Jan 042005
 
 4. Január 2005

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) uskutočnila v rámci svojho projektu, zameraného na retrospektívne hodnotenie prijatej legislatívy, prieskum medzi vybranými podnikateľmi zameraný na vyhodnotenie novely zákona o správe daní a poplatkov, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2004. Jej cieľom bolo podľa samotného zákonodarcu najmä zaviesť priehľadnejšie, ale súčasne aj prísnejšie pravidlá do vzťahu daňovník – daňový úrad a zrovnoprávniť postavenie týchto dvoch subjektov. Novela mala za úlohu tiež zefektívniť vymáhanie daní a daňových nedoplatkov.

Hlavné zmeny nastali napr. v oblasti zverejňovania daňových dlžníkov. Od 1. januára 2004 zverejňuje daňový úrad po novom už aj konkrétnu výšku daňového nedoplatku. Ustanovenie malo za cieľ zvýšiť motiváciu dlžníkov splácať svoje záväzky včas a v adekvátnej výške. Okrem toho uvedené opatrenie malo takisto poskytnúť určitý obraz obchodným partnerom o spoľahlivosti toho ktorého podnikateľského subjekt. Znížiť korupciu v tejto oblasti malo za cieľ ustanovenie, ktoré zaviedlo pre správcov dane obligatórnosť pri udeľovaní pokút. Zmenil sa tak stav z minulosti, kedy správca mohol, ale nemusel pokutu udeliť. Podľa zákonodarcu sa tak mal zmenšiť priestor pre svojvoľné, resp. korupčné správanie daňových úradníkov.

Pozitívne hodnotená bola v čase prijatia aj snaha zaviesť podávanie daňových priznaní prostredníctvom elektronickej pošty. Limitom v tejto oblasti však aj naďalej zostáva nefunkčný systém certifikácie zaručeného elektronického podpisu. Okamžitému zavedeniu by okrem toho pravdepodobne bránila aj nepripravenosť daňových úradov, nakoľko zavedenie funkčného systému overovania by si vyžiadalo aj nemalé finančné prostriedky a bolo by časovo náročné zo strany správcov dane.

Prieskum ukázal, že podnikatelia považujú uvedenú právnu úpravu za jednoznačný prínos pre podnikateľské prostredie na Slovensku. Zoznam daňových dlžníkov, v ktorom od začiatku roka 2004 zverejňuje daňové riaditeľstvo aj konkrétnu výšku daňového nedoplatku, však využívajú podnikatelia podľa vlastného vyjadrenia zriedkavo. Iba 4 % z respondentov pracuje s uvedeným zoznamom často alebo veľmi často. Manažéri na otázku, či si myslia, že ustanovenie o povinnosti správcu dane uložiť daňovníkovi pokutu za nesplnenie povinnosti pomohlo znížiť korupciu v tejto oblasti, odpovedali skôr striedmo. Podľa ich vyjadrenia uvedené ustanovenie síce pomohlo znížiť korupciu, ale len v minimálnej miere.

V závere prieskumu mali podnikatelia odpovedať na otázku, či ich spoločnosť plánuje v budúcnosti využiť možnosť podania daňového priznania v elektronickej podobe. Ak áno, mali odhadnúť v akom časovom horizonte je podľa ich názoru tento zámer realizovateľný. Prieskum ukázal, že iba 8 % respondentov neplánuje využiť elektronickú formu daňového priznania. Všetci ostatní predpokladajú skoršie či neskoršie využitie tohto inštitútu. Až 34 % podnikateľov pritom predpokladá, že daňové priznanie v elektronickej podobe bude môcť na daňový úrad podať už v budúcom roku a až 50 % respondentov očakáva využitie systému v horizonte 1-2 rokov. 6 % manažérov predpokladá, že podmienky pre elektronickú komunikáciu s daňovým úradom budú vytvorené v horizonte 3-4 rokov a iba 2 % počíta s daňovým priznaním v tejto podobe do 5 rokov. Prieskum realizovala PAS v decembri 2004.