Okt 152005
 
 15. Október 2005

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2005-2006

Potenciál Slovenskej republiky dosahovať v nasledujúcich rokoch trvaloudržateľný hospodársky rast sa zvýšil. Vyplýva to z aktuálnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2005-2006, ktorú zostavilo Svetové ekonomické fórum. Pozícia SR v rebríčkoch konkurencieschopnosti sa v uplynulých 2 rokoch postupne zlepšovala a nebolo tomu inak ani v tomto roku.

SEF skúma konkurencieschopnosť ekonomík pomocou Indexu rastovej konkurencieschopnosti, ktorý vypovedá o potenciáli ekonomík dosahovať trvalo udržateľný ekonomický rast v strednodobom horizonte. Tento index pozostáva z troch základných komponentov považovaných za hlavné piliere ekonomického rastu, ktorými sú: kvalita makroekonomického prostredia, úroveň verejných inštitúcií a technologická vyspelosť krajiny.

V hodnotení rastovej konkurencieschopnosti obsadila Slovenská republika 41. pozíciu v rebríčku 117 krajín. V minulom roku sa SR umiestnila na 43. mieste. Reálne si slovenská ekonomika polepšila viac ako o dve priečky, nakoľko dve z pätnástich nových krajín zaradených do hodnotenia predstihli SR a znemožnili jej tak postup vyššie. V skupine krajín hodnotených v minulom roku by SR obsadila 39. priečku. V prospech SR vyznieva najmä zlepšujúca sa úroveň technológií, čo súvisiaci najmä s prílevom priamych zahraničných investícií, ktoré sú pre SR významným zdrojom nových technológií. V intenzite transferu technológií bola SR dokonca hodnotená ako štvrtá najlepšia na svete. Naopak, brzdou intenzívnejšieho rastu bola kvalita makroekonomického prostredia, pod ktorú sa podpísala najmä vysoké a neefektívne vynakladané verejné výdavky.

• Jednotkou v hodnotení rastovej konkurencieschopnosti je Fínsko, ktoré sa v posledných piatich rokoch umiestnilo na vrchole už štvrtý krát. Exekutíve tejto severskej krajiny sa darí vytvárať priaznivé makroekonomické prostredie a udržiavať efektívny systém verejných inštitúcií. Súkromný sektor zasa vykazuje intenzívnu náklonnosť k využívaniu nových technológií a naďalej rozvíja inovačnú kultúru. USA, podobne ako minulý rok, obsadili 2. priečku. Vplyv celkovej technologickej dominancie tejto krajiny bol čiastočne oslabený horšou kvalitou verejných inštitúcií a miernou makroekonomickou nestabilitou.

• Severské krajiny si aj v tomto roku udržali prominentné zastúpenie v prvej desiatke. Okrem Fínska sa v top 10 nachádzajú Švédsko (3. miesto), Dánsko (4.), Island (7.) a Nórsko (9.) Vynikajúce umiestnenie dosiahli tieto krajiny aj napriek zaužívanému tvrdeniu, že vysoké daňové zaťaženie a nadštandardné sociálne systémy vo všeobecnosti znižujú konkurencieschopnosť. To naznačuje, že efektivita vynakladania verejných výdavkov je oveľa dôležitejšia ako výška celkového daňového zaťaženia.

• Z iných európskych krajín zaznamenali najvýraznejšie zlepšenie Poľsko (51. priečka; posun o 9 miest nahor) a Írsko (26; + 4). Estónsko si udržalo 20. priečku a je stále najkonkurencieschopnejšou krajinou v skupine 10 nových krajín Európskej únie. Naproti tomu stojí výrazný prepad Grécka (46. priečka; prepad o 9 miest), ktoré sa spolu s Talianskom (47.) a Poľskom stali najhoršie hodnotenými krajinami EÚ. Za prepadom Grécka stojí rast deficitu verejných financií a pesimizmus podnikateľskej sféry ohľadom budúceho hospodárskeho vývoja krajiny.

• Ázijskú ekonomiku reprezentujú v prvej desiatke Taiwan (5. miesto) a Singapur (6.). Japonsko obsadilo v tomto roku až 12 priečku a rozdiel medzi ázijskými lídrami a ním sa v uplynulom roku zväčšil. Taiwan a Singapur sú krajinami, ktorým sa vďaka dobrej hospodárskej politike podarilo za uplynulé desaťročia pozdvihnúť životnú úroveň obyvateľov z chudoby na úroveň najvyspelejších ekonomík sveta.

• Austrália na 10. mieste si oproti minulému roku polepšila o 4 priečky, najmä vďaka zlepšeniu v oblasti inštitucionálnych a technologických ukazovateľov, ktoré sú súčasťou indexu. Verejné inštitúcie tejto krajiny patria k najvyspelejším vo svete, verejné financie vykazujú vysokú mieru stability a k zlepšeniu konkurencieschopnosti krajiny prispela aj nízka miera korupcie. Navyše, austrálske podniky sú veľmi inovatívne a pri svojej činnosti využívajú najmodernejšie informačné technológie.

• Čína a India (49., resp. 50. priečka) vykazujú za posledné roky vynikajúce výsledky v oblasti hospodárskeho rastu. Obe krajiny majú však nedostatočne vyvinuté verejné inštitúcie, čo výrazne komplikuje ich cestu medzi najvyspelejšie krajiny sveta.

• Podobne ako v minulom roku dosiahlo z pomedzi krajín Južnej Ameriky výraznejší úspech iba Čile (23. priečka) a medzera medzi touto krajinou a ostatnými krajinami v tomto regióne narástla na viac ako 31 miest. Tento jav sa na iných kontinentoch nevyskytol. Čile ťaží predovšetkým z kompetentne tvorenej makroekonomickej politiky a kvality verejných inštitúcií, ktorých transparentnosť a efektívnosť dosahuje úroveň EÚ: len 8 z 25 krajín EÚ dosiahlo lepšie hodnotenie verejných inštitúcií.

• Mexiko sa v tomto roku prepadlo o 7 miest a obsadilo 55 priečku. Mexiko spolu s Brazíliou (65; – 8) utrpeli najväčšie straty v hodnotení ich verejných inštitúcií, ktoré okrem iného zohľadňuje nezávislosť súdnictva, klientelizmus, či verejné obstarávanie v krajine. Ani v tomto roku sa nezastavil kontinuálny prepad Venezuely, ktorá v roku 2001 obsadila 65 pozíciu a v tomto roku poklesla o ďalšie štyri priečky na aktuálnu 89 pozíciu. Rozsiahle nepokoje a nestabilita v krajine spôsobili zhoršenie všetkých položiek, z ktorých je index zložený.

• V rámci regiónu stredný východ a severná Afrika sa najlepšie darilo krajinám okolo Perského zálivu. Najlepšie umiestnenie zaznamenali Spojené arabské emiráty a Katar (18. resp. 19. miesto). Podmienky na svetových trhoch zabezpečujú týmto krajinám vysoký ekonomický rast a posilňujú už aj tak vysokú dôveru v miestnu podnikateľskú komunitu.

• Zatiaľ čo väčšina krajín Afriky obsadila spodnú časť rebríčka, aj tu sa nájde niekoľko výnimiek. Juhoafrická republika (42. miesto), Botsvana (48.), Maurícius (52.) a Ghana (59.) si oproti roku 2004 polepšili o 9 miest. Väčšina krajín Afriky čelí problémom vysokej inflácie, slabého medzinárodného kreditu, nerozvinutého bankového sektoru, neefektívnych nákladov na poľnohospodársku politiku, úniku mozgov a tiež (ne)slobody tlače.

Profesor Harvardovej univerzity Michael E. Porter je autorom Indexu konkurencieschopnosti podnikov, ktorý je dôležitým doplnkom Indexu rastovej konkurencieschopnosti. Skúma širokú škálu faktorov, ktoré sa priamo dotýkajú fungovania podnikov, t.j. vyspelosť podnikových procesov a aktuálnu kvalitu podnikateľského prostredia krajiny, v ktorom domáce podniky pôsobia. V rebríčku konkurencieschopnosti podnikov si SR obhájila svoju minuloročnú pozíciu keď obsadila 39. miesto. I keď čiastkové výsledky ukazujú mierne zlepšenie kvality podnikateľského prostredia, ktoré má v tomto hodnotení dominantnú váhu, postup SR smerom vyššie znemožnilo pomalé zlepšovanie podnikových procesov a stratégií. Vedúcu pozíciu si v tomto rebríčku udržali USA, nasledované Fínskom na druhom mieste. Tieto dve krajiny sa držia na prvých dvoch miestach už od roku 1998. USA v tomto roku ťažia najmä zo špičkovej telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry ako aj kvality vzdelávacieho systému. Aj v tomto rebríčku má Európa veľmi silné zastúpenie v top 10. Okrem spomenutého Fínska (2. miesto) sa tu nachádzajú Nemecko (3.), Dánsko (4.), Veľká Británia (6.) Švajčiarsko (7.) a Holandsko (9.) a Rakúsko (10.). Áziu v prvej desiatke reprezentuje Singapur (5.) a Japonsko (8.).

Rebríčky sú zostavované na základe štatistických, verejne dostupných, dát a výsledkov celosvetového dotazníkového prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Súhrnné hodnotenie robí Svetové ekonomické fórum (SEF) v spolupráci s partnerskými organizáciami v hodnotených krajinách. Podnikateľská aliancia Slovenska je oficiálnym partnerom SEF za Slovenskú republiku od roku 2002. Tento rok sa do dotazníkového prieskumu zapojilo rekordných 11 000 manažérov zo 117 krajín. Prieskum mapuje širokú škálu faktorov vplývajúcich na podnikateľské prostredie, ktoré podmieňujú trvaloudržateľný hospodársky rast. PAS touto cestou ďakuje podnikateľom, ktorí svojimi názormi vyjadrenými v dotazníku reprezentovali SR v tomto prestížnom projekte.

Správu o globálnej konkurencieschopnosti zostavuje Svetové ekonomické fórum od roku 1979, čo znamená, že v tomto roku sa jedná v poradí už o 26. vydanie. Kombinácia štatistických dát a informácií z prieskumov dáva jasnejší obraz o faktoroch hospodárskeho rastu. Za ten čas sa stala jedinečným zdrojom informácií o prednostiach a nedostatkoch veľkého počtu ekonomík sveta a umožňuje tak ľahšiu identifikáciu oblastí, ktoré je nevyhnutné reformovať v záujme dosiahnutia vyššej konkurencieschopnosti.

Svetové ekonomické fórum aj v tomto roku pokročilo v teritoriálnej expanzii Správy. Do hodnotenia boli v tomto roku prvýkrát zaradené Albánsko, Arménsko, Azerbajdžan, Benin, Kambodža, Kamerun, Východný Timor, Guyana, Kazachstan, Kuvajt, Kirgizsko, Moldavsko, Mongolsko, Katar a Tadžikistan. V roku 2005 tak Správa hodnotí 117 ekonomík sveta, čo z nej robí najkomplexnejšie porovnanie svojho druhu.

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

V uplynulých rokoch sa v SR podarilo zrealizovať viacero reforiem, ktoré zlepšili kvalitu podnikateľského prostredia. Renomované svetové finančné inštitúcie hodnotia reformný proces vysoko pozitívne. Dalo by sa preto očakávať, že sa tieto tvrdenia odrazia aj v Správe Svetového ekonomického fóra o globálnej konkurencieschopnosti a postup SR v rebríčkoch konkurencieschopnosti sa zrýchli. Tieto predpoklady sa naplnili len čiastočne – v rebríčku rastovej konkurencieschopnosti SR obsadila 41. priečku a v skupine krajín, ktoré boli hodnotené aj minulý rok to predstavuje posun o 4 priečky vyššie. V rebríčku konkurencieschopnosti podnikov však SR stagnuje na 39. mieste. Paradoxne, práve v tomto rebríčku sa posudzuje kvalita podnikateľského prostredia, ktorá si oproti minulému roku zlepšila skóre len nepatrne. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že reformy sú zo strany slovenských podnikateľov ešte stále nedocenené, avšak tento predpoklad vyvracajú výsledky ktoré SR dosiahla pri hodnotení pracovného práva a daňovej reformy, kde SR patrí k svetovej špičke. Odpoveď preto treba hľadať v iných faktoroch, ktoré označujú podnikatelia ako bariéry a hodnotenie ktorých ťahá SR na dno rebríčkov. Iba zvládnutie konkurenčných výhod SR a odstraňovanie jej nevýhod umožnia nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.

Rastová konkurencieschopnosť

Rastová konkurencieschopnosť sleduje tri piliere hospodárskeho rastu: makroekonomické prostredie, kvalitu verejných inštitúcií a technologickú úroveň krajiny.

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami zlepšujúce sa možnosti financovania a skutočnosť, že v podnikateľskej sfére prevláda jednoznačný optimizmus v očakávaní hospodárskeho rastu ekonomiky. Na druhej strane stoja negatívne hodnotené indikátory ako inflácia a výška deficitu verejných financií. Vzhľadom na aktuálny vývoj však možno očakávať, že v tieto dva prvky dosiahnu na konci tohto roka oveľa priaznivejšie výsledky a prispejú k vyššej stabilite makroekonomického prostredie. Veľkým negatívom SR oproti iným krajinám sú vysoké verejné výdavky, ktoré navyše podnikatelia označujú ako málo efektívne. Makroekonomickej stabilite by ďalej mohlo pomôcť zmenšenie úrokových rozdielov medzi vkladmi a úvermi, či zvýšenie národnej miery úspor ale tiež zlepšenie medzinárodného ratingu krajiny; v hodnotení týchto ukazovateľoch sa totiž SR zaraďuje až do piatej desiatky krajín.

Fungovanie verejných inštitúcií vnímajú podnikatelia lepšie ako v minulom roku. Podnikatelia v prieskume naznačili mierne obmedzenie korupcie pri výbere daní a pripájaní podnikov na verejnú infraštruktúru, no oblasti ako klientelizmus, slabá nezávislosť súdnictva a vymáhateľnosť práva, organizovaný zločin, či nedostatočná legislatívna ochrana majetku predstavujú hlavné konkurenčné nevýhody SR v tejto oblasti.. Dôležité je tiež zdôrazniť, že rovnaké negatíva boli identifikované už v minuloročnej Správe a za ostatných 12 mesiacov sa nepodarilo vláde SR urobiť žiadne výraznejšie opatrenia smerujúce k ich odstráneniu.

V technologickej oblasti bola najpozitívnejšie hodnotená otvorenosť krajiny voči priamym zahraničným investíciám (PZI) a transferu technológií. Podmienky pre prílev PZI boli Správou ohodnotené dokonca ako štvrté najlepšie na svete. Ku konkurenčným výhodám slovenskej ekonomiky patrí tiež vysoká flexibilita a schopnosť podnikov rýchlo preberať a využívať technológie zo zahraničia. Pozitívne je hodnotená tiež spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi. Rozporuplne vyznieva hodnotenie faktorov týkajúcich sa informatizácie spoločnosti. Vybavenosť obyvateľstva počítačmi, rozšírenosť mobilných telefónov, počet prístupových miest k internetu a prístup k internetu v školách sú hodnotené ako konkurenčná výhoda Slovenska. Naproti tomu Správa identifikuje ako konkurenčnú nevýhodu SR neschopnosť vlády vytýčiť si priority v podpore rozvoja a propagácie informačných a komunikačných technológií. Vzhľadom na vládny program rozvoja poznatkovej ekonomiky Minerva, ktorého súčasťou je aj časť s názvom Informačná spoločnosť je pravdepodobné, že v budúcom roku získa táto položka oveľa lepšie hodnotenie. Zlé hodnotenie sa ušlo aj konkurencii na poli poskytovateľov internetových služieb, hoci v tejto oblasti možno badať v poslednom období výrazný posun vpred. Z ostatných nedostatkov Správa vymenúva nízke výdavky súkromného sektora na výskum a vývoj, relatívne nízky počet vysokoškolsky a postgraduálne vzdelávaného obyvateľstva a malý počet registrovaných priemyselných patentov.

Konkurencieschopnosť podnikov

Výhodami Slovenska v oblasti podnikateľských praktík a stratégií je predovšetkým ovládnutie a kontrola predaja na domácom trhu, stabilná pozícia podnikov na zahraničných trhoch a úroveň vzdelávania zamestnancov. Najväčším nedostatkom je nízka kontrola a vplyv slovenských podnikov na medzinárodnú distribúciu svojej produkcie. Ďalšou konkurenčnou nevýhodou je povaha konkurenčných výhod, ktorá stále zostáva založená viac na lacnej pracovnej sile a nie na sofistikovanosti procesov a technológií. Správa vyčíta slovenským podnikateľom nedostatočné stimulovanie pracovníkov k zlepšovaniu podnikových procesov.

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, vyzdvihnutá bola najmä otvorenosť krajiny pre zahraničných investorov a žiadne obmedzenia, ktoré by regulovali či diskriminovali zahraničné vlastníctvo na Slovensku. Ďalšími silnými stránkami sú otvorenosť ekonomiky a decentralizácia, ktorú možno vnímať ako priblíženie sa verejnej správy k podnikateľom. V tomto roku sa už medzi konkurenčnými výhodami neobjavili tradičné položky ako dostupnosť vedcov a inžinierov a kvalita vzdelania technického smeru. Je to signál, že vzdelávanie v SR nepostačuje potrebám konkurencieschopnej ekonomiky a potreba reformy vzdelávania je čoraz akútnejšia. Na druhej strane stoja nedostatočné prvky podnikateľského prostredia, ktorými sú slabá letecká infraštruktúra, fungovanie a prístup na lokálne finančné a akciové trhy. Závažnosť týchto negatív je však diskutabilná. Podľa vyjadrení domácich podnikateľov je totiž najväčšou bariérou podnikateľského prostredia vysoké odvodové zaťaženie, ktoré však Správa nesleduje.

Z ostatných oblastí Správa vyzdvihuje najmä daňový systém. SR má siedmy najlepší daňový systém, motivujúci k väčšej ekonomickej aktivite bez škodlivého vplyvu daňovej progresie. Podnikatelia vnímajú celkové daňové zaťaženie ako deviate najnižšie vo svete a efektivitou daňového systému sa SR radí k 10 najlepším krajinám. V hodnotení prijímania a prepúšťania pracovníkov obsadila SR 18. miesto. Slovenskí manažéri pozitívne ohodnotili aj vzťahy na úrovni zamestnanec-zamestnávateľ (23. miesto). Podmienky na zamestnávanie zahraničnej pracovnej sily sú dokonca desiate najlepšie na svete.

Okrem nedostatkov uvedených v predchádzajúcom texte možno na základe výsledkov Správy ešte spomenúť: nedôveru verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov, korupciu pri verejnom obstarávaní a súdnictve, slabú ochrana minoritných akcionárov, vysoké náklady poľnohospodárskej politiky, nízku kvalitu vedeckovýskumných inštitúcií alebo nestabilný legislatívny rámec pre podnikanie.

Piatimi najproblematickejšími oblasťami v podnikateľskom prostredí na Slovensku podľa SEF sú:

1. Neefektívna štátna administratíva (byrokracia)
2. Korupcia
3. Nedostatočná infraštruktúra
4. Prístup k financovaniu
5. Daňová legislatíva (pozn.: komplikovanosť predpisov, nie výška daní)

Svetové ekonomické fórum (www.weforum.org), so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku je nezávislá organizácia, ktorá sa zaviazala zlepšovať stav sveta. Fórum bolo založené s prispením 1000 popredných svetových firiem a pôsobí v duchu rozvoja podnikateľských aktivít, ktoré prispievajú k ďalšiemu ekonomickému rastu a sociálnemu pokroku v záujme celosvetovej verejnosti. Svetové ekonomické fórum, ktoré bolo zaregistrované v roku 1971 ako nadácia, je nestrannou a neziskovou organizáciou, ktorej činnosť nie je viazaná na politické, skupinové alebo národné záujmy. V roku 1995 bol Svetovému ekonomickému fóru pridelený štatút poradnej mimovládnej organizácie Rady OSN pre ekonomické a sociálne otázky.

Indexu rastovej konkurencieschopnosti

 

Index konkurencieschopnosti podnikov

Krajina

Rok 2005

Rok 2004

 

Krajina

Rok 2005

Rok 2004

Fínsko

1

1

 

USA

1

1

USA

2

2

 

Fínsko

2

2

Švédsko

3

3

 

Nemecko

3

3

Dánsko

4

5

 

Dánsko

4

7

Taiwan

5

4

 

Singapur

5

10

Singapur

6

7

 

Veľká Británia

6

6

Island

7

10

 

Švajčiarsko

7

5

Švajčiarsko

8

8

 

Japonsko

8

8

Nórsko

9

6

 

Holandsko

9

9

Austrália

10

14

 

Rakúsko

10

16

Holandsko

11

12

 

Francúzsko

11

12

Japonsko

12

9

 

Švédsko

12

4

Veľká Británia

13

11

 

Kanada

13

15

Kanada

14

15

 

Taiwan

14

17

Nemecko

15

13

 

Austrália

15

13

Nový Zéland

16

18

 

Belgicko

16

14

Kórea

17

29

 

Island

17

19

Spojené arabské emiráty

18

16

 

Nový Zéland

18

18

Katar

19

-

 

Írsko

19

22

Estónsko

20

20

 

Hong Kong

20

11

Rakúsko

21

17

 

Nórsko

21

20

Portugalsko

22

24

 

Izrael

22

21

Čile

23

22

 

Malajzia

23

23

Malajzia

24

31

 

Kórea

24

24

Luxembursko

25

26

 

Španielsko

25

26

Írsko

26

30

 

Estónsko

26

27

Izrael

27

19

 

Česká republika

27

35

Hong Kong

28

21

 

Juhoafrická republika

28

25

Španielsko

29

23

 

Čile

29

29

Francúzsko

30

27

 

Portugalsko

30

33

Belgicko

31

25

 

India

31

30

Slovinsko

32

33

 

Slovinsko

32

31

Kuvajt

33

-

 

Spojené arab. emiráty

33

28

Cyprus

34

38

 

Maďarsko

34

42

Malta

35

32

 

Tunisko

35

32

Thajsko

36

34

 

Cyprus

36

45

Bahrajn

37

28

 

Thajsko

37

37

Česká republika

38

40

 

Taliansko

38

34

Maďarsko

39

39

 

Slovenská republika

39

39

Tunisko

40

42

 

Grécko

40

41

Slovenská republika

41

43

 

Litva

41

36

Juhoafrická republika

42

41

 

Poľsko

42

57

Litva

43

36

 

Jordánsko

43

43

Lotyšsko

44

44

 

Katar

44

-

Jordánsko

45

35

 

Ghana

45

64

Grécko

46

37

 

Malta

46

50

Taliansko

47

47

 

Kuvajt

47

-

Botswana

48

45

 

Lotyšsko

48

49

Čína

49

46

 

Brazília

49

38

India

50

55

 

Kostarika

50

48

Poľsko

51

60

 

Turecko

51

52

Maurícius

52

49

 

Maurícius

52

53

Egypt

53

62

 

Jamajka

53

54

Uruguaj

54

54

 

Bahrajn

54

40

Mexiko

55

48

 

Botswana

55

62

Salvádor

56

53

 

Kolumbia

56

58

Kolumbia

57

64

 

Čína

57

47

Bulharsko

58

59

 

Salvádor

58

65

Ghana

59

68

 

Indonézia

59

44

Trinidad a Tobago

60

51

 

Mexiko

60

55

Kazachstan

61

-

 

Panama

61

60

Chorvátsko

62

61

 

Kazachstan

62

-

Namíbia

63

52

 

Chorvátsko

63

72

Kostarika

64

50

 

Argentína

64

74

Brazília

65

57

 

Trinidad a Tobago

65

59

Turecko

66

66

 

Pakistan

66

73

Rumunsko

67

63

 

Rumunsko

67

56

Peru

68

67

 

Keňa

68

63

Azerbajdžan

69

-

 

Filipíny

69

70

Jamajka

70

65

 

Uruguaj

70

77

Tanzánia

71

82

 

Egypt

71

66

Argentína

72

74

 

Srí Lanka

72

68

Panama

73

58

 

Namíbia

73

51

Indonézia

74

69

 

Ruská federácia

74

61

Ruská federácia

75

70

 

Ukrajina

75

69

Maroko

76

56

 

Nigéria

76

81

Filipíny

77

76

 

Azerbajdžan

77

-

Alžírsko

78

71

 

Bulharsko

78

75

Arménsko

79

-

 

Maroko

79

46

Srbsko a Čierna Hora

80

89

 

Vietnam

80

79

Vietnam

81

77

 

Peru

81

76

Moldavsko

82

-

 

Tanzánia

82

90

Pakistan

83

91

 

Macedónsko

83

83

Ukrajina

84

86

 

Zimbabwe

84

82

Macedónsko

85

84

 

Uganda

85

71

Gruzínsko

86

94

 

Srbsko a Čierna hora

86

85

Uganda

87

79

 

Mali

87

91

Nigéria

88

93

 

Arménsko

88

-

Venezuela

89

85

 

Kamerun

89

-

Mali

90

88

 

Gambia

90

67

Mozambik

91

92

 

Malawi

91

84

Keňa

92

78

 

Venezuela

92

88

Honduras

93

97

 

Moldavsko

93

-

Gambia

94

75

 

Bosna a Hercegovina

94

93

Bosna a Hercegovina

95

81

 

Alžírsko

95

89

Mongolsko

96

-

 

Gruzínsko

96

92

Guatemala

97

80

 

Madagaskar

97

87

Srílanka

98

73

 

Mozambik

98

96

Nikaragua

99

95

 

Benin

99

-

Albánsko

100

-

 

Bangladéš

100

95

Bolívia

101

98

 

Dominikánska republika

101

80

Dominikánska republika

102

72

 

Tadžikistan

102

-

Ekvádor

103

90

 

Guatemala

103

86

Tadžikistan

104

-

 

Mongolsko

104

-

Malawi

105

87

 

Honduras

105

97

Etiópia

106

101

 

Nikaragua

106

100

Madagaskar

107

96

 

Ekvádor

107

94

Východný Timor

108

-

 

Kirgizsko

108

-

Zimbabwe

109

99

 

Kambodža

109

-

Bangladéš

110

102

 

Guyana

110

-

Kamerun

111

-

 

Etiópia

111

99

Kambodža

112

-

 

Albánsko

112

-

Paraguaj

113

100

 

Bolívia

113

101

Benin

114

-

 

Paraguaj

114

98

Guyana

115

-

 

Východný Timor

115

-

Kirgizsko

116

-

 

Čad

116

102

Čad

117

104

 

 

 

 

Tlačová správa (vo formáte .pdf)
Podkladový materiál z tlačovej konferencie (vo formáte .pdf)