie povinných trinástych platov, pretože by sa stratil ich motivačný faktor.

Práve ich oslobodenie od daní a odvodov by bolo najlepšou motiváciou na ich vyplácanie a prispelo by k zníženiu finančného zaťaženia personálnych výdavkov firiem. Mohlo by to tak zlepšiť ich možnosti odmeňovania zamestnancov a zlepšiť ich konkurencieschopnosť v strednej Európe.

Prečítajte si aj:

Nezamestna(teľ)ných je zjavne viac ako uvádzajú štatistiky, chýbajú v nich najmä rómske komunity

 Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Mar 292017
 
 29. Marec 2017

Uplatneniu ľudí bez práce na trhu bráni slabé vzdelanie, neefektívna podpora regiónov, či bariéry podnikania, vyplýva z analýzy PAS.

Podnikateľská aliancia Slovenska ponúka na základe svojej štúdie desať odporúčaní, ako bojovať s vysokou nezamestnanosťou a podporiť zamestnanie dlhodobo nezamestna(teľ)ných.

Nezamestnanosť na Slovensku v minulých rokoch pomerne rýchlo klesala. Vo februári tohto roka sa miera evidovanej nezamestnanosti dostala podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) už na 8,39 %. Medziročne klesla o 1,70 p. b.

Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol 228 665 osôb. Medziročne to je o 45 537  osôb menej. Celkovo bolo na Slovensku 267 219 uchádzačov o zamestnanie, medziročne o 58 856 osôb menej.

Na druhej strane eviduje UPSVAR vyše 48 500 voľných pracovných miest, portál profesia.sk inzeruje vyše 14-tisíc pracovných ponúk. Mnohí zamestnávatelia zúfalo hľadajú nových pracovníkov, aby mohli rozširovať výrobu, namiesto stoviek sa im však darí nájsť často len niekoľko jednotlivcov.

Napriek vyše 200-tisíc ľuďom, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, sa tieto miesta nedarí zaplniť. Analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorej autorom je Jozef Hajko našla niekoľko dôvodov, ktoré k tomu vedú.

Problémom Slovenska je v prvom rade obrovská dlhodobá nezamestnanosť, slabá rekvalifikácia nezamestnaných, neefektívne vzdelávanie, ale aj nefunkčná podpora rozvoja regiónov a neadresné, nesystémové poskytovanie investičnej pomoci.

Voľné pracovné sily sú teda v iných regiónoch, ako ponuky práce, nie sú dosť vzdelané a schopné zvládnuť ponúkanú prácu. Miestni podnikatelia či investori z iných regiónov nie sú navyše efektívne motivovaní priniesť prácu do regiónov, kde sú voľné pracovné sily.

Štatistiky nezamestnanosti sú navyše nepresné, nezahŕňajú napríklad niektoré odlúčené skupiny obyvateľstva, najmä rómske komunity. To by mohlo počet nezamestnaných zvýšiť o ďalších zhruba sto tisíc ľudí.

Aj to sú dôvody, prečo je nezamestnanosť v Slovenskej republike stále vyššia ako v susedných štátoch. Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti Slovensko dokonca zaraďuje medzi najviac postihnuté štáty Európskej únie. Ak k tomu pripočítame nedostatočne zmapovanú situáciu v uzavretých rómskych komunitách, nezamestnanosť môže byť ešte vážnejším problémom, ako ukazujú oficiálne merania.

 PAS víta opatrenia vlády a jej úsilie ďalej znižovať mieru nezamestnanosti. Na druhej strane však treba konštatovať, že existujú štrukturálne príčiny vysokej a dlhodobej nezamestnanosti, ktoré bránia jej ďalšiemu reálnemu poklesu.

Slovensko má napríklad nevhodnú štruktúru škôl, lebo dosiahnuté vzdelanie absolventov nezodpovedá potrebám trhu práce. Pomer ponuky a dopytu na trhu práce sa v jednotlivých regiónoch výrazne líšia od západu na východ.

Osobitný problém je nízka zamestnanosť rómskych obyvateľov, z ktorých mnohí ani nie sú zahrnutí v štatistike nezamestnaných. Zamestnávateľom zväzuje ruky vysoké odvodové zaťaženie, rigidný Zákonník práce a rýchlo rastúca minimálna mzda.

Doterajšia aktívna politika trhu práce je málo účinná hlavne pri podpore zamestnávania rizikových skupín a dlhodobo nezamestnaných. Vláda slabo reaguje na potreby trhu práce a nedostatočne pripravuje nezamestnaných na obsadenie pracovných príležitostí.

Na znižovanie regionálnej nezamestnanosti sa má zameriavať investičná pomoc pre firmy, no tá tomuto účelu neslúži. Otázny je aj prínos najnovšej formy pomoci najmenej rozvinutým okresom, keďže jej zameranie je odlišné od potrieb podnikov.

 Po vypracovaní analýzy PAS navrhuje desatoro opatrení na znižovanie nezamestnanosti:

  • vypracovať lepšiu metodiku na meranie miery nezamestnanosti
  • využívať najefektívnejšie opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a pravidelne ich vyhodnocovať
  • odbremeniť najnižšie zárobky odpočítateľnými položkami zo sociálnych odvodov, zrušiť alebo aspoň odstupňovať minimálnu mzdu podľa regiónov a veku zamestnancov
  • predstaviť zásadnú reformu vzdelávacieho systému
  • zrušiť štátnu investičnú pomoc prípadne ju udeľovať súťažnou formou a s dôrazom na efektívnosť
  • vytvárať lepšie podmienky na podnikanie v regiónoch
  • prijímať opatrenia, ktoré skvalitňujú podnikateľské prostredie
  • venovať pozornosť podpore malým a stredným podnikom a osobitne živnostníkom
  • poskytnúť samosprávam viac financií a kompetencií, pre prácu s rómskymi komunitami
  • budovať na Slovensku znalostnú ekonomiku.
Feb 282017
 
 28. Február 2017

Podnikatelia sú stále nespokojní s vývojom podnikateľského prostredia, aj za štvrtý štvrťrok 2016 ho zhodnotili negatívne.

Hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie už len 51,6 bodu, čo je pokles o 2,1 percenta. Negatívne hodnotenie je však predsa len o niečo miernejšie ako počas predchádzajúceho štvrťroka.

Dôvodom sú najmä legislatívne zmeny, z ktorých niektoré, ako napríklad zníženie sadzby firemnej dane alebo úpravu konkurzov a exekúcií hodnotia podnikatelia pozitívne. Na opačnú stranu však ešte výraznejšie vychýlilo váhu zavedenie dane z dividend alebo odvodu z neživotného poistenia. Podobne je to aj pri mnohých iných opatreniach, takže podnikatelia celkovo pociťujú zhoršenie stavu prostredia. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) od roku 2001.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Najväčší pokles spomedzi všetkých položiek IPP zaznamenala v tomto štvrťroku položka Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Meno Bašternák sa v médiách stále často spomína, lenže bez reálneho výsledku v podobe posunu vo vyšetrovaní daňových podvodov, či vyvodenia politickej zodpovednosti vo vláde.

Na druhom mieste medzi najnegatívnejšie hodnotenými položkami sa umiestnila Funkčnosť politického systému v štáte. Podnikatelia teda vážne pochybujú nad fungovaním štátu ako garanta spravodlivosti, bezpečnosti a správy infraštruktúry, čo je veľmi vážny impulz.

Slovensko napríklad výrazne zaostáva v oblasti boja proti korupcii, pravidelne sa umiestňuje na chvoste rebríčkov vyspelých krajín. Napriek rečiam o boji proti nej vláda stále neprišla so žiadnymi konkrétnymi plánmi, ani nehovoriac o konkrétnych krokoch. Doteraz dokonca ani nezverejnila odpočet plnenia Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu z leta 2015.

Dôvere v spoľahlivosť štátu neprospieva ani spolitizovanie polície a pochybná nezávislosť jej kontroly. Úplne pozitívne nie je ani vnímanie registra konečných užívateľov výhod partnerov verejného sektora. Keďže prínos je sporný, lebo údaje v ňom úrady automaticky neoverujú, pre podnikateľov je citeľná najmä dodatočná finančná a byrokratická záťaž.

Slabú funkčnosť politického systému v štáte prehlbujú aj napätie medzi vládnymi politikmi, hádky koaličných a opozičných poslancov, ignorovanie často dobrých opozičných návrhov v parlamente, či zmeny v rokovacom poriadku. Podnikatelia sa pri tom denne boria s mnohými problémami, ktorých riešenie sa zdá byť dlhodobo v nedohľadne.

Tretí najväčší pokles zaznamenali položky Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva a Zrozumiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Obe položky sa pravidelne umiestňujú medzi najnegatívnejšie hodnotenými, reálne zlepšenie sa stále nedostavilo. Dôvere v slovenskú justíciu nepomáha ani boj Štefana Harabina a šéfky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej.

Prijatie väčšieho množstva zákonov a noviel, ktoré sa dotýkajú podnikania v poslednom štvrťroku roku 2016 malo najväčší vplyv na hodnotenie stálosti právnych predpisov. Mnohé zmeny pripadajú podnikateľom chaotické, chýba im koncepcia, akou cestou sa chce krajina uberať. Miesto toho sú svedkami toho, že štát zníži sadzbu firemnej dane z príjmu o jedno percento, zároveň však zavedie daň z dividend alebo 8%-ný odvod z neživotného poistenia.

To respondenti vnímajú ako skrytú daň, zvyšujúcu ich finančné zaťaženie štátom. Namiesto jednoduchého a atraktívneho daňového systému musí potom vláda lákať nových investorov stimulmi, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci. To kriví konkurenčné prostredie. Výrazne negatívnu hodnotu zaznamenala aj kvalita a dostupnosť pracovnej sily.

Prvýkrát po ôsmich rokoch si pozitívne hodnotenie pripísala položka Konkurzná a exekučná legislatíva. Môže za to jednoznačne prijatie novely exekučného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti, aj keď aj k nej existovali medzi podnikateľmi výhrady. Pozitívne hodnotili aj stálosť a predvídateľnosť hodnoty kurzu eura, či prístup k finančným zdrojom. Podnikatelia pociťujú aj zlepšenie infraštruktúry. Pozitívne hodnotenie si pripísali aj položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia.

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 62. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Dane z nehnuteľností sa zvyšovali najmä v Bratislave, poplatok za miestny rozvoj aj v Skalici

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie

Feb 132017
 
 13. Február 2017

Priemerná mesačná mzda sa najviac zvýšila v predaji a oprave motorových vozidiel, ale aj v ubytovacích službách.

Na Slovensku v roku 2016 vzrástla zamestnanosť v porovnaní s rokom 2015 najvýraznejšie vo vybraných trhových službách o 6,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 3,8 %, priemysle o 3,6 %, ubytovaní o 1,8 %, stavebníctve a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev zhodne o 1,2 % a v doprave a skladovaní o 0,6 %. Klesla vo veľkoobchode o 4,8 % a v maloobchode o 0,8 %.v priemysle stúpla o 2,9 %, priemerná mzda sa zvýšila medziročne o 1,9 %, priemyselné tržby tiež vzrástli, a to o 1,8 %.

Na konci roku 2016 pracovalo v priemysle podľa prieskumov Štatistického úradu takmer 700-tisíc ľudí, v info-komunikačnom priemysle vyše 70-tisíc ľudí. Ďalších vyše 200-tisíc ľudí pracovalo v trhových službách, teda najmä finančníctve, vývoji a centrách zdieľaných služieb.

Zamestnanosť v decembri 2016 v porovnaní s decembrom 2015 vzrástla najmä v predaji a oprave motorových vozidiel o 7 %, a vybraných trhových službách o 6,6 %. Klesla vo veľkoobchode o 4,5 % a v stavebníctve o 0,4 %. Informoval o tom dnes podľa tlačovej agentúry TASR Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemerná mzda sa zvýšila medziročne v decembri v priemysle o 1,9 %

Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v decembri 2016 medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 17 % na 1115 eur, ubytovaní o 12 % na 727 eur, vybraných trhových službách o 6,9 % na 966 eur, maloobchode o 6,1 % na 674 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,7 % na 406 eur, veľkoobchode o 4,9 % na 1004 eur, doprave a skladovaní o 4,5 % na 958 eur a v priemysle o 1,9 % na 1065 eur. Klesla v informačných a komunikačných činnostiach o 9 % na 1880 eur a v stavebníctve o 3,3 % na 700 eur. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemerná reálna mesačná mzda v decembri 2016 medziročne vzrástla v predaji a oprave motorových vozidiel o 16,8 %, ubytovaní o 11,8 %, vybraných trhových službách o 6,7 %, maloobchode o 5,9 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,5 %, veľkoobchode o 4,7 %, doprave a skladovaní o 4,3 % a v priemysle o 1,7 %. Znížila sa v informačných a komunikačných činnostiach o 9,2 % a v stavebníctve o 3,5 %.

V roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 sa mzda zvýšila v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,2 % na 942 eur, ubytovaní o 6,3 % na 673 eur, veľkoobchode o 5,8 % na 879 eur, vybraných trhových službách o 5,1 % na 869 eur, maloobchode o 5,1 % na 635 eur, doprave a skladovaní o 5 % na 856 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,2 % na 395 eur, priemysle o 3,1 % na 995 eur a v stavebníctve o 3 % na 651 eur. Klesla len v informačných a komunikačných činnostiach o 2,1 % na 1747 eur.

Reálna mesačná mzda v roku 2016 vzrástla medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,7 %, ubytovaní o 6,8 %, veľkoobchode o 6,3 %, vybraných trhových službách a v maloobchode zhodne o 5,6 %, doprave a skladovaní o 5,5 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,7 %, priemysle o 3,6 % a v stavebníctve o 3,5 %. Pokles bol len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,6 %.

Tržby v decembri 2016 medzimesačne vzrástli v priemysle o 1,8 %

Tržby za vlastné výkony a tovar v decembri 2016 medzimesačne vzrástli v informačných a komunikačných činnostiach o 3,3 %, priemysle o 1,8 %, vybraných trhových službách o 0,8 % a v doprave a skladovaní o 0,1 %. Klesli v stavebníctve o 3,6 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Tržby v priemysle v decembri 2016 medziročne vzrástli o 3,8 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 17,8 %, priemyselnej výrobe o 1,1 % a pokles v dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 6,8 % a v ťažbe a dobývaní o 1,5 %. V stavebníctve tržby naďalej medziročne klesali, v porovnaní s decembrom 2015 sa znížili o 17,4 %.

Celkové tržby v priemysle sa od začiatku roka 2016 medziročne zvýšili o 4,1 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 7,6 %, dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 5,2 %, priemyselnej výrobe o 3,6 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 5,3 %. Tržby stavebných subjektov sa znížili o 13,6 %.

Prečítajte si aj:

Výroba áut aj vlani prekonávala rekordy. Z troch závodov na Slovensku vyšlo viac ako milión áut.

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Feb 062017
 
 6. Február 2017

Ekonomika eurozóny bude aj v 1. štvrťroku nového roka pokračovať v raste a naberať na sile. Politika nového amerického prezidenta Donalda Trumpa však predstavuje vážne nebezpečenstvo.

Ekonomika eurozóny bude aj v 1. štvrťroku nového roka pokračovať v raste a naberať na sile. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu nemeckého inštitútu Ifo o výhľade svetových ekonomík. Podľa aktuálnej správy Ifo, ktorá predpovedá vývoj ekonomiky menovej únie, sa index ekonomickej klímy v eurozóne v 1. kvartáli 2017 zvýši až na 17,2 bodu z 8,2 bodu v predchádzajúcom 4. kvartáli 2016.

Čiastkový index ekonomických podmienok v regióne, kde sa platí eurom stúpne z 2,3 bodu na 8 bodov. Ifo predpovedá aj strmý nárast indexu očakávaní v prvých troch mesiacoch tohto roka, a to až na 26,9 zo 14,3 bodu v období október-december 2016.

Prieskum tiež odhalil, že vo väčšine štátov regiónu panuje priaznivá ekonomická klíma, pričom najlepšia je aktuálne v Litve, Írsku, Holandsku a Nemecku. Iba v troch štátoch, konkrétne v Grécku, Taliansku a Portugalsku pretrváva nepriaznivá ekonomická klíma.

Inflačné očakávania v tomto roku vzrástli na 1,3 % z vlaňajších 0,2 %. Strednodobé inflačné očakávania pre rok 2022 predpokladajú infláciu zhruba na úrovni 2 %, čo sa zhoduje s cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Väčšina odborníkov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, zároveň predpovedala, že dlhodobé úrokové sadzby v eurozóne sa v nasledujúcich šiestich mesiacoch zvýšia.

Pozor, Trump!

Investorom v eurozóne sa však tento mesiac zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku citeľne klesla, aj keď menej, ako predpovedali analytici. Dôvodom lepšieho výsledku je priaznivé hodnotenie súčasných podmienok, ktoré sú najlepšie od polovice roka 2011.

Investori však zároveň očakávajú ich zhoršenie, predovšetkým v dôsledku krokov novej americkej administratívy. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix. Ten oznámil, že index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 19 štátoch menovej únie sa vo februári znížil na 17,4 bodu z januárových 18,2 bodu. Ekonómovia však odhadovali, že hodnota indexu klesne ešte viac, na 16,5 bodu.
Hodnota čiastkového indexu, ktorý odráža hodnotenie súčasných podmienok v menovej únii, naopak vzrástla na 20,5 bodu zo 16,5 bodu. Dosiahla tak najvyššiu úroveň od mája 2011. S týmto výsledkom ostro kontrastuje strmý pokles februárového indexu očakávaní investorov z 20 bodov v januári na 14,3 bodu. Podľa investorov politika nového amerického prezidenta Donalda Trumpa predstavuje vážne nebezpečenstvo pre eurozónu. Informovala o tom agentúra TASR.
Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Priemysel v novembri potiahlo hutníctvo, stavbári sa spamätávajú z prepadu