Nov 112005
 
 11. November 2005

Republiková únia zamestnávateľov, Klub 500 a Podnikateľská aliancia Slovenska nesúhlasia s návrhom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na zvýšenie súdnych poplatkov. Vzhľadom k zdĺhavosti súdneho konania nie je možné akceptovať zvýšenie súdnych poplatkov bez prijatia účinných opatrení na skrátenie súdneho konania.

Ako jeden zo zásadných dôvodov na zvýšenie súdnych poplatkov je v návrhu zákona uvedená aj skutočnosť, že vzhľadom na doterajšiu výšku poplatkov účastníci nie sú ochotní využívať alternatívne spôsoby riešenia súdnych sporov. Návrh predpokladá, že ak budú poplatky zvýšené, bude to účastníkov motivovať k riešeniu sporov mimosúdnou cestou.

To, že sa výška súdnych poplatkov v obchodných veciach zvýši na 10 % z vymáhanej sumy, najviac však 1.000.000 Sk, zníži podľa nášho názoru počty podaní na súdoch nie z dôvodu, že podnikatelia budú svoje spory urovnávať mimosúdne, ale hlavne z dôvodu, že podnikatelia nebudú mať dodatok finančných prostriedkov nato, aby taký vysoký súdny poplatok zaplatili. Je nemysliteľné, aby sa neefektívnosť slovenského súdnictva riešila prostredníctvom zvýšenia súdnych poplatkov s cieľom znížiť počet podaní v obchodných veciach. Zvýšením súdnych poplatkov by došlo nepriamo k obmedzeniu práva podnikateľov na súdnu ochranu, a tým aj k obmedzeniu ich práv, ktoré im vyplývajú z ústavy.

Zastávame názor, že výška súdnych poplatkov v obchodných veciach je aj v súčasnosti dostatočne vysoká ( 5 % z vymáhanej sumy, najviac 600.000 Sk ). Aj napriek vysokej výške súdnych poplatkov trvá v súčasnosti súdne konanie od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia príliš dlho, v mnohých prípadoch dokonca viac ako 5 rokov. Napríklad súdy v Bratislave oznamujú účastníkom, že prvé pojednávanie vo veci, ktorá bola podaná na súd v roku 2004, sa predpokladá v roku 2008. Uvedené skutočnosti svedčia jednoznačne o neefektívnosti slovenského súdnictva.

Takáto dĺžka súdneho konania má často za následok to, že navrhovateľ má síce po viacerých rokoch súdneho konania vykonateľné súdne rozhodnutie, avšak osoba voči ktorej toto súdne rozhodnutie smeruje, nemá už v tomto čase žiadny majetok a vymoženie dlžnej sumy vrátane uhradeného súdneho poplatku je nereálne. Z uvedeného je zrejmé, že podnikateľ zaplatil súdny poplatok, súd mu právo na uhradenie dlžnej sumy priznal, avšak podnikateľ si svoj nárok reálne nemá voči komu vymôcť. Po ukončení dlhotrvajúceho súdneho konania je podnikateľ preto výrazne poškodený, lebo sa nielenže nedomôže uhradenia žalovanej sumy, ale ani súdu zaplatený poplatok mu nikto nevráti.

Ak by sa aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky podarilo presadiť zvýšenie súdnych poplatkov na navrhovanú úroveň, toto zvýšenie by bolo neodôvodniteľné v prípade, že by to nemalo v konečnom dôsledku reálny pozitívny dopad na priebeh a trvanie súdneho konania. Preto navrhujeme, aby Ministerstvo spravodlivosti garantovalo po zaplatení zvýšeného súdneho poplatku maximálnu dĺžku trvania súdneho konania po právoplatné rozhodnutie vo veci samej. V prípade, že táto garantovaná dĺžka nebude dodržaná, bude štát súdny poplatok, resp. jeho časť povinný navrhovateľovi vrátiť.

Navrhujeme vrátenie súdneho poplatku vo výške 50 % v prípade, že nedôjde k právoplatnému skončeniu súdneho konania do jedného roku od podania návrhu, resp. vo výške 100 % súdneho poplatku v prípade, že nedôjde k jeho právoplatnému skončeniu do dvoch rokov od podania návrhu.

Sme presvedčení, že zavedenie takýchto princípov by bolo prirodzenou motiváciou pre efektívnejšie fungovanie súdnictva, čoho dôsledkom by bolo aj zásadné skrátenie súdnych konaní, a tým aj zvýšenie vymožiteľnosti práva v Slovenskej Republike.