Slovenská republika sa v najnovšom rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra umiestnila na 42. mieste. V porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla v rebríčku o jednu priečku. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2019, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). Prvé miesto obsadil Singapur, ktorý si svoje miesto vymenil s minuloročným víťazom Spojenými štátmi americkými. Na treťom miesto sa umiestnil Hong Kong. V top 10 prevažujú európske krajiny. Z nich sa najlepšie umiestnilo Holandsko na 4. mieste, nasleduje Švajčiarsko (5.), Nemecko (7.), Švédsko (8.), Spojené kráľovstvo (9.) a Dánsko (10.). Z krajín V4 sa najvyššie umiestnila Česká republika (32.). Poľsko si udržalo minuloročnú 37. pozíciu a Maďarsko sa medziročne posunulo o priečku vyššie na 47. miesto. Nový Index globálnej konkurencieschopnosti 4.0, používaný od roku 2018, zohľadňuje aspekty 4. priemyselnej revolúcie. Väčšiu váhu kladie na štatisticky vykazované parametre (70 %) a menšou váhou zohľadňuje výsledky globálneho prieskumu medzi manažérmi (30 %). V roku 2019 zaradilo WEF do hodnotenia 141 krajín.
„Slovensko v hodnotených parametroch zaznamenalo len nepatrné zmeny. Indexu konkurencieschopnosti našej krajiny dosiahol hodnotu 66,8 bodu zo 100 a medziročne sa znížil o 0,1 bodu. Nepatrne sme sa zlepšili v hodnotení kvality infraštruktúry, používaní informačných technológií, úrovne pracovných zručností a efektívnosti pracovného trhu. Naopak horšie výsledky Slovensko zaznamenalo v hodnotení zdravia obyvateľstva, konkurenčného prostredia, podnikateľskej klímy a schopnosti krajiny inovovať,“ hovorí Peter Serina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra.
Pozitívne je hodnotená makroekonomická stabilita, no o túto výhodu môže Slovensko v dôsledku aktuálnej situácie vo verejných financiách v nasledujúcom hodnotení prísť. Zlepšeniu pozície Slovenska v rebríčku bránia chronické problémy podnikateľského prostredia. Najnižšie skóre z dvanástich hodnotených pilieroch vykazujeme v inovačnej kapacite (46 bodov zo 100), kde oproti iným krajinám zaostávame najmä v miere diverzity pracovnej sily, spolupráci medzi subjektmi, ktoré sa venujú výskumu, budovaní podnikateľských klastrov a vyspelosti nákupného správania, kde spotrebitelia naďalej preferujú skôr nižšiu cenu pred kvalitatívnymi vlastnosťami produktov a služieb.
V porovnaní s inými krajinami najviac zaostávame efektívnosti trhu tovarov (89. miesto), kde podnikateľom prekáža najmä komplikovaný daňový a colný systém, osobitné daňové režimy a dotácie, ktoré poškodzujú konkurenčné prostredie. Druhým pilierom, kde najviac zaostávame oproti iným krajinám je pracovný trh (64.) s nedostatočnou flexibilitou pracovnoprávnych vzťahov, nízkou mobilitou pracovníkov a vysokými bariérami pri zamestnávaní cudzincov. Tretím najviac zaostávajúcim pilierom je kvalita verejných inštitúcií (61.), kde konkurencieschopnosti najviac škodí vysoké regulačné zaťaženie, nízka vymožiteľnosť práva, nedostatočná nezávislosť súdnictva a polície, ale tiež nejasná dlhodobá hospodárska vízia vlády.
Slovenská republika a hodnotené piliere konkurencieschopnosti
Otázka za 10 biliónov dolárov: Ako ukončiť stratenú dekádu nízkej globálnej produktivity?
Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2019 upozorňuje, že desať rokov od globálnej finančnej krízy sa globálna ekonomika nevie vymaniť z cyklu nízkeho rastu produktivity, hoci do nej centrálne banky napumpovali viac ako 10 biliónov dolárov. Hoci tieto opatrenia pomohli odvrátiť hlbšiu recesiu, nestačia na to, aby naštartovali investície na zvýšenie produktivitu v súkromnom a verejnom sektore. Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2019 ukazuje možné riešenie a tvrdí, že ekonomiky, ktoré investovali do ľudského kapitálu, zlepšenia inštitúcií, inovačných schopností a dynamiky podnikania, budú mať najlepšie predpoklady na oživenie produktivity a lepšie odolajú globálnej recesii.
V tomto roku autori Správy uvádzajú, že vzhľadom na slabnúce účinky opatrení menovej politiky je nevyhnutné, aby krajiny podporovali výskum a vývoj, rozvíjali zručnosti súčasnej a budúcej pracovnej sily, budovali novú infraštruktúru a podporovali nové technológie.
Metodológia
Index konkurencieschopnosti vypovedá o výhľade krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte. Hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a iné faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity a prosperity v 141 krajinách sveta.
Na hodnotenie krajín použilo WEF 103 indikátorov zoskupených v 12 pilieroch. Každý indikátor je meraný na škále od 0 do 100 a vypovedá, ako ďaleko je krajina od ideálneho stavu, resp. maximálnej hranice konkurencieschopnosti. Kombináciou indikátorov sa vypočítalo celkové skóre krajiny. Singapur, ako najlepšie hodnotená krajina, dosiahol 84,8 bodu. Slovensko získalo v hodnotení 66,8 bodu. Spoločnou črtou všetkých krajín je, že všetky majú priestor na ďalšie zlepšovanie.
Svetové ekonomické fórum hodnotilo konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Nová metodológia, prvý krát použitá v roku 2018, nie je kompatibilná s metodológiou použitou v roku 2017 alebo pred ním. Nová metodológia hodnotí 12 pilierov konkurencieschopnosti: Inštitúcie, Infraštruktúru, Využívanie informačných technológií, Makroekonomické prostredie, Zdravie, Pracovné zručnosti, Efektívnosť trhu tovarov, Trh práce, Finančný systém, Veľkosť trhu, Dynamika podnikania a Inovačná kapacita. Svetový prieskum medzi manažérmi prebiehal od marca do júna 2019. Partnermi Svetového ekonomického fóra a koordinátormi prieskumu na Slovensku bola PAS. Všetci respondenti zo Slovenska vyplnili prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam respondentov.
DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:
Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2019 (pdf)
Plné znenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2019 (pdf)
Profil Slovenskej republiky 2019 (pdf)
Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra – v angličtine (pdf)
