Slovensko s guľou na nohe? Ako mu pomôcť zbaviť sa zbytočnej príťaže?

Podnikateľské prostredie na Slovensku je známe veľmi častými zmenami zákonov, legislatívnou neistotou, podnikatelia musia veľmi pozorne sledovať, ktoré zmeny sa ich dotýkajú a čo budú pre nich znamenať.

Dôsledkom je, že sa nemôžu naplno venovať svojmu podnikaniu a musia sa zaoberať napĺňaním byrokratických požiadaviek, právnickým a účtovníckym problémom a podobne. Predražuje to ich podnikanie, zhoršuje to ich schopnosť konkurovať svojim kolegom z okolitých krajín a hlavne ich to demotivuje rozširovať svoje podnikanie, zlepšovať služby a zavádzať inovácie. Pre Slovensko je to akoby guľa na nohe, s ktorou má súperiť na dráhe s pretekármi s iných krajín, ktorí majú podstatne menšie závažie, alebo ho vôbec nemusia za sebou vláčiť.

Legislatívna smršť

Podľa prieskumu, ktorý na jeseň 2015 vykonalo ZMPS patrí „stálosť legislatívy a frekvencia zmien“ medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku – v prieskume sa umiestnila na treťom mieste.

Slovensko skutočne v posledných rokoch zasiahla doslova „legislatívna smršť“ – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie.

 V roku 2015 sa počet noviel v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o viac ako 56 %. Niektorý z desiatich zákonov zásadne ovplyvňujúcich podnikanie sa teda v roku 2015 menil v priemere každého 9,36 dňa.

Inak povedané, miesto toho, aby sa podnikatelia venovali biznisu, riešia zhruba raz za 10 dní novelu nejakého významného zákona. Ako podnikatelia by sme chceli spoločne poukázať na škodlivosť takejto aktivity politikov a vyzvať ich, aby ju zastavili a priniesli do tvorby zákonov systém, logiku, udržateľnosť a stabilitu.

Brzda nebrzdí

Zmeny zákonov v ekonomickej oblasti by od 1.10.2015 mali najprv prejsť procesom, ktorý sa nazýva posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie. Jednotná metodika je záväzná pre ministerstvá a štátne inštitúcie, ktoré zákony predkladajú. Mala by to byť brzda, ktorá spomalí legislatívnu smršť, zabráni príchodu nezmyselných zmien, pomôže identifikovať úpravy, ktoré by podnikateľské prostredie zhoršili. Ako sa však táto jednotná metodika dodržiava? Zdá sa, že brzda nebrzdí.

CLR – Centrum lepšej regulácie, Slovak business Agency, PPK – predbežné pripomienkové konanie Stálej pracovnej komisie na posudzovanie vybraných vplyvov (pred MPK), MPK – medzirezortné pripomienkové konanie

 V skratke, podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich bola s vplyvom na podnikateľské prostredie. Z nich skoro polovica bola takých, pri ktorých predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky.

Žiadostí o výnimku a žiadostí o skrátené pripomienkové konanie bolo niekoľkonásobne viac, ale vzhľadom na predchádzajúcu informáciu o príprave materiálu boli tieto ostatné v súlade s jednotnou metodikou.

 Legislatívny proces od 1.10.2015

Predkladatelia, ktorí nepostupovali v súlade s JM:

* pri balíku 6 daňových zákonov MF metodiku formálne splnilo (PPK zrelizovalo až po začatí MPK), ale de facto porušilo, pretože na PPK vyhradilo 2-3 pracovné dni

Zdroj: Centrum lepšej regulácie, Slovak Business Agency, september 2016.

Sme teda presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad na vplyvy na spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu, či prílepky. To všetko prispieva k neprehľadnému prúdu noviel, v ktorých sa najmä malí a strední podnikatelia nemajú šancu vyznať.

Zjednodušiť podnikanie

Na základe tohto obrovského a neprehľadného množstva zmien, ktoré sa na podnikateľov valia sme sa rozhodli spoločne navrhnúť niekoľko krokov, ktoré by pomohli. Ušetrili by podnikateľom veľmi veľa energie a času, ktoré musia namiesto do podnikania vložiť do štúdia a zavádzania zmien vo svojich spoločnostiach.

1)      Jednotný termín účinnosti ekonomických zákonov 1 – 2x do roka

V súčasnosti zákony platia od rôznych dátumov kedykoľvek v polovici mesiaca, čo je neprehľadné a veľmi ťažko sledovateľné najmä pre malé a stredné firmy. Navrhujeme, aby zákony vstúpili do platnosti vždy napríklad od 1. januára a 1. júla kalendárneho roka. To by pomohlo sprehľadniť zmeny a ukázalo by aj na ich množstvo, čo by pomohlo robiť ich uvážlivejšie a premyslenejšie.

2)      Princíp one in, one out, limity počtu noviel zákonov

Podľa neho by sa pri tvorbe nového zákona muselo počítať s tým, že nejaký iný zákon alebo zákony sa ním nahradia. Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený – napríklad dvakrát za päť rokov.

3)      Zlepšenie prehľadnosti legislatívneho procesu a zmien v zákonoch

Navrhované zmeny v zákonoch sú často nejasné, ťažko identifikovateľné a výsledné znenie zákona je často pochopiteľné iba pre právnikov. Veľmi by napríklad pomohlo zverejňovanie zmien cez klasické sledovanie zmien, známe z programu MS Word. Tiež navrhujeme vytvorenie špeciálneho portálu, kde by sa verejnosť mohla jednoducho zoznámiť s pripravovanými zmenami, ako aj s výsledným znením zákona s vyznačením zmien a prípadne komentármi, ktoré vysvetľujú praktický dopad zákona. Terajšie platformy sú príliš zložité a byrokratické, zle štruktúrované.

4)      Rada pre regulačnú politiku

Podobne ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vniesla zodpovednosť a nestranný pohľad odborníkov do hospodárenia štátu, podobný prínos by mohla mať aj nezávislá rada, ktorá by analyzovala legislatívu a jej dopady na podnikateľské prostredie. Súčasné vyjadrenia ministerstiev o dopade noviel na podnikanie sú často zjednodušené a účelové.

Tieto kroky by pomohli zlepšiť podmienky na podnikanie pre všetkých občanov Slovenska. Veríme, že to bude prínosom pre celú ekonomiku Slovenska, povzbudí ľudí v podnikaní, investovaní a inováciách. Bude to podporou pre ekonomický rast, zamestnanosť a konkurenčnú schopnosť slovenských firiem.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí