Sep 272017
 
 27. September 2017

konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra najviac zaostávame v kvalite verejných inštitúcií a podpore talentovaných ľudí.

Slovensko sa tento rok výrazne posunulo v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) vytvára na základe kľúčových ekonomických údajov a prieskumu medzi manažérmi. Tento rok Slovensko postúpilo na 59. miesto, oproti vlaňajšku o šesť priečok nahor. Hovorí to dnes zverejnená Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018.

Zlepšené hodnotenia sa objavujú od roku 2014, keď bolo Slovensko na historicky najhoršej 78. priečke. Najvyššie v histórii bolo na 37. mieste sveta v časoch ekonomických reforiem v roku 2006.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Tohtoročné výsledky naznačujú mierny rast atraktivity Slovenska na investičných radaroch. Celková známka sa posunula na hodnotu 4,33 z 4,28 pred rokom (zo 7), čo možno pripísať aj niektorým krokom vlády s cieľom zjednodušiť podnikanie a znížiť administratívnu náročnosť.

V skutočnosti sa však na zlepšení najvýraznejšie podieľal vyšší počet mobilných liniek, vyššia priemerná prenosová rýchlosť internetu, či rast počtu leteckých liniek. V rýchlejšom postupe nahor nám pomohol aj pokles krajín, ktoré boli vlani pred nami ako Kolumbia, Gruzínsko alebo Rumunsko. Slovensko je napriek posunu stále jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Cyprus, ktorý postúpil o 20 miest. Tesne za nami je Maďarsko, ktoré sa zlepšilo o deväť miest.

Korupcia, vysoké dane, byrokracia

„Hodnotenie Slovenska sa tento rok zlepšilo najmä v kapitolách Makroekonomické prostredie a Technologická pripravenosť, kde však historicky patríme k najlepším na svete. Žiaľ, v oblastiach Kvalita inštitúcií alebo Úroveň inovácií sme pokrok nezaznamenali,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský. PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení takmer 120 účastníkov prieskumu zo Slovenska.

Manažéri aj tento rok najvyššie ohodnotili úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie (5,4), či technologickú pripravenosť (5,1). Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo vyššia úroveň inovácií v krajine.

Za najväčší problém podnikania na Slovensku pokladajú tradične korupciu, na druhé miesto sa tento rok posunula zbytočná štátna byrokracia, ktorá manažérov trápi už viac, ako daňové sadzby. Ďalšími položkami, na ktoré sa firmy sťažujú sú daňové a odvodové zákony, trh práce, či nedostatočné vzdelanie pracovníkov.

„Posun o šesť priečok nahor je úspech, Slovensko by však malo mať ambície dostať sa aspoň do prvej 30-tky,“ hovorí P. Kremský. „Ak by vláda presadila rýchlejšie reformy a radikálnejšie zlepšovala podnikateľské prostredie, krajina by sa stala opäť atraktívnou investičnou destináciou v stredoeurópskej súťaži.“

Slovensko najviac zaostáva v boji proti klientelizmu, efektivite súdnictva, zaťažení štátnou reguláciou alebo využití daňového systému na podporu občanov pri hľadaní zamestnania. V týchto kategóriách je krajina podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 137 štátov sveta.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Susedia poskočili aj sa prepadli

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 137 krajín zo všetkých kontinentov. V prvej desiatke aj tentoraz prevažujú európske ekonomiky, na prvom mieste sa už deviaty rok po sebe drží Švajčiarsko. Singapur na druhej priečke vymenili USA, za nimi ostali Holandsko a Nemecko. Z 9. na 6. miesto poskočil Hong Kong, výrazne sa nahor posunul aj Izrael (z 24. na 16.), Rusko (z 43. na 38.) opačne smeroval Katar (z 18. na 25.).

Zo stredoeurópskych krajín je najvyššie Rakúsko (19.), Česká republika si opäť udržala 31. priečku, kleslo Poľsko (39.) Litva, Lotyšsko alebo Kuvajt.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte a zaujať investorov. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti upozorňuje, že aj desať rokov po kríze ostáva finančný sektor zraniteľný. Pozitívny poznatok je, že stále viac krajín je schopných zavádzať inovácie, musia však väčšmi využiť ich prínosy pre široké masy občanov, čo sa týka najmä Číny, Indie alebo Indonézie. „Tretí záver je, že na to, aby svet zmysluplne využil technologickú revolúciu v priemysle s uplatnením robotizácie a umelej inteligencie, je dôležité zvyšovať flexibilitu pracovníkov aj ich ochranu,“ hovorí zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od marca do mája 2017 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. Partnerom Svetového ekonomického fóra a koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov v máji 2017.

Takmer 120 respondentov zo Slovenska, manažérov veľkých i malých firiem, vyplnilo prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS nemala prístup k tvorbe dotazníkov, hodnoteniu, ani individuálnym odpovediam respondentov. V súvislosti s rebríčkom konkurencieschopnosti neposkytla Svetovému ekonomickému fóru žiadne vlastné dáta alebo analýzy.

 DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Plné znenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Profil Slovenskej republiky (pdf)

Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

Prezentácia k vývoju konkurencieschopnosti vo svete (pptx)

 

 

Aug 172017
 
 17. August 2017

Náklady na prácu by sa firmám zvýšili o 70 eur, pracovník z toho dostane v čistom iba 30 eur, zvyšok zhltne daňový úrad a poisťovne.

V posledných dňoch sa objavujú informácie o  rokovaní tripartity a plánovanom zvýšení minimálnej mzdy na Slovensku od roku 2018 na 480 eur, ktoré navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podnikateľská aliancia Slovenska už v minulosti zverejnila, že odmieta administratívne zvyšovanie minimálnej mzdy od stola, bez ekonomických podkladov a naviazania na ukazovatele výkonu ekonomiky. Zmena kľúčového parametra trhu práce sa stále viac stáva marketingovým nástrojom politikov, ktorým si chcú nakloniť občanov, hoci je to pre krajinu rizikové a škodlivé. Aj zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka oznámil predseda vlády na prvomájových oslavách.

Politické zvyšovanie minimálnej mzdy má ničivé dôsledky na ekonomicky slabé regióny a niektoré odvetvia. Trpia najmä textilný, obuvnícky, elektrotechnický priemysel, ubytovacie a stravovacie, či sociálne služby. Hrozí im prepúšťanie, krach malých firiem, presun do čiernej ekonomiky a ekonomický úpadok slabých regiónov. V štátnom a verejnom sektore sa navyše zamestnancom často nevypláca ani minimálna mzda.

Čistý plat stúpne málo

Namiesto administratívneho zvyšovania hrubej minimálnej mzdy by mala vláda radšej zvýšiť čistú mzdu zamestnancov tým, že zvýši nezdaniteľné minimum a zníži im dane a odvody. Občanov nezaujíma žonglovanie s číslami, ale koľko dostanú na ruku, či na svoj účet.

V prípade zvýšenia minimálnej mzdy od budúceho roka o 45 eur na 480 eur mesačne totiž na tom najviac získa štát a verejné poisťovne. Náklady vrátane odvodov, ktoré za zamestnanca odvádza jeho zamestnávateľ sa totiž zvýšia na 631 eur mesačne, zamestnanec však dostane v čistom iba 403 eur, o necelých 30 viac ako tento rok.

Na daniach a odvodoch však štátu a poisťovniam odíde namiesto terajších 187 až 228 eur mesačne. Pracovník teda bude stáť firmu mesačne o 70 eur naviac, on z toho však dostane iba 30, o zvyšných 40 si prilepšia daňový úrad, Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Už teraz bezdetný pracovník s minimálnou mzdou platí mesačne daň 13,40 eur, od budúceho roka to bude až 20 eur. Dane a odvody už presiahnu polovicu jeho čistého platu.

Vývoj minimálnej mzdy, čistej mzdy a nákladov na prácu za posledné tri roky:

Ako dať ľuďom viac

Recept, ako zvýšiť mzdy nízkopríjmových skupín je jednoduchý – brať im menej peňazí na daniach a odvodoch. Jednou z ciest je zvýšiť hladinu nezdaniteľného minima, ktorá sa už roky zasekla na jednej úrovni. Druhou znížiť odvodové sadzby, ktoré musia firmy platiť za svojich pracovníkov.

Znamenalo by to o niečo nižšie okamžité príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré by sa však čoskoro opäť zvýšili vďaka vyššej zamestnanosti a odbúraním čiernej práce. Vyššie čisté mzdy by sa navyše štátu vrátili cez nákupy občanov a daň z pridanej hodnoty.

Na Slovensku sa podiel odvodov a daní na zárobkoch s rastom platov stále zvyšuje, zamestnanci teda dostanú z ceny práce stále menej. V Strednej Európe sa napríklad Slovensko dostalo na posledné miesto, pokiaľ ide o navýšenie nákladov na pracovníka oproti jeho priemernej hrubej mzde – je to až o 35,2 % viac, čo je vyššie ako v Česku, či dokonca v Rakúsku. V Poľsku, Maďarsku či Rumunsku zaplatí firma za pracovníka na odvodoch len o málo cez 20 % navyše, v Slovinsku je to dokonca 16 percent.

Populistické a škodlivé

V prieskume, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska uskutočnila v máji, sa podnikatelia jasne vyslovili proti zvyšovaniu minimálnej mzdy vládou a označili ho za populistické opatrenie. Za nesprávne ho pokladajú zhruba dve tretiny účastníkov. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.

Naopak, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že vláda by mala určovať výšku minimálnej mzdy iba vo verejnom sektore a nie v súkromnej sfére, ktorú nedotuje ani nefinancuje. Keďže sú však politici presvedčení, že je potrebné regulovať aj platy v súkromných firmách, navrhujeme naviazať zvyšovanie minimálnej mzdy na vývoj inflácie, priemernej mzdy či rastu miezd v štátnej správe.

Vláda by mala tiež stanoviť rozdielnu výšku minimálnej mzdy pre rozličné regióny Slovenska, ako aj pre rozličné odvetvia. Tie totiž prílišným rastom tejto hranice trpia, prichádzajú o pracovné miesta alebo ich vytláčajú do čiernej ekonomiky. Štát tak namiesto získavania daní a odvodov musí financovať sociálne dávky cez úrady práce.

Prečítajte si aj:

Vládne opatrenia pokladajú podnikatelia za populizmus, súhlasia najmä s vyšším nezdaniteľným minimom

Trináste platy oslobodené od daní a odvodov podnikatelia vítajú, ich povinné vyplácanie by však zabrzdilo rast miezd

Máj 102017
 
 10. Máj 2017

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska ukázal odpor najmä k povinným trinástym platom a zvyšovaniu minimálnej mzdy.

Podnikatelia jasne odmietajú zvýšenie minimálnej mzdy a povinné trináste platy, do veľkej miery aj povinné zverejňovanie platov v ponukách práce. Ostatné plánované opatrenia vládnej koalície pokladajú viac alebo menej za správne, výraznú podporu má vláda v zvýšení nezdaniteľného základu.

Napriek čiastočnému súhlasu si viac ako polovica opýtaných podnikateľov myslí, že ide o populistické opatrenia, ktoré mnohým nepomôžu, politici si chcú nimi najmä zvyšovať popularitu. Viac ako polovica je presvedčená, že je to nebezpečné, lebo sa štát príliš mieša do trhu práce a ekonomike to uškodí.

Rýchly prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska hľadal odpovede na otázky, čo si manažéri firiem a podnikatelia myslia o navrhovaných opatreniach na zlepšenie finančnej situácie zamestnancov. A cieľom „preliať výborné výsledky ekonomiky do peňaženiek zamestnancov“ ohlásil väčšinu z nich premiér Róbert Fico počas prvomájových osláv. Ďalšie navrhli jeho koaliční spojenci SNS a Most-Híd.

Internetového prieskumu sa od 4. do 9. mája 2017 zúčastnilo 150 podnikateľov, ktorí odpovedali na otázky, či jednotlivé z ôsmich ohlásených opatrení považujú za správne, nesprávne alebo čiastočne správne. Uviesť mohli aj inú odpoveď. V deviatej otázke sa mohli stotožniť so siedmimi hodnoteniami pripravovaných opatrení, prípadne uviesť vlastné.

Zvyšovanie minimálnej mzdy k 500 eurám pokladajú za nesprávne zhruba dve tretiny účastníkov prieskumu. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.


Ďalším opatrením zo „sociálneho balíčka“ je stanovenie pevných príplatkov za prácu v noci na 50 %, cez víkendy a sviatky na 100 %. Takéto opatrenie schvaľuje takmer 60 percent podnikateľov, aj keď veľká časť z nich iba čiastočne. Dôvodom je najmä to, že sa im príplatky zdajú byť privysoké. Takmer 40 % opýtaných ho pokladá za nesprávne. Nejednotnosť názorov potvrdzuje, že táto téma si ešte vyžaduje odbornú diskusiu, ktorá sa zatiaľ nerozbehla.

Ďalšou otázkou bolo zavedenie 10-dňovej platenej dovolenky pre otcov po narodení dieťaťa. Za rozumný považuje tento návrh viac ako tretina, za čiastočne správny ďalšia tretina podnikateľov. Okrem nich sa za novú otcovskú dovolenku vyslovili zväčša aj tí, čo si vybrali možnosť „iné“, zdôrazňujú však, že by ju mala platiť Sociálna poisťovňa podobne ako nemocenské dávky, nie zamestnávatelia. Štvrtina opýtaných sa vyslovila proti tomuto opatreniu.

S podobným názorom podnikateľov sa stretlo aj štvrté opatrenie vlády – podpora cestovania ľudí za prácou zvýšením príplatkov a zavedenie nového príspevku na presťahovanie. Celkovo s ním súhlasia vyše dve tretiny účastníkov prieskumu. V komentároch však upozorňujú, že sa to týka iba malého počtu zamestnancov a nebude to mať veľký účinok, pretože Slováci sa neradi sťahujú. Problémom je aj úpadok prímestskej a medzimestskej dopravy, ktorú firmy často nahrádzajú vlastnými autobusmi.

Podporu podnikateľov si získal aj zákaz sociálneho dumpingu, teda aby zamestnanci z iných krajín nemohli pracovať na Slovensku najmä cez personálne agentúry pod úrovňou minimálnej mzdy. Celkovo s tým súhlasí vyše 70 % opýtaných podnikateľov. Niektorí však upozorňujú na to, že Zákonník práce už teraz diskrimináciu zakazuje a stačilo by ho dôsledne dodržiavať a kontrolovať. Dumping podľa nich vzniká práve nelegálnym zamestnávaním cudzincov, pretože vrátane odvodov a servisných poplatkov sú drahší, ako slovenskí zamestnanci.

Podľa očakávania vyvolali najväčšiu nevôľu úvahy o povinnom vyplácaní trinásteho platu, hoci oslobodeného od zdanenia, prípadne aj odvodov. Jednoznačne proti sú dve tretiny podnikateľov, za je len desatina. Účastníci argumentujú tým, že by sa stratil motivačný faktor 13. platu a dostali by ho automaticky aj tí, čo sa príliš nesnažia alebo majú absencie. Motívom vyplácania sú najmä dobré ekonomické výsledky.

Pomerne veľký nesúhlas sa zdvihol aj proti povinnému uvádzaniu výšky platu v personálnych inzerátoch – proti je takmer polovica opýtaných, pridali sa k nim aj tí, čo využili možnosť „iné“ na expresívnejšie vyjadrenie svojho nesúhlasu. Na druhej strane prekvapuje, že „za“ alebo „čiastočne za“ je takmer polovica opýtaných podnikateľov. Zvyčajne argumentujú, že by to na trh práce prinieslo viac transparentnosti a konkurencie.

Na záver opatrenie, ktoré si v hitparáde zámerov vládnej koalície získalo najväčšiu popularitu – zvýšenie sumy, ktorá sa pracujúcemu nezdaňuje. Už roky je táto suma na úrovni 3803,33 eur ročne, pričom výška priemernej i minimálnej mzdy každý rok stúpa. Dane preto platí stále viac osôb s nízkymi príjmami, dokonca aj z minimálnej mzdy.

Až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.

V poslednej otázke mohli účastníci označiť viacero výpovedí, ktoré predpovedajú, čo tieto iniciatívy slovenskej ekonomike prinesú. Takmer dve tretiny ľudí sa priklonili k tomu, že ide o populistické riešenia, ktorými si politici zvyšujú popularitu, napokon však pomôžu iba málokomu.

Viac ako polovica súhlasí s tým že to zvýši mzdové náklady a zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem, ako aj s tým, že je nebezpečné, keď sa štát takto mieša do trhu práce. Namiesto toho by mal ísť príkladom pri vlastných zamestnancoch, napríklad v oblasti trinásteho platu, zverejňovania platov, dodržiavania minimálnej mzdy alebo príplatkov za nočnú či víkendovú prácu.

Takmer polovica opýtaných si myslí, že sa ľuďom síce platy na papieri zvýšia, štát im však z toho veľkú časť aj tak zoberie.

Podnikateľská aliancia Slovenska pokladá za dôležité zvyšovanie čistých príjmov zamestnancov, cestou k nemu je však najmä znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Ak napríklad pracovník zarába mesačne 500 eur, dostane z toho v čistom iba 411 eur, zamestnávateľ však zaplatí spolu so všetkými odvodmi za neho 676 eur.

Štát a poisťovne teda získajú za nízkopríjmového zamestnanca 265 eur mesačne, viac ako polovicu toho, čo za svoju prácu dostane on sám. Tieto zdroje však nespravujú efektívne, keď služby napríklad v zdravotníctve, školstve, sociálnom zabezpečení, doprave alebo bezpečnosti, ktoré za tieto peniaze ponúkajú, majú pomerne nízku kvalitu. Je úlohou pre štát výrazne zvýšiť kvalitu svojich služieb alebo znížiť cenu za ne a dovoliť občanom, aby si za lepšiu kvalitu priplatili z vyšších čistých príjmov.

Prečítajte si aj:

Trináste platy oslobodené od daní a odvodov podnikatelia vítajú, ich povinné vyplácanie by však zabrzdilo rast miezd

Nezamestna(teľ)ných je zjavne viac ako uvádzajú štatistiky, chýbajú v nich najmä rómske komunity

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

 

 

Apr 202017
 
 20. Apríl 2017

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska už teraz vypláca trinásty plat alebo ročné odmeny vyše 70 percent firiem. Ak by však boli povinné, stratili by motivačnú schopnosť a zvádzali k špekuláciám.

Zavedenie povinných trinástych platov by na Slovensku zabrzdilo rast miezd. Namiesto ich zvyšovania by veľká časť firiem vyplácala trinásty plat, oslobodený od daní a odvodov. Podnikatelia vyplácajú peniaze navyše najmä vtedy, keď sa firme darí a podporujú oslobodenie trinástych platov, či koncoročných odmien od daní a odvodov, chcú však zachovať nepovinnosť ich vyplácania.

Povinný trinásty plat mnohí považujú za lacné politické riešenie, ktoré poškodí ekonomiku. Štát sa podľa nich nemá starať do výšky a počtu platov, to má byť výsledkom rokovaní medzi zamestnávateľmi a odbormi. Na druhej strane daňovo-odvodová úľava na nepovinný trinásty plat by bola formou podpory ekonomiky a zamestnancom by finančne pomohla.

Rýchly prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska hľadal odpovede na otázky, či firmy vyplácajú trináste platy, v akom prípade a čo si myslia o povinnom, či nepovinnom vyplácaní trinástych platov, ak by boli oslobodené od daní a odvodov. Takéto riešenie navrhla pred pár týždňami vládna Slovenská národná strana, pričom predseda vlády Róbert Fico ho označil za podnetný návrh na rokovanie Koaličnej rady.

Internetového prieskumu sa od 11. do 18. apríla 2017 zúčastnilo 177 podnikateľov, z ktorých 70 % vypláca trinásty plat, prípadne koncoročné odmeny už teraz, vyše polovica z nich však iba čiastočne.

Motívom vyplácania sú pritom najmä dobré ekonomické výsledky firiem – viac ako tretina vypláca trináste platy vtedy, keď sa im darí. Ďalšia veľká skupina odmeňuje zamestnancov s cieľom, aby ich motivovala lepšie pracovať, prípadne tým chce pritiahnuť nových pracovníkov.

Vyše desatina považuje vyplatenie odmien alebo platu navyše za správne, pretože ľuďom treba prilepšiť pred Vianocami. O niečo menej označilo za motív mimoriadne výsledky svojich zamestnancov. Tých, čo vyplácajú trinásty plat preto, že sa obávajú odchodu zamestnancov ku konkurencii bolo iba minimum. Takmer osem percent účastníkov využíva kombináciu všetkých alebo iné možnosti, zvyšok z tých, čo zvolili možnosť „Iné“ trinásty plat nevypláca.

 Ak by štát zaviedol povinné trináste platy, oslobodené od daní a odvodov, viac ako tretina firiem by zabrzdila bežné zvyšovanie miezd a premietla by ho do celoročných odmien. Časť podnikateľov by mzdy dokonca znížila, aby si vytvorila zdroje na povinné trináste platy.

Ďalšia časť by zvýšila celkový objem miezd. Iba malá časť by musela reagovať prepúšťaním. V odpovediach z kategórie „Iné“ sa respondenti sťažovali najmä na zvýšenú administratívu, ďalší si myslia, že by to prinieslo len politické body tým, ktorí by to presadili.

V prípade, že by trinásty plat bol oslobodený od daní a odvodov, ale jeho vyplatenie by bolo nepovinné, takmer 40 % firiem by ho vyplácalo v rovnakom objeme aj naďalej. Namiesto štátu a do poisťovní by však viac peňazí putovalo priamo k zamestnancom.

Ďalšia takmer rovnaká skupina by špekulovala – čo najviac peňazí z mesačných miezd by presunula do trinásteho platu, aby ušetrila na daniach a odvodoch. Tomu by sa však dalo jednoducho zabrániť – ak by daňovo-odvodové zvýhodnenie trinásteho platu bolo limitované len do výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca počas roka.

Takmer päť percent firiem by daňovo-odvodové úľavy motivovali začať vyplácať trinásty plat, zhruba 12 % firiem by ho ani potom nezaviedlo. Z ostatných odpovedí by firmy väčšinou trinásty plat vyplácali ako doteraz – podľa ekonomických výsledkov.

Posledná otázka skúmala, aký dopad by mali povinné trináste platy na podnikateľské prostredie. Účastníci mohli zvoliť viac možností. Viac ako polovica z nich si myslí, že by to slovenskú ekonomiku poškodilo a vyčítajú tomuto návrhu populizmus. Sťažujú sa najmä na stratu flexibility firiem pri stanovení odmien – už by nemohli oceňovať kvalitnejšiu prácu alebo mimoriadne výsledky, keď by ich dostali povinne všetci.

Tretina účastníkov je presvedčená, že by sa zabrzdil rast miezd a špekulatívne by sa presunul do trinástych platov. Objavili sa dokonca poznámky, že by sa časť miezd, ktoré teraz podnikatelia vyplácajú načierno v hotovosti, potom vyplácala vo forme trinástych platov.

Takmer 20 % účastníkov neočakáva žiadny dopad, necelých 12 % očakáva príchod nových ľudí na trh práce, ktorých by to motivovalo.

Naopak, takmer 16 percent predpokladá, že to slovenským firmám zhorší konkurenčnú schopnosť voči zahraničiu, zhruba desatina sa dokonca obáva, že to zahraničným investorom znechutí príchod na Slovensko. O niečo viac dopísalo svoj komentár, kde časť kritizuje, že by to zhoršilo podnikateľské prostredie a umožňovalo špekulácie. Druhá časť oceňuje, že by to podporilo rast ekonomiky cez spotrebu a pritiahlo ľudí zo zahraničia.

Podnikateľská aliancia Slovenska pokladá za rozumné zavedenie daňovo-odvodového oslobodenia trinástych platov, ktoré by sa však mohlo uplatniť najviac vo výške priemernej mesačnej mzdy za uplynulý rok. Neodporúča však zavedenie povinných trinástych platov, pretože by sa stratil ich motivačný faktor.

Práve ich oslobodenie od daní a odvodov by bolo najlepšou motiváciou na ich vyplácanie a prispelo by k zníženiu finančného zaťaženia personálnych výdavkov firiem. Mohlo by to tak zlepšiť ich možnosti odmeňovania zamestnancov a zlepšiť ich konkurencieschopnosť v strednej Európe.

Prečítajte si aj:

Nezamestna(teľ)ných je zjavne viac ako uvádzajú štatistiky, chýbajú v nich najmä rómske komunity

 Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Feb 282017
 
 28. Február 2017

Podnikatelia sú stále nespokojní s vývojom podnikateľského prostredia, aj za štvrtý štvrťrok 2016 ho zhodnotili negatívne.

Hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie už len 51,6 bodu, čo je pokles o 2,1 percenta. Negatívne hodnotenie je však predsa len o niečo miernejšie ako počas predchádzajúceho štvrťroka.

Dôvodom sú najmä legislatívne zmeny, z ktorých niektoré, ako napríklad zníženie sadzby firemnej dane alebo úpravu konkurzov a exekúcií hodnotia podnikatelia pozitívne. Na opačnú stranu však ešte výraznejšie vychýlilo váhu zavedenie dane z dividend alebo odvodu z neživotného poistenia. Podobne je to aj pri mnohých iných opatreniach, takže podnikatelia celkovo pociťujú zhoršenie stavu prostredia. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) od roku 2001.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Najväčší pokles spomedzi všetkých položiek IPP zaznamenala v tomto štvrťroku položka Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Meno Bašternák sa v médiách stále často spomína, lenže bez reálneho výsledku v podobe posunu vo vyšetrovaní daňových podvodov, či vyvodenia politickej zodpovednosti vo vláde.

Na druhom mieste medzi najnegatívnejšie hodnotenými položkami sa umiestnila Funkčnosť politického systému v štáte. Podnikatelia teda vážne pochybujú nad fungovaním štátu ako garanta spravodlivosti, bezpečnosti a správy infraštruktúry, čo je veľmi vážny impulz.

Slovensko napríklad výrazne zaostáva v oblasti boja proti korupcii, pravidelne sa umiestňuje na chvoste rebríčkov vyspelých krajín. Napriek rečiam o boji proti nej vláda stále neprišla so žiadnymi konkrétnymi plánmi, ani nehovoriac o konkrétnych krokoch. Doteraz dokonca ani nezverejnila odpočet plnenia Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu z leta 2015.

Dôvere v spoľahlivosť štátu neprospieva ani spolitizovanie polície a pochybná nezávislosť jej kontroly. Úplne pozitívne nie je ani vnímanie registra konečných užívateľov výhod partnerov verejného sektora. Keďže prínos je sporný, lebo údaje v ňom úrady automaticky neoverujú, pre podnikateľov je citeľná najmä dodatočná finančná a byrokratická záťaž.

Slabú funkčnosť politického systému v štáte prehlbujú aj napätie medzi vládnymi politikmi, hádky koaličných a opozičných poslancov, ignorovanie často dobrých opozičných návrhov v parlamente, či zmeny v rokovacom poriadku. Podnikatelia sa pri tom denne boria s mnohými problémami, ktorých riešenie sa zdá byť dlhodobo v nedohľadne.

Tretí najväčší pokles zaznamenali položky Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva a Zrozumiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Obe položky sa pravidelne umiestňujú medzi najnegatívnejšie hodnotenými, reálne zlepšenie sa stále nedostavilo. Dôvere v slovenskú justíciu nepomáha ani boj Štefana Harabina a šéfky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej.

Prijatie väčšieho množstva zákonov a noviel, ktoré sa dotýkajú podnikania v poslednom štvrťroku roku 2016 malo najväčší vplyv na hodnotenie stálosti právnych predpisov. Mnohé zmeny pripadajú podnikateľom chaotické, chýba im koncepcia, akou cestou sa chce krajina uberať. Miesto toho sú svedkami toho, že štát zníži sadzbu firemnej dane z príjmu o jedno percento, zároveň však zavedie daň z dividend alebo 8%-ný odvod z neživotného poistenia.

To respondenti vnímajú ako skrytú daň, zvyšujúcu ich finančné zaťaženie štátom. Namiesto jednoduchého a atraktívneho daňového systému musí potom vláda lákať nových investorov stimulmi, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci. To kriví konkurenčné prostredie. Výrazne negatívnu hodnotu zaznamenala aj kvalita a dostupnosť pracovnej sily.

Prvýkrát po ôsmich rokoch si pozitívne hodnotenie pripísala položka Konkurzná a exekučná legislatíva. Môže za to jednoznačne prijatie novely exekučného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti, aj keď aj k nej existovali medzi podnikateľmi výhrady. Pozitívne hodnotili aj stálosť a predvídateľnosť hodnoty kurzu eura, či prístup k finančným zdrojom. Podnikatelia pociťujú aj zlepšenie infraštruktúry. Pozitívne hodnotenie si pripísali aj položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia.

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 62. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Dane z nehnuteľností sa zvyšovali najmä v Bratislave, poplatok za miestny rozvoj aj v Skalici

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie