Okt 192017
 
 19. Október 2017

Prieskum prezrádza, že pre firmy je byrokracia vážny problém, ktorý znižuje konkurencieschopnosť Slovenska. Demotivuje ich v raste a zamestnávaní.

Nezmyselná štátna byrokracia je na Slovensku už roky bariéra, ktorá sa nezmenšuje, ale skôr narastá. V poslednom rebríčku Svetového ekonomického fóra to bola pre manažérov na Slovensku druhá najväčšia prekážka podnikania po korupcii. Aj v Indexe podnikateľského prostredia je byrokracia roky na špičke rebríčka najviac sa zhoršujúcich položiek.

V posledných mesiacoch sa objavila iniciatíva Ministerstva hospodárstva SR na zníženie administratívneho zaťaženia, ktorá navrhla viacero opatrení. Ide však najmä o malé zlepšenia, navyše môže trvať ešte mesiace až roky, kým vstúpia do platnosti.

Rýchly anonymný prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) sa podnikateľov opýtal, či, ako a v čom ich byrokracia najviac postihuje a čo pokladajú za najdôležitejšie zmeniť. Prieskum prebehol od 12. do 17. októbra 2017 a zúčastnilo sa ho 153 podnikateľov z takmer 1200 oslovených.

Viac ako polovica z nich sú manažéri mikropodnikov (ročné tržby do 2 miliónov eur), ostatní z malých a stredných, iba desatina zastupuje veľké podniky.

Podnikajú najmä v službách a priemysle, malá časť v obchode, stavebníctve či ďalších oblastiach.

 Byrokracia znižuje konkurencieschopnosť

Podnikatelia sa jednoznačne zhodujú v názore, že byrokracia nie je len otravná, ale je príťažou, ktorá slovenským firmám bráni súťažiť s konkurentmi z iných krajín. Slovensko to teda stojí vyšší hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, možnosť expanzie firiem na zahraničné trhy a v konečnom dôsledku aj vyššie platy pre zamestnancov, hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. Takmer tri štvrtiny opýtaných to pokladajú za vážny problém, štvrtina čiastočne.

Ako najciteľnejší dopad zbytočného administratívneho zaťaženia vidia podnikatelia prekvapujúco nie finančné náklady, či stratu času alebo energie. Najhoršie je, že ich demotivuje v podnikaní, investovaní, raste či zamestnávaní. Túto možnosť si zvolila viac ako polovica účastníkov prieskumu, zhruba štvrtina si vybrala ako najhoršiu stratu času. Zvyšok pokryli zbytočné straty energie a peňazí.

Najhoršie je zháňať papiere

Na otázku, v čom podnikatelia byrokraciu najviac pociťujú, si vybrali s veľkým náskokom najčastejšie dve možnosti – vybavovanie rôznych povolení, potvrdení a certifikátov, ako aj nahlasovanie rôznych údajov, či štatistík. Treťou najotravnejšou oblasťou je personálna agenda, až štvrtá skončila prekvapujúco daňová a odvodová agenda. Mnohí účastníci dopísali možnosť „všetky“.

Dve najčastejšie zvolené oblasti hovoria o tom, že na Slovensku je toho stále príliš veľa, čo musí podnikateľ úradom nosiť, zháňať a predkladať. Veľkú časť týchto dokumentov však vydáva sám štát, prípadne iný jeho úrad. Robí tak z občana poštára, ktorý svoj čas musí míňať na nosenie papierov medzi úradmi, hoci by si ich mohli doručiť aj samy.

Zaujímavá otázka, ktoré zákony prinášajú najviac byrokracie, išla viac do podrobností. Prekvapuje, že pomerne suverénne víťazia daňové a odvodové zákony, hoci pri predchádzajúcej otázke účastníci dali tejto oblasti iba viac ako desatinu označení. Vyplýva to zrejme z toho, že práve daňové a odvodové zákony si vyžadujú nahlasovanie rôznych údajov a štatistík.

Hneď za nimi skončila pracovná zdravotná služba a zákon o ochrane osobných údajov, či zákonník práce. Výber podnikateľov svedčí o tom, že najmä zamestnávanie je stále administratívne veľmi náročné, čím je náročné najmä pre mikro- a malé podniky, ktoré si nemôžu dovoliť početný personál na zvládnutie tejto agendy. Môže to byť jedna z príčin slabého rastu zamestnanosti v ekonomicky slabých oblastiach, kde sídlia najmä malé firmy, hovorí P. Kremský. Veľa účastníkov dopísala, že by najradšej zvolila možnosť „všetky“.

Jedenkrát a dosť, presunutie byrokracie na úrady

V poslednej otázke mohli podnikatelia navrhnúť, ktoré tri opatrenia by najviac pomohli reálne znížiť byrokraciu na Slovensku. Výrazná väčšina z nich sa priklonila k dvom zásadným krokom, ktoré by boli revolúciou v prístupe úradov k občanom.

Prvým je prenos povinnosti doložiť rôzne potvrdenia, povolenia a vyjadrenia z občana na úrad. Ide najmä o  potvrdenia, ktoré vydáva iný úrad, napríklad výpis z registra trestov, z obchodného registra, katastra, daňového úradu či registra obyvateľstva. Ak ich jeden úrad potrebuje od druhého, môže si ich vyžiadať sám.

Druhým opatrením je „jedenkrát a dosť“ – aby občan nemusel opakovane nosiť úradníkom osobné či firemné dokumenty a údaje ako napríklad rodné listy, sobášne listy, daňové priznania a podobne. Štát by mal povinnosť uložiť si ich v elektronickej podobe do zložky občana či firmy a ak by ich niektorý úrad opäť potreboval, mohol by si ich odtiaľ stiahnuť.

Tieto dve opatrenia označili za najpotrebnejšie vyše dve tretiny účastníkov. Na tretiu priečku sa dostalo zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre 1. a 2. bezrizikovú kategóriu, ktoré sa pripravuje v najbližších týždňoch. Za ním sa umiestnilo výrazné zníženie daňovej a odvodovej agendy mikrofiriem a živnostníkov (podnikateľské a živnostenské licencie), či obmedzenie poskytovania zbytočných štatistických údajov, prípadne jeho digitalizácia.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že ak chce slovenská vláda úprimne znižovať administratívne zaťaženie podnikateľov, mala by to urobiť práve v oblastiach, kde to najviac potrebujú. Je to najmä vybavovanie rôznych potvrdení a dokladanie údajov, listín a podkladov. Vláda má veľkú možnosť zjednodušiť fungovanie štátu a otočiť pohľad na podnikateľa a občana z hlavy na nohy.

Nie občan je tu pre štát a úradníkov, ale úradníci sú platení z peňazí občanov preto, aby im slúžili a usilovali sa čo najviac im uľahčiť život, urobiť čo najviac za nich. Očakávame, že ministerstvo hospodárstva bude presadzovať práve takéto radikálne reformy, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť Slovenska a prispejú k ekonomickému rastu a tvorbe nových pracovných miest najmä v odľahlých regiónoch, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Slovensko sa posunulo v globálnom rebríčku, pomohlo viac leteckých liniek, mobilov, rýchlejší internet a zhoršenie iných

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

 

Sep 272017
 
 27. September 2017

konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra najviac zaostávame v kvalite verejných inštitúcií a podpore talentovaných ľudí.

Slovensko sa tento rok výrazne posunulo v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) vytvára na základe kľúčových ekonomických údajov a prieskumu medzi manažérmi. Tento rok Slovensko postúpilo na 59. miesto, oproti vlaňajšku o šesť priečok nahor. Hovorí to dnes zverejnená Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018.

Zlepšené hodnotenia sa objavujú od roku 2014, keď bolo Slovensko na historicky najhoršej 78. priečke. Najvyššie v histórii bolo na 37. mieste sveta v časoch ekonomických reforiem v roku 2006.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Tohtoročné výsledky naznačujú mierny rast atraktivity Slovenska na investičných radaroch. Celková známka sa posunula na hodnotu 4,33 z 4,28 pred rokom (zo 7), čo možno pripísať aj niektorým krokom vlády s cieľom zjednodušiť podnikanie a znížiť administratívnu náročnosť.

V skutočnosti sa však na zlepšení najvýraznejšie podieľal vyšší počet mobilných liniek, vyššia priemerná prenosová rýchlosť internetu, či rast počtu leteckých liniek. V rýchlejšom postupe nahor nám pomohol aj pokles krajín, ktoré boli vlani pred nami ako Kolumbia, Gruzínsko alebo Rumunsko. Slovensko je napriek posunu stále jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Cyprus, ktorý postúpil o 20 miest. Tesne za nami je Maďarsko, ktoré sa zlepšilo o deväť miest.

Korupcia, vysoké dane, byrokracia

„Hodnotenie Slovenska sa tento rok zlepšilo najmä v kapitolách Makroekonomické prostredie a Technologická pripravenosť, kde však historicky patríme k najlepším na svete. Žiaľ, v oblastiach Kvalita inštitúcií alebo Úroveň inovácií sme pokrok nezaznamenali,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský. PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení takmer 120 účastníkov prieskumu zo Slovenska.

Manažéri aj tento rok najvyššie ohodnotili úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie (5,4), či technologickú pripravenosť (5,1). Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo vyššia úroveň inovácií v krajine.

Za najväčší problém podnikania na Slovensku pokladajú tradične korupciu, na druhé miesto sa tento rok posunula zbytočná štátna byrokracia, ktorá manažérov trápi už viac, ako daňové sadzby. Ďalšími položkami, na ktoré sa firmy sťažujú sú daňové a odvodové zákony, trh práce, či nedostatočné vzdelanie pracovníkov.

„Posun o šesť priečok nahor je úspech, Slovensko by však malo mať ambície dostať sa aspoň do prvej 30-tky,“ hovorí P. Kremský. „Ak by vláda presadila rýchlejšie reformy a radikálnejšie zlepšovala podnikateľské prostredie, krajina by sa stala opäť atraktívnou investičnou destináciou v stredoeurópskej súťaži.“

Slovensko najviac zaostáva v boji proti klientelizmu, efektivite súdnictva, zaťažení štátnou reguláciou alebo využití daňového systému na podporu občanov pri hľadaní zamestnania. V týchto kategóriách je krajina podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 137 štátov sveta.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Susedia poskočili aj sa prepadli

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 137 krajín zo všetkých kontinentov. V prvej desiatke aj tentoraz prevažujú európske ekonomiky, na prvom mieste sa už deviaty rok po sebe drží Švajčiarsko. Singapur na druhej priečke vymenili USA, za nimi ostali Holandsko a Nemecko. Z 9. na 6. miesto poskočil Hong Kong, výrazne sa nahor posunul aj Izrael (z 24. na 16.), Rusko (z 43. na 38.) opačne smeroval Katar (z 18. na 25.).

Zo stredoeurópskych krajín je najvyššie Rakúsko (19.), Česká republika si opäť udržala 31. priečku, kleslo Poľsko (39.) Litva, Lotyšsko alebo Kuvajt.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte a zaujať investorov. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti upozorňuje, že aj desať rokov po kríze ostáva finančný sektor zraniteľný. Pozitívny poznatok je, že stále viac krajín je schopných zavádzať inovácie, musia však väčšmi využiť ich prínosy pre široké masy občanov, čo sa týka najmä Číny, Indie alebo Indonézie. „Tretí záver je, že na to, aby svet zmysluplne využil technologickú revolúciu v priemysle s uplatnením robotizácie a umelej inteligencie, je dôležité zvyšovať flexibilitu pracovníkov aj ich ochranu,“ hovorí zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od marca do mája 2017 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. Partnerom Svetového ekonomického fóra a koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov v máji 2017.

Takmer 120 respondentov zo Slovenska, manažérov veľkých i malých firiem, vyplnilo prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS nemala prístup k tvorbe dotazníkov, hodnoteniu, ani individuálnym odpovediam respondentov. V súvislosti s rebríčkom konkurencieschopnosti neposkytla Svetovému ekonomickému fóru žiadne vlastné dáta alebo analýzy.

 DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Plné znenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Profil Slovenskej republiky (pdf)

Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

Prezentácia k vývoju konkurencieschopnosti vo svete (pptx)

 

 

Aug 172017
 
 17. August 2017

Náklady na prácu by sa firmám zvýšili o 70 eur, pracovník z toho dostane v čistom iba 30 eur, zvyšok zhltne daňový úrad a poisťovne.

V posledných dňoch sa objavujú informácie o  rokovaní tripartity a plánovanom zvýšení minimálnej mzdy na Slovensku od roku 2018 na 480 eur, ktoré navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podnikateľská aliancia Slovenska už v minulosti zverejnila, že odmieta administratívne zvyšovanie minimálnej mzdy od stola, bez ekonomických podkladov a naviazania na ukazovatele výkonu ekonomiky. Zmena kľúčového parametra trhu práce sa stále viac stáva marketingovým nástrojom politikov, ktorým si chcú nakloniť občanov, hoci je to pre krajinu rizikové a škodlivé. Aj zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka oznámil predseda vlády na prvomájových oslavách.

Politické zvyšovanie minimálnej mzdy má ničivé dôsledky na ekonomicky slabé regióny a niektoré odvetvia. Trpia najmä textilný, obuvnícky, elektrotechnický priemysel, ubytovacie a stravovacie, či sociálne služby. Hrozí im prepúšťanie, krach malých firiem, presun do čiernej ekonomiky a ekonomický úpadok slabých regiónov. V štátnom a verejnom sektore sa navyše zamestnancom často nevypláca ani minimálna mzda.

Čistý plat stúpne málo

Namiesto administratívneho zvyšovania hrubej minimálnej mzdy by mala vláda radšej zvýšiť čistú mzdu zamestnancov tým, že zvýši nezdaniteľné minimum a zníži im dane a odvody. Občanov nezaujíma žonglovanie s číslami, ale koľko dostanú na ruku, či na svoj účet.

V prípade zvýšenia minimálnej mzdy od budúceho roka o 45 eur na 480 eur mesačne totiž na tom najviac získa štát a verejné poisťovne. Náklady vrátane odvodov, ktoré za zamestnanca odvádza jeho zamestnávateľ sa totiž zvýšia na 631 eur mesačne, zamestnanec však dostane v čistom iba 403 eur, o necelých 30 viac ako tento rok.

Na daniach a odvodoch však štátu a poisťovniam odíde namiesto terajších 187 až 228 eur mesačne. Pracovník teda bude stáť firmu mesačne o 70 eur naviac, on z toho však dostane iba 30, o zvyšných 40 si prilepšia daňový úrad, Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Už teraz bezdetný pracovník s minimálnou mzdou platí mesačne daň 13,40 eur, od budúceho roka to bude až 20 eur. Dane a odvody už presiahnu polovicu jeho čistého platu.

Vývoj minimálnej mzdy, čistej mzdy a nákladov na prácu za posledné tri roky:

Ako dať ľuďom viac

Recept, ako zvýšiť mzdy nízkopríjmových skupín je jednoduchý – brať im menej peňazí na daniach a odvodoch. Jednou z ciest je zvýšiť hladinu nezdaniteľného minima, ktorá sa už roky zasekla na jednej úrovni. Druhou znížiť odvodové sadzby, ktoré musia firmy platiť za svojich pracovníkov.

Znamenalo by to o niečo nižšie okamžité príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré by sa však čoskoro opäť zvýšili vďaka vyššej zamestnanosti a odbúraním čiernej práce. Vyššie čisté mzdy by sa navyše štátu vrátili cez nákupy občanov a daň z pridanej hodnoty.

Na Slovensku sa podiel odvodov a daní na zárobkoch s rastom platov stále zvyšuje, zamestnanci teda dostanú z ceny práce stále menej. V Strednej Európe sa napríklad Slovensko dostalo na posledné miesto, pokiaľ ide o navýšenie nákladov na pracovníka oproti jeho priemernej hrubej mzde – je to až o 35,2 % viac, čo je vyššie ako v Česku, či dokonca v Rakúsku. V Poľsku, Maďarsku či Rumunsku zaplatí firma za pracovníka na odvodoch len o málo cez 20 % navyše, v Slovinsku je to dokonca 16 percent.

Populistické a škodlivé

V prieskume, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska uskutočnila v máji, sa podnikatelia jasne vyslovili proti zvyšovaniu minimálnej mzdy vládou a označili ho za populistické opatrenie. Za nesprávne ho pokladajú zhruba dve tretiny účastníkov. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.

Naopak, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že vláda by mala určovať výšku minimálnej mzdy iba vo verejnom sektore a nie v súkromnej sfére, ktorú nedotuje ani nefinancuje. Keďže sú však politici presvedčení, že je potrebné regulovať aj platy v súkromných firmách, navrhujeme naviazať zvyšovanie minimálnej mzdy na vývoj inflácie, priemernej mzdy či rastu miezd v štátnej správe.

Vláda by mala tiež stanoviť rozdielnu výšku minimálnej mzdy pre rozličné regióny Slovenska, ako aj pre rozličné odvetvia. Tie totiž prílišným rastom tejto hranice trpia, prichádzajú o pracovné miesta alebo ich vytláčajú do čiernej ekonomiky. Štát tak namiesto získavania daní a odvodov musí financovať sociálne dávky cez úrady práce.

Prečítajte si aj:

Vládne opatrenia pokladajú podnikatelia za populizmus, súhlasia najmä s vyšším nezdaniteľným minimom

Trináste platy oslobodené od daní a odvodov podnikatelia vítajú, ich povinné vyplácanie by však zabrzdilo rast miezd

Jún 282017
 
 28. Jún 2017

Z desiateho na piate miesto globálneho rebríčka poskočilo Švédsko, zlepšilo sa aj Nórsko, Estónsko či Lotyšsko, z okolitých krajín najviac padlo Maďarsko.

Najlepšie na svete sa už niekoľko rokov po sebe podniká v Singapure. Tesne za ním nasleduje Hongkong, Nový Zéland a najlepšie európske krajiny Švajčiarsko a Švédsko. Ostrovné územie Singapur s viac ako 5 miliónmi obyvateľov na juh od Malajského polostrova si vydobylo primát najlepšej krajiny pre podnikanie v hodnotení Superindex PAS už ôsmy raz.

Podnikateľská aliancia Slovenska vytvára Superindex tradične z najčerstvejších údajov štyroch prestížnych globálnych rebríčkov. Každoročne ich vydávajú Svetové ekonomické fórum (WEF), Svetová banka (WB), Heritage Foundation a Transparency International.

 Kozmetické zlepšenie, pokles v rebríčku

Slovensku sa stále nedarí dobiehať podnikateľsky najatraktívnejšie krajiny sveta a výrazne za nimi zaostáva. Tento rok sa jeho index opäť jemne zvýšil o 0,12 na 78,4 bodu, prispeli k tomu najmä lepšie hodnotenia v rebríčkoch Svetového ekonomického fóra a Svetovej banky, či dokonca v Indexe pociťovania korupcie od Transparency International.

Výraznejšie zlepšenie indexu zabrzdil pokles v rebríčku Indexu ekonomickej slobody od Heritage Foundation, kde sa Slovensko posunulo takmer o dva body nadol. V celkovom hodnotení tak zaujalo 38. miesto tesne za Rumunskom, Macedónskom, Portugalskom alebo Španielskom. V rebríčku sa posunulo o tri priečky nadol, poradie však ovplyvnilo pridanie nových krajín do indexu, ktoré sa dostali nad Slovensko.

Z okolitých krajín sa mierne zlepšili Česká republika, Poľsko i Rakúsko, naopak Maďarsko sa opäť zhoršilo a patrí k najviac klesajúcim krajinám na svete. Dostalo sa už na 48. priečku, len o tri stupienky vyššie je Taliansko, Chorvátsko je na 61. a Grécko na 72. priečke na svete.

Najviac nahor smerovali Mozambik, Albánsko či Maroko, naopak prepadli sa Brazília, Čile, Saudská Arábia alebo Venezuela. Tá sa s indexom iba 38,8 nachádza na spodnej priečke vybranej stovky krajín sveta. Tesne nad 50 bodov majú Zimbabwe, Čierna hora, Kamerun a Bolívia.

Biznis raje a biznis peklá

Štáty, ktoré podnikateľom poskytujú najlepšie podmienky majú index tesne pod hodnotou 100 bodov, Singapur, Hongkong a najnovšie aj Nový Zéland ju dokonca tesne prekračujú. V prvej desiatke sú tradične USA, z Európy Švajčiarsko, škandinávske krajiny, či Veľká Británia.

Najväčší skok na popred-ných pozíciách urobilo Švédsko, ktoré sa dostalo z 10. na 5. miesto sveta, Nórsko poskočilo z 13. na 9. priečku. Obe krajiny sa zlepšili najmä v Indexe ekonomickej slobody a v Doing Business od Svetovej banky.

Naopak, USA a Fínsko klesli o dve priečky a Kanada dokonca o päť, keď vypadla z prvej desiatky biznis krajín sveta až na 14. priečku. Dôvodom je najmä výraznejší pokles v rebríčku WEF.

 Superindex je projekt Podnikateľskej aliancie Slovenska, prostredníctvom ktorého PAS od roku 2010 porovnáva vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku a v ďalších krajinách sveta a vyhodnocuje pohyb týchto krajín v renomovaných medzinárodných rebríčkoch.

Superindex je unikátny hodnotiaci nástroj – index indexov podnikateľského prostredia, ktorý v sebe kombinuje výsledky Indexu globálnej konkurencieschopnosti (Svetové ekonomické fórum), Doing Business (Svetová Banka), Indexu ekonomickej slobody (Heritage Foundation) a Indexu vnímania korupcie (Transparency International).

Kompletné údaje si môžete stiahnuť tu.

Viac o projekte

Cieľom projektu je komplexné sledovanie a vyhodnocovanie, ako sa Slovensko kvalitou podnikateľského prostredia približuje alebo vzďaľuje od top 5 krajín s najlepším podnikateľským prostredím na svete. Referenčnou hodnotou indexu je 100 bodov a táto hodnota vyjadruje priemerné skóre 5 krajín s  najlepším podnikateľským prostredím na svete.

Hlavným výstupom projektu je virtuálny rebríček 100 krajín sveta, ktorý zoraďuje krajiny podľa ich výsledkov v uvedených štyroch svetových rebríčkoch. Superindex a virtuálny rebríček aktualizuje PAS raz ročne.

Superindex poskytuje najkomplexnejší pohľad na vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku, pretože našu ekonomiku nehodnotí z pohľadu jednej inštitúcie, ale spája hodnotenia štyroch renomovaných nezávislých medzinárodných organizácií. Neidentifikuje konkurenčné výhody a nevýhody krajín, tie je však možné určiť z jednotlivých indexov a rebríčkov, z ktorých je Superindex vytvorený.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia stále nevidia zlepšenie, okrem justície, korupcie a byrokracie ich silnejšie bolí najmä nedostatok ľudí na trhu práce

Vládne opatrenia pokladajú podnikatelia za populizmus, súhlasia najmä s vyšším nezdaniteľným minimom

Singapur znova najlepšou biznis krajinou sveta, Slovensko sa posunulo na 35. miesto

 

Mar 292017
 
 29. Marec 2017

Uplatneniu ľudí bez práce na trhu bráni slabé vzdelanie, neefektívna podpora regiónov, či bariéry podnikania, vyplýva z analýzy PAS.

Podnikateľská aliancia Slovenska ponúka na základe svojej štúdie desať odporúčaní, ako bojovať s vysokou nezamestnanosťou a podporiť zamestnanie dlhodobo nezamestna(teľ)ných.

Nezamestnanosť na Slovensku v minulých rokoch pomerne rýchlo klesala. Vo februári tohto roka sa miera evidovanej nezamestnanosti dostala podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) už na 8,39 %. Medziročne klesla o 1,70 p. b.

Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol 228 665 osôb. Medziročne to je o 45 537  osôb menej. Celkovo bolo na Slovensku 267 219 uchádzačov o zamestnanie, medziročne o 58 856 osôb menej.

Na druhej strane eviduje UPSVAR vyše 48 500 voľných pracovných miest, portál profesia.sk inzeruje vyše 14-tisíc pracovných ponúk. Mnohí zamestnávatelia zúfalo hľadajú nových pracovníkov, aby mohli rozširovať výrobu, namiesto stoviek sa im však darí nájsť často len niekoľko jednotlivcov.

Napriek vyše 200-tisíc ľuďom, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, sa tieto miesta nedarí zaplniť. Analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorej autorom je Jozef Hajko našla niekoľko dôvodov, ktoré k tomu vedú.

Problémom Slovenska je v prvom rade obrovská dlhodobá nezamestnanosť, slabá rekvalifikácia nezamestnaných, neefektívne vzdelávanie, ale aj nefunkčná podpora rozvoja regiónov a neadresné, nesystémové poskytovanie investičnej pomoci.

Voľné pracovné sily sú teda v iných regiónoch, ako ponuky práce, nie sú dosť vzdelané a schopné zvládnuť ponúkanú prácu. Miestni podnikatelia či investori z iných regiónov nie sú navyše efektívne motivovaní priniesť prácu do regiónov, kde sú voľné pracovné sily.

Štatistiky nezamestnanosti sú navyše nepresné, nezahŕňajú napríklad niektoré odlúčené skupiny obyvateľstva, najmä rómske komunity. To by mohlo počet nezamestnaných zvýšiť o ďalších zhruba sto tisíc ľudí.

Aj to sú dôvody, prečo je nezamestnanosť v Slovenskej republike stále vyššia ako v susedných štátoch. Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti Slovensko dokonca zaraďuje medzi najviac postihnuté štáty Európskej únie. Ak k tomu pripočítame nedostatočne zmapovanú situáciu v uzavretých rómskych komunitách, nezamestnanosť môže byť ešte vážnejším problémom, ako ukazujú oficiálne merania.

 PAS víta opatrenia vlády a jej úsilie ďalej znižovať mieru nezamestnanosti. Na druhej strane však treba konštatovať, že existujú štrukturálne príčiny vysokej a dlhodobej nezamestnanosti, ktoré bránia jej ďalšiemu reálnemu poklesu.

Slovensko má napríklad nevhodnú štruktúru škôl, lebo dosiahnuté vzdelanie absolventov nezodpovedá potrebám trhu práce. Pomer ponuky a dopytu na trhu práce sa v jednotlivých regiónoch výrazne líšia od západu na východ.

Osobitný problém je nízka zamestnanosť rómskych obyvateľov, z ktorých mnohí ani nie sú zahrnutí v štatistike nezamestnaných. Zamestnávateľom zväzuje ruky vysoké odvodové zaťaženie, rigidný Zákonník práce a rýchlo rastúca minimálna mzda.

Doterajšia aktívna politika trhu práce je málo účinná hlavne pri podpore zamestnávania rizikových skupín a dlhodobo nezamestnaných. Vláda slabo reaguje na potreby trhu práce a nedostatočne pripravuje nezamestnaných na obsadenie pracovných príležitostí.

Na znižovanie regionálnej nezamestnanosti sa má zameriavať investičná pomoc pre firmy, no tá tomuto účelu neslúži. Otázny je aj prínos najnovšej formy pomoci najmenej rozvinutým okresom, keďže jej zameranie je odlišné od potrieb podnikov.

 Po vypracovaní analýzy PAS navrhuje desatoro opatrení na znižovanie nezamestnanosti:

  • vypracovať lepšiu metodiku na meranie miery nezamestnanosti
  • využívať najefektívnejšie opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a pravidelne ich vyhodnocovať
  • odbremeniť najnižšie zárobky odpočítateľnými položkami zo sociálnych odvodov, zrušiť alebo aspoň odstupňovať minimálnu mzdu podľa regiónov a veku zamestnancov
  • predstaviť zásadnú reformu vzdelávacieho systému
  • zrušiť štátnu investičnú pomoc prípadne ju udeľovať súťažnou formou a s dôrazom na efektívnosť
  • vytvárať lepšie podmienky na podnikanie v regiónoch
  • prijímať opatrenia, ktoré skvalitňujú podnikateľské prostredie
  • venovať pozornosť podpore malým a stredným podnikom a osobitne živnostníkom
  • poskytnúť samosprávam viac financií a kompetencií, pre prácu s rómskymi komunitami
  • budovať na Slovensku znalostnú ekonomiku.