Jún 102016
 
 10. Jún 2016

PAS odmieta ich zvyšovanie a navrhuje, aby sa RTVS financovala zo štátneho rozpočtu a odvodom pri kúpe prijímača. Ak sa poplatky zachovajú, treba ich platiť ročne a oslobodiť od nich malé firmy.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zvýšenie koncesionárskych poplatkov, ktorými sa financuje prevádzka Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) za nekoncepčné a nezmyselné. Zbytočne zaťažuje podnikateľov zvýšenými nákladmi, ktoré by vlastne ani nemali platiť. Rozhlas a televíziu totiž nemôžu používať firmy, ale iba ľudia – ich pracovníci. Tí však koncesionárske poplatky platia aj doma, RTVS ich teda vyberá duplicitne.

Slovak Business Agency vykonala nedávno test, aký dopad bude mať plánované zvýšenie koncesionárskych podnikov na malé a stredné podniky. Podľa jej správy by sa nárast základnej sadzby o 50 % prejavil vyššími nákladmi podnikateľov o zhruba 3,5 milióna eur ročne, ich administratívne náklady by sa tiež mierne zvýšili. Štát má administratívne náklady na výber týchto poplatkov zhruba vo výške milión eur. Popri výbere poplatkov však RTVS dostáva aj dotácie zo štátneho rozpočtu, tento rok by to napríklad malo byť zhruba 26 miliónov eur.

Mesačná platba koncesionárskych poplatkov podnikateľov

Fyzické osoby a zamestnávatelia s 3-9 zamestnancami    doteraz 4,64 €                po novom 7 €

Zamestnávatelia s 10-49 zamestnancami                             doteraz 18,58 €               po novom 28 €

Zamestnávatelia s 50-249 zamestnancami                          doteraz 79,66 €               po novom 120 €

Zamestnávatelia s 250-999 zamestnancami                       doteraz 199,16 €              po novom 299 €

Zamestnávatelia s 1000 a viac zamestnancami                  doteraz 464,71 €             po novom 697 €

RTVS odôvodňuje potrebu zvýšenia koncesionárskych poplatkov nedostatkom peňazí. Na druhej strane ich nevyberá dosť efektívne. Podľa jej vlastného odhadu platí poplatky zhruba 1,2 milióna domácností, ďalších 200-tisíc ich neplatí. Ak by platili, ročné príjmy RTVS od domácností by sa zvýšili z vyše 60 na 72 miliónov eur. Úplne by teda nahradili terajšie poplatky od firiem aj zamýšľané zvýšenie.

RTVS teda nedokáže zabezpečiť zvýšenie svojho príjmu o zhruba 17 percent efektívnejším vyberaním poplatkov. Objavujú sa informácie, že výber poplatkov ani administratívne nezvláda – napríklad občanom, ktorí sa na ich platenie prihlásia, neposiela faktúry. Navyše sa navrhuje oslobodenie od poplatkov pre sociálne najslabšie skupiny občanov – poberateľov dávky v hmotnej núdzi, platiteľov bude teda ešte menej. Je logické, že pre RTVS je jednoduchšie vymáhať poplatky od podnikateľov, ako od nezamestnaných a domácností s nízkym príjmom.

PAS žiada vládu a vedenie RTVS, aby sa vrátili ku koncepcii financovania RTVS priamo zo štátneho rozpočtu. Podnikatelia rozpočet napĺňajú miliardami eur daní z príjmu, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Nevidíme preto dôvod na to, aby štát každý nedostatok peňazí v niektorej svojej inštitúcii riešil zavedením alebo zvýšením nejakého poplatku na účet občanov a podnikateľov. Ak je štátny rozhlas a televízia pre chod krajiny potrebná, v štátnom rozpočte sa musia nájsť peniaze na ich financovanie. Ak by to nebolo možné, treba zvážiť financovanie formou jednorazového odvodu pri predaji televíznych a rozhlasových prijímačov, prípadne aj doplnkovo.

PAS pokladá za nevhodný aj spôsob zmeny výšky koncesionárskych poplatkov iba na základe vyhlášky Ministerstva kultúry, ktorá sa opiera o výrok komisie. Občania a podnikatelia majú mať možnosť vyjadriť svoj názor v pripomienkovom konaní. O zvyšovaní poplatku inak bude rozhodovať len ministerstvo kultúry, ktoré má fungovanie RTVS vo svojej kompetencii, nejde teda o nezávislý orgán.

Pokiaľ by nebolo možné zrušiť koncesionárske poplatky pre podnikateľov, PAS navrhuje aspoň ich zmenu na ročný poplatok, čo by výrazne znížilo administratívnu náročnosť na strane RTVS aj podnikateľov. PAS navrhuje aj výnimku z platenia poplatkov pre firmy s menej ako 5 zamestnancami ako nástroj na podporu malého a stredného podnikania. K takejto podpore sa Slovensko zaviazalo v rámci iniciatívy Small Business Act a princípu „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky).

Tu môžete podpísať hromadnú pripomienku verejnosti k návrhu.

Prečítajte si aj:

 Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

 Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

 Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

 Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Jún 012016
 
 1. Jún 2016

Jednou z priorít slovenského polroka v EÚ je aj objasnenie a zjednodušenie právnych predpisov. Plán konkrétnych krokov však zatiaľ chýba. PAS ponúka svoje návrhy.

Presne o mesiac sa Slovensko na pol roka stane predsedníckou krajinou Európskej únie. Znamená to veľa hesiel, vyhlásení, stretnutí a rokovaní. Ak však celý ten polrok nemá byť iba mlátením prázdnej slamy, je dôležité, aby Slovensko išlo príkladom, aby EÚ v niečom inšpirovalo. Napríklad praktickými krokmi, ktoré urobí pre zlepšenia života svojich občanov.

Jednou z priorít slovenského predsedníctva je napríklad „Hospodársky rast“. V rámci zvyšovania hospodárskeho rastu v Európe si naša krajina dala za cieľ aj objasnenie a zjednodušenie právnych predpisov. „Zameriame sa na zlepšenie a zefektívnenie prostredia, v ktorom malé a stredné firmy fungujú,“ píše sa oficiálnych dokumentoch k slovenskému predsedníctvu. Aj najnovšia správa Európskej komisie o Slovensku pre rok 2016 konštatuje, že na podnikanie v našej krajine nepriaznivo vplývajú časté zmeny predpisov a zaťažujúce administratívne požiadavky.

Buďme inšpiráciou

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) navrhuje, aby Slovensko išlo príkladom ostatným krajinám EÚ, ktorým bude predsedať a urobilo počas najbližšieho polroka tri konkrétne zmeny, ktoré výrazne uľahčia život podnikateľov a zlepšia podnikateľské prostredie. Bude to inšpiráciou pre iné krajiny, podobne ako sa ňou napríklad stalo zverejňovanie výdavkov štátu v Centrálnom registri zmlúv, ktorý nám závidí celý svet.

Tri navrhované opatrenia na odbúranie byrokracie a zmenšenie administratívy na Slovensku, prakticky s nulovou náročnosťou na výdavky štátu:

  1. Platnosť všetkých nových zákonov a noviel, ako aj vyhlášok, nariadení a ďalších administratívnych nástrojov nastaviť vždy buď od 1. januára, alebo od 1. júla bežného roka. Odbúra sa tým potreba sledovať neustále zmeny zákonov a predpisov v akýkoľvek deň roka, čo neúmerne zaťažuje najmä malých podnikateľov.
  2. Zmeniť fungovanie Jednotných kontaktných miest tak, aby na nich podnikatelia mohli jednou návštevou vybaviť všetky administratívne povinnosti pri zmene v podnikaní, ako je napríklad založenie firmy, zmena vlastníctva, sídla a ďalších údajov firmy, prijatie a prepustenie zamestnancov, podanie daňového priznania a podobne. Po poskytnutí potrebných údajov zo strany občana by všetky ostatné úkony vybavilo Jednotné kontaktné miesto. Všetky jeho funkcie by mali fungovať samozrejme aj elektronicky.                             V súvislosti s tým navrhujeme zavedenie povinnosti pre všetky štátne, verejné a komunálne orgány, aby si samy vyžiadali všetky potrebné podklady pre svoje rozhodnutia od iných orgánov a nežiadali ich doručenie od občana. Ak občan štátu nejaký údaj dodá, štát je povinný tento údaj uložiť do svojej databázy, z ktorej ho každý iný orgán štátnej, verejnej či komunálnej správy môže získať cez digitálne siete.
  3. Čo najskôr zrušiť nezmyselné povinnosti podnikateľov, ktoré pre štát a jeho občanov nie sú ničím prínosné, sú iba mrhaním času a energie.

Inšpiráciou, kde začať môžu byť napríklad výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka. Niekoľko príkladov:

Hlásenie pobytu cudzinca ubytovacím zariadením (navyše pomocou elektronickej služby, ktorá neexistuje).

Pokuta zamestnávateľovi za nepravdivé čestné prehlásenie jeho brigádnika.

Koncesionárske poplatky, ktoré musia platiť zamestnávatelia, hoci vo firme nemajú rozhlas ani televízor.

Zbytočné dokladanie súhlasov od daňového úradu a čestných vyhlásení pre obchodný register.

Uzavretie dohody o elektronickej komunikácii medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou.

Povinnosť zamestnávateľa oznámiť zdravotnej poisťovni, že za zamestnanca bude platiť poistné.

Neplníme sľuby

Podľa správy Európskej komisie na podnikanie na Slovensku nepriaznivo vplývajú časté zmeny právnych predpisov, ako aj zaťažujúce administratívne postupy a požiadavky.

PAS už roky hovorí o potrebe zjednodušenia administratívnych, daňových a odvodových predpisov najmä pre malých podnikateľov a živnostníkov. Takzvaná podnikateľská doložka, teda posúdenie dopadu prijatých zákonov na podnikateľské prostredie sa však stále prakticky nevyužíva. Slovensko zatiaľ neuviedlo do života ani princíp „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky), k dodržiavaniu ktorého sa zaviazalo.

Byrokracia patrí k oblastiam, na ktoré sa v prieskumoch podnikatelia najviac sťažujú.

Prečítajte si aj:

Brusel sa pridal k hlasu podnikateľov, Slovensku odporúča „komplexný plán na odstránenie prekážok v podnikaní“

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Máj 262016
 
 26. Máj 2016

Najnovšia správa Európskej komisie o Slovensku pre rok 2016 konštatuje, že na podnikanie nepriaznivo vplývajú časté zmeny predpisov a zaťažujúce administratívne požiadavky.

Slovensko čo najskôr potrebuje zlepšenie podnikateľského prostredia, aby si udržalo ekonomický rast, zvýšilo zamestnanosť a pomohlo rozvoju malých a stredných podnikov najmä v ekonomicky slabých regiónoch. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) oceňuje najnovšie odporúčanie Európskej komisie Slovensku „prijať komplexný plán na odstránenie administratívnych a regulačných prekážok pre podnikateľský sektor“, ktoré je súčasťou správy Rady k programu stability Slovenska na rok 2016.

Prekážky, nedostatky, obavy

Správa Európskej komisie výstižne konštatuje, že na podnikanie na Slovensku nepriaznivo vplývajú časté zmeny právnych predpisov, ako aj zaťažujúce administratívne postupy a požiadavky.

Vysoké administratívne a regulačné prekážky pri niektorých odborných službách a sieťových odvetviach, či nedostatky v oblastiach ako vymáhateľnosť zmlúv a riešenie platobnej neschopnosti, prípadne dlhotrvajúce obavy z kvality súdneho systému poškodzujú podnikateľské prostredie a odrádzajú investorov.

Podľa Komisie síce boli prijaté určité opatrenia na uľahčenie podnikania, ako napríklad Centrum lepšej regulácie zriadené v októbri 2015 a otvorenie Národného podnikateľského centra začiatkom roka 2016. Na druhej strane však bola napríklad odložená implementácia iniciatívy „Small Business Act“ (SBA) v rámci stratégie rozvoja malého a stredného podnikania.

PAS už roky hovorí o potrebe zjednodušenia administratívnych, daňových a odvodových predpisov najmä pre malých podnikateľov a živnostníkov. Takzvaná podnikateľská doložka, teda posúdenie dopadu prijatých zákonov na podnikateľské prostredie sa však stále prakticky nevyužíva. Slovensko zatiaľ neuviedlo do života ani princíp „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky), k dodržiavaniu ktorého sa zaviazalo.

Index podnikateľského prostredia sa na Slovensku prepadáva už vyše 10 rokov.

Potreba účinných reforiem

Komisia vo svojej správe ďalej upozorňuje, že verejnú správu na Slovensku stále brzdí neefektívnosť. Pre svoju fragmentovanú a nepružnú štruktúru jej chýba účinná koordinácia. Krok správnym smerom je však prijatie stratégie riadenia ľudských zdrojov v októbri 2015.

Vláda prijala viaceré opatrenia na boj proti korupcii, ich účinok bol však podľa EK len mierny. Slovensko dosahuje obmedzené výsledky, pokiaľ ide o začatie trestných konaní a stíhanie prípadov korupcie vrátane nezákonných postupov pri verejnom obstarávaní.

Na druhej strane postupy pri udeľovaní stavebného povolenia v prípade rozsiahlych investičných a infraštruktúrnych projektov sa skrátili.

Pri verejnom obstarávaní prebieha kvalitatívne orientované súťaženie o zákazky len v obmedzenom rozsahu, tvrdí správa z Bruselu. Poukazuje na nedostatky, ktoré negatívne ovplyvňujú efektívnosť prideľovania verejných zdrojov.

Ako príčiny menuje nekonsolidované riadenie, chýbajúce koncipovanie postupov verejného obstarávania založené na dôkazoch, nedostatočnú odbornosť, konflikty záujmov, súťažné špecifikácie šité na mieru a nadužívanie kritéria najnižšej ceny.

Premeniť slová na činy

PAS vyzýva vládu na účinný boj proti korupcii, efektívne a spravodlivé využívanie verejných zdrojov a zlepšenie podnikateľského prostredia. To sa môže podariť iba uplatnením účinných reforiem, pretože na Slovensku sa situácia v týchto oblastiach v posledných rokoch zhoršovala.

PAS pred voľbami zverejnila desať požiadaviek od politikov, ktoré by mali zlepšiť život obyvateľov Slovenska a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Z programového vyhlásenia vlády vidieť, že sa aspoň niektoré z nich dostali do plánov novej vlády. PAS verí, že sa čo najskôr premenia na reformný program, ktorého súčasťou bude aj jasný plán na odstránenie prekážok v podnikaní, ktorý Komisia spomína.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Máj 112016
 
 11. Máj 2016

Respondentov tradičného prieskumu trápi najmä justícia, nerovnosť pred zákonom, byrokracia, korupcia a zlé hospodárenie štátu.

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku v prvom štvrťroku 2016 hodnotili podnikatelia stále negatívne, ale o niečo miernejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je najnovšie 55,2 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu , to predstavuje pokles o 1,48 percenta. Za negatívne hodnotenie môžu predovšetkým trvajúce problémy v oblasti súdnictva, či byrokracie, ale aj kauzy, ktoré sa pred voľbami medializovali.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

V prvom štvrťroku 2016 sa z jednotlivých zložiek IPP najviac zhoršilo vnímanie vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva. Na to, že súdnictvo  má problémy, poukazuje okrem prezidenta aj nová ministerka spravodlivosti, ktorá sľubuje zmeny a  zrýchlenie súdnych konaní.

Počas prvého štvrťroka Národná rada SR neschválila nové zákony ani novely, týkajúce sa súdnictva, ani neprišlo k podstatným zmenám v tejto oblasti. Medzi podnikateľmi preto pretrváva negatívne vnímanie justície. Z hľadiska vymožiteľnosti práva je Slovensko stále na jednej z posledných priečok medzi krajinami EÚ. Jedným z najpálčivejších problémov, ktorý podnikatelia vnímajú je neprimeraná dĺžka súdnych konaní, ktoré trvajú aj niekoľko rokov.

Druhý najväčší pokles si pripísala položka rovnosti pred zákonom. Malo na to vplyv aj odokrytie viacerých káuz v predvolebnom období a spôsob ich riešenia. Pri podozrení na prepojenie s vládnymi politikmi sa objavila skôr tendencia neriešenia a bagatelizovania podozrení, zatiaľ čo pri ostatných prišiel rýchlejší a ráznejší postup polície.

Nerovnosť pred zákonom silno zasahuje podnikateľské prostredie, najmä keď sa zvýhodňujú určití podnikatelia, či už na úkor daňových poplatníkov alebo konkurentov. Medializácia takýchto prípadov vysiela negatívny signál ostatným podnikateľom. Vnímaniu rovnosti pred zákonom neprospieva ani výraznejšia podpora veľkých investorov pri súčasnom zanedbávaní celkového stavu podnikateľského prostredia.

Byrokracia a prieťahy v konaniach na úradoch bola treťou najhoršie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku. Podnikatelia sa na prílišnú byrokraciu sťažujú dlhodobo, za zhoršeným vnímaním je však aj zákon o nelegálnom zamestnávaní. Ten podnikateľov pod hrozbou sankcií núti zisťovať, či niekto zo zamestnancov ich dodávateľov nepracuje na čierno.

Napriek sľubom politikov o znižovaní administratívnej záťaže a byrokracie podnikatelia vnímajú len minimálne zlepšenia. Často ich však zatienia nové zákony a nariadenia, ktoré naopak administratívne zaťaženie zvyšujú. To ich odvádza od podstaty ich činnosti, navyše im aj priamo alebo nepriamo zvyšuje náklady na podnikanie. Tesne za byrokraciou nasledovala v rebríčku korupcia na úradoch a efektívnosť štátneho gazdovania.

Medzi položkami s pozitívnym hodnotením od podnikateľov si najvyšší rast pripísal prístup k finančným zdrojom, ktorý rástol najviac od vypuknutia krízy v roku 2008. Podnikatelia už dlhodobo hodnotia položku pozitívne, najmä vďaka nízkym úrokovým sadzbám.

Druhou najviac rastúcou bola položka vzťah k životnému prostrediu, ktorá patrí do kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. V tejto kategórii dokonca rástli všetky položky. Podnikatelia tiež kladne hodnotili investičný a technologický rozvoj, úroveň infraštruktúry, napĺňanie zámerov a vízie podniku, informačnú otvorenosť, či a stálosť a predvídateľnosť cien, teda nízku infláciu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

 Parametre IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2016

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 59. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Máj 042016
 
 4. Máj 2016

Podporu 40-tke návrhov SaS potvrdili lídri ďalších opozičných strán Igor Matovič a Boris Kollár.

Nasledujúca parlamentná schôdza, ktorá sa začína 17. mája by mala byť najmä o návrhoch opozičných poslancov. Opozícia minulý piatok predložila do parlamentu balík štyridsiatich noviel. Ich hlavným cieľom je zlepšiť podnikateľské prostredie.

„Tvrdíme, že len systematické zlepšovanie podnikateľského prostredia zabezpečí viac pracovných miest. Len keď bude viac pracovných miest, budú rásť mzdy všetkým zamestnancom. To je presne to, čo zdvihne životnú úroveň všetkých občanov Slovenska,“ odôvodnil predseda SaS Richard Sulík ich predloženie na rokovanie parlamentu.

Kritizoval politiku vlády v tejto oblasti. „Vláda ide cestou selektívnej podpory. Vyberie si regióny, ktorým pomôže dotáciami, peniazmi a daňami, ktoré musel najskôr niekto vytvoriť a zriadi za to sociálne podniky.“ Tento prístup vlády ilustroval slovami Alberta Einsteina, ktorý kedysi povedal, že je veľmi prekvapený, že ľudia robia stále to isté a čakajú iný výsledok. Podľa R. Sulíka to nefunguje a preto treba zmeniť prístup a systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie.

Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová priblížila, že mnohé z návrhov sa na prvý pohľad zdajú ako drobné opatrenia. Nemajú však negatívny dopad na rozpočet a dajú sa zaviesť okamžite. Ak by sa podarilo schváliť väčšinu z nich, zásadne by zlepšili podnikateľské prostredie.

SaS o návrhoch diskutovala so zamestnávateľskými zväzmi. R. Sulík bude hľadať podporu aj u koaličných strán, ktoré chce osloviť listom.

Návrhy do parlamentu predložili spoločne poslanci za SaS Ľubomír Galko, Jozef Rajtár, E. Jurzyca, Jana Kiššová, Jozef Mihál a Igor Matovič z OľaNo.

Podporu 40-tke návrhov SaS potvrdili lídri ďalších opozičných strán Igor Matovič (OĽaNO-NOVA) a Boris Kollár (Sme rodina). I. Matovič pripomenul, že len motivovaný, nie demotivovaný zamestnávateľ má ambíciu vytvárať nové pracovné miesta.

Niektoré z návrhov opozície

    • Novelou zákona o DPH by sa mala skrátiť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu na 4 mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly sa nevrátený nadmerný odpočet (v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť) úročí sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u. Daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy.
    • Podľa novely Zákonníka práce by si zamestnanec mohol vybrať, či chce gastrolístky alebo finančný príspevok na  stravu. Ten by sa zamestnancovi nezdaňoval. SZČO by si mohla uplatniť daňové výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň formou paušálnych výdavkov vo výške stravného na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
    • Návrh novely zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb by zjednodušil povinnosti hosťujúcich zamestnávateľov a domácich zamestnávateľov pri cezhraničnom vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Zrušila by sa tiež spoluzodpovednosť za nelegálne zamestnávanie poskytovateľa služby.
    • Cieľom novely dane z príjmov je zvýšenie zákonnej výšky tzv. poslednej známej daňovej povinnosti, nad ktorú je daňovník povinný platiť preddavky na daň a to z 2 500 eur na 5-tisíc eur.
    • Ďalšou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty by sa mal zaviesť inštitút výpisu z kontrolného výkazu. Údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, by mali byť ním uznané čo do právneho dôvodu i výšky. Rozširuje sa okruh exekučných titulov o výpis z kontrolného výkazu, čím sa zaručí expresná exekvovateľnosť nesplatených  pohľadávok. Dňom uplynutia lehoty na zaplatenie faktúry prestávajú byť obchodným tajomstvom údaje uvedené v nezaplatenej faktúre.
    • Návrhom novely zákona o sociálnom poistení by Sociálna poisťovňa nemala vymáhať poistné a penále, ak budú nižšie ako 5 eur.
    • Novelou zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti by sa opätovne zaviedol inštitút prednostného poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe objednania.
    • Zrušiť by sa malo povinné preškoľovanie vodičov na pracoviskách.
    • Medzi návrhmi sa ocitlo aj  zrušenie povinnej zdravotnej služby pre I. a II. kategóriu zamestnancov.
    • Poslanci tiež navrhujú zrušenie 2-percentného odvodu, ktorý umelci odvádzajú do Literárneho fondu.
    • Ďalší návrh by mal odbúrať v porovnaní s európskou legislatívou prísne nastavenie limitov pre povinné overovanie účtovnej závierky audítorom. V Slovenskej republike je približne 6 500 podnikateľských subjektov, ktorí majú povinnosť mať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom. Po prijatí navrhovaných zmien počet touto povinnosťou zaťažených podnikateľských subjektov klesne na približne 2000.
Celý článok si prečítate tu:

Opozícia chce lepšie podnikateľské prostredie, pripravila 40 noviel