Dec 142016
 
 14. December 2016

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska si tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný, najviac získajú medzičlánky, štát a právnici.

Nový, vlani schválený zákon odpadoch č. 79/2015 je oveľa zložitejší, administratívne náročnejší a pre podnikateľov podstatne finančne nákladnejší. Neprinesie zníženie poplatkov za odpad pre obyvateľov a môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov. Zákon je účinný od 1.1.2016, prechodnými ustanoveniami bola posunutá účinnosť niektorých povinností od 1.7.2016.

Nový zákon rozšíril zodpovednosť za odpad na veľkú väčšinu právnických aj fyzických osôb. Musia sa zaregistrovať do registra na Ministerstve životného prostredia a platiť poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Platia ich medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Tie by potom mali financie posúvať odpadovým a recyklačným firmám. Pre väčšinu podnikateľov to predstavuje vysoký – až päťnásobný nárast poplatkov, platiť by však mali aj mnohé také, ktorých sa to doteraz netýkalo.

Málo informácií

V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, 5 percent o nich vôbec nevie, 9 % je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje.

Na ministerstve sa tiež zaregistrovala iba necelá polovica firiem, ostatné tak zatiaľ z rôznych dôvodov neurobili. Takmer 22 % respondentov je presvedčených, že sa to ich firmy netýka.

Z tých, čo už nové poplatky za odpad platia, ich má takmer 40 percent firiem aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol že desaťnásobné – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. Nižšie ich má iba jeden respondent, rovnaké traja.

O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená iba o niečo viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie, na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti. S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem.

Vyťažia sprostredkovatelia a právnici

Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu.

Naopak, jednota vládne v tom, kto najviac stratí – budú to práve podnikatelia. Túto možnosť označilo za správnu až 65 zo 77 účastníkov prieskumu, po 12 hlasov dostali aj obyvatelia a príroda.

Otázka, ako podnikatelia na nové pravidlá zareagujú mala veľký rozptyl odpovedí – najviac účastníkov si myslí, že síce budú platiť, ale zároveň zatlačia na zmiernenie poplatkov. Viac ako štvrtina opýtaných je presvedčená, že budú túto agendu presúvať na poradenské firmy, prípadne že ju budú ignorovať a dúfať, že sa na to nepríde. Len o niečo menšiu podporu získala možnosť, že budú nahlasovať menšie objemy odpadu.

Účastníci prieskumu sa museli zamyslieť aj nad otázkou, ako by sa teda mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, krabice na nápoje alebo pneumatiky. Zhruba 28 % tvrdí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.

Takmer pätina označila možnosť, že by systém mali financovať výrobcovia a dovozcovia tovarov, za súčasný nový systém sa prihlásilo iba päť účastníkov prieskumu. Ďalší upozorňujú, že štát vytvoril zložité zákony, ktoré však nemotivujú k separačnému zberu.

Prieskum medzi podnikateľmi ukázal, že nový zákon nevytvoril prehľadný systém, ako poplatky dostať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž.

Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

 

 

Sep 092016
 
 9. September 2016

Podnikateľské prostredie na Slovensku je známe veľmi častými zmenami zákonov, legislatívnou neistotou, podnikatelia musia veľmi pozorne sledovať, ktoré zmeny sa ich dotýkajú a čo budú pre nich znamenať.

Dôsledkom je, že sa nemôžu naplno venovať svojmu podnikaniu a musia sa zaoberať napĺňaním byrokratických požiadaviek, právnickým a účtovníckym problémom a podobne. Predražuje to ich podnikanie, zhoršuje to ich schopnosť konkurovať svojim kolegom z okolitých krajín a hlavne ich to demotivuje rozširovať svoje podnikanie, zlepšovať služby a zavádzať inovácie. Pre Slovensko je to akoby guľa na nohe, s ktorou má súperiť na dráhe s pretekármi s iných krajín, ktorí majú podstatne menšie závažie, alebo ho vôbec nemusia za sebou vláčiť.

Legislatívna smršť

Podľa prieskumu, ktorý na jeseň 2015 vykonalo ZMPS patrí „stálosť legislatívy a frekvencia zmien“ medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku – v prieskume sa umiestnila na treťom mieste.

Slovensko skutočne v posledných rokoch zasiahla doslova „legislatívna smršť“ – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie.

 V roku 2015 sa počet noviel v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o viac ako 56 %. Niektorý z desiatich zákonov zásadne ovplyvňujúcich podnikanie sa teda v roku 2015 menil v priemere každého 9,36 dňa.

Inak povedané, miesto toho, aby sa podnikatelia venovali biznisu, riešia zhruba raz za 10 dní novelu nejakého významného zákona. Ako podnikatelia by sme chceli spoločne poukázať na škodlivosť takejto aktivity politikov a vyzvať ich, aby ju zastavili a priniesli do tvorby zákonov systém, logiku, udržateľnosť a stabilitu.

Brzda nebrzdí

Zmeny zákonov v ekonomickej oblasti by od 1.10.2015 mali najprv prejsť procesom, ktorý sa nazýva posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie. Jednotná metodika je záväzná pre ministerstvá a štátne inštitúcie, ktoré zákony predkladajú. Mala by to byť brzda, ktorá spomalí legislatívnu smršť, zabráni príchodu nezmyselných zmien, pomôže identifikovať úpravy, ktoré by podnikateľské prostredie zhoršili. Ako sa však táto jednotná metodika dodržiava? Zdá sa, že brzda nebrzdí.

Počet predložených materiálov Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov:
Unikátnych (bez ohľadu na fázu predloženia), v prípade slov-lexu len výber (vplyv na podnikateľské prostredie – PP)

280

Z toho s identifikovaným vplyvom na PP

154

Z toho počet predložených materiálov, pri ktorých predkladateľ nedodržal postup podľa JM (len z hľadiska identifikácie vplyvu na PP!), tzn. neinformoval MH SR o príprave materiálu, aby rozhodlo (na základe odporúčania CLR), či je potrebné vykonať pred predložením na predbežné pripomienkové konanie konzultácie s dotknutými podnikateľskými subjektmi

62

                                                                                                                                                         Z toho

  • rovno do predbežného pripomienkového konania (PPK)

18

  • rovno žiadali o skrátené PPK

14

  • rovno na záverečné posúdenie po ukončení medzirezortného pripomienkového konania (MPK)

27

  • žiadali o poskytnutie výnimky z JM v čase, keď prebiehalo MPK

3

Miera procesných nedostatkov spomedzi materiálov predložených na posúdenie a v ktorých CLR identifikovalo vplyv na podnikateľské prostredie (podiel # materiálov, ktoré nedodržali postup podľa JM a celkový # materiálov s identifikovaným vplyvom na PP)

40 %

CLR – Centrum lepšej regulácie, Slovak business Agency, PPK – predbežné pripomienkové konanie Stálej pracovnej komisie na posudzovanie vybraných vplyvov (pred MPK), MPK – medzirezortné pripomienkové konanie

 V skratke, podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich bola s vplyvom na podnikateľské prostredie. Z nich skoro polovica bola takých, pri ktorých predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky.

Žiadostí o výnimku a žiadostí o skrátené pripomienkové konanie bolo niekoľkonásobne viac, ale vzhľadom na predchádzajúcu informáciu o príprave materiálu boli tieto ostatné v súlade s jednotnou metodikou.

 Legislatívny proces od 1.10.2015

 

Predkladatelia, ktorí nepostupovali v súlade s JM:

rezort počet predložených materiálov, pri ktorých predkladateľ nepostupoval v súlade s JM
MDVRR SR

11

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR

9

MF SR

9*

ÚNMS SR

8

MPaRV SR

7

MŽP SR

6

MH SR

5

ÚVZ SR

3

MV SR

2

MZ SR

2

MS SR

2

NBS

1

MŠVVaŠ SR

1

NBÚ

1

MPSVaR SR

1

* pri balíku 6 daňových zákonov MF metodiku formálne splnilo (PPK zrelizovalo až po začatí MPK), ale de facto porušilo, pretože na PPK vyhradilo 2-3 pracovné dni

Zdroj: Centrum lepšej regulácie, Slovak Business Agency, september 2016.

Sme teda presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad na vplyvy na spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu, či prílepky. To všetko prispieva k neprehľadnému prúdu noviel, v ktorých sa najmä malí a strední podnikatelia nemajú šancu vyznať.

Zjednodušiť podnikanie

Na základe tohto obrovského a neprehľadného množstva zmien, ktoré sa na podnikateľov valia sme sa rozhodli spoločne navrhnúť niekoľko krokov, ktoré by pomohli. Ušetrili by podnikateľom veľmi veľa energie a času, ktoré musia namiesto do podnikania vložiť do štúdia a zavádzania zmien vo svojich spoločnostiach.

1)      Jednotný termín účinnosti ekonomických zákonov 1 – 2x do roka

V súčasnosti zákony platia od rôznych dátumov kedykoľvek v polovici mesiaca, čo je neprehľadné a veľmi ťažko sledovateľné najmä pre malé a stredné firmy. Navrhujeme, aby zákony vstúpili do platnosti vždy napríklad od 1. januára a 1. júla kalendárneho roka. To by pomohlo sprehľadniť zmeny a ukázalo by aj na ich množstvo, čo by pomohlo robiť ich uvážlivejšie a premyslenejšie.

2)      Princíp one in, one out, limity počtu noviel zákonov

Podľa neho by sa pri tvorbe nového zákona muselo počítať s tým, že nejaký iný zákon alebo zákony sa ním nahradia. Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený – napríklad dvakrát za päť rokov.

3)      Zlepšenie prehľadnosti legislatívneho procesu a zmien v zákonoch

Navrhované zmeny v zákonoch sú často nejasné, ťažko identifikovateľné a výsledné znenie zákona je často pochopiteľné iba pre právnikov. Veľmi by napríklad pomohlo zverejňovanie zmien cez klasické sledovanie zmien, známe z programu MS Word. Tiež navrhujeme vytvorenie špeciálneho portálu, kde by sa verejnosť mohla jednoducho zoznámiť s pripravovanými zmenami, ako aj s výsledným znením zákona s vyznačením zmien a prípadne komentármi, ktoré vysvetľujú praktický dopad zákona. Terajšie platformy sú príliš zložité a byrokratické, zle štruktúrované.

4)      Rada pre regulačnú politiku

Podobne ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vniesla zodpovednosť a nestranný pohľad odborníkov do hospodárenia štátu, podobný prínos by mohla mať aj nezávislá rada, ktorá by analyzovala legislatívu a jej dopady na podnikateľské prostredie. Súčasné vyjadrenia ministerstiev o dopade noviel na podnikanie sú často zjednodušené a účelové.

Tieto kroky by pomohli zlepšiť podmienky na podnikanie pre všetkých občanov Slovenska. Veríme, že to bude prínosom pre celú ekonomiku Slovenska, povzbudí ľudí v podnikaní, investovaní a inováciách. Bude to podporou pre ekonomický rast, zamestnanosť a konkurenčnú schopnosť slovenských firiem.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

Júl 252016
 
 25. Júl 2016

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto zníženie byrokracie pridalo podnikateľom nové druhy povinností, ktoré štát nedokáže zvládnuť. Hrozí im vysokými pokutami. 

Tvorcovia nových ekonomických zákonov na Slovensku sa často odvolávajú na to, že za ich zavedením sú „povinnosti voči Bruselu“. Býva to však iba zámienka zaviesť podnikateľom nové povinnosti a obmedzovať podnikateľské prostredie.

Z Analýzy nákladov a prínosov pre malé a stredné podniky, ktoré vypracovalo Centrum lepšej regulácie pri Slovak Business Agency (SBA) vyplýva, že zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov je dôsledkom gold-platingu, čiže nemá pôvod v legislatíve EÚ. Platí to o až 99 % nákladoch nových povinností pre podnikateľov, ktoré zaviedol.

Príklad pre Európu

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva vládu na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov, čo podporí ekonomický rast a tým aj zamestnanosť, okrem iného jeden z cieľov slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Praktické kroky týmto smerom by boli najlepším dôkazom, že Slovensko takéto vyjadrenia myslí vážne a chce v nich ísť Európe príkladom. Namiesto toho niekoľko dní pred začiatkom svojho predsedníctva uviedlo do platnosti zákon, ktorý je nezmyselný, slúži na zvýšenie byrokracie a nakoniec ani nemá pôvod v európskej legislatíve.

Zákon 351/2015 Z.z o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinný od 18. júna. Slovenským podnikateľom z neho vyplývajú nové druhy povinností. Napriek tomu, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odôvodnilo jeho prijatie povinnosťou transponovať smernicu 2014/67, väčšina novo prijatých  povinností pre podnikateľov nemá pôvod v legislatíve EÚ, píše sa v analýze Centra lepšej regulácie: 

  1. podľa smernice je povinné ustanoviť zodpovednosť odoberateľa služby na území SR za nevyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi subdodávateľa len pre zamestnancov v oblasti stavebníctva a existuje i možnosť zbaviť sa zodpovednosti; slovenský zákon ustanovuje túto zodpovednosť absolútne na všetky prípady a neumožňuje zbaviť sa jej,
  2. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa písomne informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný; slovenský zákon však  túto povinnosť zaviedol,
  3. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa uzatvoriť písomnú dohodu s domácim zamestnancom v prípade jeho vyslania; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol,
  4. smernica neustanovuje absolútnu objektívnu zodpovednosť podnikateľa pri prijatí práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby poskytovateľom služby, resp. dodávateľom prác; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol.

Zákon tiež prináša veľké množstvo byrokracie v podobe nových administratívnych úkonov, hrozbu vysokých pokút (až do 200 000 €) a potenciál vážneho narušenia obchodných vzťahov medzi podnikateľmi.

Centrum lepšej regulácie SBA vypracovalo návrhy opatrení, ktoré by znížili regulačnú záťaž malých a stredných podnikov. Kompletná Analýza nákladov a prínosov pre MSP je na stránke SBA.

Zatraktívniť zamestnávanie

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva ministerstvo na čo najskoršiu novelizáciu spomínaného zákona tak, aby zodpovedal reálnemu životu a neprenášal na podnikateľov kontrolné povinnosti štátu. PAS tiež vyzýva na zníženie výšky odvodov a daní fyzických osôb, ako aj administratívnej záťaže zamestnávania. Tým by sa zjednodušilo a zatraktívnilo legálne zamestnávanie na úkor čiernej práce a podvodov.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Zákon o nelegálnej práci je odtrhnutý od života, v praxi bude nemožné dodržiavať ho dôsledne, iba papierovo

Brusel sa pridal k hlasu podnikateľov, Slovensku odporúča „komplexný plán na odstránenie prekážok v podnikaní“

Jún 222016
 
 22. Jún 2016

Výsledky jednoznačne hovoria o tom, že Slovensko skôr podnikanie obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít.

Podnikateľská aktivita na Slovensku v roku 2015 výrazne poklesla. Obmedzuje ju vysoké daňové a odvodové zaťaženie, administratívna náročnosť, nepredvídateľná legislatíva a zlá vymožiteľnosť práva. Hovoria o tom výsledky medzinárodného výskumu Globálny monitor podnikania (GEM) za rok 2015. Na Slovensku ho uskutočnila Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave spoločne so Slovak Business Agency (SBA). Výsledky nájdete tu.

Výsledky prieskumu medzi expertmi jednoznačne hovoria o tom, že podnikateľské prostredie na Slovensku skôr podnikateľskú aktivitu obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít. Výnimkou sú len dve položky, a to prístup k fyzickej infraštruktúre, energiám a službám, ako aj prístup k infraštruktúre komerčných služieb pre ich podnikanie.

Vo všetkých ostatných oblastiach vidia experti rezervy. Najproblematickejšia je vládna politika z hľadiska byrokracie a daňového zaťaženia podnikania, systému vzdelávania na základných a stredných školách, transferu poznatkov vedy a výskumu do podnikateľských aktivít, ako aj kultúrnych a spoločenských noriem, ktoré súvisia s vnímaním a podporou podnikania.

Odborníci za najpálčivejšie obmedzenia podnikania pokladajú chronické problémy, ako sú vysoké odvodové a daňové zaťaženie, administratívna náročnosť, komplikovaná a nepredvídateľná podnikateľská legislatíva, problematická vymožiteľnosť práva či stále prítomná korupcia, zistila v prieskume GEM 2015 Univerzita Komenského.

Pokles nálady medzi podnikateľmi vidieť aj z prieskumov Indexu podnikateľského prostredia.

Stále menej stability

Podiel etablovaných podnikateľov na Slovensku, teda tých, čo podnikajú dlhšie ako tri a pol roka klesol na úroveň 5,7 %, čo je pod päťročným priemerom (7%), ale aj priemerom Európy (6,6%). Približuje sa dokonca k historickému minimu z roku 2013 (na úrovni 5,4%). Tento trend je podľa autorov monitoru nepriaznivý aj preto, že Slovensko je pod priemerom krajín, ktorých rozvoj je založený na inováciách (7%) a navyše je predposledné v rámci Višegrádskej päťky.

Podnikateľská aktivita začínajúcich podnikateľov na Slovensku v roku 2015 tiež poklesla, napriek tomu je Slovensko stále nad európskym priemerom. Medzi krajinami Višegrádskej päťky sme na prvom mieste. Motivácia začať podnikať sa mierne zlepšuje v prospech príležitosti zvýšiť si príjem a zlepšiť samostatnosť. Znižuje sa podiel tých, ktorí začínajú podnikať z nevyhnutnosti. Najvyššiu počiatočnú aktivitu má Bratislavský kraj (14,2%). Nad päťročným priemerom je aj Nitriansky a Banskobystrický kraj, Košický, Trnavský a Trenčiansky sú výrazne pod priemerom Slovenska.

Podiel tých, ktorí vidia vo svojom okolí príležitosti na podnikanie sa na Slovensku zvyšuje, ale so svojimi 26,4 %-ami je výrazne pod priemerom Európy (36,7%). Spoločenské postoje k podnikaniu sa nezmenili. Na Slovensku je veľmi nízke vnímanie podnikania ako kariérnej voľby. Vnímanie podnikania v spoločnosti má negatívny vplyv na rast podnikateľských aktivít. Dôvera Slovákov vo vlastné schopnosti má však počas piatich rokov rastúci trend. Až 52,4% opýtaných na Slovensku verí, že má schopnosti začať podnikanie, zatiaľ čo to isté si myslí iba 43,1% Európanov.

Podnikateľov najviac hnevá súdnictvo, byrokracia, korupcia a nespravodlivosť.

Seniori podnikajú zriedka

Mladí začínajúci podnikatelia (18 – 24 rokov) sú jedinou kategóriou, ktorá dosahuje hodnoty nad európskym priemerom, ale aj tá zaznamenala prudký medziročný pokles o 6% (z 18,2 na 12,1°%) a Slovensko kleslo z prvého miesta v Európe na štvrté. Podnikanie seniorov je tradične v druhej polovici európskeho rebríčka. Platí to tak v kategórii začínajúcich (hodnota Slovenska je 3,5%, európsky priemer je 4,2 %) aj etablovaných podnikateľov (5,9%, európsky priemer je 8,4%).

Podnikateľská aliancia Slovenska už roky upozorňuje, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa stále zhoršuje, ako potvrdzuje aj prieskum GEM 2015. Nedávno PAS navrhla tri jednoduché opatrenia, ktorými by Slovensko mohlo výrazne zjednodušiť život najmä malým štartujúcim firmám a povzbudiť ľudí rozbehnúť svoje podnikanie. Ako krajina predsedajúca v 2. polroku 2016 Rade EÚ by tak bolo Slovensko vzorom zníženia byrokracie a podpory ekonomického rastu v Európe:

  1. Platnosť všetkých nových zákonov a noviel, ako aj vyhlášok, nariadení a ďalších administratívnych nástrojov nastaviť vždy buď od 1. januára, alebo od 1. júla bežného roka.
  2. Zmeniť fungovanie Jednotných kontaktných miest tak, aby na nich podnikatelia mohli jednou návštevou vybaviť všetky administratívne povinnosti. Zaviesť povinnosť pre verejné orgány, aby si samy vyžiadali všetky potrebné podklady od iných orgánov.
  3. Čo najskôr zrušiť desiatky nezmyselných byrokratických povinností podnikateľov, ktoré pre štát a jeho občanov nie sú ničím prínosné, sú iba mrhaním času a energie. Príklady tu.

Globálny monitor podnikania (GEM) je najväčšia svetová štúdia o podnikaní. V roku 2015 sa doň zapojilo 62 krajín. Na rozdiel od väčšiny iných výskumov, ktoré sú zamerané na nové, prípadne malé a stredné podniky, GEM skúma správanie jednotlivcov pri začínaní a riadení podnikania, ako aj ich postoje k podnikaniu. To poskytuje detailnejší obraz podnikateľskej aktivity v porovnaní s oficiálnymi národnými štatistickými údajmi.

GEM sa realizuje od roku 1999. Slovensko sa do neho zapojilo po prvýkrát v roku 2011. Národným koordinátorom projektu je Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Jej hlavným partnerom v tomto výskume je Slovak Business Agency.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Jún 102016
 
 10. Jún 2016

PAS odmieta ich zvyšovanie a navrhuje, aby sa RTVS financovala zo štátneho rozpočtu a odvodom pri kúpe prijímača. Ak sa poplatky zachovajú, treba ich platiť ročne a oslobodiť od nich malé firmy.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zvýšenie koncesionárskych poplatkov, ktorými sa financuje prevádzka Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) za nekoncepčné a nezmyselné. Zbytočne zaťažuje podnikateľov zvýšenými nákladmi, ktoré by vlastne ani nemali platiť. Rozhlas a televíziu totiž nemôžu používať firmy, ale iba ľudia – ich pracovníci. Tí však koncesionárske poplatky platia aj doma, RTVS ich teda vyberá duplicitne.

Slovak Business Agency vykonala nedávno test, aký dopad bude mať plánované zvýšenie koncesionárskych podnikov na malé a stredné podniky. Podľa jej správy by sa nárast základnej sadzby o 50 % prejavil vyššími nákladmi podnikateľov o zhruba 3,5 milióna eur ročne, ich administratívne náklady by sa tiež mierne zvýšili. Štát má administratívne náklady na výber týchto poplatkov zhruba vo výške milión eur. Popri výbere poplatkov však RTVS dostáva aj dotácie zo štátneho rozpočtu, tento rok by to napríklad malo byť zhruba 26 miliónov eur.

Mesačná platba koncesionárskych poplatkov podnikateľov

Fyzické osoby a zamestnávatelia s 3-9 zamestnancami    doteraz 4,64 €                po novom 7 €

Zamestnávatelia s 10-49 zamestnancami                             doteraz 18,58 €               po novom 28 €

Zamestnávatelia s 50-249 zamestnancami                          doteraz 79,66 €               po novom 120 €

Zamestnávatelia s 250-999 zamestnancami                       doteraz 199,16 €              po novom 299 €

Zamestnávatelia s 1000 a viac zamestnancami                  doteraz 464,71 €             po novom 697 €

RTVS odôvodňuje potrebu zvýšenia koncesionárskych poplatkov nedostatkom peňazí. Na druhej strane ich nevyberá dosť efektívne. Podľa jej vlastného odhadu platí poplatky zhruba 1,2 milióna domácností, ďalších 200-tisíc ich neplatí. Ak by platili, ročné príjmy RTVS od domácností by sa zvýšili z vyše 60 na 72 miliónov eur. Úplne by teda nahradili terajšie poplatky od firiem aj zamýšľané zvýšenie.

RTVS teda nedokáže zabezpečiť zvýšenie svojho príjmu o zhruba 17 percent efektívnejším vyberaním poplatkov. Objavujú sa informácie, že výber poplatkov ani administratívne nezvláda – napríklad občanom, ktorí sa na ich platenie prihlásia, neposiela faktúry. Navyše sa navrhuje oslobodenie od poplatkov pre sociálne najslabšie skupiny občanov – poberateľov dávky v hmotnej núdzi, platiteľov bude teda ešte menej. Je logické, že pre RTVS je jednoduchšie vymáhať poplatky od podnikateľov, ako od nezamestnaných a domácností s nízkym príjmom.

PAS žiada vládu a vedenie RTVS, aby sa vrátili ku koncepcii financovania RTVS priamo zo štátneho rozpočtu. Podnikatelia rozpočet napĺňajú miliardami eur daní z príjmu, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Nevidíme preto dôvod na to, aby štát každý nedostatok peňazí v niektorej svojej inštitúcii riešil zavedením alebo zvýšením nejakého poplatku na účet občanov a podnikateľov. Ak je štátny rozhlas a televízia pre chod krajiny potrebná, v štátnom rozpočte sa musia nájsť peniaze na ich financovanie. Ak by to nebolo možné, treba zvážiť financovanie formou jednorazového odvodu pri predaji televíznych a rozhlasových prijímačov, prípadne aj doplnkovo.

PAS pokladá za nevhodný aj spôsob zmeny výšky koncesionárskych poplatkov iba na základe vyhlášky Ministerstva kultúry, ktorá sa opiera o výrok komisie. Občania a podnikatelia majú mať možnosť vyjadriť svoj názor v pripomienkovom konaní. O zvyšovaní poplatku inak bude rozhodovať len ministerstvo kultúry, ktoré má fungovanie RTVS vo svojej kompetencii, nejde teda o nezávislý orgán.

Pokiaľ by nebolo možné zrušiť koncesionárske poplatky pre podnikateľov, PAS navrhuje aspoň ich zmenu na ročný poplatok, čo by výrazne znížilo administratívnu náročnosť na strane RTVS aj podnikateľov. PAS navrhuje aj výnimku z platenia poplatkov pre firmy s menej ako 5 zamestnancami ako nástroj na podporu malého a stredného podnikania. K takejto podpore sa Slovensko zaviazalo v rámci iniciatívy Small Business Act a princípu „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky).

Tu môžete podpísať hromadnú pripomienku verejnosti k návrhu.

Prečítajte si aj:

 Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

 Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

 Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

 Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí