Jan 232015
 
 23. Január 2015

Dane z nehnuteľností väčšina miest nezmenila

V roku 2015 sa priemerná úroveň sadzieb daní z nehnuteľností v okresných mestách SR oproti predchádzajúcemu roku znížila o nepatrných 0,06 %. V 56 okresných mestách sa sadzby nemenili vôbec. K zvýšeniu sadzieb došlo v 15 sledovaných mestách, no s výnimkou Tvrdošína a Námestova išlo o zanedbateľné navýšenia v priemere menej než o 1 %. V Tvrdošíne vzrástli sadzby v priemere o 18,84 % a v Námestove o 6,94 %. Zaujímavosťou je, že hoci Tvrdošín medziročne zvýšil sadzby najvýraznejšie, naďalej ostáva mestom so 6. najnižším daňovým zaťažením. Pokles sadzieb zaznamenalo 6 miest, kde sadzby klesali v priemere o menej než 2%.

„Samosprávy zvyčajne upravujú sadzby daní z nehnuteľností v závere kalendárneho roka. Keďže sa však v novembri minulého roka konali voľby do samospráv, je možné, že časť samospráv nestihla prijať úpravy miestnych daní včas, resp. nechcela začať svoje funkčné obdobie prijímaním opatrení, ktoré sú medzi voličmi mimoriadne nepopulárne,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS. Ďalším faktorom, ktorý zabrzdil nárast sadzieb daní z nehnuteľností mohla byť priaznivejšia prognóza výberu daní na celoštátnej úrovni a teda očakávaný vyšší príjem samospráv z podielových daní. Z dlhodobého pozorovania vývoja daní z nehnuteľností vyplýva, že k výraznejším nárastom sadzieb sa samosprávy zvyčajne odhodlajú až v závere roka, ktorý nasleduje po  komunálnych voľbách. Stalo sa tak v závere roku 2007, kedy samosprávy okresných miest zvýšili sadzby daní na rok 2008 v priemere o 14,5 % a rovnako na prelome rokov 2011 a 2012, kedy sadzby vzrástli o 12 %. Nebolo by preto prekvapením, ak by k podobnému výraznejšiemu zvýšeniu došlo v závere tohto roka s platnosťou na rok 2016.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností veľmi mierne klesala až na úroveň približne dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto a minulom roku dosiahla úroveň 2,42 násobku sadzieb z roku 2004.

Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.

 

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň z bytov (priemerná výška 0,2239 €/m2, medziročná zmena +0,51 %) a daň z rekreačných stavieb (priemerná výška 0,6343 €/m2, medziročná zmena +0,36 %). Najvýraznejšie poklesli sadzby dane z ostatných nebytových priestorov (priemerná výška 0,8109 €/m2, medziročná zmena -0,70 %) a dane z ostatných stavieb (priemerná výška 1,4307 €/m2, medziročná zmena -0,67 %). Tak ako minulý rok, aj v tomto roku sme zaznamenali, že podnikateľské dane, čiže dane týkajúce sa administratívnych a výrobných priestorov v priemere mierne klesali a dane pre občanov súvisiace s bývaním v priemere mierne vzrástli. Napriek tomu však podnikatelia naďalej platia za svoje nehnuteľnosti najviac – v priemere 2,2723 eur/m2 za výrobné priestory a 2,8834 eur/m2 za administratívne priestory, kým občania za domy a byty platia v priemere 0,2264 eur/m2, resp. 0,2239 eur/m2.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2015

 

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili okresy Bratislavy, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2015

Pozn.:
[1] Pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru
[2] Zmena pozície v rebríčku oproti predchádzajúcemu roku; „+“ znamená medziročný pohyb v rebríčku smerom nahor a naopak

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2015, rovnako ako minulý rok, zaplatil najmenej v Medzeve (580€), Medzilaborciach (850€) a Gelnici (927€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Novom Meste nad Váhom (+5 %), kde by zaplatil 3.230 €. Medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Stropkove (-11,7 %), kde by zaplatil 1.355 € a vo Svidníku (-10 %), kde by zaplatil 1.176€. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2.322 €, čo je o 2 eurá menej v porovnaní s minulým rokom.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2015)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Mestá s najvyššími a najnižšími sadzbami daní z nehnuteľností v roku 2015

 

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností v okresných mestách SR
Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel

 

Apr 092014
 
 9. Apríl 2014

Predkladateľ: Peter Kažimír, podpredseda vlády a minister financií SR

Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie nápravy nedostatkov v podobe nejednotnej aplikácie a rozdielneho výkladu niektorých ustanovení zákona a tiež problému, že zložitosť vyrubovania miestnych daní kladie na správcov dane zvýšenú náročnosť a neumožňuje im pružnejšie reagovať na zmeny zistené v daňovom konaní.

Úpravou v reakcii na požiadavky aplikačnej praxe prešlo ustanovenie predmetu dane za ubytovanie rozšírením zoznamu ubytovacích zariadení o rodinný dom, byt v bytovom dome, rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely.

Ďalšou navrhovanou úpravou je rozšírenie a precizovanie predmetu dane zo stavieb pri stavbách hromadných garáží, pričom sa navrhuje upraviť aj základ dane pri stavbách hromadných garáží umiestnených pod zemou, ktorým bude pri týchto stavbách zastavaná plocha, t. j. pôdorys na úrovni najrozsiahlejšej podzemnej časti stavby.

Upravujú sa aj ustanovenia miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady tak, aby  sa jednoznačne vymedzilo, aký druh odpadu môže na svojom území obec zaviesť. V prospech poplatníkov sa zavádza povinnosť obce vydávať rozhodnutia o vyrubení poplatku aj pri množstvovom zbere. Poplatník tak môže uplatniť opravné prostriedky podľa daňového poriadku rovnako ako pri ostatných miestnych daniach a tiež zaplatiť poplatok v splátkach. Zároveň sa vymedzuje okruh poplatníkov, pre ktorých obec môže ustanoviť zníženie poplatku alebo ktorých môže obec od poplatku úplne oslobodiť na základe kritérií obsiahnutých vo všeobecne záväznom nariadení.

S cieľom posilniť právnu istotu daňovníkov sa navrhuje precizovať tiež uplatňovanie oslobodení pri dani z nehnuteľností.

V reakcii na zložitosť vyrubovacieho konania pri niektorých miestnych daniach sa navrhol osobitný režim vyrubenia týchto daní v prípade, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti k niektorej z týchto daní, a rozšírila sa možnosť správcu dane vyrubiť daň podľa pomôcok pri dani za užívanie verejného priestranstva a pri dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta.

Zdroj informácií

Apr 082014
 
 8. Apríl 2014

Predkladateľ: Peter Kažimír, podpredseda vlády a minister financií SR

Zámerom novely je transpozícia časti smernice EÚ, ktorá ustanovuje ako miesto poskytovania služieb nezdaniteľným osobám miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo, prípadne prevádzkareň. S cieľom dosiahnuť zdanenie v mieste skutočnej spotreby sa pri určitých typoch služieb uplatňuje osobitná výnimka z tohto pravidla. Jedna z takýchto výnimiek sa vzťahuje na poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho  vysielania a elektronických služieb. Ak sa tieto služby budú poskytovať nezdaniteľným osobám, od 1. januára 2015 bude miestom ich dodania miesto, kde má nezdaniteľná osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Novela rozširuje vecnú a personálnu pôsobnosť osobitnej úpravy tzv. mini one-stop-shop, ktorá sa doteraz používala len pre elektronické služby od poskytovateľov neusadených na území EÚ. Po novom sa od 1.1. 2015 rozširuje aj na telekomunikačne služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania a tiež sa rozširuje o poskytovateľov usadených na území EÚ.

Využívanie tejto úpravy je dobrovoľné, ale ak si ju poskytovateľ zvolí, je povinný ju uplatniť na všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré na území EÚ poskytuje. Výhodou využívania tejto úpravy je zbavenie sa administratívnej záťaže v podobe povinnosti poskytovateľa týchto služieb, registrovať sa pre DPH v každom členskom štáte spotreby. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň, ktorá prislúcha členskému štátu spotreby, si splnia prostredníctvom jedného daňového priznania podaného cez elektronický portál v členskom štáte kde sa identifikujú pre využívanie tejto úpravy. Daňové priznanie sa bude podávať štvrťročne, pričom spolu s podaním bude povinnosť uhradiť splatnú daň. Členský štát identifikácie odošle elektronickými prostriedkami daňové priznanie spolu s uhradenou sumou dane tomu členskému štátu spotreby, ktorému táto daň patrí.

Osoby usadené v EÚ si musia za štát identifikácie povinne zvoliť štát, v ktorom majú sídlo. Ak však sídlo na území EÚ nemajú, ale majú vo viacerých štátoch prevádzkarne, môžu si za štát identifikácie zvoliť hociktorý členský štát, v ktorom majú prevádzkareň. Členský štát môže použiť identifikačné číslo pre daň, ktoré mu už predtým pridelil. Pre služby poskytnuté v štáte kde má sídlo (alebo prevádzkareň), musí podať riadne daňové priznanie samostatne a nemôže tieto služby zahrnúť do spomínaného daňového priznania.

Osoby neusadené v EÚ, dostanú od štátu identifikácie osobitné číslo a do daňového priznania, podaného v štáte identifikácie zahrnú všetky služby na území EÚ, vrátane štátu identifikácie.

V záujme operatívnejšej registrácie elektronickej registračnej pokladnice u domácich a aj zahraničných podnikateľov sa novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje, aby daňový kód elektronickej registračnej pokladnice mohol prideliť ktorýkoľvek daňový úrad. Zároveň sa z technicko-organizačných dôvodov navrhuje, aby sa pokuty ukladali na mieste alebo v lehote do piatich pracovných dní. Pri zistení porušenia povinností sa bude vyhotovovať zápisnica z miestneho zisťovania.

Navrhovanou novelou daňového poriadku sa z dôvodu zabezpečenia flexibility daňovej kontroly navrhuje, aby správca dane počas daňovej kontroly mohol vyhotoviť čiastkový protokol, na základe ktorého by napr. vrátil preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly. S cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie sa navrhuje skrátiť sledované obdobie, v ktorom je platiteľ dane z pridanej hodnoty v zozname zverejnený, z dvanásť mesiacov na šesť mesiacov.

Zdroj informácií

Jan 142014
 
 14. Január 2014

Dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 0,48 %

V roku 2014 sa priemerná úroveň sadzieb daní z nehnuteľností v 79 okresných mestách SR a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o nepatrných 0,48 %. Sadzby daní z nehnuteľností na rok 2014 upravilo len 15 miest, z ktorých 13 miest sadzby zvýšilo a dve mestá sadzby znížili. Najviac narástli v tomto roku sadzby v Stropkove, Malackách, Zvolene a Liptovskom Mikuláši. V ostatných mestách, ktoré zvyšovali sadzby daní z nehnuteľností, boli tieto zmeny zanedbateľné. K miernemu poklesu lokálneho daňového zaťaženia došlo len v Novom Meste nad Váhom a Senci.

„Blížiace sa voľby predstaviteľov samospráv boli zrejme hlavnou brzdou zvyšovania daní z nehnuteľností na rok 2014,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS a dodáva: „Po zhruba 20 percentnom raste daní z nehnuteľností v uplynulých dvoch rokoch sme zaznamenali výrazné spomalenie rastového trendu. V snahe nepohnevať si voliča väčšina samospráv odmietla prispieť ku konsolidácií verejných financií zvýšením lokálneho daňového zaťaženia svojich obyvateľov a podnikateľov a pravdepodobne sa priklonili k obmedzovaniu svojich výdavkov.“

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností kolísala okolo dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň 2,56 násobku sadzieb z roku 2004.

 

Napriek postupnému zvyšovaniu daní z nehnuteľností v uplynulých 10 rokoch je celkový výber z majetkových daní na Slovensku približne štvrtinový v porovnaní s priemerom OECD alebo tretinový v porovnaní s Poľskom. Stále teda existuje priestor na ich potenciálny rast a posilnenie ich pozície v bilancii príjmov samospráv.

 

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň za ostatné nebytové priestory (priemerná výška 0,8707 €/m2, medziročná zmena +3,22 %), daň zo stavieb na bývanie (priemerná výška 0,2454 €/m2, medziročná zmena +1,40 %) a daň z bytov (priemerná výška 0,2415 €/m2, medziročná zmena +1,34 %). „Kým v minulých rokoch najviac rástli dane pre podnikateľov, v tomto roku sme zaznamenali nevšednú zmenu – dane týkajúce sa administratívnych a výrobných priestorov v priemere mierne poklesli a dane pre občanov v súvislosti s bývaním v priemere mierne vzrástli. Napriek tomu však podnikatelia naďalej platia za svoje nehnuteľnosti najviac – v priemere 2,424 eur/m2 za výrobné priestory a 3,226 eur/m2 za administratívne priestory, kým občania za domy a byty platia v priemere 0,245 eur/m2, resp. 0,242 eur/m2,“ hovorí R. Kičina.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2014

 

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Bratislava so svojimi mestskými časťami, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2014

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2014, rovnako ako minulý rok, zaplatil najmenej v Medzeve (580€), Medzilaborciach (850€) a Moldave nad Bodvou (838€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Stropkove (+13,2 %), kde by zaplatil 1.535 €. Medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Malackách (-1,4 %), kde by zaplatil 3.726 €. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2.479 €.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2014)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Stiahnite si rebríčky všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR
Nájdete v nich napr. sadzby za stavebné pozemky (str. 5), sadzby za domy (str. 7), sadzby za priemyselné budovy (str. 11), sadzby za byty (str. 14)

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností 2014
Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel

 

Jan 222013
 
 22. Január 2013

Dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 5,16 %

V roku 2013 sadzby daní z nehnuteľností v 79 okresných mestách SR a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku vzrástli v priemere o 5,16 %. Zvýšené daňové zaťaženie pocítia v tomto roku majitelia nehnuteľností v 57 sledovaných mestách. V 8 mestách došlo k poklesu daňového zaťaženia. „Po minuloročnom náraste daní z nehnuteľností v priemere o 14,4 % sme v tomto roku zaznamenali ďalší, hoci miernejší nárast,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS a dodáva: „Samosprávy sú naďalej veľmi opatrné pri stanovovaní sadzieb miestnych daní. Napriek pretrvávajúcej dlhovej kríze a neistému vývoju príjmov verejných financií sa neodhodlali k výraznejšej diverzifikácii zdrojov svojich príjmov cez miestne dane. Šetria tým síce výdavky daňovníkov, no zároveň sa vystavujú vyššiemu riziku finančných ťažkostí.“

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností kolísala okolo dvojnásobku sadzieb roku 2004. V minulom a tomto roku vzrástla postupne na úroveň 2,56 násobku v porovnaní s rokom 2004.

Najviac – v priemere o 7,86 % – vzrástli v tomto roku sadzby dane za byty a nebytové priestory. Nasledujú dane zo stavieb s priemerným nárastom o 6,03 %. Dane z pozemkov sa zvýšili v priemere o 1,60 %.

pozn.: Vysvetlenie k metodológii výpočtu medziročných zmien priemerných sadzieb daní z nehnuteľností uvádzame na konci tlačovej správy.

Do budúcnosti možno očakávať, že význam miestnych daní bude postupne rásť. Podľa štatistík OECD dosiahli majetkové dane na Slovensku v roku 2011 výšku 0,4% HDP, zatiaľ čo priemer krajín OECD bol 1,8% HDP a EU15 dokonca 2,0% HDP. Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň zo stavieb na pôdohospodársku produkciu a vodné hospodárstvo (priemerná výška 0,2925 €/m2, medziročná zmena +16,6 %), daň zo stavieb na bývanie (priemerná výška 0,2532 €/m2, medziročná zmena +10,7 %) a daň za nebytové priestory (priemerná výška 0,8599 €/m2, medziročná zmena +10,5%). Priemerná sadzba dane z bytov v slovenských mestách je 0,2383 €/m2 a medziročne vzrástla o 6,1 %. Najvyššie sadzby v skupine 16 sledovaných typov daní z nehnuteľností sa týkajú podnikateľov. Priemerná sadzba dane za priemyselné stavby je 2,4177 €/m2, čo je 3,8 krát viac v porovnaní s rokom 2004. Stavby na ostatné podnikanie a administratívu sú zdaňované v priemere sadzbou 3,2221 €/m2 (2,5-násobok sadzieb z roku 2004). Nárast spomenutých dvoch daní sa v roku 2013 spomalil. Najvýraznejšie v tomto roku rástli dlhodobo nízke dane a to v dôsledku zúženia povoleného rozpätia medzi sadzbami, keď najvyššia sadzba dane z nehnuteľností nesmie presiahnuť úroveň 10-násobku najnižšej sadzby v danom type nehnuteľností.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2013

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Bratislava so svojimi mestskými časťami, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2013

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2013 zaplatil najnižšiu daň v Medzeve (580 €), Medzilaborciach (850 €) a Gelnici (927 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom vo Svidníku (+44,1 %), kde by zaplatil 1.306 €. Najvýraznejšie medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Rimavskej Sobote (-51,8 %), kde by zaplatil 1.935 €. V tomto roku je priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností 2.474 €, čo je o 318 € viac v porovnaní s minulým rokom.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2013)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Stiahnite si rebríčky všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR
Nájdete v nich napr. sadzby za stavebné pozemky (str. 5), sadzby za domy (str. 7), sadzby za priemyselné budovy (str. 11), sadzby za byty (str. 14)

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností 2013
Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel

Poznámka k metodológii
V roku 2013 PAS zmenila metodológiu výpočtu priemernej medziročnej zmeny sadzieb daní z nehnuteľností. Tá sa v minulosti počítala ako jednoduchý aritmetický priemer medziročných zmien 16 jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností. Od roku 2013 PAS  počíta najprv priemerné medziročné zmeny sadzieb jednotlivých typov nehnuteľností (t.j. 1. priemerná zmena sadzieb daní z pozemkov, 2. priemerná zmena sadzieb daní zo stavieb, 3. priemerná zmena sadzieb daní z bytov a nebytových priestorov) a z nich jednoduchým aritmetickým priemerom počíta celkovú zmenu sadzieb daní. Nárasty priemerných sadzieb daní v predchádzajúcich rokoch uvádzané v tejto tlačovej správe boli spätne prepočítané podľa novej metodológie.