jún 182018
 
 18. júna 2018

Ústavný súd je kľúčovou inštitúciou aj pre podnikateľov. PAS preto žiada poslancov NRSR, aby prijali také pravidlá, ktoré umožnia súd obsadiť osobami s vysokým odborným a morálnym kreditom.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) víta snahu vlády upraviť pravidlá pri voľbe ústavných sudcov tak, aby bola posilnená ich legitimita, vrátane zavedenia verejného vypočutia kandidátov a prísnejších podmienok na preukázanie praxe a odbornosti.

PAS dlhodobo poukazuje na vážne problémy, ktorým podnikatelia a nie len oni, čelia v oblasti rovnosti pred zákonom, vymožiteľnosti práva, či rozmáhania sa korupcie.

Ide o dlhodobo problematické oblasti, bez ohľadu na to, ktoré politické zoskupenia zostavovali vládu za posledných 25 rokov. Ústavný súd SR preukázal za svoju existenciu opodstatnenie a kľúčovú pozíciu pri výklade práva a fungovaní demokracie a štátnych inštitúcií.

PAS preto žiada poslancov NRSR, aby pri tvorbe nových pravidiel prijali také riešenie, ktoré dlhodobo vylúči možnosť politizácie súdu, ako nástroja odmeny vybraných politikov a ich pomocníkov. Aby pravidlá voľby ústavných sudcov garantovali, že funkčnosť ústavného súdu nebude závislá od vôle jediného človeka, či úzkej časti politického spektra. Aby sa ústavnými sudcami stali osoby a osobnosti, nie len formálne, ale aj obsahovo odborné, vysoko morálne, s celospoločenským kreditom. Návrhy nedávno prezentované odborníkmi z oblasti práva ¹ považuje PAS za dobré východisko pri príprave kvalitného zákona a odporúča poslancom, aby si ich osvojili vo väčšej miere ako Minister spravodlivosti SR.

PAS preto vyzýva poslancov NRSR, aby tak dôležité pravidlá voľby ústavných sudcov nepodriaďovali úzkym straníckym záujmom a krátkodobým politickým ziskom. Ústavný súd SR je často posledným garantom ústavnosti a demokratického zriadenia, preto poškodzovanie až sprofanovanie jeho činnosti má dopad na schopnosť Slovenskej republiky existovať ako demokratický a prosperujúci štát.

PAS je toho názoru, že len etický, odborný a nezávislý výkon funkcie či už pri tvorbe zákonov v NRSR, ako aj pri výklade práva v pozícii ústavného sudcu, môže zmeniť pozitívnym smerom postoj obyvateľstva k vláde práva a prospešnosť demokracie v SR.

V Bratislave, 18. 06. 2018

¹Pozri: https://viaiuris.sk/aktuality/pravnici-navrhuju-zasadne-zmeny-vo-vybere-novych-ustavnych-sudcov/

máj 232018
 
 23. mája 2018

V pohľade podnikateľov na podnikateľské prostredie v prvom štvrťroku 2018 sa odrazila neistota ohľadom schopnosti politického systému riešiť politické krízy a zistenie, že korupcia a organizovaný zločin siaha do najvyšších úrovní štátu.

Skutočnosť, že pohľad podnikateľov na podnikateľské prostredie sa zhoršil aj v prvom štvrťroku 2018 nie je prekvapujúca. Prispeli k tomu skutočnosti, ktoré vyšili najavo po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej, a to najmä neschopnosť politikov a politického systému prevziať politickú zodpovednosť a riešiť vzniknutú krízu zodpovedne a systémovo. Vážne podozrenia, že korupcia a organizovaný zločin siahajú až do najvyšších úrovní štátu a že sú ním zasiahnuté aj centrálne orgány štátnej moci bol pre mnohých šok.

IPP dosiahol úroveň 45,90 bodu a oproti predchádzajúcemu štvrťroku klesol o 3,41 %. Najhoršie podnikatelia hodnotili funkčnosť politického systému v štáte (-10,16 %) a vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva (-9,34 %). Nasledujú indikátory Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-9,18 %) a Výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu (-8,81 %). Až na piatom mieste je Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily (- 8,36 %).

Z uvedeného možno konštatovať, že podnikatelia vnímajú ako najväčší problém čím ďalej tým väčšie zlyhávanie základných funkcií štátu. V tejto súvislosti sme sa pozreli na vývoj vyššie uvedených kritérií za posledných 12 rokov, ktoré pokrývajú posledný rok vlády M. Dzurindu a všetky vlády R. Fica a I. Radičovej. Z týchto grafov vyplýva, že podnikatelia bez ohľadu na pravicovú či ľavicovú vládu negatívne vnímajú už viac ako dvanásť rokov Vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a Úroveň korupcie na úradoch.

To čo je nóvum za posledných desať rokov je prepad dôvery vo Funkčnosť politického systému v štáte a naopak presvedčenie o Výskyte hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu, ktoré vnímajú podnikatelia najmä v posledných rokoch ako čoraz väčší problém. Za dôležité považujeme ten fakt, že uvedené oblasti sú nevyhnutne potrebné na fungovanie štátu a dôveru ľudí v schopnosť vlády zabezpečiť elementárny výkon práva, základnú spravodlivosť chápanú ako rovnosť šancí, rovnosť pred zákonom a schopnosť štátu očisťovať verejný priestor od ľudí, ktorí porušujú pravidlá.

V porovnaní s týmito základnými predpokladmi existencie štátu ako takého, stojí pohľad na čisto ekonomickú oblasť, akou je Pracovnoprávna legislatíva, o ktorej si podnikatelia nemyslia, že je tak zle spravovaná ako vyššie uvedené veci. Je zrejmé, že dôvera podnikateľov v štát, právny systém a elementárnu spravodlivosť je vážne narušená. Z verejných oblastí podnikatelia ocenili kladne v zásade len stabilný kurz Euro a neutrálne hodnotili prístup k úverom.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak.

Indikátory IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2018
Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

 

Pozn.: Východiskovou hodnotou pre každý indikátor bolo 100 bodov v roku 2001. Graf zachytáva vývoj vybraných kriticky vnímaných indikátorov v ostatných 12 rokoch. Čím nižšia hodnota, tým kritickejšie je hodnotený stav danej oblasti. Zdroj: Index podnikateľského prostredia, PAS.

 

Hodnotenie zákonov za 1. štvrťrok 2018

Z právnych úprav podnikanie najviac poškodí nový Zákonník práce V prvom štvrťroku 2018 vstúpili do platnosti viaceré právne úpravy, ktoré majú značný dopad na podnikateľské prostredie. Z prieskumu PAS vyplýva, že podnikateľom najviac prekážajú úpravy v Zákonníku práce (-40,63 bodu na škále od -300 do 300 bodov), najmä mzdové zvýhodnenia za prácu v noci, sviatok, nadčas a počas víkendu. Podnikatelia súčasne upozorňujú na vysoké odvodové zaťaženie, zníženú konkurencieschopnosť a žiadne zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by kompenzovalo vyššie náklady. Vyššie mzdy si medzičasom vyžiadal trh v dôsledku nedostatku kvalifikovaných ľudí, preto nebolo nutné takto radikálne a plošne zvyšovať mzdové náklady. Podnikatelia by privítali rozloženie zvyšovania na dlhšie časové obdobie.

Novela zákona o podpore okresov bola hodnotená mierne pozitívne (+9,07 b.) a to i napriek tomu, že podnikatelia sa sťažujú, že reálne je v praxi tento nástroj ťažko použiteľný kvôli vysokej byrokracii a nastaveniu podmienok. Pozitívne ocenili podnikatelia zákon o službách zamestnanosti (+16,18 b.), ktorý zľahčuje zamestnávanie cudzincov v okresoch, kde je najväčší nedostatok zamestnancov a tiež zákon o regionálnej pomoci (+19,11 b.), ktorý smeruje štátne dotácie do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Pozitívne bol hodnotený aj zákony o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (+18,32 b.), hoci prináša podnikateľom ďalšie byrokratické náklady.

Pozn.: Podnikatelia v prieskume vyjadrujú mieru súhlasu s vybranými zákonmi, ktoré schválil parlament v sledovanom období, na škále od -3 (absolútny nesúhlas) do +3 (absolútny súhlas) a následne hodnotia dôležitosť zákonov pre podnikateľské prostredie na škále od 0 (nedôležitý) do 100 (strategicky dôležitý). Výsledný rating zákonov vzniká vynásobením miery súhlasu a dôležitosti.

Poznámky k metodológii Indexu podnikateľského prostredia:Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili názor na stav podnikateľského prostredia za tretí štvrťrok 2001. Index začínal na referenčnej hodnote 100. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 65. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2018, čo predstavuje horizont viac ako 16 rokov. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

apr 272018
 
 27. apríla 2018

Podnikatelia na Slovensku trpia nedostatkom pracovných síl. V ankete, ktorej sa zúčastnilo 115 zamestnávateľov, hlási 50 % výrazný nedostatok a ďalších 35 % skôr nedostatok pracovných síl. Zvyšných 15 % nedostatok nepociťuje. Pracovníci chýbajú najmä na pozíciách s hrubou mzdou 500-800 eur mesačne (51 % zamestnávateľov), nasledujú pozície s platom 800-1200 eur mesačne (33 %), viac ako 1200 eur mesačne (10 %) a do 500 eur mesačne (6 %).

Anketu uskutočnila v prvej polovici apríla Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO. Zúčastnili sa jej firmy z priemyslu (36 %), služieb (22 %), stavebníctva (15 %), poľnohospodárstva (13 %), obchodu (11 %) a tiež energetiky a spracovania odpadu (3 %).

Nedostatok pracovníkov sa podnikatelia snažia riešiť najmä zvyšovaním efektívnosti (68 % firiem) a  hľadaním pracovnej sily v zahraničí (50 %). Časť z nich je už ale nútená odmietať zákazky (38 %) či zamestnávať znevýhodnené skupiny, napríklad dlhodobo nezamestnaných, rodičov na materskej dovolenke alebo Rómov (19 %).

Cudzincov firmy zamestnávajú, pretože na domácom trhu už nie je dostatočná ponuka pracovnej sily (40 % firiem), ale aj preto, že voľní pracovníci z domáceho trhu majú podľa nich mzdové nároky nezodpovedajúce ich schopnostiam a zručnostiam (29 %), prípadne nemajú pracovnú morálku (21 %) či kvalifikáciu (11 %).

„Na Slovensku sú nezamestnaní len tí, ktorí nechcú pracovať,“ tvrdí respondentka, ktorej firma sa zaoberá pestovaním ovocia. Spomína skúsenosť, keď pred časom doviezli na zber ovocia autobus Rómov z Bardejova. „Mali slabú pracovnú morálku, preto sme to viac neskúšali. Cudzinci sú podstatne produktívnejší,“ hovorí.

Ďalší respondent súhlasí, že v prvom rade treba zamestnávať občanov Slovenska. „Ak ale ľudia nie sú, treba ich doviezť zvonku, inak sa výroba presunie do zahraničia,“ povedal. Dlhodobý nedostatok pracovných síl je podľa neho najmä v stavebníctve a priemysle.

Prevažná väčšina podnikateľov, ktorí zamestnávajú cudzincov, sú s nimi spokojní (58 % firiem) nespokojnosť vyjadrili len 4 % respondentov. Podľa ich skúseností zarábajú cudzinci v porovnaní s občanmi SR skôr menej (50 %) alebo rovnako (47 %), len minimum respondentov uviedlo, že zarábajú viac (2 %). Cudzinci sú podľa podnikateľov zároveň flexibilnejší (podľa 52 % firiem), ochotní pracovať viac (39 %) a dlhšie (24 %) ako dostupní občania SR.

Podnikatelia vyhľadávajú pracovnú silu v cudzine prevažne priamo (65 %), menšia časť aj prostredníctvom personálnych agentúr (35 %). Tesná väčšina si myslí, že na Slovensku je rozšírené zamestnávanie cudzincov načierno (51 %), zvyšní respondenti majú opačný názor (49 %).

Legislatívne možnosti pružne využívať pracovnú silu z krajín mimo EÚ považuje 29 % podnikateľov za skôr zlé a 26 % za veľmi zlé. Skôr spokojných je 24 % a veľmi spokojných 1 % podnikateľov. Viacerí majú problém získať povolenie na prácu a pobyt od cudzineckej polície, sťažujú sa na dlhý a komplikovaný administratívny proces. Podľa jednej respondentky stojí vybavenie dokladov na jedného zamestnanca 700 eur, napríklad za zdravotnú prehliadku platia 190 eur. Ak ide všetko hladko, pri bezvízovom styku trvá získanie povolenia najmenej 4,5 mesiaca, pri vízovom styku je to najmenej 6 mesiacov. „Rozhodnutie príde často až po sezóne, keď už nikoho nepotrebujeme,“ uviedla.

Podnikatelia sa vyjadrili aj k novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá od 1. mája umožní zamestnať cudzincov zo štátov mimo EÚ jednoduchšie a rýchlejšie v okresoch s nízkou nezamestnanosťou. Spolu 45 % respondentov zmenu víta, 35 % sa k nej stavia skôr negatívne a 20 % sa nevedelo vyjadriť. Podľa jednej z respondentov „novela nerieši nič, lebo uvedenie do praxe sa zadrháva na neochote, neznalosti pracovníkov na úradoch“. Potrebné je podľa nej najmä zrýchliť vybavovanie dokladov a spružniť Zákonník práce najmä pri práci na dohodu a dobu určitú.

 Konkrétne otázky a odpovede:

 

Súhrn individuálnych rozhovorov

Rozhovor 1: Podnikateľ pôsobiaci v stavebníctve využíva cudzincov na sezónnu prácu. Napríklad v jeseni roku 2017 zamestnával 20 cudzincov. Dostupní domáci pracovníci podľa neho nemajú potrebnú kvalifikáciu, chýbajú remeselníci, na stavbách podľa neho často robia čašníci. Keďže nevie nájsť dosť vhodných ľudí, odmieta zákazky. S cudzincami je skôr spokojný, chce ich využívať aj v budúcnosti. Cudzincov zamestnáva výhradne cez personálne agentúry. Agentúry podľa neho vyžadujú pre cudzincov dlhý pracovný čas, tí sú preto málo produktívni, vraj nerobia naplno a urobia menej práce za hodinu. Agentúram platí cca 11 eur na hodinu, pracovníci z toho vraj dostávajú len zhruba polovicu. Sťažuje sa, že agentúram platí príliš veľa.

Rozhovor 2: Podnikateľka z BA kraja pôsobiaca v poľnohospodárstve, pestovanie ovocia. Zo 70 kmeňových zamestnancov je cca 40 z krajín mimo EÚ. Ide najmä o Ukrajincov, ktorí potrebujú pracovné povolenie, nedá sa ich zamestnať sezónne. Firma okrem toho zamestnáva sezónne cca 500 brigádnikov, z toho 90 % je z cudziny, prevažne z Rumunska a Srbska. Skúšajú hľadať aj domácich pracovníkov, oslovujú stredné školy, ale bez výraznejšieho úspechu, mladí podľa nej chcú byť skôr inžinieri, než pracovať vonku alebo manuálne. Len cez prázdniny sa im darí zohnať študentov brigádnikov. Každoročne kontaktujú brigádnikov, s ktorými už majú dobré skúsenosti. Keďže majú dobré kontakty, zatiaľ vedia vyriešiť potrebu pracovnej sily, ale iní ovocinári vraj majú veľké problémy. Na Slovensku sú podľa nej nezamestnaní len tí, ktorí nechcú pracovať. V minulosti doviezli aj autobus Rómov z Bardejova, ktorí ale mali slabú pracovnú morálku, preto to viac neskúšali. Cudzinci sú podstatne produktívnejší. Traktorista u nich zarába v čistom vrátane odmien cca 1000 eur mesačne. Šikovní brigádnici zarobia 50 eur za deň. Cudzincov prihlasujú na cudzineckej polícii aj na úradoch väčšinou priamo, v menšej miere cez personálne agentúry. Vybavenie pracovného povolenia trvá podľa nej 3-4 mesiace, niekedy až 6 mesiacov. Vybavenie stojí cca 700 eur na zamestnanca – pas, doklady k žiadosti o povolenie na prácu a pobyt, výpis z registra trestov zo všetkých štátov, kde predtým pracovali, preklady dokladov, doklady o ubytovaní (napr. list vlastníctva), notár, zdravotná prehliadka za 190 eur, atď. Sezónni zamestnanci (na pol roka) musia splniť tie isté podmienky ako kmeňoví, preto vybavujú povolenie pre všetkých rovno na dva roky. Rumuni sú z EÚ, len pricestujú a pracujú, stačí rodné číslo a prihlásiť ich do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a na Úrad práce. Pre pracovníkov zo Srbska platia rovnaké podmienky ako pre tých z Ukrajiny. Ak ale ide o zahraničného Slováka, môže prísť priamo, stačí vybaviť pobyt. Týchto je ale v ich firme málo, všetci sú už vraj v automobilkách. Cudzincom zabezpečujú ubytovanie. Sťažuje sa na dlhé vybavovanie na Úrade práce, procesné chyby úradníkov. Rozhodnutie často príde až po sezóne, keď už nikoho nepotrebujú. Novela účinná od 1. mája pre nich nič nerieši, keďže už dnes prekračujú limit na 30 % zamestnancov z cudziny. Okrem toho podľa nej uvádzanie zákonov do praxe brzdí neochota či neznalosť pracovníkov na úradoch. Za kľúčové považuje zrýchliť vybavovanie dokladov a spružniť Zákonník práce, najmä zvýšiť časové limity pre prácu na dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o vykonaní práce ako aj spružniť prácu na dobu určitú.

Rozhovor 3: Podnikateľka z BA kraja, ktorá pre iné firmy z celého Slovenska zabezpečuje pracovníkov z cudziny. Ide prevažne o väčšie firmy s vyššou pridanou hodnotou, ktoré hľadajú zamestnancov na pozície vyššieho a stredného manažmentu ale aj bežných zamestnancov napríklad v sektore zdieľaných služieb. Spolu majú vyše 80 klientov, ročne pre nich zabezpečia stovky zamestnancov z celého sveta. Zamestnávatelia podľa nej hľadajú najskôr ľudí na Slovensku, potom v rámci EÚ, až následne krajiny mimo EÚ s bezvízovým stykom a nakoniec aj s vízovou povinnosťou. Výrobné firmy využívajú cudzincov najmä z Ukrajiny a Srbska, často bez pomoci personálnych agentúr. Dopyt po pracovných imigrantoch rastie. Už ani Ukrajincov však podľa nej nie je veľa, keďže pre nich väčšinou nie sme cieľová krajina, chcú ísť ďalej na západ. Pri vybavovaní povolení považuje za hlavný problém výkon legislatívy, ktorý často predlžuje celý proces. Úrad práce napríklad často zamieta žiadosti o povolenie na pobyt a zamestnanie pre pracovníka z tretích krajín, pretože ich nevie spárovať s nahláškou voľného pracovného miesta, ktorú už skôr predložil zamestnávateľ. Stane sa tak, ak napríklad zamestnávateľ v nahláške neuvedie, že hľadá pracovníka z tretích krajín (mimo EÚ). Podnikateľka preto navrhuje zrušiť povinnosť uvádzať v nahláške, že zamestnávateľ hľadá pracovníka z tretích krajín. Žiadosti úrady zamietajú aj vtedy, ak nájdu v nahláškach chyby. Podnikateľka preto odporúča zaviesť možnosť dodatočných opráv nahlášky. Ďalším problémom je, že informačný systém, do ktorého zamestnávatelia podávajú nahlášky (portál ISTP), tieto automaticky po troch mesiacoch vyhadzuje. Ak sa teda vybavovanie žiadosti zdrží, môže sa stať, že úrad práce už nahlášku v systéme nenájde a celý proces treba začať odznova. Ak ide všetko hladko, pri bezvízovom styku trvá získanie povolenia najmenej 4,5 mesiaca a náklady na poplatky a preklady sa vyšplhajú na 500-800 eur. Pri vízovom styku je to najmenej 6 mesiacov. Podnikateľka tiež upozorňuje na skreslenie štatistík Ústredia práce o voľných pracovných miestach. Tie totiž vychádzajú z nahlášok, ktoré zamestnávatelia podľa jej skúseností posielajú úradom práce až keď sami nevedia obsadiť pracovné miesto domácim pracovníkom. V čase podania nahlášky už sú rozhodnutí hľadať pracovníka v cudzine a neočakávajú, že im úrad práce pomôže pri obsadení pozície domácim pracovníkom. Nahlášku teda podávajú len preto, aby formálne splnili povinnosť, bez ktorej nemôžu získať žiadosť o povolenie na pobyt a zamestnanie cudzinca. Podnikateľka preto víta, že podľa novely účinnej od 1. mája už nahlášky nebudú potrebné pri nedostatkových pozíciách. Prínosom je aj skrátenie lehoty od podania nahlášky po podanie žiadosti o pobyt z 30 na 20 pracovných dní. Na druhej strane kritizuje zrušenie možnosti vysielania zamestnancov inými firmami a tiež zavedenie podmienky, podľa ktorej firmy so záznamom o nelegálnom zamestnávaní nemôžu zamestnávať občanov z tretích krajín. Uvedená podmienka je podľa nej nereálna, keďže už dnes mnoho významných firiem má záznam a občanov z tretích krajín zamestnáva.

Rozhovor 4: Podnikateľ z BA kraja pôsobil 10 rokov v stavebníctve, teraz pracuje v personálnej agentúre, ktorá vznikla nedávno ako spoločný srbsko-slovenský podnik s cieľom pomáhať zamestnávateľom, ktorým chýbajú pracovné sily. Podľa jeho slov je snahou srbskej vlády zastaviť činnosť mnohých agentúr, ktoré pracujú v tejto oblasti načierno a vytvoriť trh pre agentúry, ktoré budú dodržiavať zákony. Preto vznikla táto firma. Klienti firmy budú najmä zo stavebníctva a priemyslu, kde je dlhodobo po pracovníkoch z cudziny veľký dopyt. Veľké firmy si podľa neho vedia pracovníkov zabezpečiť už teraz, priamo aj s pomocou agentúr. Srbská vláda bude kontrolovať, aby Srbi na Slovensku dostávali také mzdy ako občania SR. Na Slovensku podľa neho tí, ktorí pracovať chcú, už pracujú. Ostatní buď nemajú kvalifikáciu alebo pracujú načierno. Tvrdí, že keď vláda nevytvorí zamestnávateľom vhodné podmienky na dovoz cudzincov, firmy zabuchnú dvere a odídu preč. Súhlasí, že v prvom rade treba zamestnávať Slovákov. Ak ale ľudia nie sú, treba ich doviezť zvonku, inak sa výroba presunie do zahraničia.

Rozhovor 5: Spoluzakladateľ a CEO firmy pôsobiacej v bratislavskom kraji v IT oblasti, má dcérsku spoločnosť aj v ČR. Na Slovensku zamestnáva 75 zamestnancov, z toho jedného z ČR, jednu z Ukrajiny. Pociťujú výrazný nedostatok pracovných síl. Experti na domácom trhu nie sú, alebo sú extrémne drahí. Najrizikovejší sú slobodní bez hypotéky a rodiny, pretože nemajú zábrany odísť ku konkurencii. Chcú hľadať v cudzine – cez agentúru pred tromi rokmi získali zamestnankyňu z Ukrajiny, ktorá je u nich dodnes. Iného Ukrajinca prepustili, lebo nebol šikovný. Cudzincom dávajú rovnaký plat ako domácim. Dovoz kolegyne z Ukrajiny bol veľmi drahý, agentúry si vraj pýtajú success fee vo výške 2-3 mesačných platov. Plus byrokratické pravidlá sú veľmi komplikované. Príchod zamestnankyne z Ukrajiny riešili rok, oni pritom potrebujú ľudí okamžite. Ich klienti nechceli hovoriť po anglicky, musela sa preto naučiť po slovensky. Do budúcna by chceli získať viac ľudí z Ukrajiny, lebo je nám blízka geograficky aj kultúrne. Do úvahy ale vraj prichádza aj Taliansko či Španielsko. Poľský trh je už nasýtený, nie sú tam voľní ľudia. Slovensko nie je pre Ukrajincov vysnívaná krajina, nie je to ich prvá voľba, skôr chcú ísť ďalej na západ. Našou výhodou je geografická, kultúrna a jazyková blízkosť. Kolegyni z Ukrajiny práve končí pracovné povolenie, preto museli vystaviť inzerát na 30 dní (nahlášku na úrade práce). Až potom sa môže uvoľniť pozícia pre cudzinca. Ukrajinka musela absolvovať celú procedúru, akoby žiadala po prvý raz. Urobila procesnú chybu, keď dala žiadosť o pár dní skôr, ako mala. Preto museli dať ďalšiu žiadosť na nové pracovné povolenie, čo celý proces zdržalo. Musela vycestovať na Ukrajinu kvôli potrebným dokladom a podaniu novej žiadosti. Bola vystresovaná, či stihne získať povolenie pred uplynutím platnosti starého. Bolo jej nepríjemné a mala strach z čakania na cudzineckej polícii a z prístupu niektorých úradníkov. Niektorí mali slabú kvalifikáciu, nevedeli jej poradiť. Podnikateľ odporúča, aby aspoň pri expertných pozíciách bol proces rýchlejší a jednoduchší, aby sa veci dali vybavovať elektronicky.

apr 092018
 
 9. apríla 2018

Stanovisko PAS k programovému vyhláseniu Vlády SR

Napriek nezmenenému programovému vyhláseniu PAS vyzýva vládu na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) považuje zotrvanie na pôvodnom programovom vyhlásení vlády Roberta Fica z roku 2016 v zmysle hlasovania Národnej rady SR z konca minulého mesiaca za premárnenú príležitosť. Programové vyhlásenie, ktoré schválil parlament na návrh novej vlády, kopíruje pôvodný dokument z roka 2016. To spôsobilo, že sa v ňom uvádzajú neaktuálne ciele, napríklad znížiť mieru nezamestnanosti pod 10 percent, hoci tú už dnes vykazujú štatistiky omnoho nižšiu.

PAS oceňuje čiastočné úspechy pri stabilizovaní verejných financií. Jednou z požiadaviek bolo znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy, čo sa pravdepodobne podarí do konca volebného obdobia. Na druhej strane PAS vidí široký priestor na zefektívnenie činnosti verejného sektora, napríklad pri presadzovaní takých činností, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. PAS privítala zníženie dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 percent. Nabáda vládu P. Pellegriniho, aby v tomto trende pokračovala a dostala sa k hranici 19 percent, ako to navrhovala PAS v roku 2016. Priestor na kompenzovanie výpadkov v príjmoch vidí PAS v zlepšenom výbere daní, rušení daňových výnimiek, obmedzovaním investičných stimulov či v zastavení dotovania neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia.

V polčase volebného obdobia PAS eviduje, že kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku nie len že stagnuje, ale sa zhoršuje. V celosvetovom rebríčku Doing Business Svetovej banky sa vlani Slovensko umiestnilo na 39. pozícii, čo je v porovnaní s rokom 2016 zhoršenie o 10 miest. PAS apelovala a apeluje na vládu Petra Pellegriniho, aby zohľadnila aktuálny vývoj, zamerala sa na nové odvážnejšie ciele tak, aby sa na konci funkčného obdobia vlády, dostalo Slovensko do dvadsiatky krajín s najlepším podnikateľským prostredím na svete.

Slovensku sa nedarí prekonávať bariéry rozvoja podnikateľského prostredia hlavne v oblasti pretrvávania korupcie, neprimeranej byrokracie, absencie transparentnosti, nízkej úrovne hospodárskej súťaže, nechuti očisťovať verejný život. Podnikatelia stále pociťujú prekážky v zamestnávaní, trápi ich inflácia zákonov, vysoké odvodové zaťaženie a nerovnosť pred zákonom. Napriek hospodárskemu rastu a poklesu nezamestnanosti slovenská ekonomika nevyužíva existujúci potenciál.

PAS žiada vládu P. Pellegriniho, aby konkrétnymi krokmi v nasledujúcich dvoch rokoch prispievala k skvalitňovaniu podnikateľského prostredia, hoci si v programovom vyhlásení nestanovila ambicióznejšie ciele. 09. apríla 2018

feb 152018
 
 15. februára 2018

Index podnikateľského prostredia ďalej klesá, tentoraz ho najviac stlačil nedostatok pracovných síl, zle fungujúci štát a zbytočné administratívne zaťaženie.

Na Slovensku sa podniká stále ťažšie. V štvrtom kvartáli roku 2017 sa podnikateľské prostredie dokonca oproti minulosti zhoršilo ešte výraznejšie. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Index podnikateľského prostredia, ktorý vzniká na základe hodnotenia podnikateľov dosiahol úroveň 47,5 bodu, oproti poslednému hodnoteniu klesol o 2,20 %.

Najväčší prepad oproti poslednému prieskumu zaznamenal indikátor Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov, ktorého pokles bol najvýraznejší od 2. polovice roka 2016 (-5,40%). V minulom období pritom klesol len o necelé tri percentá. Celkovo podnikateľské prostredie najviac trápi nedostatok pracovných síl. Tento indikátor podnikatelia ohodnotili najnegatívnejšie a oproti posledným prieskumom sa stále zhoršuje (-7,26 %).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

 

Z legislatívnych úprav si podnikatelia najviac ťažkajú na novelu zákona o účtovníctve, ako aj zákona o zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z hodnotenie noriem prijatých parlamentom na konci minulého roka, ktoré tiež bolo súčasťou prieskumu. Pozitívne vnímajú novelu zákona o DPH a napriek protichodným reakciám aj novelu obchodného zákonníka. Pri zákone o účtovníctve podnikatelia vnímajú s nevôľou napríklad predĺženie povinnosti archivovať účtovné doklady na 10 rokov.

Podnikatelia hodnotia negatívnejšie najmä  zmeny legislatívy upravujúcej dane, poplatky, investície (-4,80%) či odvody (-5,40). Dôvodom je zrušenie odvodového bonusu pre slabo zarába-júcich, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Koncom roka 2017 vstúpilo do platnosti množstvo právnych úprav, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie. Z vyhodnotenia prieskumu vyplýva, že podnikatelia najviac hodnotia negatívne legislatívne úpravy, ktorých dopad zvyšuje byrokratickú záťaž. Napríklad v podobe dlhšej archivácie účtovníctva, či administratívy spojenej s ochranou osobných údajov v elektronickej evidencií dát.

Negatívne vnímajú podnikatelia aj schválený štátny rozpočet, ktorý počíta s nárastom výdavkov štátu. Zlým signálom hospodárenia štátu je oddialenie cieľa vyrovnaného rozpočtu. Sklamanie potvrdzuje indikátor Efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, ktorý zaznamenal zhoršenie o -5,97%. Množstvo prijatých výnimiek a obmedzení v zákonoch vysvetľuje zhoršenie v indikátore zrozumiteľnosti právnych predpisov  -6,09%.

Podnikatelia naopak vnímajú pozitívne najmä novelu obchodného zákonníka, ktorá má zamedzovať nepoctivým fúziám. Súhlas je evidentný tiež pri novele dani z pridanej hodnoty, ktorá má zrýchliť vyplácanie vratiek DPH, či zvýšiť ich kontrolu a transparentnosť.

Pozitívne hodnotenie zaznamenala  právna úprava, ktorá znižuje byrokratickú zaťaž a zmierňuje hrozbu sankcií v prípade neokamžitého prihlásenia zamestnanca na UPSVaR, či stále širšie zavádzanie digitalizácie do správy daní. Novela o ochrane verejného zdravia sa zasa z pohľadu podnikateľov minula účinku, hoci jej zámerom bolo zmiernenie byrokratickej záťaže pre zamestnávateľov.

Najnegatívnejšie hodnotenie vývoja si v prieskume vyslúžili okrem dostupnosti pracovných síl a byrokracie tradične aj efektívnosť fungovania štátu, rovnosť pred zákonom a vymáhateľnosť práva. Naopak, prieskum zaznamenal zlepšenie v oblasti vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia – nárast o 1,7% oproti 0,4% za predchádzajúci kvartál. Likvidita firiem sa zvýšila o takmer tri percentá, rástli aj kvalita produkcie, či vystupovanie voči partnerom a riešenie sporov. O 2,5 % sa podľa podnikateľov zlepšil aj ich vzťah k životnému prostrediu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)
štvrťrok

3Q 2001

4Q 2001

1Q 2002

2Q 2002

3Q 2002

4Q 2002

hodnota IPP

+2,02 %

+0,69 %

+0,28 %

+0,33 %

+1,09 %

+1,51 %

štvrťrok

1Q 2003

2Q 2003

3Q 2003

4Q 2003

1Q 2004

2Q 2004

3Q 2004

4Q 2004

hodnota IPP

+1,79 %

+0,37 %

+0,31 %

+0,74 %

+1,07 %

+1,48 %

+1,69 %

+1,59 %

štvrťrok

1Q 2005

2Q 2005

3Q 2005

4Q 2005

1Q 2006

2Q 2006

3Q 2006

4Q 2006

hodnota IPP

+1,47 %

+1,57 %

+1,56 %

+1,92 %

+1,35 %

+0,87 %

-0,46 %

-0,30 %

štvrťrok

1Q 2007

2Q 2007

3Q 2007

4Q 2007

1Q 2008

2Q 2008

3Q 2008

4Q 2008

hodnota IPP

-0,91 %

-0,84 %

-1,05 %

-0,94 %

-0,80 %

-2,45 %

-1,49 %

-1,68 %

 

 

 

 

 

 

štvrťrok

1Q 2009

2Q 2009

3Q 2009

4Q 2009

1Q 2010

2Q 2010

3Q 2010

4Q 2010

hodnota IPP

-3,33 %

-4,11 %

-3,49 %

-3,91 %

-3,52 %

-2,61 %

+0,39 %

-0,39 %

štvrťrok

1Q 2011

2Q 2011

3Q 2011

4Q 2011

1Q 2012

2Q 2012

3Q 2012

4Q 2012

hodnota IPP

-0,69 %

-0,51 %

-1,35 %

-2,43 %

-2,24 %

-3,46 %

-3,73 %

-4,43 %

štvrťrok

1Q 2013

2Q 2013

3Q 2013

4Q 2013

1Q 2014

2Q 2014

3Q 2014

4Q 2014

hodnota IPP

-3,84 %

-3,50 %

-2,88 %

-2,72 %

-2,60 %

-1,07 %

-2,58 %

-1,71 %

štvrťrok

1Q 2015

2Q 2015

3Q 2015

4Q 2015

1Q 2016

2Q 2016

3Q 2016

4Q 2016

hodnota IPP

-2,21 %

-2,24 %

-1,75 %

-2,52 %

-1,48 %

-1,74 %

-2,73 %

-2,10 %

 

štvrťrok

1Q 2017

2Q 2017

3Q 2017

4Q 2017

hodnota IPP

-1,81 %

-2,22 %

-1,96 %

-2,20 %

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 66. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.