Okt 312008
 
 31. Október 2008

Výsledky prieskumu o dopadoch svetovej finančnej krízy na podnikanie v SR

Podniky pôsobiace v SR odhadujú, že kvôli svetovej finančnej kríze dosiahnu v priemere o 8,6 % nižšie tržby oproti pôvodne plánovanej úrovni. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zrealizovala Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s denníkom SME v uplynulých dňoch. Do prieskumu sa zapojilo 213 podnikov. Ako spolupracujúce organizácie sa do realizácie prieskumu zapojili Slovenská asociácia poisťovní, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Zväz elektrotechnického priemyslu, Zväz sklárskeho priemyslu SR a Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. “V súčasnej extrémne nestabilnej ekonomickej situácii vo svete bolo cieľom tohto prieskumu čo najviac znížiť mieru neistoty, aby rozhodnutia podnikateľov, ale aj občanov a štátu boli robené čo najpresnejšie,” hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.

Popri zhoršenom vývoji tržieb podnikatelia zároveň očakávajú v priemere o 11 % nižší zisk oproti pôvodne plánovaným hodnotám. Z prieskumu vyplýva, že o niečo výraznejšie dopady na finančnú výkonnosť by mali pocítiť malí a strední podnikatelia, zatiaľ čo veľké podniky očakávajú skôr miernejšie dopady. “Znížený dopyt a naštrbená dôvera v trhový mechanizmus sťažuje firmám pôsobenie na trhu a to sa prejavuje aj na ich hospodárení”, hovorí R. Kičina a dodáva: “Z tohto dôvodu musí väčšina podnikov v súčasnosti prijímať racionalizačné opatrenia, aby dokázali týmto zhoršeným podmienkam na trhu čeliť.” Podľa prieskumu pociťuje dopady svetovej finančnej krízy 58% podnikateľov, ďalších 30% očakáva, že finančná kríza ovplyvní ich podnikanie v nasledujúcom roku.

Sprísnenie podmienok poskytovania úverov a zvýšená opatrnosť bánk sa prejavili v tom, že 55 % podnikateľov pociťuje v súčasnosti zhoršenie prístupu k finančným zdrojom. Príčinou je zvýšenie nákladov na získavanie finančných zdrojov. Napriek tomu sa len minimum podnikateľov vyjadrilo v tom zmysle, že by sa úvery stali pre nich nedostupnými, alebo že by museli kvôli nedostupnosti úverov rušiť investície.

Viac ako polovica firiem v prieskume uviedla, že prehodnocujú výšku nových investícií. V priemere by mali investície podnikov poklesnúť len o 16,5 % oproti povodne plánovaným objemom, čo je signálom toho, že firmy kvôli kríze nerezignovali na svoje investičné projekty, len relatívne upravili ich objemy.

Výsledky prieskumu naznačujú, že v súvislosti s hrozbou možného prepúšťania, ktorú vníma verejnosť mimoriadne citlivo, netreba podliehať panike. Pätina firiem síce naznačila, že bude zvažovať možnosť prepúšťania, je však možné predpokladať, že k tomuto kroku bude väčšina firiem pristupovať len v prípade pretrvávania krízy. V prieskume podniky uviedli, že prepúšťanie by sa v tomto prípade mohlo dotknúť v priemere 3,5 % zamestnancov. Na druhej strane treba zdôrazniť, že plánované investície podnikov budú vytvárať nové pracovné miesta a nezanedbateľné je tiež zistenie, že nie všetci podnikatelia vnímajú súčasnú situáciu negatívne. Tretina respondentov v prieskume uviedla, že kríza buď nebude mať vplyv na ich ekonomickú výkonnosť alebo očakávajú dokonca lepšie hospodárske výsledky oproti pôvodným plánom.

Dopady svetovej finančnej krízy pocítia zamestnanci najmä v mzdovej oblasti. Nadpolovičná väčšina podnikov (57%) plánuje v oblasti miezd úsporné opatrenia, pričom najčastejším bude nižší než plánovaný nárast miezd. Asi štvrtina zamestnávateľov uvažuje nad znížením plánovaných odmien (13. plat a pod.). Okrem toho možno očakávať vo viacerých firmách obmedzovanie zamestnaneckých výhod, ale tiež snahy o zvýšenie efektívnosti využívania pracovného času zamestnancami.

Podľa R. Kičinu: “Výsledky prieskumu potvrdzujú, že svetová finančná kríza komplikuje podnikanie aj na Slovensku a reálne dopady na ekonomiku budú závisieť predovšetkým od doby trvania krízy. V súčasnosti je dôležité sústrediť sa na dve oblasti. Prvou je obnovenie dôvery verejnosti, slovenskej no najmä medzinárodnej, v trhový mechanizmus a kapitalizmus ako taký. Doteraz totiž spoločnosť nevynašla alternatívny model, ktorý by dokázal uspokojovať potreby ľudí efektívnejšie. Druhou je zlepšovanie podnikateľského prostredia a odstraňovanie bariér podnikania, aby týmto spôsobom vláda podala pomocnú ruku v podobe jednoduchších a priaznivejších podmienok na podnikanie všetkým podnikateľom.”

KOMPLETNÉ VÝSLEDKY PRIESKUMU (.pdf)