Dec 102014
 
 10. December 2014

Predkladateľ: Tomáš Borec, minister spravodlivosti SR

Cieľom novej právnej úpravy je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. S tým súvisí aj cieľ zlepšiť vymožiteľnosť práva judikovaného v civilnom súdnom konaní a zabezpečenie efektívneho výkonu správneho súdnictva prostredníctvom sudcov, ktorí budú špecializovaní na výkon tejto súdnej agendy.

V súlade s legislatívnym zámerom, najmä pre prehľadnosť a zjednodušenie právnej úpravy, predkladateľ nepočíta s úpravou opravných prostriedkov proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy.

V schválenom návrhu rekodifikácie civilného práva procesného bola ako jedna zo základných zásad nového Správneho súdneho poriadku zachovaná zásada senátneho rozhodovania, ktorú treba vnímať ako absolútne kľúčovú.

Základným článkom organizácie správneho súdnictva zostanú krajské súdy ako súdy prvej inštancie s rozhodovaním Najvyššieho súdu SR na základe kasačnej sťažnosti ako nového opravného prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov.

Výrazne sa obmedzuje doterajšie rozhodovanie najvyššieho súdu ako súdu prvej a jedinej inštancie. Najvyšší súd, ako najvyšší súdny orgán, by mal aj v správnom súdnictve rozhodovať zásadne len v poslednej inštancii o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Nemôže byť negovaná ani jeho úloha prieskumná a úloha zjednocovania výkladu a používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Nová právna úprava preto počíta s rozhodovaním najvyššieho súdu ako súdu prvej inštancie iba výnimočne v osobitných konaniach (napr. niektoré veci volebné a rozhodovanie o návrhu generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany).

V súvislosti so zabezpečením rovnomerného zaťaženia sudcov správnych kolégií krajských súdov sa navrhuje zmena určenia miestnej príslušnosti. Navrhovaná zmena predpokladá, že miestne príslušným bude krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prvostupňový orgán verejnej správy. Tým sa odbremení Krajský súd v Bratislave a zásadne dôjde k priblíženiu výkonu správneho súdnictva k osobám, ktoré sa prostredníctvom správneho súdnictva dovolávajú ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. V rámci tzv. kauzálnej príslušnosti sa zachová vnútorná špecializácia na správnych kolégiách krajských súdov.

Nová právna úprava zavádza aj osobitnú úpravu niektorých typov konaní v správnom súdnictve, ktorú si vyžiadala súdna prax či zrušenie doterajšej tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Mení sa aj systém opravných prostriedkov v správnom súdnictve, ktorý je mimoriadne dôležitým právnym inštitútom pre zabezpečenie spravodlivosti rozhodovania. Najzásadnejšou navrhovanou zmenou bude zavedenie kasačnej sťažnosti, ktorá nahradí inštitút odvolania, nakoľko apelačný systém sa pre správne súdnictvo ukázal ako nevhodný a v praxi najvyššieho súdu sa neosvedčil, keďže i v rámci opravného konania správny súd rieši zásadne otázky právne a nie skutkové. Kasačná sťažnosť bude mať povahu mimoriadneho opravného prostriedku na najvyšší súd ako správny súd a bude prípustná len z dôvodov uvedených v zákone. Prístup na najvyšší súd, ako najvyššiu súdnu inštanciu, zostane účastníkom zachovaný. Navrhované riešenie, ktorým sa v správnom súdnictve nahradí inštitút odvolania inštitútom kasačnej sťažnosti, umožní tiež najvyššiemu súdu dôslednejšie dbať o riešenie výkladových problémov, ktoré sú medzi jednotlivými správnymi súdmi sporné, a lepšie zabezpečovať jednotný výklad zákonov na celom území Slovenskej republiky, čím sa dosiahne lepšia predvídateľnosť práva.

Nová právna úprava zavádza v správnom súdnictve i žalobu na obnovu konania, avšak len v obmedzenom rozsahu, najmä z dôvodu zabezpečenia realizácie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

Prínos novej právnej úpravy je podľa predkladateľa aj v tom, že správne súdnictvo, bude mať po rekodifikácii civilného procesného práva konečne svoje miesto a vážnosť v právnom systéme Slovenskej republiky a osobitne v rámci jej súdnictva.

 

Zákon sa skladá zo šiestich častí:

  • Prvá obsahuje všeobecné ustanovenia o konaní v správnom súdnictve. Vymedzuje predmet zákona, základné pojmy, základné princípy konania špecifické pre správne súdnictvo, právomoc a príslušnosť správnych súdov a organizáciu a zloženie správnych súdov.
  • Druhá časť upravuje konanie v správnom súdnictve všeobecne, definuje účastníkov konania a iné subjekty konania, oprávnenia prokurátora, zastúpenie, postupy v rámci konania, doručovanie, poriadkové a iné opatrenia, vylúčenie sudcov, priebeh konania, vrátane procesných rozhodnutí, dokazovanie, rozhodnutia vo veci samej a trovy konania.
  • Tretia časť obsahuje právnu úpravu konania o správnej žalobe, a to všeobecnú úpravu správnej žaloby a osobitne konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, vo veciach sociálnych a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.
  • Štvrtá časť upravuje osobitné konania, a to konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konanie vo volebných veciach, konanie vo veciach územnej samosprávy, konanie vo veciach politických práv, konanie o kompetenčnej žalobe a konanie o návrhoch v iných veciach, ktoré zahŕňa konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy a konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou.
  • Piata časť upravuje mimoriadne opravné prostriedky, ktorými pre správne súdnictvo budú kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania.

Zdroj informácií