Jan 152016
 
 15. Január 2016
krivan z dialky

Zníženie daní a odvodov, podpora hospodárskej súťaže, zlepšenie vzdelávanie, zvyšovanie transparentnosti, očistenie verejného života.

Podnikatelia od politikov očakávajú, že Slovensko po voľbách zmenia k lepšiemu a že si opatrenia, ktoré k tomu povedú dajú aj do svojich volebných programov. Desať bodov, ktoré by mali priniesť reformy a posunúť podnikateľské prostredie dopredu zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V Bratislave ich médiám predstavili prezident PAS Ondrej Smolár a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

PAS očakáva, že politické strany opäť zaradia do svojich volebných programov ekonomické reformy s cieľom zlepšiť podmienky v slovenskej ekonomike. Prinesie to rýchlejší ekonomický rast, vyššiu tvorbu pracovných miest, rast miezd a ziskov, viac peňazí v štátnej pokladni a lepšiu kvalitu života na Slovensku.

PAS bude po zverejnení volebných programov jednotlivých politických strán analyzovať programy, pokiaľ ide o reformné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytvorí poradie tých, ktoré sa predstavám podnikateľov najviac približujú. Cieľom je zlepšiť ekonomiku a zvýšiť prosperitu nielen podnikateľských subjektov, ale všetkých občanov Slovenska.

 

DESATORO POŽIADAVIEK PODNIKATEĽOV

Návrhy opatrení zo strany Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorými môžu politici zlepšiť podmienky v ekonomike od roku 2016

1. ZNÍŽIŤ DANE A ODVODY: Znížiť daň zo zisku z 22% na 19%. Zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku na sociálne a zdravotné odvody pre všetkých. Výpadky v príjmoch verejných financií kryť zlepšeným výberom daní, zrušením daňových výnimiek, obmedzením investičných stimulov, postupným zastavením neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia, ako aj znižovaním ďalších neefektívnych výdavkov.

2. ODBÚRAŤ BYROKRACIU V PODNIKANÍ: Významne znížiť administratívnu záťaž firiem a to najmä zavedením jednoduchších pravidiel zamestnávania, uvoľnením hygienických a bezpečnostných požiadaviek, zrušením duplicít pri povinných výkazoch pre rôzne orgány verejnej správy ako aj zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby pre malé firmy.

3. UĽAHČIŤ PODNIKANIE: Systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie tak, aby Slovensko zlepšilo svoje postavenie v rebríčku Doing Business Svetovej banky a dostalo sa v polovici funkčného obdobia novej vlády v roku 2018 z aktuálneho 29. miesta aspoň do prvej dvadsiatky najlepších krajín. Pri novej legislatíve vyčísľovať dopady na podnikateľské prostredie a v prípade negatívnych dopadov automaticky odložiť účinnosť zákona aspoň o šesť mesiacov od schválenia v parlamente, aby podnikatelia mali čas sa na zmeny pripraviť.

4. OZDRAVIŤ VEREJNÉ FINANCIE: Znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy a vyrovnať štrukturálnu bilanciu verejných financií. Zabezpečiť dlhodobú stabilitu verejných financií najmä reformou zdravotníctva, ktorá zavedie transparentnú regulovanú spoluúčasť za vybrané výkony s ochrannými stropmi pre chudobných ľudí, podporí vstup súkromného kapitálu do nemocníc aj na poistný trh a zníži neefektívne výdavky najmä na lieky, zdravotné pomôcky, výdavky nemocníc ako aj nadbytočné zdravotné výkony.

5. ZLEPŠIŤ VZDELÁVANIE: Zaviesť hodnotenie uplatnenia absolventov stredných odborných škôl a vysokých škôl na trhu práce, najmä podľa výšky dosahovaných platov a absolventskej miery nezamestnanosti. Výsledky zohľadniť vo financovaní škôl z verejných zdrojov a pravidelne o nich informovať verejnosť.

6. SLEDOVAŤ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÉHO SEKTORA: Systematicky merať kvalitu a efektívnosť verejných služieb, výdavkov, politík, projektov aj regulácií. Podporovať len tie činnosti, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. Výsledky hodnotenia zverejňovať pred uskutočnením rozhodnutí (ex ante) aj následne (ex post). Dlhšie trvajúce výdavky, regulácie a politiky schvaľovať s obmedzenou dobou platnosti, a ich pokračovanie podmieniť preukázaným dosahovaním výsledkov.

7. ZVYŠOVAŤ TRANSPARENTNOSŤ: Všetky dáta vytvorené verejným sektorom, s výnimkou citlivých z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany súkromia, zverejňovať v strojovo čitateľnom tvare, na webe alebo cez štandardné aplikačné rozhrania. Podporiť novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá rozšíri jeho pôsobnosť aj na štátne, župné a mestské firmy, zavedie povinné zverejňovanie hlasovaní poslancov ako aj zápisníc z komisií a rokovaní zastupiteľstiev miest a žúp, sfunkční zverejňovanie súdnych rozsudkov a zavedie ďalšie zmeny uľahčujúce prístup verejnosti k informáciám zo strany verejných orgánov.

8. PODPOROVAŤ HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ: Vytvárať podmienky pre efektívnu súťaž vo všetkých odvetviach hospodárstva a to najmä zabezpečením nezávislosti a odbornosti regulačných orgánov, otváraním trhov pre nových investorov, pokračovaním v privatizácii podnikov s majetkovým podielom štátu (napr. distribučné energetické podniky, Slovenská pošta, Tipos) a preverovaním súťažných podmienok vo verejných obstarávaniach s nízkym počtom uchádzačov.

9. OČISŤOVAŤ VEREJNÝ ŽIVOT: Posilniť nezávislosť a verejnú kontrolu prokuratúry, polície aj súdov a podporiť v nich zavedenie etických kódexov. Zákonom definovať sankcie vrátane možnosti zbavenia funkcie v prípade vážnych pochybení. Zaviesť minimálne týždňovú lehotu na zverejnenie poslaneckých návrhov pred druhým čítaním v Národnej rade SR. Zaviesť podrobné vykazovanie vrátane odhadu trhovej hodnoty v majetkových priznaniach verejných funkcionárov, a to najmä poslancov Národnej rady SR, členov vlády, volených predstaviteľov samospráv a vrcholných predstaviteľov verejných orgánov.

10. OTVÁRAŤ SPOLOČNÝ TRH EÚ: Podporovať voľný pohyb tovarov a služieb, energií, kapitálu aj pracovných síl v EÚ. Aktívne sa zasadzovať najmä za budovanie jednotného trhu služieb, kde stále existujú najväčšie bariéry vzájomného obchodu. Podporiť takú dohodu o transatlantickom partnerstve s USA, ktorá prinesie vzájomné výhody.

Prečítajte si aj:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

Slovensko podľa Svetovej banky medzi krajinami s najlepším podnikateľským prostredím, iné rebríčky tvrdia opak

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

 

Dec 072015
 
 7. December 2015

Únik mozgov pokračuje. Podľa prieskumu PAS by ľudí, ktorí pracujú alebo študujú mimo Slovenska, pritiahli domov vyššie platy, prosperita a poriadok na Slovensku, nie vládne stimuly.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Počet občanov Slovenska, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine, sa každý rok výrazne zvyšuje. V zahraničí ich je viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc tam študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku, či Rakúsku.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba deväť percent, takmer 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.

Na Slovensku mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.

Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie.

V prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť „poriadok a prosperita na Slovensku“.

Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť na Slovensko pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa posledných päť rokov zhoršuje, ako vyplýva z iného prieskumu PAS Index podnikateľského prostredia:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

 

 

 

 

Nov 262015
 
 26. November 2015

Vnímanie kvality ekonomického prostredia pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska každý štvrťrok už 14 rokov. Index klesá posledných päť rokov v rade.

Podnikatelia hodnotili vývoj podnikateľského prostredia v treťom štvrťroku 2015 znovu negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie na hodnote 57,4 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to predstavuje pokles o 1,75 percenta, o niečo pomalší oproti prvej polovici tohto roka. Pod negatívne hodnotenie sa podpísali najmä pretrvávajúce, ale aj nové problémy v súdnictve, či neefektívne vynakladanie štátnych financií, o ktorom sa v posledných mesiacoch častejšie hovorilo. Index klesá už päť rokov, na základe vlastného prieskumu ho pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým je spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku vyššia a naopak, smerom dolu je nižšia. Dáta ku grafu uvádzame na konci správy.

Nefunkčné súdnictvo – trvalý tŕň v päte

Najväčší pokles spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za tretí štvrťrok pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Okrem dlhodobých problémov v súdnictve – najmä prieťahmi, nejednotnými rozsudkami a procesnými chybami sa pridal stále nekončiaci problém nevymenovaných kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých nie je ani jasné, koľko ich vlastne je.

Na problémy s funkčnosťou súdnictva poukázali aj prípady, že senát vedený Štefanom Harabinom oslobodil viacerých policajtov obvinených z korupcie. Odôvodnením bolo, že policajná inšpekcia ministerstva vnútra nemá oporu v zákone, pričom na vec majú rozdielne senáty opačný názor. Hoci Harabin prišiel o všetky funkcie na Najvyššom súde a stal sa radovým sudcom, obraz justície zostal vplyvom jeho rozhodnutí nadlho poškodený.

Neefektívna informatizácia, sociálne balíčky, obletovanie Jaguaru

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku bola Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Pod nelichotivé hodnotenie sa podpísalo poukázanie odborníkov na veľmi chabé výsledky štátu v oblasti informatizácie spoločnosti napriek obrovskému množstvu preinvestovaných prostriedkov z operačného programu OPIS. Komentátori poukazovali najmä na príklad Estónska, ktoré má funkčný e-government už za zlomok sumy preinvestovanej na Slovensku. Mnohí vidia za týmito výsledkami znaky korupcie a klientelizmu.

K negatívnemu vnímaniu hospodárenia štátu prispel aj nový sociálny balíček a avizovanie tretieho balíčka ešte pred volbami. Podnikatelia pokladajú opatrenia zo sociálnych balíčkov za nekoncepčné a nesystémové, pričom neriešia ani podstatu problémov v spoločnosti. Štát pritom aj napriek zlepšenému výberu daní stále hospodári s deficitom, pričom väčšina opatrení vády sa sústredí na zvyšovanie príjmov rozpočtu hlavne na úkor podnikateľov.

Tretí najväčší pokles dosiahlo podľa vnímania podnikateľov uplatňovanie rovnosti pred zákonom, čo podnikatelia zdôvodňujú najmä prijatými zákonmi. Príchod novej automobilky a na to nadväzujúca novela zákona o opatreniach pri príprave významných investícií je ukážkou rozdielneho prístupu vlády k podnikateľom. Pre zahraničných investorov prispôsobuje zákony a poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo najmä malé a stredné domáce firmy, či živnostníci zápasia so stále horšími podmienkami na podnikanie. A hoci bola novela zákona o DPH prijatá medzi podnikateľmi pozitívne, jej platnosť len pre časť podnikateľov pokladajú za diskriminačnú.

Ekonomika kvitne, firmy prosperujú

V tomto štvrťroku získalo pozitívne hodnotenie hneď viacero položiek. Tradične sem patria všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia, čo svedčí o skvelom vývoji ekonomiky a firemného prostredia. Okrem toho podnikatelia hodnotili pozitívne hlavne prístup k finančným zdrojom, za čo môže popri politike centrálnych bánk aj postupné vracanie sa dôvery na trhy a nízke úrokové sadzby. Rekordne nízka je už dlhodobo aj inflácia, s čím súvisí pozitívne hodnotenie cenovej stability. Podnikatelia si pochvaľujú aj ďalšie makroekonomické faktory ako stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura a zlepšenie v oblasti infraštruktúry.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie podnikateľmi v 3. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak, čím viac doľava, tým väčšia nespokojnosť.

Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 57. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď, kde je ich hospodárska politika pozitívna a kde je vhodné prijať opatrenia na zlepšenie.

Výsledky predchádzajúceho IPP nájdete tu:

 

Aug 162010
 
 16. August 2010

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s analytickou jednotkou TREND Analyses vypracovali Správu o stave podnikateľského prostredia v SR 2010. Po podobnej Správe z roku 2002 a Audite podnikateľského prostredia z roku 2006 prichádza PAS aj v tomto volebnom roku s novou Správou o stave podnikateľského prostredia, ktorá obsahuje analýzy aktuálnych najväčších bariér podnikania a formuluje konkrétne odporúčania na zlepšenie súčasného stavu.Správu pre PAS vytvoril tím deviatich nezávislých autorov a spoluautorov pod vedením Trend Analyses. Autori sa popri vlastných zdrojoch opierali o Prieskum o prekážkach podnikania v SR a iné podklady poskytnuté reprezentantmi podnikateľskej obce. Správa obsahuje analýzy nasledovných oblastí:

1. Ľudský kapitál (zamestnanosť, pracovná sila, školstvo a vzdelávanie)
2. Pôda, stavebné konanie a kataster
3. Právny rámec podnikania (príprava zákonov, občiansky a obchodný zákonník, pracovná legislatíva, zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zásahy do slobody podnikania a voľného trhu)
4. Súdnictvo
5. Administratívne prekážky podnikania
6. Verejné financie
7. Verejné obstarávanie
8. Eurofondy
9. Dopravná infraštruktúra

Téma odvodového zaťaženia nebola v Správe rozpracovaná, nakoľko problematiku odvodov sa PAS nedávno pokúsila riešiť v rámci osobitného projektu.

SPRÁVA O STAVE PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA V SR 2010 (plné znenie; pdf)

Rozšírené znenie čiastkových analýz Správy o stave podnikateľského prostredia v SR 2010 (pdf):

Ľudský kapitál: Zamestnanosť a pracovná sila
Ľudský kapitál: Školstvo a vzdelávanie
Pôda, stavebné konanie a kataster
Právny rámec podnikania
Súdnictvo
Administratívne prekážky podnikania
Verejné financie
Verejné obstarávanie
Eurofondy
Dopravná infraštruktúra

Prieskum o bariérach podnikania na Slovensku (pdf)

Podnikateľská aliancia Slovenska ďakuje spoločnostiam nasledovným spoločnostiam za priamu finančnú podporu, ktorá umožnila realizáciu tohto projektu:

Jún 122007
 
 12. Jún 2007

PAS chce v rámci svojich pravidelných aktivít sledovať a vyhodnocovať reformný proces na Slovensku za účelom informovania verejnosti o ekonomických prínosoch vyplývajúcich z realizovania reforiem v podnikateľskom prostredí. V časovom intervale od 1. júla 2007 do 30. júna 2017 bude každý štvrťrok zverejňovať informáciu o reformách v podnikateľskom prostredí a o výške finančných prostriedkov, ktoré dané reformy vygenerujú pre obyvateľov a štát. V prípade nerealizovania reforiem bude naopak informovať o finančných stratách pre spoločnosť. Projekt začína PAS realizovať s ročným odstupom od zostavenia vlády premiéra Róbert Fica. Vláda tak mala k dispozícii ročné obdobie na prípravu stratégie skvalitňovania podnikateľského prostredia, ak nerátame 6 rokov, ktoré mala na prípravu takejto stratégie strana Smer (6-8 rokov koaličné strany) v opozícii.

Doteraz realizované reformy sa významnou mierou podpísali na zlepšovaní podnikateľského prostredia, čo sa prejavilo aj rastom pozícií SR v rebríčkoch renomovaných medzinárodných inštitúcií hodnotiacich kvalitu podnikateľského prostredia. Ani zďaleka to však neznamená, že na Slovensku niet čo zlepšovať. Podľa Svetovej banky a jej rebríčka Doing Business1 je vo svete 35 krajín, v ktorých sa podniká jednoduchšie ako na Slovensku.

Reformy môžu zrýchliť hospodársky rast o 1,19 % ročne
Pomocou metodiky Svetovej banky PAS vypočítala, že pokiaľ by Slovenská republika zreformovala 10 kľúčových oblastí podnikateľského prostredia takým spôsobom, že by v hodnotení Doing Business predstihla krajiny na vrchole rebríčka, t.j. stala sa krajinou s najlepším podnikateľským prostredím na svete, mohli by tieto reformy v každom nasledujúcom roku vygenerovať dodatočný rast HDP až na úrovni 1,19 %. V praxi by to znamenalo, že napr. v desiatom roku po zavedení reforiem by mohol mať každý občan Slovenska k dispozícii o 21 tis. Sk viac na vlastnú spotrebu a príjmy verejných financií by sa zároveň zvýšili o dodatočných 37,5 mld. Sk.

HDP v roku 2006 a potenciálne prírastky HDP generované reformami

ROK 2006 HDP 2006 Konečná spotreba domácností 2006 Konečná spotreba domácností na 1 obyvateľa SR Konečná spotreba verejnej správy 2006
v mil. Sk v mil. Sk v Sk (!!!) v mil. Sk
1 636 263 927 159 168 574 297 442
Prírastky HDP po implementácii reforiem
prírastok v 1. roku 19 514 11 057 2 010 3 547
prírastok v 2. roku 39 261 22 246 4 045 7 137
prírastok v 3. roku 59 243 33 569 6 103 10 769
prírastok v 4. roku 79 463 45 026 8 187 14 445
prírastok v 5. roku 99 925 56 621 10 295 18 164
prírastok v 6. roku 120 631 68 353 12 428 21 928
prírastok v 7. roku 141 583 80 226 14 586 25 737
prírastok v 8. roku 162 786 92 240 16 771 29 591
prírastok v 9. roku 184 241 104 397 18 981 33 492
prírastok v 10. roku 205 952 116 699 21 218 37 438
Suma prírastkov za 10 rokov 1 112 598 630 434 114 624 202 249

pozn.: Prepočty PAS podľa metodiky Svetovej banky

Metodológia
Autori štúdie Doing Business tvrdia, že “ekonomiky s lepšou reguláciou rastú rýchlejšie. Zlepšenie regulácie a posun krajiny zo štvrtého kvartilu do prvého kvartilu krajín (v rebríčku Doing Business) zvýši hospodársky rast krajiny o 2,3 %”2 . Ak by sa zo SR vďaka reformám stala krajina s najlepším podnikateľským prostredím, čomu zodpovedá posun o 35 miest, mohli by tieto reformy vygenerovať dodatočný hospodársky rast vo výške až 1,19 % ročne.

Miera návratnosti
Pokiaľ by vláda uvolnila na realizáciu reforiem 100 mil. Sk, hneď ďalší rok po implementácii reforiem by získala do rozpočtov verejných financií o 3,55 miliardy Sk viac. Návratnosť takejto investície je 3550 %. Za desaťročné obdobie by reformy vygenerovali vláde, resp. rozpočtom verejných financií dodatočných 202 mld. Sk, čo predstavuje približne 2/3 súčasných spotrebných výdavkov verejnej správy.

Čo treba reformovať?
PAS bude sledovať vývoj v 10 kľúčových oblastiach podnikateľského prostredia definovaných Svetovou bankou, ktorými sú: zakladanie podniku, vybavovanie povolení, zamestnávanie pracovníkov, registrácia nehnuteľností, zamestnávanie pracovníkov, ochrana investorov, platenie daní a odvodov, zahraničný obchod, vymáhateľnosť práva a výstup z podnikania. V týchto oblastiach PAS formulovala 26 cieľov, naplnením ktorých by sa v SR vytvorilo najlepšie podnikateľské prostredie na svete. Zoznam problémov a cieľov reforiem daných oblastí podnikateľského prostredia je prílohe. Oblasť s najväčším potenciálom prispieť k zrýchleniu hospodárskeho rastu je ochrana investorov. Reformy by mali byť zamerané na predchádzanie konfliktu záujmov, zvýšenie zodpovednosti manažmentu, zjednodušenie získavania vnútrofiremných dokumentov v prípade súdnych sporov a zvýšenie kontrolných právomocí minoritných akcionárov. Nasleduje oblasť platenia daní a odvodov, kde treba znížiť ročnú frekvenciu platieb, zjednodušiť výkazníctvo a znížiť daňovo-odvodové zaťaženie. Treťou oblasťou v poradí podľa dôležitosti je zahraničný obchod, kde treba znížiť počet dokumentov, skrátiť trvanie importno-exportných procedúr a znížiť poplatkové zaťaženie.

Kľúčové oblasti podnikateľského prostredia zoradené podľa dôležitosti

Dôležitosť reformy v %

Postup v rebríčku Doing Business

Ochrana investorov

25,6

+9 miest

Platenie daní a odvodov

16,1

+6

Zahraničný obchod

13,7

+5

Zamestnávanie pracovníkov

12,9

+5

Založenie podniku

8,3

+3

Vybavovanie povolení

7,8

+3

Vymáhateľnosť práva

7,7

+3

Výstup z podnikania

5,4

+2

Registrácia nehnuteľností

0,9

0

Prístup k finančným prostriedkom

1,4

0


Kľúčové oblasti podnikateľského prostredia a ciele reforiem
(vo formáte .pdf)

___________________________

1) www.doingbusiness.org
2) http://www.doingbusiness.org/documents/growthpaper_03_17.pdf