Nov 032016
 
 3. November 2016

Podnikatelia ohodnotili vývoj na Slovensku v treťom štvrťroku 2016 opäť negatívnejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je už na hodnote 52,7 bodu, oproti predchádzajúcemu kvartálu poklesla o 2,73%. Ide o najhoršie hodnotenie za posledné 3 roky.

Veľký vplyv na hodnotenie mali najmä pripravované právne úpravy, ktoré sa počas leta postupne predstavovali verejnosti. Index na základe vlastného prieskumu medzi podnikateľmi pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

  Pozitívne očakávania podnikateľov od nástupu novej vlády skalilo sklamanie. Dôvodom sú zmeny v daňovej a odvodovej legislatíve, s ktorými vláda prišla v lete a väčšina z nich bude platiť od začiatku budúceho roka. Ide najmä o zdanenie dividend, zavedenie a zvýšenie špeciálnych odvodov v regulovaných odvetviach, či diskusia o zvýšení stropu sociálnych a zdravotných odvodov pre dobre zarábajúcich.

Naopak, zníženie firemnej dane o percento ani posun hranice paušálnych výdavkov živnostníkov nezmenili pohľad podnikateľov na ekonomickú politiku vlády. Dôvodom je, že tieto pozitívne novinky zatienilo viac zlých správ. Index s jedinou výnimkou klesá už vyše desaťročieod začiatku roku 2006. Za ten čas sa z vtedajších 126 bodov zosunul pod 53 bodov.

Sú však aj položky, ktoré podnikatelia hodnotia výrazne vyššie ako pre 15 rokmi – je to najmä sféra, na ktorú štát nemá veľký vplyv – oblasť vlastného vplyvu podnikov na kvalitu prostredia sa zlepšila trojnásobne, položka informačná otvorenosť a imidž podnikov dokonca viac ako päťnásobne.

Odvody a dane strašia

Z pomedzi všetkých položiek indexu zaznamenala za tretí štvrťrok najväčší pokles Legislatíva upravujúca odvody. Hoci sú podnikatelia so zákonmi v odvodovej oblasti dlhodobo nespokojní, mimoriadne negatívne hodnotenie tentokrát zapríčinili predovšetkým zmeny v zákonoch, ktoré vláda počas tretieho štvrťroku avizovala.

Napríklad zvýšenie sociálnych a zdravotných odvodov pre lepšie zarábajúcich zamestnancov, 8%-ný odvod z neživotného poistenia alebo osobitný odvod v regulovaných odvetviach. Zvýšenie odvodov zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem najmä pri hľadaní vysoko kvalifikovaných zamestnancov. Odvod z neživotného poistenia a špeciálny odvod v regulovaných odvetviach sa zasa prejaví v cenách služieb a spôsobí im ďalší rast nákladov.

Nepovšimnuté nezostali ani podmienky prerozdeľovania príjmov z tohto odvodu, ktoré nemajú byť príjmom štátneho rozpočtu, ale sa majú prideľovať vybraným štátnym inštitúciám, čo je neprehľadné. Najviac však podnikatelia ktirizujú fakt, že sa vláda stále snaží získať prostriedky do rozpočtu zavádzaním a zvyšovaním rôznych odvodov a daní, pričom aj napriek veľkým rezervám neprijíma žiadne opatrenia na strane výdavkov.

S tým súvisí aj položka s druhým najhorším hodnotením „Legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície“. Jej hodnotenie zaznamenalo výrazný prepad hlavne kvôli diskusii o zdanení dividend. Najmä domáci podnikatelia vnímajú tento krok mimoriadne kriticky. Na rozdiel od zahraničných firiem nemajú možnosť presunúť svoje zisky do iného štátu, čím by sa vyhli tomuto opatreniu. Veľmi sporná je aj zamýšľaná retroaktivita tohto opatrenia, ktorú mnohí považujú za protiústavnú.

Nerovné pravidlá, neférová hra

Tretí najväčší pokles zaznamenalo „Uplatňovanie princípu rovnosti pred zakonom“, na čom má nemalú zásluhu stále silno rezonujúca kauza Bašternák. Napriek rozšírenej korupcii a  množstvu podozrení na Slovensku chýba usvedčenie a odsúdenie akejkoľvek vplyvnej osoby, či už politika alebo podnikateľa.

Medzitým sa však podnikatelia musia boriť s byrokraciou a množstvom kontrol, rastúcim daňovým a odvodovým zaťažením a nefunkčným súdnictvom. V mnohých to vyvoláva nedôveru vo funkčnosť štátu a jeho inštitúcií. Pozitívne hodnotili respondenti všetky položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo nej získal pozitívne hodnotenie už iba „Prístup k finančným zdrojom“, ktorý si drží pozitívne hodnotenie už dlhodobo.

Historický vývoj indexu v jednotlivých štvrťrokoch v percentách.

 

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu. Poznámky k metodológii: Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 61. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Slovensko s guľou na nohe? Ako mu pomôcť zbaviť sa zbytočnej príťaže?

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Okt 062016
 
 6. Október 2016

Jedným z riešením môžu byť pracovníci z krajín, ktoré zatiaľ nie sú členmi Európskej únie, pripravujú sa však na vstup a sú Slovensku kultúrne blízke.

Situácia na slovenskom trhu práce sa vyvíja v prospech záujemcov o zamestnanie. Dlhodobo vysoký hospodársky rast, príchod investorov a rozširovanie prevádzok existujúcich firiem výrazne zvýšil dopyt po pracovných silách. Firmy už zjavne využili všetky rezervy v podobe reorganizácie existujúcich, externých a dočasných zamestnancov, či nadčasov.

Prostredníctvom najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk sa na trhu ponúka viac ako 58-tisíc pracovných miest, UPSVAR registruje cez 43-tisíc voľných pozícií. Rast nových pracovných ponúk v sektore služieb dosiahol medziročne 40 percent, v oblasti priemyselnej výroby tento nárast predstavoval približne 30 percent.

 

 Napriek vyše štvrť miliónu voľných uchádzačov v štatistikách, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, hlásia firmy dlhodobý nedostatok pracovných síl. Dotýka sa to takmer všetkých sektoroch hospodárstva a služieb, vrátane verejných služieb ako je zdravotníctvo.

Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s Inštitútom INEKO pripravili štúdiu Nová krv pre slovenskú ekonomiku. V prvej časti sa zaoberá možnosťami a potenciálom zamestnávať ľudí zo zahraničia, najmä z nečlenských krajín Európskej únie. Štúdiu  si môžete stiahnuť tu.

Susedia, ale aj Rumuni, Srbi a Ukrajinci

Zamestnávatelia hľadajú všetky možné spôsoby prilákania pracovnej sily na domácom trhu práce – investujú do pracovných veľtrhov, rozvíjajú spoluprácu so školami a študentmi počas ich štúdia, zapájajú sa do duálneho vzdelávania, robia osobitné nábory v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a ďalšie. Efektivita týchto nástrojov je však výrazne nižšia ako v minulosti.

Práve to je dôvodom, prečo sa obracajú na pracovnú silu zo zahraničia. Dopyt je najmä po pracovníkoch z Českej republiky, Maďarska a Poľska, v poslednom čase aj Chorvátska, Rumunska, Bulharska, či Srbska a Ukrajiny. V prípade vysoko sofistikovaných alebo špeciálnych činností ide aj o občanov Rakúska, Talianska, Dánska, Ruska, Indie, Číny, Vietnamu, Turecka a ďalších krajín. Podľa štatistík UPSVAR je najviac cudzincov pracujúcich v SR z Rumunska (6279), nasleduje Česko (3300), Poľsko (3062), Maďarsko (2957), Srbsko (2147) a Ukrajina (1575).

Byrokracia, čas, objemy

Ako náhrada nedostatočnej ponuky pracovníkov na trhu práce sa ponúkajú občania kandidátskych krajín EÚ, najmä Ukrajiny, Srbska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska a iných. Dodržanie všetkých postupov, povinností a zákonných lehôt pri zamestnávaní cudzincov z krajín mimo EÚ na slovenskom trhu práce je však pre zamestnávateľa mimoriadne náročné. Platí to aj v prípade veľkých firiem, ktoré zvyčajne dokážu takéto náročné administratívne pravidlá ľahšie plniť, píše sa v štúdii.

V posledných rokoch sa preto prílev cudzincov na pracovný trh v Slovenskej republike celkovo oslabuje. Tento trend je citeľný najmä od roku 2011, keď sa sprísnili pravidlá zamestnávania a procedúry overovania vhodných uchádzačov spomedzi nezamestnaných občanov Slovenskej republiky. Ich prílev zabrzdila aj ekonomická kríza a pokles zamestnanosti.

Vidieť to aj zo štatistík nových prihlášok na pobyt na Slovensku od Eurostatu. Veľkú časť z nich tvoria v posledných rokoch občania Slovenska, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Prílev cudzincov takmer ustal najmä pri krajinách ako je Srbsko alebo Ukrajina.

Nedostatok pracovných síl je však rizikom pre hospodársky rast Slovenska, príchod nových investorov a rozširovanie prevádzok existujúcich spoločností v priemysle, službách, doprave, logistike, poľnohospodárstve a inde.

Na trhu práce sa očakáva pokračovanie tvorby nových pracovných miest. Do roku 2018 by sa malo vytvoriť približne 84-tisíc nových miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. Pokiaľ sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa presunúť do iných krajín.

Blíži sa zima

Slovensko navyše začína trpieť nízkym počtom narodených detí a zhoršovaním demografickej štruktúry. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa od roku 2012 zastavil rast počtu obyvateľov v produktívnom veku a začal sa jeho pokles. V blízkej budúcnosti tak začne byť limitujúcim faktorom vyššieho ekonomického rastu ponuková strana trhu práce, tvrdí RRZ.

Významnou výzvou bude podľa jej analýzy nájsť spôsob, ako zvýšiť počet pracovných síl, či už prostredníctvom zapojenia väčšieho počtu dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych alebo zvýšenia čistej migrácie, prípadne zvýšiť celkovú produktivitu v hospodárstve.

Približne do konca 90. Rokov minulého storočia ešte počet obyvateľov rástol vďaka vysokému počtu narodených detí, od roku 2000 sa však prakticky nemení. Okolo roku 2010 sa na prírastku obyvateľstva opäť prejavila odsunutá vyššia pôrodnosť tzv. Husákových detí, jej dopady však brzdia vysoké čísla vysťahovalectva. Počet obyvateľov Slovenska sa preto naďalej zvyšuje iba kozmeticky (okolo 5000 ročne).

Ak sa má Slovensko a jeho ekonomika rozvíjať a pokračovať v doterajšom silnom raste priemyslu, služieb a obslužných činností, musí sa zaoberať zvyšovaním ponuky pracovných síl na trhu práce. Brzdiť a blokovať príchod záujemcov o prácu zo zahraničia sa v medzinárodnom kontexte zdá byť nelogickým postojom.

Oveľa rozumnejšie by bolo stanoviť si priority pri podpore zamestnávania cudzincov a zjednodušení ich dočasného alebo trvalého príchodu do krajiny tak, aby prispeli k ekonomickému rastu a prosperite krajiny a na druhej strane vhodne doplnili domácu ponuku voľných pracovných síl na trhu práce. Pomohlo by to odstrániť aj riziká rozpadu penzijného systému, fiškálnej nerovnováhy a nedostatočného sociálneho zabezpečenia v budúcich desaťročiach.

Návrhy vyplývajúce zo štúdie Nová krv pre slovenskú ekonomiku

  1. Uľahčenie režimu krátkodobého a dlhodobého zamestnávania občanov z nečlenských krajín EÚ, najmä kandidátskych, možnosti zlepšenia špeciálneho štatútu a režimu pre etnických Slovákov.
  2. Návrh špeciálneho režimu pre prioritné odvetvia (IT priemysel a centrá zdieľaných služieb,  priemyselná výroba, zdravotníctvo a sociálne služby, veda a výskum).
  3. Dočasné a sezónne zamestnávanie – zvýšenie flexibility pracovnej sily a výrobnej kapacity najmä v prípade sezónnej výroby a sezónnych výkyvov.
  4. Skrátenie doby potrebnej na overenie, či možno pracovné miesto obsadiť uchádzačom z databázy nezamestnaných, kvartálne, či mesačné namiesto jednorazového overovania.

DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

 

 

 

v spolupráci s  

 

 

Partneri projektu:

 

 

 

 

 

 

 

Sep 092016
 
 9. September 2016

Podnikateľské prostredie na Slovensku je známe veľmi častými zmenami zákonov, legislatívnou neistotou, podnikatelia musia veľmi pozorne sledovať, ktoré zmeny sa ich dotýkajú a čo budú pre nich znamenať.

Dôsledkom je, že sa nemôžu naplno venovať svojmu podnikaniu a musia sa zaoberať napĺňaním byrokratických požiadaviek, právnickým a účtovníckym problémom a podobne. Predražuje to ich podnikanie, zhoršuje to ich schopnosť konkurovať svojim kolegom z okolitých krajín a hlavne ich to demotivuje rozširovať svoje podnikanie, zlepšovať služby a zavádzať inovácie. Pre Slovensko je to akoby guľa na nohe, s ktorou má súperiť na dráhe s pretekármi s iných krajín, ktorí majú podstatne menšie závažie, alebo ho vôbec nemusia za sebou vláčiť.

Legislatívna smršť

Podľa prieskumu, ktorý na jeseň 2015 vykonalo ZMPS patrí „stálosť legislatívy a frekvencia zmien“ medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku – v prieskume sa umiestnila na treťom mieste.

Slovensko skutočne v posledných rokoch zasiahla doslova „legislatívna smršť“ – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie.

 V roku 2015 sa počet noviel v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o viac ako 56 %. Niektorý z desiatich zákonov zásadne ovplyvňujúcich podnikanie sa teda v roku 2015 menil v priemere každého 9,36 dňa.

Inak povedané, miesto toho, aby sa podnikatelia venovali biznisu, riešia zhruba raz za 10 dní novelu nejakého významného zákona. Ako podnikatelia by sme chceli spoločne poukázať na škodlivosť takejto aktivity politikov a vyzvať ich, aby ju zastavili a priniesli do tvorby zákonov systém, logiku, udržateľnosť a stabilitu.

Brzda nebrzdí

Zmeny zákonov v ekonomickej oblasti by od 1.10.2015 mali najprv prejsť procesom, ktorý sa nazýva posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie. Jednotná metodika je záväzná pre ministerstvá a štátne inštitúcie, ktoré zákony predkladajú. Mala by to byť brzda, ktorá spomalí legislatívnu smršť, zabráni príchodu nezmyselných zmien, pomôže identifikovať úpravy, ktoré by podnikateľské prostredie zhoršili. Ako sa však táto jednotná metodika dodržiava? Zdá sa, že brzda nebrzdí.

Počet predložených materiálov Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov:
Unikátnych (bez ohľadu na fázu predloženia), v prípade slov-lexu len výber (vplyv na podnikateľské prostredie – PP)

280

Z toho s identifikovaným vplyvom na PP

154

Z toho počet predložených materiálov, pri ktorých predkladateľ nedodržal postup podľa JM (len z hľadiska identifikácie vplyvu na PP!), tzn. neinformoval MH SR o príprave materiálu, aby rozhodlo (na základe odporúčania CLR), či je potrebné vykonať pred predložením na predbežné pripomienkové konanie konzultácie s dotknutými podnikateľskými subjektmi

62

                                                                                                                                                         Z toho

  • rovno do predbežného pripomienkového konania (PPK)

18

  • rovno žiadali o skrátené PPK

14

  • rovno na záverečné posúdenie po ukončení medzirezortného pripomienkového konania (MPK)

27

  • žiadali o poskytnutie výnimky z JM v čase, keď prebiehalo MPK

3

Miera procesných nedostatkov spomedzi materiálov predložených na posúdenie a v ktorých CLR identifikovalo vplyv na podnikateľské prostredie (podiel # materiálov, ktoré nedodržali postup podľa JM a celkový # materiálov s identifikovaným vplyvom na PP)

40 %

CLR – Centrum lepšej regulácie, Slovak business Agency, PPK – predbežné pripomienkové konanie Stálej pracovnej komisie na posudzovanie vybraných vplyvov (pred MPK), MPK – medzirezortné pripomienkové konanie

 V skratke, podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich bola s vplyvom na podnikateľské prostredie. Z nich skoro polovica bola takých, pri ktorých predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky.

Žiadostí o výnimku a žiadostí o skrátené pripomienkové konanie bolo niekoľkonásobne viac, ale vzhľadom na predchádzajúcu informáciu o príprave materiálu boli tieto ostatné v súlade s jednotnou metodikou.

 Legislatívny proces od 1.10.2015

 

Predkladatelia, ktorí nepostupovali v súlade s JM:

rezort počet predložených materiálov, pri ktorých predkladateľ nepostupoval v súlade s JM
MDVRR SR

11

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR

9

MF SR

9*

ÚNMS SR

8

MPaRV SR

7

MŽP SR

6

MH SR

5

ÚVZ SR

3

MV SR

2

MZ SR

2

MS SR

2

NBS

1

MŠVVaŠ SR

1

NBÚ

1

MPSVaR SR

1

* pri balíku 6 daňových zákonov MF metodiku formálne splnilo (PPK zrelizovalo až po začatí MPK), ale de facto porušilo, pretože na PPK vyhradilo 2-3 pracovné dni

Zdroj: Centrum lepšej regulácie, Slovak Business Agency, september 2016.

Sme teda presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad na vplyvy na spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu, či prílepky. To všetko prispieva k neprehľadnému prúdu noviel, v ktorých sa najmä malí a strední podnikatelia nemajú šancu vyznať.

Zjednodušiť podnikanie

Na základe tohto obrovského a neprehľadného množstva zmien, ktoré sa na podnikateľov valia sme sa rozhodli spoločne navrhnúť niekoľko krokov, ktoré by pomohli. Ušetrili by podnikateľom veľmi veľa energie a času, ktoré musia namiesto do podnikania vložiť do štúdia a zavádzania zmien vo svojich spoločnostiach.

1)      Jednotný termín účinnosti ekonomických zákonov 1 – 2x do roka

V súčasnosti zákony platia od rôznych dátumov kedykoľvek v polovici mesiaca, čo je neprehľadné a veľmi ťažko sledovateľné najmä pre malé a stredné firmy. Navrhujeme, aby zákony vstúpili do platnosti vždy napríklad od 1. januára a 1. júla kalendárneho roka. To by pomohlo sprehľadniť zmeny a ukázalo by aj na ich množstvo, čo by pomohlo robiť ich uvážlivejšie a premyslenejšie.

2)      Princíp one in, one out, limity počtu noviel zákonov

Podľa neho by sa pri tvorbe nového zákona muselo počítať s tým, že nejaký iný zákon alebo zákony sa ním nahradia. Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený – napríklad dvakrát za päť rokov.

3)      Zlepšenie prehľadnosti legislatívneho procesu a zmien v zákonoch

Navrhované zmeny v zákonoch sú často nejasné, ťažko identifikovateľné a výsledné znenie zákona je často pochopiteľné iba pre právnikov. Veľmi by napríklad pomohlo zverejňovanie zmien cez klasické sledovanie zmien, známe z programu MS Word. Tiež navrhujeme vytvorenie špeciálneho portálu, kde by sa verejnosť mohla jednoducho zoznámiť s pripravovanými zmenami, ako aj s výsledným znením zákona s vyznačením zmien a prípadne komentármi, ktoré vysvetľujú praktický dopad zákona. Terajšie platformy sú príliš zložité a byrokratické, zle štruktúrované.

4)      Rada pre regulačnú politiku

Podobne ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vniesla zodpovednosť a nestranný pohľad odborníkov do hospodárenia štátu, podobný prínos by mohla mať aj nezávislá rada, ktorá by analyzovala legislatívu a jej dopady na podnikateľské prostredie. Súčasné vyjadrenia ministerstiev o dopade noviel na podnikanie sú často zjednodušené a účelové.

Tieto kroky by pomohli zlepšiť podmienky na podnikanie pre všetkých občanov Slovenska. Veríme, že to bude prínosom pre celú ekonomiku Slovenska, povzbudí ľudí v podnikaní, investovaní a inováciách. Bude to podporou pre ekonomický rast, zamestnanosť a konkurenčnú schopnosť slovenských firiem.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

Júl 252016
 
 25. Júl 2016

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto zníženie byrokracie pridalo podnikateľom nové druhy povinností, ktoré štát nedokáže zvládnuť. Hrozí im vysokými pokutami. 

Tvorcovia nových ekonomických zákonov na Slovensku sa často odvolávajú na to, že za ich zavedením sú „povinnosti voči Bruselu“. Býva to však iba zámienka zaviesť podnikateľom nové povinnosti a obmedzovať podnikateľské prostredie.

Z Analýzy nákladov a prínosov pre malé a stredné podniky, ktoré vypracovalo Centrum lepšej regulácie pri Slovak Business Agency (SBA) vyplýva, že zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov je dôsledkom gold-platingu, čiže nemá pôvod v legislatíve EÚ. Platí to o až 99 % nákladoch nových povinností pre podnikateľov, ktoré zaviedol.

Príklad pre Európu

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva vládu na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov, čo podporí ekonomický rast a tým aj zamestnanosť, okrem iného jeden z cieľov slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Praktické kroky týmto smerom by boli najlepším dôkazom, že Slovensko takéto vyjadrenia myslí vážne a chce v nich ísť Európe príkladom. Namiesto toho niekoľko dní pred začiatkom svojho predsedníctva uviedlo do platnosti zákon, ktorý je nezmyselný, slúži na zvýšenie byrokracie a nakoniec ani nemá pôvod v európskej legislatíve.

Zákon 351/2015 Z.z o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinný od 18. júna. Slovenským podnikateľom z neho vyplývajú nové druhy povinností. Napriek tomu, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odôvodnilo jeho prijatie povinnosťou transponovať smernicu 2014/67, väčšina novo prijatých  povinností pre podnikateľov nemá pôvod v legislatíve EÚ, píše sa v analýze Centra lepšej regulácie: 

  1. podľa smernice je povinné ustanoviť zodpovednosť odoberateľa služby na území SR za nevyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi subdodávateľa len pre zamestnancov v oblasti stavebníctva a existuje i možnosť zbaviť sa zodpovednosti; slovenský zákon ustanovuje túto zodpovednosť absolútne na všetky prípady a neumožňuje zbaviť sa jej,
  2. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa písomne informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný; slovenský zákon však  túto povinnosť zaviedol,
  3. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa uzatvoriť písomnú dohodu s domácim zamestnancom v prípade jeho vyslania; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol,
  4. smernica neustanovuje absolútnu objektívnu zodpovednosť podnikateľa pri prijatí práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby poskytovateľom služby, resp. dodávateľom prác; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol.

Zákon tiež prináša veľké množstvo byrokracie v podobe nových administratívnych úkonov, hrozbu vysokých pokút (až do 200 000 €) a potenciál vážneho narušenia obchodných vzťahov medzi podnikateľmi.

Centrum lepšej regulácie SBA vypracovalo návrhy opatrení, ktoré by znížili regulačnú záťaž malých a stredných podnikov. Kompletná Analýza nákladov a prínosov pre MSP je na stránke SBA.

Zatraktívniť zamestnávanie

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva ministerstvo na čo najskoršiu novelizáciu spomínaného zákona tak, aby zodpovedal reálnemu životu a neprenášal na podnikateľov kontrolné povinnosti štátu. PAS tiež vyzýva na zníženie výšky odvodov a daní fyzických osôb, ako aj administratívnej záťaže zamestnávania. Tým by sa zjednodušilo a zatraktívnilo legálne zamestnávanie na úkor čiernej práce a podvodov.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Zákon o nelegálnej práci je odtrhnutý od života, v praxi bude nemožné dodržiavať ho dôsledne, iba papierovo

Brusel sa pridal k hlasu podnikateľov, Slovensku odporúča „komplexný plán na odstránenie prekážok v podnikaní“

Jún 222016
 
 22. Jún 2016

Výsledky jednoznačne hovoria o tom, že Slovensko skôr podnikanie obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít.

Podnikateľská aktivita na Slovensku v roku 2015 výrazne poklesla. Obmedzuje ju vysoké daňové a odvodové zaťaženie, administratívna náročnosť, nepredvídateľná legislatíva a zlá vymožiteľnosť práva. Hovoria o tom výsledky medzinárodného výskumu Globálny monitor podnikania (GEM) za rok 2015. Na Slovensku ho uskutočnila Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave spoločne so Slovak Business Agency (SBA). Výsledky nájdete tu.

Výsledky prieskumu medzi expertmi jednoznačne hovoria o tom, že podnikateľské prostredie na Slovensku skôr podnikateľskú aktivitu obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít. Výnimkou sú len dve položky, a to prístup k fyzickej infraštruktúre, energiám a službám, ako aj prístup k infraštruktúre komerčných služieb pre ich podnikanie.

Vo všetkých ostatných oblastiach vidia experti rezervy. Najproblematickejšia je vládna politika z hľadiska byrokracie a daňového zaťaženia podnikania, systému vzdelávania na základných a stredných školách, transferu poznatkov vedy a výskumu do podnikateľských aktivít, ako aj kultúrnych a spoločenských noriem, ktoré súvisia s vnímaním a podporou podnikania.

Odborníci za najpálčivejšie obmedzenia podnikania pokladajú chronické problémy, ako sú vysoké odvodové a daňové zaťaženie, administratívna náročnosť, komplikovaná a nepredvídateľná podnikateľská legislatíva, problematická vymožiteľnosť práva či stále prítomná korupcia, zistila v prieskume GEM 2015 Univerzita Komenského.

Pokles nálady medzi podnikateľmi vidieť aj z prieskumov Indexu podnikateľského prostredia.

Stále menej stability

Podiel etablovaných podnikateľov na Slovensku, teda tých, čo podnikajú dlhšie ako tri a pol roka klesol na úroveň 5,7 %, čo je pod päťročným priemerom (7%), ale aj priemerom Európy (6,6%). Približuje sa dokonca k historickému minimu z roku 2013 (na úrovni 5,4%). Tento trend je podľa autorov monitoru nepriaznivý aj preto, že Slovensko je pod priemerom krajín, ktorých rozvoj je založený na inováciách (7%) a navyše je predposledné v rámci Višegrádskej päťky.

Podnikateľská aktivita začínajúcich podnikateľov na Slovensku v roku 2015 tiež poklesla, napriek tomu je Slovensko stále nad európskym priemerom. Medzi krajinami Višegrádskej päťky sme na prvom mieste. Motivácia začať podnikať sa mierne zlepšuje v prospech príležitosti zvýšiť si príjem a zlepšiť samostatnosť. Znižuje sa podiel tých, ktorí začínajú podnikať z nevyhnutnosti. Najvyššiu počiatočnú aktivitu má Bratislavský kraj (14,2%). Nad päťročným priemerom je aj Nitriansky a Banskobystrický kraj, Košický, Trnavský a Trenčiansky sú výrazne pod priemerom Slovenska.

Podiel tých, ktorí vidia vo svojom okolí príležitosti na podnikanie sa na Slovensku zvyšuje, ale so svojimi 26,4 %-ami je výrazne pod priemerom Európy (36,7%). Spoločenské postoje k podnikaniu sa nezmenili. Na Slovensku je veľmi nízke vnímanie podnikania ako kariérnej voľby. Vnímanie podnikania v spoločnosti má negatívny vplyv na rast podnikateľských aktivít. Dôvera Slovákov vo vlastné schopnosti má však počas piatich rokov rastúci trend. Až 52,4% opýtaných na Slovensku verí, že má schopnosti začať podnikanie, zatiaľ čo to isté si myslí iba 43,1% Európanov.

Podnikateľov najviac hnevá súdnictvo, byrokracia, korupcia a nespravodlivosť.

Seniori podnikajú zriedka

Mladí začínajúci podnikatelia (18 – 24 rokov) sú jedinou kategóriou, ktorá dosahuje hodnoty nad európskym priemerom, ale aj tá zaznamenala prudký medziročný pokles o 6% (z 18,2 na 12,1°%) a Slovensko kleslo z prvého miesta v Európe na štvrté. Podnikanie seniorov je tradične v druhej polovici európskeho rebríčka. Platí to tak v kategórii začínajúcich (hodnota Slovenska je 3,5%, európsky priemer je 4,2 %) aj etablovaných podnikateľov (5,9%, európsky priemer je 8,4%).

Podnikateľská aliancia Slovenska už roky upozorňuje, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa stále zhoršuje, ako potvrdzuje aj prieskum GEM 2015. Nedávno PAS navrhla tri jednoduché opatrenia, ktorými by Slovensko mohlo výrazne zjednodušiť život najmä malým štartujúcim firmám a povzbudiť ľudí rozbehnúť svoje podnikanie. Ako krajina predsedajúca v 2. polroku 2016 Rade EÚ by tak bolo Slovensko vzorom zníženia byrokracie a podpory ekonomického rastu v Európe:

  1. Platnosť všetkých nových zákonov a noviel, ako aj vyhlášok, nariadení a ďalších administratívnych nástrojov nastaviť vždy buď od 1. januára, alebo od 1. júla bežného roka.
  2. Zmeniť fungovanie Jednotných kontaktných miest tak, aby na nich podnikatelia mohli jednou návštevou vybaviť všetky administratívne povinnosti. Zaviesť povinnosť pre verejné orgány, aby si samy vyžiadali všetky potrebné podklady od iných orgánov.
  3. Čo najskôr zrušiť desiatky nezmyselných byrokratických povinností podnikateľov, ktoré pre štát a jeho občanov nie sú ničím prínosné, sú iba mrhaním času a energie. Príklady tu.

Globálny monitor podnikania (GEM) je najväčšia svetová štúdia o podnikaní. V roku 2015 sa doň zapojilo 62 krajín. Na rozdiel od väčšiny iných výskumov, ktoré sú zamerané na nové, prípadne malé a stredné podniky, GEM skúma správanie jednotlivcov pri začínaní a riadení podnikania, ako aj ich postoje k podnikaniu. To poskytuje detailnejší obraz podnikateľskej aktivity v porovnaní s oficiálnymi národnými štatistickými údajmi.

GEM sa realizuje od roku 1999. Slovensko sa do neho zapojilo po prvýkrát v roku 2011. Národným koordinátorom projektu je Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Jej hlavným partnerom v tomto výskume je Slovak Business Agency.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí