Výsledky IPP za 4. štvrťrok 2012
Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v štvrtom štvrťroku 2012 opäť zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 75,6 bodu. V porovnaní s tretím kvartálom klesol index o 4,43 %. Vnímané zhoršenie podmienok na podnikanie na konci roku 2012 bolo najintenzívnejšie v celej histórii merania IPP. Skepsu medzi podnikateľmi spôsobili najmä zmeny v Zákonníku práce a nárast daňovo-odvodového zaťaženia. Tieto opatrenia v spojení s neistou ekonomickou situáciou zvyšujú riziko rušenia pracovných miest a nárastu šedej ekonomiky.
V štvrtom štvrťroku 2012 hodnotili slovenskí podnikatelia najnegatívnejšie zmeny v oblasti legislatívy upravujúcej odvody. Hodnotenie tejto položky kleslo v porovnaní s tretím štvrťrokom o rekordných 14,0 % na úroveň 58,5 bodu. Taký výrazný pokles hodnotenia nezaznamenala doteraz žiadna položka od začiatku sledovania indexu podnikateľského prostredia. Medzi podnikateľmi dlhodobo panuje názor, že odvodové zaťaženie treba postupne znižovať, a nie zvyšovať. Podnikatelia tiež kritizovali, že zvyšovaniu odvodov nepredchádzala odborná analýza statických a dynamických dopadov na hospodárstvo.
Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou sa stala pracovnoprávna legislatíva, ktorá klesla o 13,5 % a dosiahla aktuálne hodnotenie 50,0 bodu. V čase zvyšujúcej sa nezamestnanosti podnikatelia nepovažujú za rozumné prijímať opatrenia, ktoré znižujú flexibilitu trhu práce a pôsobia proti rastu zamestnanosti. Hoci prísnejší Zákonník práce nie je hlavnou príčinou rastu nezamestnanosti, nemožno tvrdiť ani to, že na nezamestnanosť nemá vplyv. Zvyšuje totiž náklady podnikov, a teda núti firmy optimalizovať svoje procesy, výsledkom čoho môže byť aj redukcia pracovnej sily. Dáta OECD zároveň potvrdzujú, že krajiny s flexibilným zákonníkom práce majú zvyčajne vyššiu mieru zamestnanosti ako krajiny s menej flexibilným pracovným kódexom. Hlavné výhrady podnikateľov sa týkali súbehu výpovednej doby a odstupného a sprísnenia podmienok zamestnávania na dobu určitú. Za neférové považujú zvýšenie vplyvu odborov na riadení spoločnosti bez toho, aby niesli adekvátny podiel zodpovednosti.
S poklesom hodnotenia o 13,2 % oproti predchádzajúcemu sledovanému obdobiu, sa treťou najnegatívnejšie hodnotenou položkou stala legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície. Rating tejto položky poklesol na hodnotu 67,1 bodu. Zvyšovanie daní bude mať podľa názoru podnikateľov výrazný dopad na zníženie ziskovosti spoločností. Dôsledkom bude obmedzenie investícií, predraženie výroby a celkové zhoršenie konkurencieschopnosti.
Podnikateľom sa nepáči, že im vláda odoberá voľné zdroje, za ktoré nedostávajú adekvátnu kompenzáciu v podobe zníženia byrokracie, zlepšenia vymožiteľnosti práva, alebo zjednodušenia právnych predpisov. Tieto oblasti patria dlhodobo medzi najviac kritizované. Upozorňujú, že zhoršené podmienky na podnikanie zvyšujú pravdepodobnosť nárastu šedej ekonomiky a neférovej konkurencie zo strany podnikov, ktoré časť svojich operácií oficiálne nezdokladujú. Časté zmeny v zákonoch rovnako zhoršujú predvídateľnosť podmienok na podnikanie a strednodobé plánovanie. Medzi výrazné prekážky zlepšenia podnikateľského prostredia patrí tiež zle fungujúca a netransparentná justícia, ktorej kredit dlhodobo klesá.
Rast v poslednom sledovanom období zaznamenalo len minimum položiek, z ktorých všetky boli z kategórie subjektívnych vplyvov jednotlivých podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Zlepšil sa vzťah podnikov k životnému prostrediu, informačná otvorenosť voči verejnosti a manažment ľudských zdrojov.
