Jún 152005
 
 15. Jún 2005

Výsledky prieskumu (vo formáte .pdf)

Firiem, ktoré sa už začali reálne pripravovať na zavedenie eura, je podstatne menej ako tých, čo ešte s prípravami nezačali. Za najväčšiu výzvu po prechode na novú menu pritom spoločnosti považujú softvérové zmeny. Už menej z nich bude aj školiť zamestnancov a zasahovať do svojho hardvéru, napríklad prispôsobovať registračné pokladnice. Podnikatelia sa najviac obávajú rastu nákladov, hlavne tlaku na zvyšovanie miezd a cien služieb. Vnímajú to ako najakútnejšiu hrozbu, ktorej bude ich podnikanie po roku 2009 čeliť.

Vyplynulo to z dotazníkov, ktoré začiatkom mája tohto roka vyplnilo 31 členov Podnikateľskej aliancie Slovenska. Nešlo síce o žiaden reprezentatívny prieskum, napriek tomu sú odpovede spoločností zaujímavé. Naznačujú totiž, ako o načasovaní eura firmy rozmýšľajú, ako sa naň pripravujú, v čom musia urobiť zmeny, aké dôsledky očakávajú. Medzi členov aliancie patria relatívne veľké a významné podniky ako Orange Slovensko, Coca-Cola, COOP Jednota, UniBanka, dotazníky sa však vrátili aj z menších firiem.

Podceňujú alebo nie?
Vyplnené dotazníky naznačujú, že firmy zatiaľ skutočné prípravy na euro ešte nezačali. Týka sa to pritom aj tých, ktorí obchodujú so zahraničím a už v súčasnosti realizujú podstatnú časť svojich nákladov alebo tržieb v eurách.

Znamená to, že zavedenie novej meny podceňujú alebo je ešte na nejaké konkrétne kroky priskoro? „Rok 2009 je relatívne ďaleko a navyše ešte nie je na sto percent isté, že práve tento rok sa euro na Slovensku zavedie. Zatiaľ je to len zámer,“ hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Dodáva, že vláda síce robí všetko preto, aby sa ten zámer naplnil, no v prípade nepriaznivých okolností sa tento termín môže oddialiť.

Aj preto sa R. Kičina nazdáva, že z odpovedí podnikateľov netreba robiť paniku. Seriózne sa prípravou na euro začnú podľa neho zaoberať približne dva roky pred definitívnym stanoveným termínom zavedenia eura.

Informácie a pripravenosť
Na prvý pohľad veľa firiem uviedlo, že o zavádzaní eura na národnej úrovní nemá žiadne alebo len čiastkové informácie. Vyjadrilo sa tak dvakrát viac respondentov ako tých, ktorým naopak informácie nechýbajú a majú ich dostatok. Nemožno však z toho jednoznačne odvodiť, že informácií o eure by bolo málo.

Miera informovanosti respondentov totiž podľa dotazníkov jednoznačne súvisí s tým, či sa už začali na euro pripravovať. Platí pri tom, že ak firma už začala, má aj dostatok informácií a naopak – ak nezačala, nemá ani dosť informácií. Iba jediný respondent napísal, že s prípravami už začal, no informácie má len čiastkové. Ide teda skôr o to, či firmy existujúce a dostupné informácie evidujú a aktívne s nimi pracujú.
Informácie sú dostupné a kto sa o ne skutočne zaujíma, nájde ich buď na Slovensku alebo v podobe skúsenosti iných aj v zahraničí, nazdáva sa R. Kičina. Mnohé firmy majú navyše matku z eurozóny, takže by nemali mať s prístupom k informáciám problémy. R. Kičina však pripúšťa, že rok 2009 sa mnohým podnikateľom zdá byť ešte relatívne vzdialený a informácie o ňom ich preto zatiaľ veľmi nezaujímajú.

Viac je optimistov
Respondenti sa zhodli na tom, že termín zavedenia eura, stanovený na január 2009, je „dobrý“. Možnosť „príliš skorý“ alebo „neskorý“ si vybralo len niekoľko respondentov.

Počet firiem, ktoré po zavedení eura očakávajú zároveň výhody aj hrozby, je zhruba rovnaký ako počet podnikov, ktoré predpokladajú výlučne výhody. Keď sa tieto dve skupiny zrátajú, tvoria takmer celú skupinu respondentov. Pesimistov, ktorí žiadne pozitíva neočakávajú, bolo totiž len pár. O tom, že pre podnikateľov združených v aliancii nebude euro stratou, sa dá povedať aj inak. Takmer polovica respondentov je totiž natoľko optimistická, že žiadne hrozby nepredpovedá.

Možno to označiť za prílišný optimizmus? R. Kičina si to netrúfa odhadnúť. Optimistické naladenie respondentov si vysvetľuje napríklad tým, že v minulosti sa neobjavili informácie o tom, že by firmy v eurozóne na euro nejako doplatili.

Medzi výhodami, ktoré mohli firmy menovať spontánne, sa najčastejšie spomínal zánik kurzového rizika pri obchodovaní na európskom trhu. „Sme exportér, ukončí sa negatívny dopad posilňovania slovenskej koruny,“ znela jedna z konkrétnych odpovedí. Firmy sa zároveň tešia aj na jednoduchšie a prehľadnejšie účtovníctvo a výkazníctvo, keďže viaceré patria do nadnárodných koncernov, ktoré účtujú v eure.

Pre zahraničných i domácich klientov budú zase môcť používať jednotné výkazy. Aj preto sa jedna spoločná mena spája s úsporou času i administratívne menej náročným obchodovaním so zahraničnými partnermi. Bude to tiež znamenať zníženie transakčných nákladov medzi eurom a slovenskou korunou. Tie firmy, ktoré majú iba minimálny alebo žiaden zahraničný obrat, sa môžu aspoň tešiť na jednoduchšie cestovanie, nazdávajú sa niektorí respondenti.

Najväčší strašiak – inflačné tlaky
Zatiaľ čo väčšina sa teší na zánik kurzového rizika, niektorým bude možnosť pozitívnych kurzových vplyvov chýbať. Tento fakt sa totiž objavil aj ako pozitívum, aj ako hrozba. Medzi pozitívami i hrozbami zároveň niektorí respondenti uviedli aj administratívu. Očakávajú, že jej po zavedení eura spolu s dodatočnými jednorazovými nákladmi prechodne pribudne. Je ich však podstatne menej ako tých, čo predpokladajú jej úbytok.

Paradoxne odpovedala jedna firma, ktorá za hrozbu považuje nedostatočnú pripravenosť na euro. V odpovedi na otázku, či už s prípravami začala, však odpovedala nie.

Jednoznačne najväčšou hrozbou je podľa respondentov inflačný tlak pri preceňovaní. Viac ako polovica firiem skôr alebo jednoznačne súhlasí s tým, že prijatie eura podporí rast spotrebiteľských cien. Podnikatelia preto kalkulujú s tým, že im narastú náklady, predovšetkým na mzdy, ale aj v súvislosti s drahšími tovarmi a hlavne službami. O akú hodnotu presne, sa TREND nepýtal. V dotazníkoch sa však objavili aj odpovede typu „pravdepodobne mierny nárast nákladov“, „vyšší tlak na ceny vstupov“ alebo dokonca „rýchly rast cien“. Pritom polovica z tých, čo predpokladá rast cien, to zároveň považuje aj za priamu hrozbu pre svoju firmu.

Zvyšovanie cien vnímajú podľa toto dotazníka členovia aliancie obdobne ako občania. Ich postoje zisťoval reprezentatívny prieskum Štatistického úradu SR z konca minulého roka. Vyplynulo z neho, že pri otázke zvyšovania cien v dôsledku zavedenia eura existuje medzi Slovákmi široká zhoda. Určité zdražovanie očakávajú viac ako štyri pätiny oslovených a len jeden z päťdesiatich predpokladá pokles cien. Pri doterajšom zavádzaní eura sa pritom nepotvrdilo, že by samo euro malo na infláciu nejaký výrazný dopad.

Výkonný riaditeľ aliancie R. Kičina sa nazdáva, že tieto odpovede mohli byť ovplyvnené správami z médií. Stačí si podľa neho spomenúť na novinové titulky o tom, ako mnohí obchodníci využili zavedenie eura na zvýšenie cien.

Veľké odchýlky
TREND v dotazníku zaujímalo aj to, s akým konverzným kurzom firmy vo svojich finančných plánoch počítajú. Pri odhadoch sa firmy pohybovali vo veľkom pásme – od 27 SKK/euro do 40 SKK/euro. Najčastejšie sa pritom objavovali čísla okolo hranice 35 až 37 SKK/euro.

Prekvapilo to nielen TREND, ale i R. Kičinu. „Prekvapil ma hlavne ten dolný limit, nakoľko triezve odhady hovoria o konverznom kurze na úrovni 36 až 37 korún za euro. Nie je si istý, či by sa s prílišným posilňovaním koruny, aké niektorí respondenti očakávajú, dokázali exportéri vyrovnať. R. Kičina však predpokladá, že nad vývojom kurzu dohliadne NBS, mantinelom bude aj vstup do ERM 2.

Zuzana Horníková
publikované v týždenníku Trend dňa 30.5.2005