Dec 072015
 
 7. December 2015

Únik mozgov pokračuje. Podľa prieskumu PAS by ľudí, ktorí pracujú alebo študujú mimo Slovenska, pritiahli domov vyššie platy, prosperita a poriadok na Slovensku, nie vládne stimuly.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Počet občanov Slovenska, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine, sa každý rok výrazne zvyšuje. V zahraničí ich je viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc tam študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku, či Rakúsku.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba deväť percent, takmer 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.

Na Slovensku mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.

Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie.

V prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť „poriadok a prosperita na Slovensku“.

Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť na Slovensko pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa posledných päť rokov zhoršuje, ako vyplýva z iného prieskumu PAS Index podnikateľského prostredia:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

 

 

 

 

Nov 262015
 
 26. November 2015

Vnímanie kvality ekonomického prostredia pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska každý štvrťrok už 14 rokov. Index klesá posledných päť rokov v rade.

Podnikatelia hodnotili vývoj podnikateľského prostredia v treťom štvrťroku 2015 znovu negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie na hodnote 57,4 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to predstavuje pokles o 1,75 percenta, o niečo pomalší oproti prvej polovici tohto roka. Pod negatívne hodnotenie sa podpísali najmä pretrvávajúce, ale aj nové problémy v súdnictve, či neefektívne vynakladanie štátnych financií, o ktorom sa v posledných mesiacoch častejšie hovorilo. Index klesá už päť rokov, na základe vlastného prieskumu ho pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým je spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku vyššia a naopak, smerom dolu je nižšia. Dáta ku grafu uvádzame na konci správy.

Nefunkčné súdnictvo – trvalý tŕň v päte

Najväčší pokles spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za tretí štvrťrok pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Okrem dlhodobých problémov v súdnictve – najmä prieťahmi, nejednotnými rozsudkami a procesnými chybami sa pridal stále nekončiaci problém nevymenovaných kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých nie je ani jasné, koľko ich vlastne je.

Na problémy s funkčnosťou súdnictva poukázali aj prípady, že senát vedený Štefanom Harabinom oslobodil viacerých policajtov obvinených z korupcie. Odôvodnením bolo, že policajná inšpekcia ministerstva vnútra nemá oporu v zákone, pričom na vec majú rozdielne senáty opačný názor. Hoci Harabin prišiel o všetky funkcie na Najvyššom súde a stal sa radovým sudcom, obraz justície zostal vplyvom jeho rozhodnutí nadlho poškodený.

Neefektívna informatizácia, sociálne balíčky, obletovanie Jaguaru

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku bola Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Pod nelichotivé hodnotenie sa podpísalo poukázanie odborníkov na veľmi chabé výsledky štátu v oblasti informatizácie spoločnosti napriek obrovskému množstvu preinvestovaných prostriedkov z operačného programu OPIS. Komentátori poukazovali najmä na príklad Estónska, ktoré má funkčný e-government už za zlomok sumy preinvestovanej na Slovensku. Mnohí vidia za týmito výsledkami znaky korupcie a klientelizmu.

K negatívnemu vnímaniu hospodárenia štátu prispel aj nový sociálny balíček a avizovanie tretieho balíčka ešte pred volbami. Podnikatelia pokladajú opatrenia zo sociálnych balíčkov za nekoncepčné a nesystémové, pričom neriešia ani podstatu problémov v spoločnosti. Štát pritom aj napriek zlepšenému výberu daní stále hospodári s deficitom, pričom väčšina opatrení vády sa sústredí na zvyšovanie príjmov rozpočtu hlavne na úkor podnikateľov.

Tretí najväčší pokles dosiahlo podľa vnímania podnikateľov uplatňovanie rovnosti pred zákonom, čo podnikatelia zdôvodňujú najmä prijatými zákonmi. Príchod novej automobilky a na to nadväzujúca novela zákona o opatreniach pri príprave významných investícií je ukážkou rozdielneho prístupu vlády k podnikateľom. Pre zahraničných investorov prispôsobuje zákony a poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo najmä malé a stredné domáce firmy, či živnostníci zápasia so stále horšími podmienkami na podnikanie. A hoci bola novela zákona o DPH prijatá medzi podnikateľmi pozitívne, jej platnosť len pre časť podnikateľov pokladajú za diskriminačnú.

Ekonomika kvitne, firmy prosperujú

V tomto štvrťroku získalo pozitívne hodnotenie hneď viacero položiek. Tradične sem patria všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia, čo svedčí o skvelom vývoji ekonomiky a firemného prostredia. Okrem toho podnikatelia hodnotili pozitívne hlavne prístup k finančným zdrojom, za čo môže popri politike centrálnych bánk aj postupné vracanie sa dôvery na trhy a nízke úrokové sadzby. Rekordne nízka je už dlhodobo aj inflácia, s čím súvisí pozitívne hodnotenie cenovej stability. Podnikatelia si pochvaľujú aj ďalšie makroekonomické faktory ako stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura a zlepšenie v oblasti infraštruktúry.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie podnikateľmi v 3. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak, čím viac doľava, tým väčšia nespokojnosť.

Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 57. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď, kde je ich hospodárska politika pozitívna a kde je vhodné prijať opatrenia na zlepšenie.

Výsledky predchádzajúceho IPP nájdete tu:

 

Jan 232015
 
 23. Január 2015

Dane z nehnuteľností väčšina miest nezmenila

V roku 2015 sa priemerná úroveň sadzieb daní z nehnuteľností v okresných mestách SR oproti predchádzajúcemu roku znížila o nepatrných 0,06 %. V 56 okresných mestách sa sadzby nemenili vôbec. K zvýšeniu sadzieb došlo v 15 sledovaných mestách, no s výnimkou Tvrdošína a Námestova išlo o zanedbateľné navýšenia v priemere menej než o 1 %. V Tvrdošíne vzrástli sadzby v priemere o 18,84 % a v Námestove o 6,94 %. Zaujímavosťou je, že hoci Tvrdošín medziročne zvýšil sadzby najvýraznejšie, naďalej ostáva mestom so 6. najnižším daňovým zaťažením. Pokles sadzieb zaznamenalo 6 miest, kde sadzby klesali v priemere o menej než 2%.

„Samosprávy zvyčajne upravujú sadzby daní z nehnuteľností v závere kalendárneho roka. Keďže sa však v novembri minulého roka konali voľby do samospráv, je možné, že časť samospráv nestihla prijať úpravy miestnych daní včas, resp. nechcela začať svoje funkčné obdobie prijímaním opatrení, ktoré sú medzi voličmi mimoriadne nepopulárne,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS. Ďalším faktorom, ktorý zabrzdil nárast sadzieb daní z nehnuteľností mohla byť priaznivejšia prognóza výberu daní na celoštátnej úrovni a teda očakávaný vyšší príjem samospráv z podielových daní. Z dlhodobého pozorovania vývoja daní z nehnuteľností vyplýva, že k výraznejším nárastom sadzieb sa samosprávy zvyčajne odhodlajú až v závere roka, ktorý nasleduje po  komunálnych voľbách. Stalo sa tak v závere roku 2007, kedy samosprávy okresných miest zvýšili sadzby daní na rok 2008 v priemere o 14,5 % a rovnako na prelome rokov 2011 a 2012, kedy sadzby vzrástli o 12 %. Nebolo by preto prekvapením, ak by k podobnému výraznejšiemu zvýšeniu došlo v závere tohto roka s platnosťou na rok 2016.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností veľmi mierne klesala až na úroveň približne dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto a minulom roku dosiahla úroveň 2,42 násobku sadzieb z roku 2004.

Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.

 

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň z bytov (priemerná výška 0,2239 €/m2, medziročná zmena +0,51 %) a daň z rekreačných stavieb (priemerná výška 0,6343 €/m2, medziročná zmena +0,36 %). Najvýraznejšie poklesli sadzby dane z ostatných nebytových priestorov (priemerná výška 0,8109 €/m2, medziročná zmena -0,70 %) a dane z ostatných stavieb (priemerná výška 1,4307 €/m2, medziročná zmena -0,67 %). Tak ako minulý rok, aj v tomto roku sme zaznamenali, že podnikateľské dane, čiže dane týkajúce sa administratívnych a výrobných priestorov v priemere mierne klesali a dane pre občanov súvisiace s bývaním v priemere mierne vzrástli. Napriek tomu však podnikatelia naďalej platia za svoje nehnuteľnosti najviac – v priemere 2,2723 eur/m2 za výrobné priestory a 2,8834 eur/m2 za administratívne priestory, kým občania za domy a byty platia v priemere 0,2264 eur/m2, resp. 0,2239 eur/m2.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2015

 

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili okresy Bratislavy, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2015

Pozn.:
[1] Pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru
[2] Zmena pozície v rebríčku oproti predchádzajúcemu roku; „+“ znamená medziročný pohyb v rebríčku smerom nahor a naopak

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2015, rovnako ako minulý rok, zaplatil najmenej v Medzeve (580€), Medzilaborciach (850€) a Gelnici (927€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Novom Meste nad Váhom (+5 %), kde by zaplatil 3.230 €. Medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Stropkove (-11,7 %), kde by zaplatil 1.355 € a vo Svidníku (-10 %), kde by zaplatil 1.176€. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2.322 €, čo je o 2 eurá menej v porovnaní s minulým rokom.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2015)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Mestá s najvyššími a najnižšími sadzbami daní z nehnuteľností v roku 2015

 

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností v okresných mestách SR
Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel

 

Apr 092014
 
 9. Apríl 2014

Predkladateľ: Peter Kažimír, podpredseda vlády a minister financií SR

Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie nápravy nedostatkov v podobe nejednotnej aplikácie a rozdielneho výkladu niektorých ustanovení zákona a tiež problému, že zložitosť vyrubovania miestnych daní kladie na správcov dane zvýšenú náročnosť a neumožňuje im pružnejšie reagovať na zmeny zistené v daňovom konaní.

Úpravou v reakcii na požiadavky aplikačnej praxe prešlo ustanovenie predmetu dane za ubytovanie rozšírením zoznamu ubytovacích zariadení o rodinný dom, byt v bytovom dome, rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely.

Ďalšou navrhovanou úpravou je rozšírenie a precizovanie predmetu dane zo stavieb pri stavbách hromadných garáží, pričom sa navrhuje upraviť aj základ dane pri stavbách hromadných garáží umiestnených pod zemou, ktorým bude pri týchto stavbách zastavaná plocha, t. j. pôdorys na úrovni najrozsiahlejšej podzemnej časti stavby.

Upravujú sa aj ustanovenia miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady tak, aby  sa jednoznačne vymedzilo, aký druh odpadu môže na svojom území obec zaviesť. V prospech poplatníkov sa zavádza povinnosť obce vydávať rozhodnutia o vyrubení poplatku aj pri množstvovom zbere. Poplatník tak môže uplatniť opravné prostriedky podľa daňového poriadku rovnako ako pri ostatných miestnych daniach a tiež zaplatiť poplatok v splátkach. Zároveň sa vymedzuje okruh poplatníkov, pre ktorých obec môže ustanoviť zníženie poplatku alebo ktorých môže obec od poplatku úplne oslobodiť na základe kritérií obsiahnutých vo všeobecne záväznom nariadení.

S cieľom posilniť právnu istotu daňovníkov sa navrhuje precizovať tiež uplatňovanie oslobodení pri dani z nehnuteľností.

V reakcii na zložitosť vyrubovacieho konania pri niektorých miestnych daniach sa navrhol osobitný režim vyrubenia týchto daní v prípade, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti k niektorej z týchto daní, a rozšírila sa možnosť správcu dane vyrubiť daň podľa pomôcok pri dani za užívanie verejného priestranstva a pri dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta.

Zdroj informácií

Apr 082014
 
 8. Apríl 2014

Predkladateľ: Peter Kažimír, podpredseda vlády a minister financií SR

Zámerom novely je transpozícia časti smernice EÚ, ktorá ustanovuje ako miesto poskytovania služieb nezdaniteľným osobám miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo, prípadne prevádzkareň. S cieľom dosiahnuť zdanenie v mieste skutočnej spotreby sa pri určitých typoch služieb uplatňuje osobitná výnimka z tohto pravidla. Jedna z takýchto výnimiek sa vzťahuje na poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho  vysielania a elektronických služieb. Ak sa tieto služby budú poskytovať nezdaniteľným osobám, od 1. januára 2015 bude miestom ich dodania miesto, kde má nezdaniteľná osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Novela rozširuje vecnú a personálnu pôsobnosť osobitnej úpravy tzv. mini one-stop-shop, ktorá sa doteraz používala len pre elektronické služby od poskytovateľov neusadených na území EÚ. Po novom sa od 1.1. 2015 rozširuje aj na telekomunikačne služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania a tiež sa rozširuje o poskytovateľov usadených na území EÚ.

Využívanie tejto úpravy je dobrovoľné, ale ak si ju poskytovateľ zvolí, je povinný ju uplatniť na všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré na území EÚ poskytuje. Výhodou využívania tejto úpravy je zbavenie sa administratívnej záťaže v podobe povinnosti poskytovateľa týchto služieb, registrovať sa pre DPH v každom členskom štáte spotreby. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň, ktorá prislúcha členskému štátu spotreby, si splnia prostredníctvom jedného daňového priznania podaného cez elektronický portál v členskom štáte kde sa identifikujú pre využívanie tejto úpravy. Daňové priznanie sa bude podávať štvrťročne, pričom spolu s podaním bude povinnosť uhradiť splatnú daň. Členský štát identifikácie odošle elektronickými prostriedkami daňové priznanie spolu s uhradenou sumou dane tomu členskému štátu spotreby, ktorému táto daň patrí.

Osoby usadené v EÚ si musia za štát identifikácie povinne zvoliť štát, v ktorom majú sídlo. Ak však sídlo na území EÚ nemajú, ale majú vo viacerých štátoch prevádzkarne, môžu si za štát identifikácie zvoliť hociktorý členský štát, v ktorom majú prevádzkareň. Členský štát môže použiť identifikačné číslo pre daň, ktoré mu už predtým pridelil. Pre služby poskytnuté v štáte kde má sídlo (alebo prevádzkareň), musí podať riadne daňové priznanie samostatne a nemôže tieto služby zahrnúť do spomínaného daňového priznania.

Osoby neusadené v EÚ, dostanú od štátu identifikácie osobitné číslo a do daňového priznania, podaného v štáte identifikácie zahrnú všetky služby na území EÚ, vrátane štátu identifikácie.

V záujme operatívnejšej registrácie elektronickej registračnej pokladnice u domácich a aj zahraničných podnikateľov sa novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje, aby daňový kód elektronickej registračnej pokladnice mohol prideliť ktorýkoľvek daňový úrad. Zároveň sa z technicko-organizačných dôvodov navrhuje, aby sa pokuty ukladali na mieste alebo v lehote do piatich pracovných dní. Pri zistení porušenia povinností sa bude vyhotovovať zápisnica z miestneho zisťovania.

Navrhovanou novelou daňového poriadku sa z dôvodu zabezpečenia flexibility daňovej kontroly navrhuje, aby správca dane počas daňovej kontroly mohol vyhotoviť čiastkový protokol, na základe ktorého by napr. vrátil preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly. S cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie sa navrhuje skrátiť sledované obdobie, v ktorom je platiteľ dane z pridanej hodnoty v zozname zverejnený, z dvanásť mesiacov na šesť mesiacov.

Zdroj informácií