Jan 142014
 
 14. Január 2014

Dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 0,48 %

V roku 2014 sa priemerná úroveň sadzieb daní z nehnuteľností v 79 okresných mestách SR a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o nepatrných 0,48 %. Sadzby daní z nehnuteľností na rok 2014 upravilo len 15 miest, z ktorých 13 miest sadzby zvýšilo a dve mestá sadzby znížili. Najviac narástli v tomto roku sadzby v Stropkove, Malackách, Zvolene a Liptovskom Mikuláši. V ostatných mestách, ktoré zvyšovali sadzby daní z nehnuteľností, boli tieto zmeny zanedbateľné. K miernemu poklesu lokálneho daňového zaťaženia došlo len v Novom Meste nad Váhom a Senci.

„Blížiace sa voľby predstaviteľov samospráv boli zrejme hlavnou brzdou zvyšovania daní z nehnuteľností na rok 2014,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS a dodáva: „Po zhruba 20 percentnom raste daní z nehnuteľností v uplynulých dvoch rokoch sme zaznamenali výrazné spomalenie rastového trendu. V snahe nepohnevať si voliča väčšina samospráv odmietla prispieť ku konsolidácií verejných financií zvýšením lokálneho daňového zaťaženia svojich obyvateľov a podnikateľov a pravdepodobne sa priklonili k obmedzovaniu svojich výdavkov.“

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností kolísala okolo dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň 2,56 násobku sadzieb z roku 2004.

 

Napriek postupnému zvyšovaniu daní z nehnuteľností v uplynulých 10 rokoch je celkový výber z majetkových daní na Slovensku približne štvrtinový v porovnaní s priemerom OECD alebo tretinový v porovnaní s Poľskom. Stále teda existuje priestor na ich potenciálny rast a posilnenie ich pozície v bilancii príjmov samospráv.

 

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň za ostatné nebytové priestory (priemerná výška 0,8707 €/m2, medziročná zmena +3,22 %), daň zo stavieb na bývanie (priemerná výška 0,2454 €/m2, medziročná zmena +1,40 %) a daň z bytov (priemerná výška 0,2415 €/m2, medziročná zmena +1,34 %). „Kým v minulých rokoch najviac rástli dane pre podnikateľov, v tomto roku sme zaznamenali nevšednú zmenu – dane týkajúce sa administratívnych a výrobných priestorov v priemere mierne poklesli a dane pre občanov v súvislosti s bývaním v priemere mierne vzrástli. Napriek tomu však podnikatelia naďalej platia za svoje nehnuteľnosti najviac – v priemere 2,424 eur/m2 za výrobné priestory a 3,226 eur/m2 za administratívne priestory, kým občania za domy a byty platia v priemere 0,245 eur/m2, resp. 0,242 eur/m2,“ hovorí R. Kičina.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2014

 

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Bratislava so svojimi mestskými časťami, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2014

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2014, rovnako ako minulý rok, zaplatil najmenej v Medzeve (580€), Medzilaborciach (850€) a Moldave nad Bodvou (838€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Stropkove (+13,2 %), kde by zaplatil 1.535 €. Medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Malackách (-1,4 %), kde by zaplatil 3.726 €. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2.479 €.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2014)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Stiahnite si rebríčky všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR
Nájdete v nich napr. sadzby za stavebné pozemky (str. 5), sadzby za domy (str. 7), sadzby za priemyselné budovy (str. 11), sadzby za byty (str. 14)

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností 2014
Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel

 

Jan 222013
 
 22. Január 2013

Dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 5,16 %

V roku 2013 sadzby daní z nehnuteľností v 79 okresných mestách SR a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku vzrástli v priemere o 5,16 %. Zvýšené daňové zaťaženie pocítia v tomto roku majitelia nehnuteľností v 57 sledovaných mestách. V 8 mestách došlo k poklesu daňového zaťaženia. „Po minuloročnom náraste daní z nehnuteľností v priemere o 14,4 % sme v tomto roku zaznamenali ďalší, hoci miernejší nárast,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS a dodáva: „Samosprávy sú naďalej veľmi opatrné pri stanovovaní sadzieb miestnych daní. Napriek pretrvávajúcej dlhovej kríze a neistému vývoju príjmov verejných financií sa neodhodlali k výraznejšej diverzifikácii zdrojov svojich príjmov cez miestne dane. Šetria tým síce výdavky daňovníkov, no zároveň sa vystavujú vyššiemu riziku finančných ťažkostí.“

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností kolísala okolo dvojnásobku sadzieb roku 2004. V minulom a tomto roku vzrástla postupne na úroveň 2,56 násobku v porovnaní s rokom 2004.

Najviac – v priemere o 7,86 % – vzrástli v tomto roku sadzby dane za byty a nebytové priestory. Nasledujú dane zo stavieb s priemerným nárastom o 6,03 %. Dane z pozemkov sa zvýšili v priemere o 1,60 %.

pozn.: Vysvetlenie k metodológii výpočtu medziročných zmien priemerných sadzieb daní z nehnuteľností uvádzame na konci tlačovej správy.

Do budúcnosti možno očakávať, že význam miestnych daní bude postupne rásť. Podľa štatistík OECD dosiahli majetkové dane na Slovensku v roku 2011 výšku 0,4% HDP, zatiaľ čo priemer krajín OECD bol 1,8% HDP a EU15 dokonca 2,0% HDP. Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň zo stavieb na pôdohospodársku produkciu a vodné hospodárstvo (priemerná výška 0,2925 €/m2, medziročná zmena +16,6 %), daň zo stavieb na bývanie (priemerná výška 0,2532 €/m2, medziročná zmena +10,7 %) a daň za nebytové priestory (priemerná výška 0,8599 €/m2, medziročná zmena +10,5%). Priemerná sadzba dane z bytov v slovenských mestách je 0,2383 €/m2 a medziročne vzrástla o 6,1 %. Najvyššie sadzby v skupine 16 sledovaných typov daní z nehnuteľností sa týkajú podnikateľov. Priemerná sadzba dane za priemyselné stavby je 2,4177 €/m2, čo je 3,8 krát viac v porovnaní s rokom 2004. Stavby na ostatné podnikanie a administratívu sú zdaňované v priemere sadzbou 3,2221 €/m2 (2,5-násobok sadzieb z roku 2004). Nárast spomenutých dvoch daní sa v roku 2013 spomalil. Najvýraznejšie v tomto roku rástli dlhodobo nízke dane a to v dôsledku zúženia povoleného rozpätia medzi sadzbami, keď najvyššia sadzba dane z nehnuteľností nesmie presiahnuť úroveň 10-násobku najnižšej sadzby v danom type nehnuteľností.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2013

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Bratislava so svojimi mestskými časťami, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2013

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2013 zaplatil najnižšiu daň v Medzeve (580 €), Medzilaborciach (850 €) a Gelnici (927 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom vo Svidníku (+44,1 %), kde by zaplatil 1.306 €. Najvýraznejšie medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Rimavskej Sobote (-51,8 %), kde by zaplatil 1.935 €. V tomto roku je priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností 2.474 €, čo je o 318 € viac v porovnaní s minulým rokom.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2013)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Stiahnite si rebríčky všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR
Nájdete v nich napr. sadzby za stavebné pozemky (str. 5), sadzby za domy (str. 7), sadzby za priemyselné budovy (str. 11), sadzby za byty (str. 14)

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností 2013
Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel

Poznámka k metodológii
V roku 2013 PAS zmenila metodológiu výpočtu priemernej medziročnej zmeny sadzieb daní z nehnuteľností. Tá sa v minulosti počítala ako jednoduchý aritmetický priemer medziročných zmien 16 jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností. Od roku 2013 PAS  počíta najprv priemerné medziročné zmeny sadzieb jednotlivých typov nehnuteľností (t.j. 1. priemerná zmena sadzieb daní z pozemkov, 2. priemerná zmena sadzieb daní zo stavieb, 3. priemerná zmena sadzieb daní z bytov a nebytových priestorov) a z nich jednoduchým aritmetickým priemerom počíta celkovú zmenu sadzieb daní. Nárasty priemerných sadzieb daní v predchádzajúcich rokoch uvádzané v tejto tlačovej správe boli spätne prepočítané podľa novej metodológie.

Mar 252010
 
 25. Marec 2010

Ak sa dnes zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na práci za hrubú mesačnú mzdu 1.000,- €, pri výplate odíde každý mesiac zamestnávateľovi z účtu 1.352,- €, z ktorých sa v podobe čistej mzdy dostane na účet zamestnanca len 765,- €. Ostatných 587,- €, čo predstavuje 43,4 %, si berie štát vo forme sociálneho a zdravotného poistenia a daní.

PAS pripravila pre verejnosť jednoduchú kalkulačku, pomocou ktorej je možné vypočítať a porovnať celkové náklady práce a čistú mzdu zamestnanca. Kalkulačka zároveň poskytuje prehľad, aký vplyv má zvýšenie horných limitov vymeriavacích základov pri sociálnych odvodoch, zavedenie degresívnej odpočítateľnej položky a zavedenie zamestnaneckej prémie na čistý príjem zamestnancov. PAS pripravila mzdovú kalkulačku s cieľom zrozumiteľne informovať verejnosť o výške a štruktúre daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov.

Kalkulačku vo formáte .xls (súbor MS Excel) si môžete stiahnuť tu.

Aug 222008
 
 22. August 2008

Podnikateľská aliancia Slovenska sprístupňuje kalkulačku, pomocou ktorej si môže užívateľ vypočítať príjmy počas aktívneho života a na dôchodku a porovnať ich výšku v závislosti od právnej formy, ktorou bude používateľ vykonávať svoju prácu (zamestnanie, živnosť, jednoosobová s.r.o.).

Kalkulačka porovnáva výšku celoživotných príjmov zamestnanca, živnostníka a majiteľa jednoosobovej s.r.o. za podmienky, že všetci traja v skutočnosti vykonávajú rovnakú prácu, pričom ich príjmy sú z daňovo-odvodového hľadiska zaťažené rozdielne.

Používateľ má možnosť nastaviť si svoje osobné údaje (vek, plánovaný odchod do dôchodku, počet odpracovaných rokov, vývoj príjmov, …), odhady vývoja ekonomických ukazovateľov (inflácia, rast miezd, …), daňové, odvodové a dôchodkové parametre parametre, výšku a spôsob evidovania výdavkov a svoje preferencie – do akej miery uprednostňuje spotrebu alebo investície. Výstupom kalkulačky je komplexný prehľad o celoživotných príjmoch a o príjmoch počas každého roka pre všetky tri právne formy práce.

Kalkulačka nadväzuje na analýzu PAS, podľa ktorej môže byť rovnaká práca rôzne zaťažená, a to práve na základe rozdielnych režimov a výnimiek v daňovo – odvodovom systéme. Pri vykonávaní rovnako zaplatenej práce môže mať majiteľ jednoosobovej s.r.o. oproti zamestnancovi o 32% vyšší čistý príjem a napriek tomu môže byť ich dôchodok rovnaký; čistý príjem živnostníka za rovnakých podmienok môže byť oproti zamestnancovi vyšší dokonca o 39%. Pokiaľ by živnostník alebo majiteľ s.r.o. dokázal vyžiť z nižšieho dôchodku, tieto rozdiely môžu ešte viac narastať.

Kalkulačka na stiahnutie (.exe súbor, bez vírusov alebo iného škodlivého softvéru)

Jan 102008
 
 10. Január 2008

Ak sa dnes zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na práci za hrubú mesačnú mzdu 20.000,-Sk, pri výplate odíde každý mesiac zamestnávateľovi z účtu 27.040,- Sk, z ktorých sa v podobe čistej mzdy dostane na účet zamestnanca len 15.589,- Sk. Ostatných 11.451,- Sk, čo predstavuje 42,3 % si berie štát.

Za účelom zdôraznenia daňovo-odvodového zaťaženia práce a dopadov zmien v daňovo-odvodovej legislatíve, PAS pripravila pre verejnosť jednoduchú kalkulačku, pomocou ktorej je možné vypočítať a porovnať celkové náklady práce a čistú mzdu zamestnanca, ako aj dopady zvýšenia horných limitov vymeriavacích základov pri sociálnych odvodoch a zavedenie degresívnej odpočítateľnej položky na celkovú výšku platených odvodov, resp. daní a čistý príjem daňovníka. Kalkulačka má výlučne informatívny charakter.

Kalkulačku vo formáte .xls (súbor MS Excel) si môžete stiahnuť tu.