Okt 192017
 
 19. Október 2017

Prieskum prezrádza, že pre firmy je byrokracia vážny problém, ktorý znižuje konkurencieschopnosť Slovenska. Demotivuje ich v raste a zamestnávaní.

Nezmyselná štátna byrokracia je na Slovensku už roky bariéra, ktorá sa nezmenšuje, ale skôr narastá. V poslednom rebríčku Svetového ekonomického fóra to bola pre manažérov na Slovensku druhá najväčšia prekážka podnikania po korupcii. Aj v Indexe podnikateľského prostredia je byrokracia roky na špičke rebríčka najviac sa zhoršujúcich položiek.

V posledných mesiacoch sa objavila iniciatíva Ministerstva hospodárstva SR na zníženie administratívneho zaťaženia, ktorá navrhla viacero opatrení. Ide však najmä o malé zlepšenia, navyše môže trvať ešte mesiace až roky, kým vstúpia do platnosti.

Rýchly anonymný prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) sa podnikateľov opýtal, či, ako a v čom ich byrokracia najviac postihuje a čo pokladajú za najdôležitejšie zmeniť. Prieskum prebehol od 12. do 17. októbra 2017 a zúčastnilo sa ho 153 podnikateľov z takmer 1200 oslovených.

Viac ako polovica z nich sú manažéri mikropodnikov (ročné tržby do 2 miliónov eur), ostatní z malých a stredných, iba desatina zastupuje veľké podniky.

Podnikajú najmä v službách a priemysle, malá časť v obchode, stavebníctve či ďalších oblastiach.

 Byrokracia znižuje konkurencieschopnosť

Podnikatelia sa jednoznačne zhodujú v názore, že byrokracia nie je len otravná, ale je príťažou, ktorá slovenským firmám bráni súťažiť s konkurentmi z iných krajín. Slovensko to teda stojí vyšší hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, možnosť expanzie firiem na zahraničné trhy a v konečnom dôsledku aj vyššie platy pre zamestnancov, hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. Takmer tri štvrtiny opýtaných to pokladajú za vážny problém, štvrtina čiastočne.

Ako najciteľnejší dopad zbytočného administratívneho zaťaženia vidia podnikatelia prekvapujúco nie finančné náklady, či stratu času alebo energie. Najhoršie je, že ich demotivuje v podnikaní, investovaní, raste či zamestnávaní. Túto možnosť si zvolila viac ako polovica účastníkov prieskumu, zhruba štvrtina si vybrala ako najhoršiu stratu času. Zvyšok pokryli zbytočné straty energie a peňazí.

Najhoršie je zháňať papiere

Na otázku, v čom podnikatelia byrokraciu najviac pociťujú, si vybrali s veľkým náskokom najčastejšie dve možnosti – vybavovanie rôznych povolení, potvrdení a certifikátov, ako aj nahlasovanie rôznych údajov, či štatistík. Treťou najotravnejšou oblasťou je personálna agenda, až štvrtá skončila prekvapujúco daňová a odvodová agenda. Mnohí účastníci dopísali možnosť „všetky“.

Dve najčastejšie zvolené oblasti hovoria o tom, že na Slovensku je toho stále príliš veľa, čo musí podnikateľ úradom nosiť, zháňať a predkladať. Veľkú časť týchto dokumentov však vydáva sám štát, prípadne iný jeho úrad. Robí tak z občana poštára, ktorý svoj čas musí míňať na nosenie papierov medzi úradmi, hoci by si ich mohli doručiť aj samy.

Zaujímavá otázka, ktoré zákony prinášajú najviac byrokracie, išla viac do podrobností. Prekvapuje, že pomerne suverénne víťazia daňové a odvodové zákony, hoci pri predchádzajúcej otázke účastníci dali tejto oblasti iba viac ako desatinu označení. Vyplýva to zrejme z toho, že práve daňové a odvodové zákony si vyžadujú nahlasovanie rôznych údajov a štatistík.

Hneď za nimi skončila pracovná zdravotná služba a zákon o ochrane osobných údajov, či zákonník práce. Výber podnikateľov svedčí o tom, že najmä zamestnávanie je stále administratívne veľmi náročné, čím je náročné najmä pre mikro- a malé podniky, ktoré si nemôžu dovoliť početný personál na zvládnutie tejto agendy. Môže to byť jedna z príčin slabého rastu zamestnanosti v ekonomicky slabých oblastiach, kde sídlia najmä malé firmy, hovorí P. Kremský. Veľa účastníkov dopísala, že by najradšej zvolila možnosť „všetky“.

Jedenkrát a dosť, presunutie byrokracie na úrady

V poslednej otázke mohli podnikatelia navrhnúť, ktoré tri opatrenia by najviac pomohli reálne znížiť byrokraciu na Slovensku. Výrazná väčšina z nich sa priklonila k dvom zásadným krokom, ktoré by boli revolúciou v prístupe úradov k občanom.

Prvým je prenos povinnosti doložiť rôzne potvrdenia, povolenia a vyjadrenia z občana na úrad. Ide najmä o  potvrdenia, ktoré vydáva iný úrad, napríklad výpis z registra trestov, z obchodného registra, katastra, daňového úradu či registra obyvateľstva. Ak ich jeden úrad potrebuje od druhého, môže si ich vyžiadať sám.

Druhým opatrením je „jedenkrát a dosť“ – aby občan nemusel opakovane nosiť úradníkom osobné či firemné dokumenty a údaje ako napríklad rodné listy, sobášne listy, daňové priznania a podobne. Štát by mal povinnosť uložiť si ich v elektronickej podobe do zložky občana či firmy a ak by ich niektorý úrad opäť potreboval, mohol by si ich odtiaľ stiahnuť.

Tieto dve opatrenia označili za najpotrebnejšie vyše dve tretiny účastníkov. Na tretiu priečku sa dostalo zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre 1. a 2. bezrizikovú kategóriu, ktoré sa pripravuje v najbližších týždňoch. Za ním sa umiestnilo výrazné zníženie daňovej a odvodovej agendy mikrofiriem a živnostníkov (podnikateľské a živnostenské licencie), či obmedzenie poskytovania zbytočných štatistických údajov, prípadne jeho digitalizácia.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že ak chce slovenská vláda úprimne znižovať administratívne zaťaženie podnikateľov, mala by to urobiť práve v oblastiach, kde to najviac potrebujú. Je to najmä vybavovanie rôznych potvrdení a dokladanie údajov, listín a podkladov. Vláda má veľkú možnosť zjednodušiť fungovanie štátu a otočiť pohľad na podnikateľa a občana z hlavy na nohy.

Nie občan je tu pre štát a úradníkov, ale úradníci sú platení z peňazí občanov preto, aby im slúžili a usilovali sa čo najviac im uľahčiť život, urobiť čo najviac za nich. Očakávame, že ministerstvo hospodárstva bude presadzovať práve takéto radikálne reformy, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť Slovenska a prispejú k ekonomickému rastu a tvorbe nových pracovných miest najmä v odľahlých regiónoch, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Slovensko sa posunulo v globálnom rebríčku, pomohlo viac leteckých liniek, mobilov, rýchlejší internet a zhoršenie iných

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

 

Sep 272017
 
 27. September 2017

konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra najviac zaostávame v kvalite verejných inštitúcií a podpore talentovaných ľudí.

Slovensko sa tento rok výrazne posunulo v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) vytvára na základe kľúčových ekonomických údajov a prieskumu medzi manažérmi. Tento rok Slovensko postúpilo na 59. miesto, oproti vlaňajšku o šesť priečok nahor. Hovorí to dnes zverejnená Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018.

Zlepšené hodnotenia sa objavujú od roku 2014, keď bolo Slovensko na historicky najhoršej 78. priečke. Najvyššie v histórii bolo na 37. mieste sveta v časoch ekonomických reforiem v roku 2006.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Tohtoročné výsledky naznačujú mierny rast atraktivity Slovenska na investičných radaroch. Celková známka sa posunula na hodnotu 4,33 z 4,28 pred rokom (zo 7), čo možno pripísať aj niektorým krokom vlády s cieľom zjednodušiť podnikanie a znížiť administratívnu náročnosť.

V skutočnosti sa však na zlepšení najvýraznejšie podieľal vyšší počet mobilných liniek, vyššia priemerná prenosová rýchlosť internetu, či rast počtu leteckých liniek. V rýchlejšom postupe nahor nám pomohol aj pokles krajín, ktoré boli vlani pred nami ako Kolumbia, Gruzínsko alebo Rumunsko. Slovensko je napriek posunu stále jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Cyprus, ktorý postúpil o 20 miest. Tesne za nami je Maďarsko, ktoré sa zlepšilo o deväť miest.

Korupcia, vysoké dane, byrokracia

„Hodnotenie Slovenska sa tento rok zlepšilo najmä v kapitolách Makroekonomické prostredie a Technologická pripravenosť, kde však historicky patríme k najlepším na svete. Žiaľ, v oblastiach Kvalita inštitúcií alebo Úroveň inovácií sme pokrok nezaznamenali,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský. PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení takmer 120 účastníkov prieskumu zo Slovenska.

Manažéri aj tento rok najvyššie ohodnotili úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie (5,4), či technologickú pripravenosť (5,1). Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo vyššia úroveň inovácií v krajine.

Za najväčší problém podnikania na Slovensku pokladajú tradične korupciu, na druhé miesto sa tento rok posunula zbytočná štátna byrokracia, ktorá manažérov trápi už viac, ako daňové sadzby. Ďalšími položkami, na ktoré sa firmy sťažujú sú daňové a odvodové zákony, trh práce, či nedostatočné vzdelanie pracovníkov.

„Posun o šesť priečok nahor je úspech, Slovensko by však malo mať ambície dostať sa aspoň do prvej 30-tky,“ hovorí P. Kremský. „Ak by vláda presadila rýchlejšie reformy a radikálnejšie zlepšovala podnikateľské prostredie, krajina by sa stala opäť atraktívnou investičnou destináciou v stredoeurópskej súťaži.“

Slovensko najviac zaostáva v boji proti klientelizmu, efektivite súdnictva, zaťažení štátnou reguláciou alebo využití daňového systému na podporu občanov pri hľadaní zamestnania. V týchto kategóriách je krajina podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 137 štátov sveta.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Susedia poskočili aj sa prepadli

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 137 krajín zo všetkých kontinentov. V prvej desiatke aj tentoraz prevažujú európske ekonomiky, na prvom mieste sa už deviaty rok po sebe drží Švajčiarsko. Singapur na druhej priečke vymenili USA, za nimi ostali Holandsko a Nemecko. Z 9. na 6. miesto poskočil Hong Kong, výrazne sa nahor posunul aj Izrael (z 24. na 16.), Rusko (z 43. na 38.) opačne smeroval Katar (z 18. na 25.).

Zo stredoeurópskych krajín je najvyššie Rakúsko (19.), Česká republika si opäť udržala 31. priečku, kleslo Poľsko (39.) Litva, Lotyšsko alebo Kuvajt.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte a zaujať investorov. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti upozorňuje, že aj desať rokov po kríze ostáva finančný sektor zraniteľný. Pozitívny poznatok je, že stále viac krajín je schopných zavádzať inovácie, musia však väčšmi využiť ich prínosy pre široké masy občanov, čo sa týka najmä Číny, Indie alebo Indonézie. „Tretí záver je, že na to, aby svet zmysluplne využil technologickú revolúciu v priemysle s uplatnením robotizácie a umelej inteligencie, je dôležité zvyšovať flexibilitu pracovníkov aj ich ochranu,“ hovorí zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od marca do mája 2017 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. Partnerom Svetového ekonomického fóra a koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov v máji 2017.

Takmer 120 respondentov zo Slovenska, manažérov veľkých i malých firiem, vyplnilo prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS nemala prístup k tvorbe dotazníkov, hodnoteniu, ani individuálnym odpovediam respondentov. V súvislosti s rebríčkom konkurencieschopnosti neposkytla Svetovému ekonomickému fóru žiadne vlastné dáta alebo analýzy.

 DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Plné znenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Profil Slovenskej republiky (pdf)

Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

Prezentácia k vývoju konkurencieschopnosti vo svete (pptx)

 

 

Sep 252017
 
 25. September 2017

Podnikateľské prostredie sa nemôže pochváliť dobrými správami. V druhom štvrťroku 2017 sa opäť zhoršilo – najvýraznejšie za posledné tri kvartály.

Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska medzi podnikateľmi. Index podnikateľského prostredia, ktorý sa vytvára na základe tohto prieskumu klesol na úroveň 49,6 bodu a prvýkrát v histórii sa dostal pod polovicu pôvodnej štartovacej hodnoty.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

 

Oproti poslednému hodnoteniu klesol celý index o 2,22 %. Najnegatívnejšiu známku si vyslúžil  indikátor Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-7,15%). Podobný pokles zaznamenali aj Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva, či Funkčnosť politického systému v štáte. Výrazne sa zhoršila aj položka Úroveň korupcie na úradoch (-5,86%), ktorá klesla najviac od 3. kvartálu 2015. Protikorupčná rétorika vlády sa tak míňa účinku, vnímanie korupcie zo strany podnikateľov je stále vyššie.

Z týchto oblastí v druhom štvrťroku 2017 v spoločnosti zarezonovali najmä protikorupčné protesty organizované študentmi, žiadosti o odstúpenie niektorých ministrov, ako aj správa o stave Slovenskej republiky prednesená prezidentom, ktorá poukazovala na nevyriešené korupčné kauzy.

Index odhalil aj fakt, že stále rastúcim problémom podnikateľov je nedostatok pracovnej sily, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Odrazilo sa to na historicky najvýraznejšom zhoršení položky Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily (o 5,78%).

Výrazný pokles hodnoty ukazovateľa Funkčnosť politického systému na najnižšiu hodnotu od začiatku roka 2013 mohlo spôsobiť odporučenie a neskoršie zvolenie poslanca Smeru Ľubomíra Jahnátka za predsedu nezávislého Úradu regulácie sieťových odvetví.

Sklamali sa tým očakávania verejnosti po škandále so zvyšovaním cien energií, že do tejto funkcie sa dostane nezávislý odborník, nie politický nominant. Pochybnosti rozvírili aj voľby šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá sa musela opakovať voľba najmä pre pochybnosti o odbornosti kandidáta, spájaného so stranou Most-Híd.

Najnegatívnejšiu hodnotu za posledných 7 rokov s jednou výnimkou dosiahla položka Výskyt hospodárskej kriminality a organizovaného zločinu.  Podnikatelia vnímajú túto hrozbu vo väčšej miere, čo mohli ovplyvniť medializované podozrenia z vyplatenia podvodných vratiek DPH a nedôsledného postupu daňových a policajných zložiek voči podvodníkom. Vysoko negatívne hodnotenie majú tradične aj položky ako byrokracia a efektívnosť hospodárenia štátu.

Určité zmiernenie hodnotenia nastalo v oblasti pracovnoprávnej legislatívy a stálosti právnych predpisov. Tieto položky podnikatelia stále vnímajú negatívne, indikátor Zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov sa však zhoršuje už len podobne rýchlo, ako v období rokov 2011 až 2012. Pravdepodobne je to trvalejší trend, k zmierneniu negatívneho hodnotenia došlo už aj v prvom kvartáli, aj keď k zlepšovaniu zrozumiteľnosti zákonov má Slovensko ešte ďaleko.

Podnikatelia vnímajú pozitívne najmä zmeny v používaní virtuálnej registračnej pokladnice, kde sa využitie liberalizuje a rozširuje na väčší okruh používateľov, či prístup k finančným zdrojom. Naopak, veľmi negatívne je hodnotený prijatý zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý prenáša záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na ostatných zamestnávateľov bez ich súhlasu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 2. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 64. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Žonglovanie s minimálnou mzdou je populistické a škodlivé

Singapur je aj tento rok najlepšou krajinou pre podnikanie na svete, Slovensko sa jemne zlepšilo, ale kleslo na 38. miesto

Sep 212017
 
 21. September 2017

Prieskum PAS prezradil, že vysielanie sa najviac týka priemyslu a služieb, firmy sa boja najmä zvýšenej byrokracie. Žiadajú, aby sa štát nemiešal do zamestnaneckých vzťahov alebo aby zachoval doterajší režim.

Odmeňovanie pracovníkov, ktorých zamestnávateľ vyslal na prácu do zahraničia je už dlhšie jablkom sváru medzi novými a starými členmi Európskej únie. Najmä pre Francúzsko a Nemecko je tŕňom v oku, že pre tamojších podnikateľov sú slovenské, poľské či rumunské firmy silnou konkurenciou aj vďaka tomu, že ich zamestnanci majú nižšie platy.

Na druhej strane sa podniky zo Strednej Európy bránia tlaku, aby stavebným robotníkom alebo vodičom kamiónov, ktorých vysielajú do západnej Európy platili rovnaké mzdy, aké sú tam bežné. Argumentujú tým, že im platia diéty, ubytovanie či dopravu, takže ich náklady na prácu sú podobné, ako u západných konkurentov. Súčasná úprava vyžaduje odmeňovanie aspoň na úrovni minimálnej mzdy cieľovej krajiny.

Nová smernica dostala žltú kartu

Európska komisia tento rok predložila návrh smernice, podľa ktorej by vyslaných pracovníkov mali platiť nie minimálnou, ale bežnou mzdou pre daný sektor v  krajine. Až 11 členských krajín vrátane Slovenska vystavilo smernici tzv. žltú kartu. V Bruseli sa rokuje o kompromise, dohoda sa má zrodiť do októbra.

Koncom augusta sa predseda vlády Róbert Fico stretol na túto tému s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a vyhlásil, že Slovensko sa blíži k dohode o úprave vysielania zamestnancov. Kým predtým novú smernicu odmietal, po stretnutí začalo Slovensko nečakane zastávať potrebu prijať smernicu o vysielaní pracovníkov, ktorá hovorí o odmeňovaní na úrovni cieľovej krajiny. Vláda sa tým chce brániť aj prílevu lacných pracovných síl zo Srbska, Ukrajiny a Vietnamu.

Prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska na túto tému sa od 12. do 19. septembra 2017 zúčastnilo 116 podnikateľov z rôznych odvetví. Až 70 z nich má skúsenosti s vysielaním pracovníkov do zahraničia. Prekvapujúco najviac z nich treba hľadať nie v doprave a stavebníctve, ale v priemysle – patrí sem zhruba polovica účastníkov prieskumu. Ďalších vyše 20 percent je z odvetvia služieb, IT priemyslu, či poradenstva.

Iba niečo cez desatinu podnikateľov pracuje v odvetví stavebníctva a v doprave ešte menej. Hovorí to o tom, že tieto špecifické odvetvia si zrejme žiadajú riešenia šité na mieru. Základný režim by sa mal nastaviť tak, aby fungoval pre firmy, ktoré pravidelne vysielajú pracovníkov na krátkodobú aj dlhodobú prácu, hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský.

Nie novej smernici a rastu byrokracie

Chystané pravidlá, že ak vyslaný pracovník strávi v inej krajine prácou viac ako tri dni, musí mu firma vyplatiť aspoň minimálnu mzdu cieľovej krajiny a zvládnuť aj celú administratívnu agendu, pokladá za správne iba vyše desatina účastníkov prieskumu, malá časť by s ním súhlasila, ak by mali dopravcovia výnimku. Polovica zo 116 hlasujúcich podnikateľov nesúhlasí, ďalšia takmer tretina si myslí, že hranica by mala ostať na terajšej úrovni.

Na ďalšiu otázku odpovedali už len podnikatelia, ktorí reálne vysielajú pracovníkov do zahraničia. Veľká časť z nich očakáva, že nová smernica im prinesie výrazný nárast byrokracie. Takmer polovica je presvedčená, že im stúpnu personálne náklady a tretina očakáva, že sa im bude ťažšie konkurovať na niektorých trhoch, niektorí dokonca plánujú odchod z takýchto trhov. Štvrtina neočakáva žiadne závažné zmeny.

Nechať to na firmy alebo nemeniť pravidlá

Na otázku, ako by navrhovali upraviť mzdy vyslaných pracovníkov, sa v prieskume objavili najmä dva výrazné názory. Najviac podnikateľov si myslí, že by štáty mali nechať firmy, aby si platili zamestnancov ako chcú, priklonilo sa k nemu zhruba 45 percent účastníkov. Potvrdzuje to častý postoj firiem, ktoré kritizujú zbytočné miešanie sa štátu do vzťahov medzi nimi a zamestnancami, vysvetľuje P. Kremský.

Ďalšia veľká skupina – vyše dve tretiny účastníkov by chcela zachovať súčasné pravidlá, ktoré sa smernica chystá meniť. Menšiu mieru súhlasu získali možnosti zavedenia kompromisných pravidiel (minimálna mzda po troch dňoch), zavedenia francúzskych požiadaviek (priemerná mzda po troch dňoch) alebo možnosť, aby si každá krajina zregulovala pravidlá sama.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že slovenská vláda by nemala podľahnúť tlaku veľkých krajín Európskej únie, ktoré chcú skomplikovať život firmám zo strednej Európy. Podobne ako vlády susedných krajín by Slovensko malo trvať na zachovaní súčasného režimu, ktorý zohľadňuje nároky vyslaných pracovníkov a neobmedzuje konkurenciu na spoločnom trhu Európskej únie.

Táto úprava tiež zabezpečuje ochranu slovenského pracovného trhu pred mzdovým dumpingom, ak budú pracovníci vyslaní na Slovensko pracovať naozaj pre spoločnosť, ktorá ich zamestnáva a nestanú sa predmetom prenajímania a špekulovania, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Žonglovanie s minimálnou mzdou je populistické a škodlivé

Singapur je aj tento rok najlepšou krajinou pre podnikanie na svete, Slovensko sa jemne zlepšilo, ale kleslo na 38. miesto

Podnikatelia stále nevidia zlepšenie, okrem justície, korupcie a byrokracie ich silnejšie bolí najmä nedostatok ľudí na trhu práce

Dec 142016
 
 14. December 2016

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska si tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný, najviac získajú medzičlánky, štát a právnici.

Nový, vlani schválený zákon odpadoch č. 79/2015 je oveľa zložitejší, administratívne náročnejší a pre podnikateľov podstatne finančne nákladnejší. Neprinesie zníženie poplatkov za odpad pre obyvateľov a môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov. Zákon je účinný od 1.1.2016, prechodnými ustanoveniami bola posunutá účinnosť niektorých povinností od 1.7.2016.

Nový zákon rozšíril zodpovednosť za odpad na veľkú väčšinu právnických aj fyzických osôb. Musia sa zaregistrovať do registra na Ministerstve životného prostredia a platiť poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Platia ich medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Tie by potom mali financie posúvať odpadovým a recyklačným firmám. Pre väčšinu podnikateľov to predstavuje vysoký – až päťnásobný nárast poplatkov, platiť by však mali aj mnohé také, ktorých sa to doteraz netýkalo.

Málo informácií

V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, 5 percent o nich vôbec nevie, 9 % je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje.

Na ministerstve sa tiež zaregistrovala iba necelá polovica firiem, ostatné tak zatiaľ z rôznych dôvodov neurobili. Takmer 22 % respondentov je presvedčených, že sa to ich firmy netýka.

Z tých, čo už nové poplatky za odpad platia, ich má takmer 40 percent firiem aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol že desaťnásobné – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. Nižšie ich má iba jeden respondent, rovnaké traja.

O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená iba o niečo viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie, na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti. S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem.

Vyťažia sprostredkovatelia a právnici

Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu.

Naopak, jednota vládne v tom, kto najviac stratí – budú to práve podnikatelia. Túto možnosť označilo za správnu až 65 zo 77 účastníkov prieskumu, po 12 hlasov dostali aj obyvatelia a príroda.

Otázka, ako podnikatelia na nové pravidlá zareagujú mala veľký rozptyl odpovedí – najviac účastníkov si myslí, že síce budú platiť, ale zároveň zatlačia na zmiernenie poplatkov. Viac ako štvrtina opýtaných je presvedčená, že budú túto agendu presúvať na poradenské firmy, prípadne že ju budú ignorovať a dúfať, že sa na to nepríde. Len o niečo menšiu podporu získala možnosť, že budú nahlasovať menšie objemy odpadu.

Účastníci prieskumu sa museli zamyslieť aj nad otázkou, ako by sa teda mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, krabice na nápoje alebo pneumatiky. Zhruba 28 % tvrdí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.

Takmer pätina označila možnosť, že by systém mali financovať výrobcovia a dovozcovia tovarov, za súčasný nový systém sa prihlásilo iba päť účastníkov prieskumu. Ďalší upozorňujú, že štát vytvoril zložité zákony, ktoré však nemotivujú k separačnému zberu.

Prieskum medzi podnikateľmi ukázal, že nový zákon nevytvoril prehľadný systém, ako poplatky dostať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž.

Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.