Okt 162015
 
 16. Október 2015


Tento prieskum vychádza z potreby zmapovať fungovanie priemyselných parkov na Slovensku. Mnoho z nich získalo na svoju výstavbu štátnu pomoc najmä v podobe príspevkov z fondov Európskej únie. Ide teda o verejno-prospešné projekty, ktorých zámerom bolo pritiahnuť investície, podporiť rast priemyslu a služieb a zvýšiť zamestnanosť najmä v ekonomicky slabých regiónoch. Je preto namieste analyzovať ich fungovanie a skutočný dopad na podnikateľské prostredie a ekonomiku. Ich zhodnotenie môže byť pre vládu, ale aj mestá a obce dobrým vstupom pre tvorbu stratégie ďalšieho budovania priemyselných parkov v najbližších rokoch.

Zhrnutie

Po roku 2000 sa objavil silný dopyt po areáloch, ktoré sú majetkovo vysporiadané, vybavené sieťovými prípojkami, príjazdovými cestami, či potrebnými povoleniami. Prenájom pozemku, stavba haly i nákup technológií na lízing investorovi umožnili rýchlo rozbehnúť výrobu aj bez veľkej hotovosti.

Prevádzkovateľ parku mu okrem poskytnutia pozemku a inžinierskych služieb, či dokonca výstavby haly na kľúč ponúkal aj prevádzkové služby, ako napríklad oplotenie, údržbu a stráženie areálu, obslužné činnosti ako dodávku stravy, správu budovy, záhradnícke, čistiace a upratovacie služby, dodávky energií alebo dopravné služby.

Prvý známy priemyselný park na Slovensku vznikol v roku 2001 vo Vrábľoch. Onedlho sa rozbehli aj ďalšie dva významné projekty priemyselných parkov – v Kechneci na východnom Slovensku a v Lozorne na Záhorí. Najvýznamnejšie priemyselné areály vznikali zasa v bývalých závodoch ZSNP Žiar nad Hronom, Chemlon Humenné, MEZ Michalovce, PAL a Tesla Vráble, Nábytkáreň Malacky, tehelni v Devínskej Novej Vsi v Bratislave alebo nábytkárni v Galante.

Najviac sa darilo projektom, ktoré mali jasného súkromného vlastníka, ochotného investovať do vylepšenia priestorov a ktorý mal zároveň dobrú spoluprácu s mestom pri získaní dotácií od štátu a EÚ, ako aj na prilákaní investorov do parkov.

Celkovo možno povedať, že priemyselné parky zväčša pomohli rozbehnúť ekonomický život regiónov, pritiahli zahraničných investorov, nové investície, umožnili vytvoriť nové pracovné miesta. To okrem iného prináša aj prosperitu mestám a obciam, na ktorých území sú závody umiestnené.

Priemyselné parky – definícia, história a vývoj

Definícia priemyselných parkov

Priemyselný park je pojmom, ktorý sa v modernom priemyselnom developerstve začal objavovať v 80. rokoch 20. storočia. Na Slovensku sa objavil až začiatkom tohto tisícročia s prílevom zahraničných investorov. Do roku 2000 prichádzali prakticky iba odkúpením existujúcich podnikov alebo vstupom do spoločného podniku. Objavili sa aj prípady prenájmu časti nevyužitého areálu zahraničnými firmami.

Po roku 2000 sa objavovalo stále viac zahraničných firiem, ktoré chceli na Slovensku vybudovať nové výrobné závody vo veľmi krátkom čase. Územno-plánovacie a stavebné konanie, ako aj povoľovanie pripojenia na siete v tom čase trvalo extrémne dlho, takže výstavba nového závodu by trvala dlho.

Objavil sa preto silný dopyt po areáloch, ktoré sú majetkovo vysporiadané, vybavené sieťovými prípojkami, príjazdovými cestami, či potrebnými povoleniami. Investor si v nich mohol prenajať alebo odkúpiť potrebnú veľkosť pozemku, rýchlo vybaviť stavebné povolenie, postaviť halu a v priebehu niekoľkých mesiacov začať vyrábať. Prenájom pozemku, stavba haly i nákup technológií na lízing navyše investorovi umožnili rýchlo rozbehnúť výrobu aj bez veľkej hotovosti.

Prevádzkovateľ parku mu okrem poskytnutia pozemku a inžinierskych služieb, či dokonca výstavby haly na kľúč neskôr ponúkal aj prevádzkové služby, ako napríklad oplotenie, údržbu a stráženie areálu, obslužné činnosti ako dodávku stravy, správu budovy, záhradnícke, čistiace a upratovacie služby, dodávky energií alebo dopravné služby.

To všetko najmä zahraničným investorom bez skúseností na Slovensku uľahčilo ich príchod a rozbeh výroby a povzbudilo ich k neskoršiemu rozširovaniu aktivít, či pritiahnutiu dodávateľov a partnerských firiem do krajiny. Prišlo im vhod zveriť obslužné činnosti domácemu partnerovi a sústrediť sa na rozvíjanie jadra svojho podnikania – zvyčajne výrobu alebo služby pre priemysel.

Priemyselný park preto možno definovať ako priemyselný areál, v ktorom si záujemca môže dlhodobo prenajať alebo odkúpiť pozemok a využívať spoločne s ďalšími firmami dopredu pripravené prístupové cesty, energetické siete a komerčné služby, ktoré mu uľahčujú rozbeh a prevádzkovanie jeho činnosti. Na rozdiel od priemyselnej zóny, ktorá je iba územno-plánovacou kategóriou (územie, kde sú možné určité priemyselné aktivity) ponúka priemyselný park aj pridanú hodnotu v podobe predpripravených podmienok na podnikanie a prevádzkových služieb pre investorov v parku.

História priemyselných parkov na Slovensku

Prvý známy priemyselný park na Slovensku vznikol v roku 2001 vo Vrábľoch. Dôvodom bola potreba väčších výrobných priestorov pre dodávateľa automobilového priemyslu, spoločnosti United Parts Slovakia (UPS, dnes  Kongsberg), ktorá v prenajatých priestoroch vo Vrábľoch vyrábala už päť rokov.

Samostatná hala však v okolí nebola, nenašiel sa ani nikto, kto by ju pre UPS vybudoval. Vedenie firmy preto našlo nemeckých finančných investorov, ktorí vytvorili združenie Industrie- und Gewerbepark Vrable (IGP). Podľa dohody postavilo pre UPS halu na mieru a tá si ju prenajala na 15 rokov.

Nemci sa však kvôli lepšej návratnosti investícií rozhodli, že nepostavia iba halu pre UPS, ale park s piatimi závodmi, ktoré potom prenajmú výrobcom. Dohodli sa s vedením mesta a to sa zaviazalo vykúpiť pozemky od vlastníkov a ako celok im ich odpredať.

Vznikol projekt takmer 6,5-hektárového priemyselného parku, ktorý sa neskôr rozšíril na 23 hektárov. Správcovská spoločnosť IGP Vráble, vybudovala časť sietí z vlastných prostriedkov už v roku 1999, celkovo neskôr dostala od ministerstva hospodárstva dotácie vo výške zhruba 3,6 milióna eur.

V parku v súčasnosti pracuje zhruba dvetisíc ľudí. Ešte väčší počet zamestnávajú firmy v susednom bývalom areáli Tesly a PAL, kde vyrába napríklad slovenský dodávateľ automobiliek Matador Automotive a ďalší.

Onedlho sa rozbehli aj ďalšie dva významné projekty priemyselných parkov – v Kechneci na východnom Slovensku a v Lozorne na Záhorí. Automobilový park pri Lozorne bol zameraný na dodávateľov bratislavskej továrne Volkswagen, ktorá práve rozbiehala produkciu terénnych modelov VW Touareg a potrebovala pritiahnuť viacero svojich dvorných dodávateľov na Slovensko.

Investorom bol realitný fond americkej finančnej skupiny AIG Lincoln a štátna firma Auto Martin, ktorej úlohou bolo získať pozemky od Vojenských lesov, vybudovať siete, prístupové cesty a železničnú vlečku a vybaviť stavebné povolenia. Otvorili ho v roku 2002, v parku pracuje zhruba 1500 ľudí, niektoré firmy sa už medzičasom vymenili.

Priemyselný park v Kechneci na juh od Košíc vznikol pôvodne ako rozšírenie areálu americkej elektrotechnickej firmy Molex. Otvorili ho v roku 2003 a doteraz narástol už na 330 hektárov. Na jeho rozvoji má najväčšiu zásluhu podpora obce a najmä dlhoročného starostu Jozefa Konkolyho. Tomu sa napokon podarilo pritiahnuť do dedinky pri hraniciach s Maďarskom aj štátne dotácie do parku za 7 miliónov eur a významných investorov ako Getrag Ford, Magnetti Marelli a ďalších. Celkovo tam pracuje vyše tritisíc ľudí.

Okolo roku 2000 vznikali aj ďalšie priemyselné parky, ktoré nevyrástli na zelenej lúke, ale v pôvodných priemyselných areáloch bývalých štátnych podnikov. Tie sa v 90. rokoch sprivatizovali a mnohé ukončili alebo výrazne znížili výrobu. Nevyužívané časti areálov potom ponúkali na predaj a prenájom menším domácim firmám i zahraničným investorom. Niektorí majitelia takýchto areálov do nich investovali, vylepšovali najmä energetiku a príjazdové cesty, prípadne rekonštruovali budovy pre nájomníkov.

Najvýznamnejšie priemyselné areály vznikali v bývalých závodoch ZSNP Žiar nad Hronom, Chemlon Humenné, MEZ Michalovce, PAL a Tesla Vráble, Nábytkáreň Malacky, tehelni v Devínskej Novej Vsi v Bratislave alebo nábytkárni v Galante. Iné sa podarilo využiť menej – Chemko Strážske, cukrovar v Trebišove alebo Trnave, či Bučinu vo Zvolene a strojárske fabriky v Snine, Martine, Dubnici a inde.

Najviac sa darilo projektom, ktoré mali jasného súkromného vlastníka, ochotného investovať do vylepšenia priestorov a ktorý mal zároveň dobrú spoluprácu s mestom pri získaní dotácií od štátu a EÚ, ako aj na prilákaní investorov do parkov.

V roku 2001 vstúpil na Slovensku do platnosti Zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov. Upravuje podmienky pre poskytovanie podpory, na poskytnutie ktorej však neexistuje právny nárok. Oprávnené subjekty sú oprávnené požiadať o dotáciu pri zriaďovaní priemyselných parkov na:

- technickú vybavenosť územia a budovanie inžinierskych stavieb nevyhnutných na zriadenie priemyselného parku do výšky 70 % nákladov, pričom výška týchto nákladov sa určí na základe výsledkov verejného obstarávania podľa osobitného predpisu,

- na náhradu za vyvlastnenie, kúpu pozemkov a na úhradu nákladov na prevod alebo zámenu pozemkov určených na zriadenie priemyselného parku. Táto sa môže poskytnúť do výšky 70 % ceny pozemku podľa cenového predpisu alebo ak ide o nájom pozemkov, do výšky 70 % dohodnutého nájomného za prvých desať rokov ich nájmu,

- na úhradu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a odvodov za vyňatie pozemkov z lesného pôdneho fondu sa môže poskytnúť do 70 % celkovej sumy týchto odvodov.

Štát podporoval v prvých rokoch budovanie priemyselných parkov sumou zhruba 500 miliónov Sk ročne (viac ako 15 mil. eur), zvyčajne sa túto štátnu pomoc ani nedarilo vyčerpať. Ku koncu prvého desaťročia 21. storočia to bolo už v stovkách miliónov eur, aj keď išlo už aj o štátnu pomoc veľkým zahraničným investorom ako Volkswagen, Peugeot-Citroen alebo KIA.

Najväčšie projekty v jednotlivých krajoch

Bratislavský kraj

Okolie Bratislavy bolo územím, kde bol už v 90. rokoch 20. storočia silný dopyt po priemyselných priestoroch najmä zo strany rakúskych firiem. Po rozbehu výroby vo Volkswagene do okolia hlavného mesta prišlo viacero jeho dodávateľov a začali vyrábať napríklad v priestoroch bývalého Matadoru v Petržalke a ďalších starších areáloch. Produkcia vo Volkswagene však v tom čase bola do veľkej miery iba montážou z dielov dovážaných z Nemecka.

Nový terénny model Touareg, ktorý sa v Bratislave začal vyrábať v roku 2002, už mal výrazne väčší podiel dodávok zo Slovenska ako dovtedajšie modely – takmer 60 percent. Automobilka tak potrebovala dotiahnuť na Slovensko veľa dodávateľov modulov, ako sú dvere, okná, vybavenie interiéru, kolesá, ale napríklad aj podvozkových dielov.

Tieto firmy musia dodávať v režime Just in Time (JIT), teda v presne vymedzených intervaloch a počtoch pre tie variácie, ktoré sa práve vyrábajú. Musia preto sídliť do zhruba hodiny jazdy autom od fabriky, aby mohli flexibilne reagovať na jej objednávky. Pre veľkú časť týchto dodávateľov bol špeciálne vybudovaný Automobilový priemyselný park Lozorno, kam sa dokonca odsťahovali aj niektorí dodávatelia, ktorí si dovtedy prenajímali priestory priamo vo Volkswagene – napríklad dodávateľ sedadiel Johnson Controls. Vznikol v bývalých vojenských lesoch medzi diaľnicou D2 a obcou Lozorno.

Neskôr niektorí dodávatelia ako Inergy a Plastic Omnium postavili svoje závody aj v PointParku na západnej strane diaľnice D2 pri výjazde Lozorno.  Ďalší významný areál pre dodávateľov Volkswagenu bol priemyselný park v bývalej nábytkárni v Malackách, kde sa usídlili napríklad Tower Automotive, Fritz, či PowerZinc.

Dodávatelia, ktorí potrebovali byť celkom blízko fabriky zasa smerovali do priemyselného parku spoločnosti J&T, ktorý vznikol v bývalej tehelni v Devínskej Novej Vsi, prípadne do parku na zelenej lúke, ktorý medzi automobilkou a tehelňou vybudovala nemecká firma Küster. J&T neskôr odkúpila areál Küsteru a oba parky spojila do jedného DNV Park. Neskôr sa stali jeho spolumajiteľmi aj realitné firmy Aviva a SachsenFonds. Tento rok celý park získala česká spoločnosť CTP.

Lokalita Rok otvorenia Rozloha v ha Typ Voľné ha Počet zam. Firmy
Lozorno, súkromný APP, majiteľ CPI od 2011 2002 25 GF 0 3500 Duvenbeck, Brose, Johnson Controls
Devínska Nová Ves, majiteľ CTP od 2015 2002 27,3 GF+BF 4,5 720 Hella, HTS, VW Ess, Garay, Schnellecke
Priemyselno-technologický park Záhorie – Eurovalley prvá časť 1998 2260 GF+BF 2200 500 VGP, BASF, Swedspan, Basso, Benteler, Tower
Lozorno, Pointpark 2006 21+7 GF 6 400 Schnellecke, Faurecia, Whirlpool, MX Logistika, Panasonic, Donaldson, Inergy
Senec D1 – východ 2000 12-15 GF+BF 5 200 Karimpol, Goodman
Senec D1 – IPEC 2004 100 GF 55 500 DHL, Scania, Schmitz, Tesco, HOPI
Pezinok Panholec 2013 26,3 BF 25
Svätý Jur, súkromný 2007 9,8 GF 0 Martinrea, Antalis, Den Braven, Toptrans

 

Trnavský kraj

V okolí Trnavy začali vznikať prvé priemyselné parky začiatkom minulého desaťročia, pretože región bol častým cieľom prvej vlny zahraničných investorov. Vtedy vynikli parky v Seredi, Dunajskej Strede a Sládkovičove, kde sa usídlili najmä firmy, ktoré potrebovali rozširovať výrobu ako belgická strojárska spoločnosť Bekaert, rakúsky Schindler alebo Semmelrock z koncernu Wienerberger.

Zaujímavá situácia vznikla v Piešťanoch, kde sa na vybudovanie priemyselných parkov využili existujúce areály – bývalej Chirany v meste a bývalej Tesly na jej okraji. Teslu získal pôvodne americký výrobca polovodičových súčiastok ONSemi, začiatkom minulého desaťročia sa však rozhodol zastaviť výrobu v Piešťanoch a presťahovať ju do Ázie. V areáli si ponechal iba malú časť budov, kde zriadil obslužné zákaznícke centrum. Do továrenských hál sa postupne nasťahovali výrobcovia elektromotorov, železných konštrukcií a iní producenti.

Ďalší výrazný dopyt po parkoch sa objavil s príchodom automobilky PSA do Trnavy v roku 2003, pretože jej dodávatelia potrebovali veľmi rýchlo vybudovať montážne závody okolo novej továrne. Vtedy vznikol priemyselný park vedľa jej areálu, ako aj logistické priestory, ktoré budovali napríklad developerské firmy J&T RE a HB Reavis. Neskôr k nim pribudli park v Hlohovci a Senici.

Treťou vlnou bol príchod výrobcu elektroniky Samsung do Galanty a Voderad. V oboch lokalitách potreboval výrobné priestory pre svojich dodávateľov, ktorí zabezpečovali rýchle a spoľahlivé dodávky. To sa podarilo s pomocou priestorov na kľúč v blízkosti oboch fabrík. V Trnavskom kraji je ešte niekoľko menších parkov, napríklad v Šamoríne, Dobrej Vode, ďalší menší v Piešťanoch, v Holíči, v Modranke pri Trnave, či nedávno rozbehnutý Sereď – Juh. Prekvapivo sa nepodarilo viac využiť na usídlenie nových výrobcov Niklovú hutu v Seredi a ďalšie spustnuté areály.

Lokalita Rok otvorenia Rozloha v ha Typ Voľné ha Počet zam. Firmy
Piešťany Vrbovská cesta, cesta, mestský 15 GF+BF 0 Arconet, Arias plus, Chirana Dental, Belar, Chirana Progress, Corrida Car, Delipro
Hlohovec Horná Sihoť 2004 25 GF 0 1000 Faurecia, Vetter, Akatech, JMT
Senica, mestský 2003 175+45 GF+BF 80 300 Arcelor, IKO, Technoimes
Trnava, pri Peugeote 50 GF 12 1500 Faurecia, Valeo, Inergy, Magna, Gefco
Voderady, pri Samsungu 80 GF 31 2000 Samsung, Shinwa, Samjin, Audia
Galanta, mestský pri Samsungu 2007 12,5 GF 0 400 Samsung, Green Integrated
Sereď Sever a Juh 2005 a 2013 50+240 GF 220 820 Semmelrock, Binder, Wiegel, Arda
Sládkovičovo Západ a Juh 65+80 GF 90 600 Bekaert, Medea, Menzolit Fibron

 

Nitriansky kraj

Tento región je typický rozsiahlymi nevyužitými priemyselnými areálmi z čias socializmu, z ktorých iba niektoré sa podarilo zmysluplne transformovať. Patria k nim napríklad PAL a Tesla Vráble, cukrovar v Šuranoch alebo Tesla Nové Zámky. Na druhej strane Calex Zlaté Moravce, Elektrosvit Nové Zámky, Plastika Nitra, Slovenské lodenice Komárno, či SES v Želiezovciach roky opatrujú prázdne haly.

Paradoxne prvý priemyselný park na Slovensku vznikol vtedy, keď firmy v staršom areáli vo Vrábľoch už nemali dosť miesta na rozšírenie výroby a v jeho hraniciach sa nedali postaviť nové haly. Začali teda hľadať v jeho susedstve a s pomocou nemeckých investorov vybudovali na zelenej lúke areál, kde dnes pracuje zhruba 1500 ľudí. Zaujímavé je, že stále funguje aj hnedý park, v ktorom sídlia menšie firmy, napríklad Matador Automotive.

V tom čase sa začal rozvíjať aj jeden z najväčších mestských parkov na Slovensku v Leviciach. Postupne doň pribudlo viacero zahraničných firiem teraz zamestnáva tiež okolo 1500 ľudí. Nitrianska priemyselná zóna Sever vznikla najmä pre japonského výrobcu elektroniky Sony, ktorý sa potreboval odsťahovať z Trnavy, kde už nevedel nájsť dostatok pracovných miest. Sony zanedlho po presťahovaní predalo svoju fabriku firme Foxconn, ktorý v nej výrazne znížila výrobu.

Polia za Nitrou sa však postupne stali miestom investícií mnohých firiem, v ktorých pracujú vyše tri tisícky ľudí. Voľné pozemky v zóne sú najnovšie zarezervované pre novú automobilky britsko-indickej firmy Jaguar Land Rover, ktorá by mala zamestnať ďalšie tisíce. O novom závode by sa malo rozhodnúť do konca roka. V prípade Nitry však nejde o klasický priemyselný par, pretože investori si pozemky s pripravenou infraštruktúrou odkupovali a sami si na nich stavali závody. Niektoré časti infraštruktúry sa stále dokončujú, ako napríklad napojenie na diaľnicu, ktoré otvorili tento rok.

V kraji vzniklo aj niekoľko ďalších úspešnejších (Diakovce, Hurbanovo, Nitra-Juh) alebo menej úspešných (Palárikovo, Čab) parkov. Pripravuje sa rozvoj ďalších areálov, napríklad v Želiezovciach, Štúrove a inde.

Lokalita Rok otvorenia Rozloha v ha Typ Voľné ha Počet zam. Firmy
Nitra, Sever 210 GF 90 3200 Foxconn, Visteon, Ryoka, Giesecke
Levice Géňa 100 GF+BF 40 1500 Alcan, Camfil, Leaf, Scandolora, ZF Sachs
Vráble prvá časť 2001 23 GF 5 1500 Kongsberg, Miba, Cesam
Diakovce 7,5 GF 0 100 TyBobo, Proimpex, Top Trucks

 

Trenčiansky kraj

Stredné Považie je jedným z hospodársky najrozvinutejších regiónov Slovenska s nízkou nezamestnanosťou v porovnaní s juhom a východom. Je to však skôr zásluhou vstupu zahraničných investorov do veľkých podnikov, ako budovaním priemyselných parkov. Zrejme najznámejší je park v Trenčíne, budovaný prevažne na kľúč pre taiwanského výrobca elektroniky AU Optronics. Ten nakoniec v obrovských halách rozbehol iba skúšobnú výrobu, odbyt mu rozbila hospodárska kríza a rýchle zmeny na trhoch so spotrebnou elektronikou.

Trenčiansky park je tak stále poloprázdny, hoci časť obsadil významný dodávateľ automobilového priemyslu Johnson Controls, ktorý si v ňom dokonca zriadil aj vývojové centrum. Úspešné sú aj menšie parky v Myjave, Dubnici alebo Rakoľuboch pri Novom Meste  nad Váhom. Tam sa do pôvodne logistického centra s veľkými skladmi firiem Tesco a C&A nasťahoval napríklad aj nemecký výrobca svetlometov do áut Hella a ďalšie firmy.

Menej úspešný príbeh má priemyselný park v Prievidzi, od ktorého si mesto sľubovalo vytvorenie stoviek pracovných miest, ktoré by mohli nahradiť útlm baníctva na Hornej Nitre. Po takmer desiatich rokoch existencie v ňom však vyrába iba malá rakúska firma a niekoľko domácich s celkovo dvesto zamestnancami. Tento rok však mesto podpísalo predaj 25 hektárov pozemkov nemeckej strojárskej firme Brose, ktorá pre automobilky dodáva dvere a ďalšie interiérové súčiastky. Vyrábať by chcela už budúci rok a v závode do piatich rokov postupne zamestnať až 600 ľudí.

Ďalšie menšie priemyselné parky sa nachádzajú v Novej Dubnici, Bánovciach nad Bebravou, Novákoch, Považskej Bystrici, Handlovej, Púchove, Beluši, Starej Turej a inde. Niektoré z nich sú pozostatkami starých priemyselných areálov, upravených pre moderný priemysel a služby. Ďalšie sa však nepodarilo oživiť, ako napríklad Elektroakustiku v Novom Meste nad Váhom, veľkú časť dubnickej ZŤS, či obuvníckeho fabriky v Partizánskom alebo bánovskej Tatry. Napriek silnému dopytu investorov po priestoroch veľmi záleží na majiteľoch a prevádzkovateľoch areálov, aké prostredie im v nich dokážu vytvoriť.

Lokalita Rok otvorenia Rozloha v ha Typ Voľné ha Počet zam. Firmy
Trenčín 115 GF 15 800 Johnson Controls, AAF, AU Optronics
Myjava, mestský 14 0 400 SG Fix, Seisa, Subtil
Prievidza Západ, mestský 2006 52 GF 0 200 Ruebig, Kovospol, CNC Precision, Naceva, Brose
Dubnica 21 GF 1500 Daejung, Delta Electronics
Nové Mesto, Rakoľuby 14 GF 0 500 DHL, Hella, C&A

 

Žilinský kraj

V tomto regióne sa tiež priemyselné  parky začali budovať až v druhej polovici minulého desaťročia. Dovtedy zahraniční investori vystupovali skôr do priestorov utlmených priemyselných podnikov ako ZVL v Kysuckom Novom Meste, ZŤS Martin, Kožiarske závody v Liptovskom Mikuláši a podobne.

Podobne sa vyvíjal aj jeden z prvých priemyselných parkov v Námestove, kde vybudovala výrobu plastových súčiastok pre elektroniku Philips firma Punch. Neskôr, keď Philips výrobu televízorov zastavil, musel Punch svoju prevádzku takmer zavrieť. Jej veľkú časť a rozsiahly areál postavený na zelenej lúke začala prenajímať najmä dodávateľom automobilového priemyslu, ako napríklad Johnson Controls.

Priemyselné areály vyrástli najmä na východ od Žiliny počas príchodu kórejskej automobilky Kia v roku 2007. Potrebovala totiž v blízkosti usadiť svojich dodávateľov, ktorí často zamierili do prenajatých hál v Tepličke, Gbeľanoch, Nededzi, Strečne, Varíne, Vrútkach či Sučanoch. Viaceré parky sa stavajú pri križovatke diaľnic D1 a D3 pod Žilinou, v Bytči, Čadci, Krásne nad Kysucou a podobne.

Veľký areál vyrástol medzi Martinom a Sučanmi, kde sídli výroba dielov a prevodoviek Volkswagenu a ďalšie strojárske spoločnosti. V zóne pracuje už zhruba 2500 ľudí. Podobné projekty sa rozvíjajú v oravských obciach Nižná, Istebné alebo Trstená, kde v minulosti vyrábali veľké fabriky, ktoré však dnes využívajú iba malú časť svojich areálov. Menšie parky s logistickými a výrobnými firmami existujú aj v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši a Dolnom Kubíne.

Lokalita Rok otvorenia Rozloha v ha Typ Voľné ha Počet zam. Firmy
Teplička, pri Kia 422 BF 0 5600 Kia, Mobis
Martin, Sučany 255 BF 0 2500 Volkswagen, Ecco, GGB, KrausMaffei
Námestovo, Punch 2002 20,5 GF+BF 14,2 900 Johnson Controls, Behr
Nižná, M1 Park 4,1 BF 0,3 300 HS, EDM, Cable Connect
Žilina, Horný Hričov 11 GF+BF 0,5 200 Vitalo

 

Banskobystrický kraj

Na strednom Slovensku sa do priemyselných parkov investovalo veľmi veľa štátnych aj obecných prostriedkov, prínos v podobe rastu priemyslu a počtu pracovných miest však zatiaľ neprichádza. Dôvodom je aj dlho slabé dopravné spojenie Banskej Bystrice s ekonomicky silnejšími západnými regiónmi Slovenska. To sa zmenilo dokončením rýchlocesty R1, počas krízy v rokoch 2009 až 2013 sa však prílev investorov prudko zabrzdil.

Napriek tomu investori do miest, kde dostali dobré podminky, prišli. Ešte pred krízou sa úspešne rozbehol jeden z prvých priemyselných parkov na Slovensku v Malom Krtíši, ktorý je takmer naplnený a pomohol malému mestu k 650 pracovným miestam. Podobne ako v neďalekej Krupine, kde je v ňom zamestnaných až tisíc ľudí.

Jeden z prvých na Slovensku bol aj priemyselný park finančnej spoločnosti Penta v megafabrike na výrobu hliníka v Žiari nad Hronom. Potom, čo do produkcie primárneho hliníka vstúpil nórsky koncern Norsk Hydro sa materská ZSNP rozhodla postupne odpredať aj ďalšie divízie a nevyužívanú časť takmer 300-hektárového areálu prenajať záujemcom. V súčasnosti v ňom vyrába viacero dodávateľov automobilového priemyslu, firmy zväčša spracovávajú primárny hliník na finálne výrobky, príkladmi sú Nemak, Fagor, či Sapa.

Po pominutí krízy parky v regióne začínajú prinášať svoje ovocie. Investori prišli do banskobystrického projektu v Šalkovej , zapĺňajú sa aj parky vo Vígľaši, Kriváni, Fiľakove, či Lučenci. Areály v Hnúšti a Rimavskej Sobote využívajú najmä producenti káblových zväzkov, ktorí v menej rozvinutých regiónoch zamestnávajú stovky ľudí. Zatiaľ slabo sa darí využívať areály v Žarnovici, Poltári alebo Utekáči.

Lokalita Rok otvorenia Rozloha v ha Typ Voľné ha Počet zam. Firmy
Banská Bystrica Majer 35,7 GF 20 200 Burgmaier, Med-Art, AS Trading
Malý Krtíš 25 GF 2,5 650 Technogym, Sisme
ZSNP Žiar n/H 287 BF 15 2000 Slovalco, Nemak, Fagor, Sapa
Vígľaš 2008 37,5 GF 20 50 Eurolegna
Kriváň 20 GF 12 270 Kops, Ojala
Hnúšťa 38,4 BF 5 1100 Yura Eltec, Reisner, Gallai&Wolff
Krupina 26 GF 3 1000 Lind Mobler, Way Industry, Brother, Wittur
Lučenec – Juh 6,2 GF 1,9 1000 Johnson Controls, D&J
Lučenec – Poľana 1990 11,7 BF 1,3 300 MSP

 

Prešovský kraj

Tento región je postihnutý vysokou nezamestnanosťou, preto budovanie priemyselných parkov bolo jednou z dôležitých úloh pri jej znížení. Napriek tomu, že sa objavilo viacero parkov s veľkými rozlohami, často sú prázdne a prácu nepriniesli. Dôvodom je často odľahlosť ich lokalít a slabé dopravné spojenie.

Výnimkou v tejto charakteristike je Humenné, ktoré má silnú tradíciu chemického a strojárskeho priemyslu. Keď v roku 1993 francúzsky koncern Rhone-Poulenc vstúpil do vtedajšieho Chemlonu, obslužné činnosti fabriky ostali vo firme Chemes. Tá sa stala majiteľom väčšiny pozemkov a budov v areáli, ako aj dodávateľom energií a služieb nielen pre svojich nájomníkov, ale aj pre susedný mestský priemyselný park, či obyvateľov Humenného. Časť výroby v areáli počas krízy skončila, ale podarilo sa nájsť nových nájomníkov, ktorí v súčasnosti zamestnávajú celkovo 1800 ľudí.

Hneď vedľa areálu Chemesu vznikol neskôr päťhektárový mestský priemyselný park Guttmanovo. Má jedného väčšieho nájomníka – spoločnosť Tytex, ktorá zamestnáva 500 ľudí.

Z ďalších parkov je najúspešnejší popradský v Matejovciach, kde je zamestnaných 800 ľudí a Bardejove, kde pracuje približne 600 zamestnancov v Levoči a v Lipanoch. Naopak do parkov vo Vranove, Kežmarku či Medzilaborciach sa investori nehrnú. Dlhé roky čakal na investorov aj priemyselný park Záborské v Prešove. Dôvodom môže byť, že odmietol viacerých investorov, napríklad španielsku minizlievareň Funderia Condals. Tá nakoniec nepochodila ani v blízkych Petrovanoch a v Hnúšti a pravdepodobne postaví svoj závod v Štúrove.

Lokalita Rok otvorenia Rozloha v ha Typ Voľné ha Počet zam. Firmy
Humenné, Chemes 1993 64 BF 8,7 1800 Andritz, Nexis, Tytex
Humenné, Guttmanovo 5 GF 1 500 Tytex
Poprad Matejovce 14 GF 0 800 GGP, Ho&Pe, LPG, Immergas
Snina, Vihorlat 80 BF 30 450 Unex, Mops, RMR, Del Casting
Lipany, Za traťou 8,5 GF 1,8 70 Teprofa, ICLA
Prešov, Záborské 26 GF 18 250 Honeywell, Asis
Vranov, Ferovo 16,9 GF 16,9
Bardejov 72,3 GF+BF 30 600 Kamax, Hudos, SB Inmart
Levoča 2013 12 GF+BF 8,5 50 AGF
Kežmarok 2008 27 GF 10 300 Europharm, Deltrian

 

Košický kraj

Tento región dlhodobo trpí svojou polohou ďalej od odbytových trhov v západnej Európe a nedokončenou diaľnicou východ – západ. Napriek tomu sa v ňom nachádza asi najznámejší priemyselný park na Slovensku v Kechneci. Starosta malej obce na juh od Košíc presadil, že sa v nej vybudoval jeden z najväčších parkov v krajine. Príbeh začal príchodom americkej firmy Molex, ktorá rozbehla jednoduchú výrobu. Potrebovala väčšie priestory, takže sa obec pustila do prípravy pozemkov.

Keď neskôr Molex odišiel, v Kechneci už boli ďalší výrobcovia a v súčasnosti park poskytuje prácu tritisíc ľuďom. Starostovi sa viackrát podarilo presvedčiť štát, aby investorov podporil stimulmi a park dotáciami. Usadili sa tu nielen výrobné, ale aj logistické a dopravné firmy, chystajú sa investície do obchodu a zábavy.

V starších priemyselných areáloch vznikali súkromné parky v Michalovciach a Trebišove, či Strážskom. V Michalovciach sa priestory naplnili najmä vďaka silnému výrobcovi elektromotorov Bosch, ktorý pritiahol svojich dodávateľov, v Trebišove je však iba jedna väčšia firma a riedko je obsadený aj areál v Strážskom. Ten navyše trpí krachom oceliarne v minulom roku.

V Rožňave naopak k výstavbe parku výrazne prispel štát, napriek tomu je počet firiem a ich zamestnancov stále veľmi nízky. Podobne sa nezapĺňajú ani parky v Gelnici, Jaklovciach, či Krompachoch, naopak takmer plný je v Spišskej Novej Vsi.

V posledných rokoch vyrástlo niekoľko súkromných priemyselných parkov na zelenej lúke v okolí Košíc, ktorým sa dokonca podarilo pritiahnuť firmy, ktoré predtým sídlili v Kechneci. Dôvodom bol najmä nedostatok pracovných síl na vidieku. Do parku Pereš investovala finančná skupina Erste, sídlia v ňom najmä dodávatelia automobilového priemyslu. Košice sú pre investorov zaujímavé nielen dobrým spojením, ale aj veľkou ponukou odborníkov.

Lokalita Rok otvorenia Rozloha v ha Typ Voľné ha Počet zam. Firmy
Kechnec 2003 332 GF 160 3000 Getraf Ford, Magneti Marelli, Kuenz, Henkel
Michalovce, MEZ 1998 14,2+7,6 GF+BF 7,6 2000 BSH, Yazaki, Ebster, Unomedical
Strážske, Chemko 75 GF+BF 12 120 Diakol, Chemstroj, Simop
Rožňava 15,9 GF 1,3 100 Celltex
Trebišov 10 BF 2,2 150 Blika
Košice, Veľká Ida 29,4 GF 9,7 500 IEE Sensing
Košice, Pereš Immopark 180 BF 80 3000 U-Shin, Faurecia, Howe

 

Prečo to niekde funguje a inde nie

Rozvoj výstavby priemyselných parkov na Slovensku je príbehom mnohých úspešných projektov, ktoré v správnom čase zareagovali  na dopyt na trhu a ponúkli priemyslu to, čo najviac potrebuje – zabezpečenie nehnuteľností, sietí, povolení a najmä obslužných činností, aby sa mohol sústrediť na jadro svojej činnosti – výrobu, kvalitu, prípadne vývoj a zlepšovanie svojich zamestnancov.

Je to príbeh, v ktorom hrá často významnú úlohu aj osobná iniciatíva, odvaha pustiť sa nevychodenými cestičkami, zobrať sa na seba riziko neúspechu. Investori sa často pustili do niečoho, čo síce v západnej Európe fungovalo, na Slovensku však bolo neoverené a overiť to mohol iba život.

Celkovo možno povedať, že priemyselné parky zväčša pomohli rozbehnúť ekonomický život regiónov, pritiahli zahraničných investorov, nové investície, umožnili vytvoriť nové pracovné miesta. To okrem iného prináša aj prosperitu mestám a obciam, na ktorých území sú závody umiestnené – priamo prostredníctvom realitných daní i nepriamo cez prosperitu ich obyvateľov, rozvoj sietí, obchodu a služieb. Veď kto by kedy počul o malom východoslovenskom Kechneci, ak by nebolo zanovitého starostu Konkolyho, ktorý neustúpil od svojho nápadu zohnať ľuďom v malej dedine prácu?

Boli aj neúspešné príbehy – parky, ktoré napriek státisícom eur zakopaných do zeme a rozľahlým areálom na zelenej lúke stále stoja prázdne. Dôvody sú často prozaické – park môže byť krásny a prenájom výhodný, ak však do obce ani nevedie poriadna cesta a je v nej málo ľudí ochotných pracovať, investor si rozmyslí svoj príchod a aj keď príde, časom sa poberie do ekonomicky lepšie napojeného regiónu.

Často je však dôvodom práve nedostatok osobnej iniciatívy, ktorá priniesla úspech najväčším hviezdam slovenskej parkovej hitparády, ako sú Vráble, Kechnec, Levice alebo Malý Krtíš. Vždy za nimi bol niekto, kto bol presvedčený, že to bude fungovať a dokázal o tom presvedčiť aj iných – politikov, investorov aj novinárov. A potom urobil všetko pre to, aby jeho zákazníci – firmy, ktoré sa o park zaujímajú – naozaj dostali všetko, čo potrebujú a čo dostali počas rokovaní prisľúbené.

Medzi úspešnými parkmi sú mnohé, vystavané na zelenej lúke i tie hnedé, ktoré sú vlastne už dlhé desaťročia priemyselnými areálmi. V ich prípade bolo možno oveľa ťažšie nastaviť vzťahy, procesy a ekonomické faktory tak, aby všetko fungovalo aj v modernom priemyselnom svete 21. storočia ako v prípade novo vybudovaných areálov. Napriek tomu sa to v mnohých prípadoch podarilo, aj keď nie bez sporov a rokovaní. Negatívny príklad tých, ktoré už 20 i viac rokov stoja prázdne a postupne sa rozpadajú nech je pre úspešných varovaním pred uprednostnením vlastných ambícií pred záujmami klientov.

Ako už bolo spomenuté, budovanie priemyselných parkov zhltlo veľa štátnych prostriedkov i fondov EÚ a je veľa príkladov, keď sa použili zjavne neefektívne. Nech je to pre štát výstrahou, aby si preveril každú lokalitu, do ktorej sa chystá vložiť peniaze občanov, či je naozaj pre investorov taká príťažlivá, ako tvrdí autor projektu. Navyše by mal dohliadať na správu každého parku tak, aby bolo jasné, kto má na starosti jeho zaplnenie. To, že to štát v mnohých prípadoch prevzal na seba, sa neukázalo byť príliš efektívne. Oveľa účinnejšia je lokálna zodpovednosť a miestna správa s jasným a dôsledným stanovením cieľov.

Peter Kremský, Podnikateľská aliancia Slovenska

Október 2015