Nov 052014
 
 5. November 2014
Štyri úrovne podnikateľskej etiky v praxi

Podnikateľská etika v praxi sa odohráva na štyroch úrovniach. Ide o tieto úrovne:

  • globálna,
  • spoločenská,
  • organizačná,
  • individuálna.

Toto členenie je kľúčové pri aplikácii podnikateľskej etiky do praxe, pretože poukazuje na to, že za aplikáciu etiky do hospodárstva zodpovedajú rôzne subjekty. Dané členenie podnikateľskej etiky v praxi zároveň ukazuje, že na každej úrovni podnikateľskej etiky sa nachádzajú špecifické eticko-ekonomické problémy a otázky.

Na globálnej úrovni patria k najväčším etickým otázkam v hospodárskom prostredí:

  • ekologické problémy,
  • zneužívanie prírodného bohatstva chudobných krajín,
  • nenásytnosť vrcholového manažmentu nadnárodných korporácií a bánk,
  • novodobé otroctvo,
  • nútená práca,
  • detská práca,
  • bezbrehý a škodlivý konzum,
  • zavádzajúca reklama,
  • výroba návykových tovarov atď.

Na úrovni spoločenskej (štátnej) vystupujú do popredia tieto etické otázky:

  • nedokonalá alebo dokonca neetická legislatíva,
  • nezamestnanosť,
  • porušenie hospodárskej súťaže,
  • korupcia,
  • chudoba,
  • ekologické problémy,
  • mzdové deformácie,
  • nespravodlivá daňová politika,
  • diskriminácia na trhu práce,
  • nízka vymáhateľnosť práva atď.

organizáciách (podnikoch) sa vyskytujú nasledovné eticko-ekonomické problémy:

  • diskriminácia  v oblasti ľudských zdrojov,
  • zlé pracovné podmienky,
  • nedodržiavanie bezpečnostných predpisov pri práci,
  • nespravodlivé odmeňovanie,
  • psychický teror na pracovisku,
  • zlé medziľudské vzťahy na pracovisku,
  • nekvalitná práca,
  • poškodzovanie majetku podniku,
  • poškodzovanie dobrého mena podniku,
  • neférové vzťahy s konkurenciou,
  • nekvalitné výrobky,
  • nespravodlivé ceny,
  • neplatenie sociálnych a zdravotných odvodov za zamestnancov a pod.

Na individuálnej úrovni ide o množstvo etických problémov, ktoré súvisia s odlišnou morálkou jednotlivcov, napríklad:

  • nespravodlivá mzda,
  • nízka právna a etická úroveň spotrebiteľa,
  • nerešpektovanie ľudských práv človeka ako zamestnanca alebo zákazníka,
  • sexuálne obťažovanie,
  • mobbing, šikanovanie,
  • chamtivosť podnikateľa/manažéra/zamestnanca,
  • poškodzovanie/krádeže tovarov v obchodoch,
  • nadradenosť manažéra,
  • vulgárnosť kolegu,
  • neobjektívnosť manažéra pri hodnotení pracovného výkonu,
  • kupovanie kradnutého tovaru,
  • neplatenie daní,
  • práca na čierno,
  • okrádanie zákazníka,
  • zneužívanie neznalostí zákazníka,
  • vedomé podpisovanie zmluvy, o ktorej jednotlivec vie, že ju nemôže splniť atď.

 

Subjekty zodpovedné za rozvoj podnikateľskej etiky v praxi

Na globálnej úrovni ide o medzinárodné organizácie – obchodné, finančné, občianske, profesijné a pod., ktoré svojimi rozhodnutiami vplývajú na ekonomickú reguláciu z hľadiska etiky. Ide o také organizácie ako je OSN, WTO, Svetová banka, WHO a pod. Čoraz viac sa do popredia dostávajú občianske hnutia, ako napríklad iniciatíva AVAAZ, alebo Hnutie 99 alebo Occupy Wall Street. Vďaka sociálnym sieťam sa pomerne rýchlo dokáže zaktivizovať mnoho rovnako zmýšľajúcich ľudí a vyjadriť svoj postoj k naliehavým ekonomickým kauzám alebo opatreniam. Hlas svetovej verejnej mienky sa stáva významným faktorom v boji proti neetickému konaniu v ekonomike.

Napríklad, nedávno priniesli médiá správu o neľudských podmienkach pracujúcich na stavbe štadiónov v Katare, kde sa majú konať v roku 2022 Majstrovstvá sveta vo futbale. K tomu sa pridali podozrenia z uplácania pri schvaľovaní Kataru ako dejiska MS. Odozva medzi ľuďmi na celom svete viedla minimálne k tomu, že sa o situáciu začali intenzívnejšie zaujímať médiá a zvýšil sa verejný tlak na spravodlivé odmeňovanie pracovníkov. V súvislosti s údajným uplácaním silnejú hlasy, ktoré požadujú zmenu vedenia FIFA.

Na spoločenskej úrovni je hlavným subjektom štát, so svojou výkonnou, zákonodarnou a justičnou zložkou. Rozhodnutia štátu o výške daní, o ich prerozdelení, o investičnej pomoci, ale aj o sociálnej politike štátu, o veľkosti minimálnej mzdy a podobne, sú významnými zásahmi do podpory alebo brzdy podnikateľskej etiky. Takisto zákonodarné zbory sú subjektom s mimoriadnym vplyvom na rozvoj podnikateľskej etiky. Spravodlivé zákony, ktoré sa všeobecne očakávajú od týchto zborov, podporujú pozdvihnutie morálky smerom k etike. Nespravodlivé zákony naopak, vytvárajú prostredie, v ktorom sa vo väčšej miere dejú neetické konania v hospodárstve. Osobitnú úlohu na tejto úrovni zohráva justícia. Zlá vymáhateľnosť práva, ktorá je rozšírená v našej krajine, je brzdou v aplikácii podnikateľskej etiky v praxi na organizačnej a individuálnej úrovni, pretože umožňuje myslieť si, že aj keď ekonomický subjekt koná nezákonne, trest mu nehrozí, minimálne v blízkej budúcnosti,  a v ďalekej sa možno dočká aj premlčacej doby.

Na organizačnej (podnikovej) úrovni sú rozhodujúcim subjektom v rozvoji podnikateľskej etiky v praxi organizácie akéhokoľvek typu, t. j. podniky (štátne aj súkromné) či neziskové organizácie, tak z odvetvia zdravotníctva, školstva či kultúry, ako aj z odvetvia hospodárskeho. Často sa vyskytuje mylná predstava, že za rozvoj podnikateľskej etiky zodpovedajú len ekonomické subjekty.

Za rozvoj podnikateľskej etiky v praxi na tejto úrovni sú zodpovedné vedenia podnikov či organizácií, prípadne ich majitelia, v závislosti od právnej formy organizácie. Táto skutočnosť je mimoriadne dôležitá pre pochopenie rozvoja podnikateľskej etiky, pretože presne poukazuje od koho závisí, či sa organizácia prihlási ku koncepcii spoločenskej zodpovednosti podnikov a uvedie ju do praxe, či organizácia prijme etický kódex, či striktne rešpektuje zákon, či dbá na výber svojich obchodných partnerov, či platí dane, respektíve či dodržiava ľudské práva svojich zamestnancov a podobne.

Na individuálnej úrovni je nositeľom integrácie etiky a ekonomiky konkrétny človek. Každá ľudská bytosť je mnohými nitkami spojená s hospodárskou sférou a je od nej závislá. Hospodárstvo uspokojuje existenčné ľudské potreby. Okrem toho hospodárska sféra poskytuje priestor pre uplatnenie pracovných schopností ľudí, realizáciu, ale aj množstvo produktov pre ich zábavu. Jednotlivec v hospodárskej sfére plní súčasne alebo v priebehu svojho života mnoho rol – je zamestnancom, konzumentom, manažérom, majiteľom, podnikateľom, klientom a v každej z týchto pozícií určitým spôsobom vplýva na stav podnikateľskej etiky v praxi.

Príklady:

Platí dane? Ak, áno, prispieva k rozvoju národného bohatstva, z ktorého čerpajú aj tí, ktorí dane neplatia.

Reklamuje pokazený tovar? Ak áno, ukazuje svoje právo zákazníka na  bezpečnosť tovarov a služieb a na svoje právo dostať za svoje peniaze kvalitný tovar.

Berie si bločky za kúpený tovar a služby? Ak  áno, zabraňuje neplateniu daní od subjektov, ktoré zarábajú nekalým spôsobom.

Je manažérom, ktorý si váži svojich podriadených? Ak áno, uznáva ich ako bytosti hodné úcty a pôsobí na ich zdravé sebavedomie.

Odmieta kúpiť kradnutý tovar? Ak áno, odmieta tým podporovať zlodejov, a vyjadruje solidaritu s tými, čo boli okradnutí.

Uvedomovanie si týchto rozličných úrovní podnikateľskej etiky je dôležité. Problém nemožno vyriešiť, pokiaľ nie je jasné, ako sa prejavuje na tej-ktorej úrovni a aké subjekty zodpovedajú za jeho vznik a odstránenie. Väčšina eticko-ekonomických problémov vyžaduje kritickú analýzu a komplexný prístup k problémom. Nie je tajomstvom, že platenie daní je v našej krajine veľkým etickým problémom. Ide o eticko-ekonomický problém, ktorého vyriešenie je možné len prijatím opatrení na spoločenskej, podnikovej i individuálnej úrovni.

Príklad:

Mnohí podnikatelia, ktorí rešpektujú morálne normy v medziľudských vzťahoch a ktorých považuje ich okolie za dobrých ľudí, zastáva odmietavý názor na platenie daní do štátnej kasy. Ich zdôvodnenia bývajú približne takéto:

Prečo by som mal platiť dane, veď mne štát nič nedá zadarmo!“

„Ja im dám dane a oni (vláda) si pokúpia drahé autá! No určite!“

„Radšej si kúpim auto, ako by som mal dať svoje peniaze štátu.“

„V tejto republike nič nefunguje, pozrite sa na cesty. Ako to, že v Rakúsku majú kvalitné cesty, a u nás sú sama jama! Keby tak bolo aj u nás, rád by som dane zaplatil.“

Podnikateľský subjekt, ktorý robí všetko preto, aby sa vyhol plateniu daní,  vo svojom uvažovaní neberie do úvahy, že štát nie je cudzie teleso, ale niečo, čo bezprostredne súvisí s kvalitou jeho života i života jeho rodiny. Veď životnú úroveň v každej krajine ovplyvňuje to, ako si štát plní svoje základné funkcie v oblasti obrany, zdravotníctva, školstva, kultúry, infraštruktúry, sociálneho zabezpečenia. Podnikateľský subjekt pritom neberie na zreteľ,  že v krajine sú ľudia, ktorí dane platia, a tak on požíva výhody, ktoré mu štát ponúka, aj keď sa priamo na ich finančnom zabezpečení nezúčastňuje, respektíve zúčastňuje sa v menšej miere, ako by sa mal či mohol. Isteže, existujú iné formy, ktorými prispieva štátu – odvody za svojich zamestnancov,  cestná daň a podobne.

Aby sa etické otázky v oblasti platenia daní vyriešili, musí sa na každej úrovni niečo zmeniť. Štát vo svojej výkonnej, zákonodarnej a justičnej sfére musí pôsobiť transparentne a ekonomicky. Obyvatelia musia mať pocit, že exekutíva, parlament a justícia nemíňajú štátne peniaze nadarmo, že im ide o blaho občanov, že dane sú stanovené spravodlivo, a že každý, kto nebude rešpektovať zákon v oblastí platenia daní, bude spravodlivo potrestaný.

Organizácie v štáte sa takisto musia zviazať, že budú rešpektovať zákony, a teda aj zákony v oblasti platenia daní. Podnikatelia majú možnosť prostredníctvom profesijných či odvetvových organizácií bojovať proti tomu, čo sa im javí nesprávne, nemorálne alebo neefektívne na strane štátnych orgánov, a nemusia svoju nevôľu vyjadrovať neplatením daní.

Takisto musí dôjsť k zmene na úrovni jednotlivca. Ako občania sme si rovní, rovní sme si aj pred zákonom. Snáď treba vo väčšej miere viesť ľudí k úcte k tomu, čo dostanú od štátu, aby  časté negovanie štátnej a sociálnej pomoci nebolo na dennom poriadku. To, čo každý človek dostane od štátu, nie je zadarmo, sú to peniaze tých všetkých, ktorí pravidelne platia zo svojich zárobkov dane. A pokiaľ je niekto presvedčený, že tieto dane nie sú spravodlivé, má proti tomu bojovať prostriedkami, ktoré sú v demokratickej krajine bežné a nie uchyľovať a k neetickému konaniu, ktorým neplatenie daní určite je.