Feb 292016
 
 29. Február 2016

Ekonomický sentiment na Slovensku sa vo februári tohto roka stále udržal v pozitívnom pásme. Podľa Štatistického úradu SR stúpol o 2,4 bodu, podľa NBS o desatinu na 102,6 bodu. Je to tak najmä vďaka pozitívnemu vývoju v službách a čiastočne aj v obchode. 

Podľa Národnej banky sa indikátor ekonomického sentimentu SR vo februári medzimesačne viac-menej nezmenil. Výraznejšiu zmenu nálad zaznamenal iba sektor služieb, kde sa obnovilo priaznivé vnímanie dopytu.

V ostatných sektoroch sa dôvera príliš nezmenila. Mierne sa zlepšila v maloobchode. V priemysle, stavebníctve a medzi spotrebiteľmi mierne poklesla. Indikátor ekonomického sentimentu SR tak zotrval viac-menej na úrovni predchádzajúceho mesiaca – 102,6 bodu.

Najvýraznejšie vzrástla dôvera v službách v dôsledku pozitívneho hodnotenia dopytu po službách, a to najmä v ubytovacích a stravovacích, administratívnych službách, ako aj finančných a poisťovacích činnostiach. V maloobchode sa dôvera zlepšila vďaka priaznivým očakávaniam ďalšieho vývoja podnikania.

Za miernym poklesom dôvery v priemysle stojí predovšetkým rast zásob priemyselných výrobkov. Za vysoký považujú stav zásob najmä vo výrobe motorových vozidiel, chemikálií a chemických produktov, či v spracovaní dreva. Dôvera v stavebníctve sa nezmenila. Atmosféra medzi spotrebiteľmi sa mierne zhoršila vplyvom negatívnejších očakávaní vo všetkých zložkách indexu, mimo predpokladaného vývoja úspor domácností, analyzuje Henrieta Cagaňová z NBS.

Výrazný pokles ukazovateľov ekonomických nálad v eurozóne, ale najmä v Nemecku, zatiaľ podnikateľom a spotrebiteľom na Slovensku neubral na optimizme. Priaznivý vývoj indikátora naznačuje pokračovanie rastu slovenskej ekonomiky v 1. štvrťroku 2016 v súlade s predpokladmi. Očakávania zamestnávateľov pokiaľ ide o nábor nových zamestnancov sú optimistické vo všetkých sektoroch, ale najmä v maloobchode.

Zvýšený stav zásob priemyselných výrobkov a mierny pokles objednávok v priemysle hlási aj Štatistický úrad, indikátor dôvery tam preto poklesol podobne ako v stavebníctve, kde sa dokonca dostal na  zápornú hodnotu 12 pre nepriaznivejšie hodnotenia úrovne objednávok, či očakávanej zamestnanosti.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že slovenská ekonomika postupne stratí dynamiku, ktorú jej priniesol silný dopyt po automobiloch a elektronike v zahraničí, ako aj masívny prílev eurofondov najmä do výstavby diaľnic, železníc a ďalších stavieb. Najväčšie krajiny Európskej únie budú stále viac bojovať s nízkym hospodárskym rastom, čo zníži ich dopyt po výrobkoch slovenského priemyslu.

Slovensko už navyše prestáva byť krajinou nízkych výrobných nákladov, pretože sa zahraničným investorom pri nízkych mzdách nedarí nájsť dostatok pracovníkov na rozširovanie ich prevádzok. Ak sa ekonomika bude spoliehať len na automobilky a nezačne sa viac zameriavať na rozvoj služieb a inovatívneho, vyspelého priemyslu, ktorý dokáže poskytnúť aj vyššie mzdy, stratí svoju atraktivitu pre investorov. Slovensko by tak mohlo ostať krajinou, kde sa budú umiestňovať iba manuálne náročné prevádzky s nízkou pridanou hodnotou, pretože náročnejšie práce nebude schopné zvládnuť, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Úlohou vlády by podľa neho malo byť znížiť administratívnu náročnosť a zjednodušiť život malým a stredným podnikateľom, ale aj väčším firmám, čím by im ušetrila náklady na byrokraciu. Ušetrené peniaze by firmy mohli využiť na investície, vytvorenie nových pracovných miest alebo aj zvýšenie platov. Pritiahli by tak späť na Slovensko aj státisíce ľudí, ktorí pracujú radšej v zahraničí. Ide často o vzdelaných, jazykovo zdatných a skúsených pracovníkov, ktorých by zahraniční investori dobre zaplatili aj na Slovensku.

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

V posledných rokoch sa nové pracovné miesta na Slovensku vytvárajú najmä v službách, je ich niekoľkokrát viac ako v priemysle a ďalších odvetviach. Ide najmä o administratívne, poradenské, servisné a finančné služby, IT priemysel, ako aj ubytovanie a stravovanie. Nové pracovné miesta vznikajú najmä v spoločnostiach, ktoré poskytujú svoje služby na diaľku zahraničným klientom po celom svete, hovorí P. Kremský.

Nové pracovné miesta tvoria najmä služby, priemysel oveľa menej. Stavebníctvo dokonca stráca ľudí.

Feb 182016
 
 18. Február 2016

Hodnotenie volebných programov politických strán pokiaľ ide o reformy a súlad s požiadavkami Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Skvalitňovaniu podnikateľského prostredia budú v prípade účasti v budúcej vláde najviac naklonené strany Sloboda a Solidarita, Most-Híd, Kresťanskodemokratické hnutie a Sieť. Vyplýva to z analýzy, ktorú vo februári vykonala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Do hodnotenia zaradila ešte ďalšie štyri subjekty, ktoré majú najväčšiu šancu dostať sa po marcových voľbách do parlamentu – Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, Smer-sociálnu demokraciu, Stranu maďarskej komunity a Slovenskú národnú stranu. Informovali o tom prezident PAS Ondrej Smolár, člen Strategickej rady Jozef Hajko a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

Ako hlavné kritérium hodnotenia použila PAS dokument s názvom Desatoro požiadaviek podnikateľov. Aliancia skúmala, do akej miery sa strany týmto reformným požiadavkám venujú vo svojich volebných programoch a či na odstránenie vytýkaných nedostatkov ponúkajú účinné nástroje.

Druhým kritériom hodnotenia bolo odborné zázemie nevyhnutné na plnenie cieľov, doterajšie výsledky v reálnej politike a schopnosť posudzovaných politických strán spolupracovať s inými.

Politické strany dosiahli v celkovom hodnotení tieto výsledky na stupnici od 0 do 100 :

Poradie

Strana Celkové hodnotenie (%)

1.

SaS

48,8

2.

Most-Híd

46,2

3.

KDH

38,9

4.

Sieť

36,7

5.

SNS

20,9

6.

SMK

15,8

7.

Smer-SD

14,7

8.

OĽaNO

14,6

 

Najvyššie sa umiestnila strana SaS nasledovaná Mostom Híd. Napriek tomu, že lídri na čele majú náskok pred ďalšími dvoma v poradí – KDH a Sieťou–, očakávania podnikateľov napĺňajú iba z necelej polovice. Svedčí to o nedostatočnej snahe o skvalitňovanie podnikateľského prostredia zo strany slovenských politikov.

Druhá polovica rebríčka tento postreh potvrdzuje. Ďalšie štyri strany v poradí SNS, SMK, Smer-SD a OĽaNO nasledujú v hodnotení s veľkým odstupom a podnikateľov si všímajú len okrajovo. Smer-SD a OĽaNO možno navyše zaradiť medzi nečitateľné strany, lebo ani jeden mesiac pred voľbami nezverejnili vlastné volebné programy, preto musela PAS brať do úvahy iba krátke predvolebné programové zámery.

Politické strany si vo svojich volebných programoch najviac všímajú požiadavky podnikateľov na znižovanie daní a odvodov, očisťovanie verejného života, zvyšovanie transparentnosti verejnej správy, odbúranie byrokracie a všeobecné uľahčenie podnikania.

V porovnaní s minulosťou je priemerné prekrytie reformných zámerov politických strán s požiadavkami podnikateľov na najnižšej úrovni zo všetkých skúmaných predvolebných období.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. PAS je presvedčená, že vytváranie lepších podmienok na podnikanie podporí ekonomickú aktivitu, vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov 

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Jan 152016
 
 15. Január 2016
krivan z dialky

Zníženie daní a odvodov, podpora hospodárskej súťaže, zlepšenie vzdelávanie, zvyšovanie transparentnosti, očistenie verejného života.

Podnikatelia od politikov očakávajú, že Slovensko po voľbách zmenia k lepšiemu a že si opatrenia, ktoré k tomu povedú dajú aj do svojich volebných programov. Desať bodov, ktoré by mali priniesť reformy a posunúť podnikateľské prostredie dopredu zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V Bratislave ich médiám predstavili prezident PAS Ondrej Smolár a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

PAS očakáva, že politické strany opäť zaradia do svojich volebných programov ekonomické reformy s cieľom zlepšiť podmienky v slovenskej ekonomike. Prinesie to rýchlejší ekonomický rast, vyššiu tvorbu pracovných miest, rast miezd a ziskov, viac peňazí v štátnej pokladni a lepšiu kvalitu života na Slovensku.

PAS bude po zverejnení volebných programov jednotlivých politických strán analyzovať programy, pokiaľ ide o reformné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytvorí poradie tých, ktoré sa predstavám podnikateľov najviac približujú. Cieľom je zlepšiť ekonomiku a zvýšiť prosperitu nielen podnikateľských subjektov, ale všetkých občanov Slovenska.

 

DESATORO POŽIADAVIEK PODNIKATEĽOV

Návrhy opatrení zo strany Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorými môžu politici zlepšiť podmienky v ekonomike od roku 2016

1. ZNÍŽIŤ DANE A ODVODY: Znížiť daň zo zisku z 22% na 19%. Zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku na sociálne a zdravotné odvody pre všetkých. Výpadky v príjmoch verejných financií kryť zlepšeným výberom daní, zrušením daňových výnimiek, obmedzením investičných stimulov, postupným zastavením neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia, ako aj znižovaním ďalších neefektívnych výdavkov.

2. ODBÚRAŤ BYROKRACIU V PODNIKANÍ: Významne znížiť administratívnu záťaž firiem a to najmä zavedením jednoduchších pravidiel zamestnávania, uvoľnením hygienických a bezpečnostných požiadaviek, zrušením duplicít pri povinných výkazoch pre rôzne orgány verejnej správy ako aj zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby pre malé firmy.

3. UĽAHČIŤ PODNIKANIE: Systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie tak, aby Slovensko zlepšilo svoje postavenie v rebríčku Doing Business Svetovej banky a dostalo sa v polovici funkčného obdobia novej vlády v roku 2018 z aktuálneho 29. miesta aspoň do prvej dvadsiatky najlepších krajín. Pri novej legislatíve vyčísľovať dopady na podnikateľské prostredie a v prípade negatívnych dopadov automaticky odložiť účinnosť zákona aspoň o šesť mesiacov od schválenia v parlamente, aby podnikatelia mali čas sa na zmeny pripraviť.

4. OZDRAVIŤ VEREJNÉ FINANCIE: Znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy a vyrovnať štrukturálnu bilanciu verejných financií. Zabezpečiť dlhodobú stabilitu verejných financií najmä reformou zdravotníctva, ktorá zavedie transparentnú regulovanú spoluúčasť za vybrané výkony s ochrannými stropmi pre chudobných ľudí, podporí vstup súkromného kapitálu do nemocníc aj na poistný trh a zníži neefektívne výdavky najmä na lieky, zdravotné pomôcky, výdavky nemocníc ako aj nadbytočné zdravotné výkony.

5. ZLEPŠIŤ VZDELÁVANIE: Zaviesť hodnotenie uplatnenia absolventov stredných odborných škôl a vysokých škôl na trhu práce, najmä podľa výšky dosahovaných platov a absolventskej miery nezamestnanosti. Výsledky zohľadniť vo financovaní škôl z verejných zdrojov a pravidelne o nich informovať verejnosť.

6. SLEDOVAŤ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÉHO SEKTORA: Systematicky merať kvalitu a efektívnosť verejných služieb, výdavkov, politík, projektov aj regulácií. Podporovať len tie činnosti, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. Výsledky hodnotenia zverejňovať pred uskutočnením rozhodnutí (ex ante) aj následne (ex post). Dlhšie trvajúce výdavky, regulácie a politiky schvaľovať s obmedzenou dobou platnosti, a ich pokračovanie podmieniť preukázaným dosahovaním výsledkov.

7. ZVYŠOVAŤ TRANSPARENTNOSŤ: Všetky dáta vytvorené verejným sektorom, s výnimkou citlivých z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany súkromia, zverejňovať v strojovo čitateľnom tvare, na webe alebo cez štandardné aplikačné rozhrania. Podporiť novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá rozšíri jeho pôsobnosť aj na štátne, župné a mestské firmy, zavedie povinné zverejňovanie hlasovaní poslancov ako aj zápisníc z komisií a rokovaní zastupiteľstiev miest a žúp, sfunkční zverejňovanie súdnych rozsudkov a zavedie ďalšie zmeny uľahčujúce prístup verejnosti k informáciám zo strany verejných orgánov.

8. PODPOROVAŤ HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ: Vytvárať podmienky pre efektívnu súťaž vo všetkých odvetviach hospodárstva a to najmä zabezpečením nezávislosti a odbornosti regulačných orgánov, otváraním trhov pre nových investorov, pokračovaním v privatizácii podnikov s majetkovým podielom štátu (napr. distribučné energetické podniky, Slovenská pošta, Tipos) a preverovaním súťažných podmienok vo verejných obstarávaniach s nízkym počtom uchádzačov.

9. OČISŤOVAŤ VEREJNÝ ŽIVOT: Posilniť nezávislosť a verejnú kontrolu prokuratúry, polície aj súdov a podporiť v nich zavedenie etických kódexov. Zákonom definovať sankcie vrátane možnosti zbavenia funkcie v prípade vážnych pochybení. Zaviesť minimálne týždňovú lehotu na zverejnenie poslaneckých návrhov pred druhým čítaním v Národnej rade SR. Zaviesť podrobné vykazovanie vrátane odhadu trhovej hodnoty v majetkových priznaniach verejných funkcionárov, a to najmä poslancov Národnej rady SR, členov vlády, volených predstaviteľov samospráv a vrcholných predstaviteľov verejných orgánov.

10. OTVÁRAŤ SPOLOČNÝ TRH EÚ: Podporovať voľný pohyb tovarov a služieb, energií, kapitálu aj pracovných síl v EÚ. Aktívne sa zasadzovať najmä za budovanie jednotného trhu služieb, kde stále existujú najväčšie bariéry vzájomného obchodu. Podporiť takú dohodu o transatlantickom partnerstve s USA, ktorá prinesie vzájomné výhody.

Prečítajte si aj:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

Slovensko podľa Svetovej banky medzi krajinami s najlepším podnikateľským prostredím, iné rebríčky tvrdia opak

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

 

Nov 262015
 
 26. November 2015

Vnímanie kvality ekonomického prostredia pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska každý štvrťrok už 14 rokov. Index klesá posledných päť rokov v rade.

Podnikatelia hodnotili vývoj podnikateľského prostredia v treťom štvrťroku 2015 znovu negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie na hodnote 57,4 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to predstavuje pokles o 1,75 percenta, o niečo pomalší oproti prvej polovici tohto roka. Pod negatívne hodnotenie sa podpísali najmä pretrvávajúce, ale aj nové problémy v súdnictve, či neefektívne vynakladanie štátnych financií, o ktorom sa v posledných mesiacoch častejšie hovorilo. Index klesá už päť rokov, na základe vlastného prieskumu ho pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým je spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku vyššia a naopak, smerom dolu je nižšia. Dáta ku grafu uvádzame na konci správy.

Nefunkčné súdnictvo – trvalý tŕň v päte

Najväčší pokles spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za tretí štvrťrok pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Okrem dlhodobých problémov v súdnictve – najmä prieťahmi, nejednotnými rozsudkami a procesnými chybami sa pridal stále nekončiaci problém nevymenovaných kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých nie je ani jasné, koľko ich vlastne je.

Na problémy s funkčnosťou súdnictva poukázali aj prípady, že senát vedený Štefanom Harabinom oslobodil viacerých policajtov obvinených z korupcie. Odôvodnením bolo, že policajná inšpekcia ministerstva vnútra nemá oporu v zákone, pričom na vec majú rozdielne senáty opačný názor. Hoci Harabin prišiel o všetky funkcie na Najvyššom súde a stal sa radovým sudcom, obraz justície zostal vplyvom jeho rozhodnutí nadlho poškodený.

Neefektívna informatizácia, sociálne balíčky, obletovanie Jaguaru

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku bola Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Pod nelichotivé hodnotenie sa podpísalo poukázanie odborníkov na veľmi chabé výsledky štátu v oblasti informatizácie spoločnosti napriek obrovskému množstvu preinvestovaných prostriedkov z operačného programu OPIS. Komentátori poukazovali najmä na príklad Estónska, ktoré má funkčný e-government už za zlomok sumy preinvestovanej na Slovensku. Mnohí vidia za týmito výsledkami znaky korupcie a klientelizmu.

K negatívnemu vnímaniu hospodárenia štátu prispel aj nový sociálny balíček a avizovanie tretieho balíčka ešte pred volbami. Podnikatelia pokladajú opatrenia zo sociálnych balíčkov za nekoncepčné a nesystémové, pričom neriešia ani podstatu problémov v spoločnosti. Štát pritom aj napriek zlepšenému výberu daní stále hospodári s deficitom, pričom väčšina opatrení vády sa sústredí na zvyšovanie príjmov rozpočtu hlavne na úkor podnikateľov.

Tretí najväčší pokles dosiahlo podľa vnímania podnikateľov uplatňovanie rovnosti pred zákonom, čo podnikatelia zdôvodňujú najmä prijatými zákonmi. Príchod novej automobilky a na to nadväzujúca novela zákona o opatreniach pri príprave významných investícií je ukážkou rozdielneho prístupu vlády k podnikateľom. Pre zahraničných investorov prispôsobuje zákony a poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo najmä malé a stredné domáce firmy, či živnostníci zápasia so stále horšími podmienkami na podnikanie. A hoci bola novela zákona o DPH prijatá medzi podnikateľmi pozitívne, jej platnosť len pre časť podnikateľov pokladajú za diskriminačnú.

Ekonomika kvitne, firmy prosperujú

V tomto štvrťroku získalo pozitívne hodnotenie hneď viacero položiek. Tradične sem patria všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia, čo svedčí o skvelom vývoji ekonomiky a firemného prostredia. Okrem toho podnikatelia hodnotili pozitívne hlavne prístup k finančným zdrojom, za čo môže popri politike centrálnych bánk aj postupné vracanie sa dôvery na trhy a nízke úrokové sadzby. Rekordne nízka je už dlhodobo aj inflácia, s čím súvisí pozitívne hodnotenie cenovej stability. Podnikatelia si pochvaľujú aj ďalšie makroekonomické faktory ako stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura a zlepšenie v oblasti infraštruktúry.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie podnikateľmi v 3. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak, čím viac doľava, tým väčšia nespokojnosť.

Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 57. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď, kde je ich hospodárska politika pozitívna a kde je vhodné prijať opatrenia na zlepšenie.

Výsledky predchádzajúceho IPP nájdete tu:

 

Dec 182012
 
 18. December 2012

(tlačová správa)

Podnikateľ strávi nad papiermi, ktoré od neho vyžaduje štát, v priemere približne pätinu svojho pracovného času. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý sa týkal administratívneho zaťaženia podnikania. Z množstva administratívnych povinností uložených štátom je pritom podľa respondentov až 42% zbytočných.

Najviac kritizovanou bola agenda štatistického úradu. Podnikatelia sa sťažovali na množstvo požadovaných výkazov, prílišnú podrobnosť niektorých výkazov, vysokú frekvenciu zasielania údajov a na neprepojenosť databáz štatistického úradu s inými inštitúciami, kam sú podnikatelia povinní zasielať rovnaké údaje, ako napr. poisťovne, či daňové a colné úrady.

Informačná neprepojenosť úradov je vo všeobecnosti druhým najčastejšie spomínaným problémom. Podnikatelia nerozumejú tomu, prečo od nich štát v úradných konaniach požaduje papierový výpis z obchodného registra, daňového úradu alebo sociálnej poisťovne, keď týmito údajmi štát priamo disponuje a aj bez veľkých investícií by ich pri využití informačných technológií vedel jednoducho získať. Prekáža tiež nová povinnosť vyžadovať vyjadrenie od správcu dane pri zakladaní alebo prevode obchodnej spoločnosti. Podnikateľ mohol byť od tejto agendy oslobodený, ak by registrové súdy a daňové úrady spolu komunikovali. Zbytočnou duplicitou je nahlasovanie zmeny v zložení orgánov spoločností do obchodného registra a osobitne aj do živnostenského registra, obzvlášť ak živnostenský register uvedené zmeny sleduje a v prípade nesplnenia tejto povinnosti k ohláseniu zmeny dodatočne podnikateľov vyzýva.

Na treťom mieste sa umiestnila daňovo-odvodová agenda. Respondenti kritizovali reportovanie prehľadov o zaplatenej dani zo závislej činnosti, kde prekáža zvýšenie frekvencie zasielania zo štvrťročnej na mesačnú a tiež povinnosť zasielať výkaz daňovému úradu v papierovej forme. Mesačnú frekvenciu zasielania výkazov kritizovali respondenti aj v prípade Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Podnikateľom prekáža komplikovanosť agendy a nutnosť komunikovať s troma individuálnymi inštitúciami, čo by mohol čiastočne zjednodušiť stále odkladaný projekt UNITAS.

Viacerí respondenti sa sťažovali na rozsiahle a komplikované povinnosti vyplývajúce zo zákona o registratúre, či prehnané nariadenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kde viacerí kritizovali napr. povinnosť školiť vodičov referentských vozidiel o zákone o premávke na pozemných komunikáciách.

Čo ešte nadmerne zaťažuje podnikateľov:

  • Fyzické potvrdzovanie nákladných listov a faktúr pri colnom konaní colným úradom
  • Odhlasovanie/prihlasovanie zamestnanca po zmene poisťovne zo starej/novej zamestnávateľom
  • Nahlasovanie zmien adresy, stavu, priezviska do Sociálnej poisťovne zamestnávateľom
  • Povinnosť mať registračnú pokladnicu, aj keď všetky tržby sa realizujú bezhotovostne cez odberateľské faktúry
  • Nadmerné administrovanie pri žiadaní o príspevok ÚPSVaR na chránené pracovisko
  • Komplikované žiadosti o eurofondy a ešte komplikovanejšie výkazníctvo
  • Stála zdravotná služba
  • Zabezpečenie pred environmentálnou záťažou pre malé podniky
  • Meranie a evidovanie teploty v chladničkách v predajni
  • Kolky

 

Graf 1: Koľko percent pracovného času musí podnikateľ venovať plneniu administratívnych povinností vyžadovaných štátom?

 

Graf 2: Koľko percent administratívnych povinností, ktoré od podnikateľov vyžaduje štát, je podľa Vás zbytočných?