Dane zrýchlili zhoršovanie podnikateľského prostredia

Výsledky IPP za 3. štvrťrok 2014

Prepad kvality podnikateľského prostredia na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2014 podľa hodnotení podnikateľov zrýchlil. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia, ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 62,2 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,58 percenta. Pod výraznejší prepad sa podpísala najmä nespokojnosť podnikateľov s daňovou politikou, nedôsledným uplatňovaním princípu rovnosti pred zákonom a nestabilnou legislatívou.

Najvýraznejší pokles spomedzi všetkých 33 položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si v treťom štvrťroku 2014 pripísala položka hodnotiaca vývoj legislatívy upravujúcej dane, poplatky a investície. Dôvodov k horšiemu hodnoteniu je podľa vyjadrení podnikateľov viac. Okrem ponechania sadzby DPH na úrovní 20% sa pod horšie hodnotenie počas tretieho štvrťroku podpísali postupne avizované zmeny v zákone o dani z príjmov. Negatívny dopad na hodnotenie mali tiež zvýšené náklady podnikateľov spojené s novelou zákona o ochrane a podpore verejného zdravia. Podnikatelia vnímajú veľmi citlivo neustále zvyšovanie ich finančného zaťaženia bez toho, aby dochádzalo k adekvátnemu zlepšeniu podmienok na podnikanie.

Druhou podnikateľmi najhoršie hodnotenou položkou je zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Neustále zmeny zákonov týkajúcich sa podnikania spôsobujú podnikateľom problémy, keďže narúšajú dlhodobé plánovanie, vyžadujú viazanie časti kapacít podniku na nepretržité sledovanie legislatívneho prostredia a v neposlednom rade zvyšujú náklady súvisiace s prispôsobovaním sa novým požiadavkám vyplývajúcim z novelizovaných zákonov. Ďalším problémom je nejednoznačnosť zákonov a z toho plynúca právna neistota. Všetky tieto faktory zneisťujú podnikateľov a odvádzajú ich pozornosť od podnikateľskej činnosti.

Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom sa stalo v tomto štvrťroku položkou s tretím najnegatívnejším hodnotením od podnikateľov. To sa odvíjalo najmä od pocitu rozdielneho prístupu vlády k jednotlivým podnikateľom. Namiesto plošného zlepšovania podmienok na podnikanie vláda uprednostňuje stratégiu podpory veľkých investícií, zatiaľ čo malí a strední podnikatelia zostávajú na okraji záujmu.

Pozitívne hodnotenie získalo tento štvrťrok iba niekoľko položiek. Najpozitívnejšie bolo vnímané zlepšenie prístupu k finančným zdrojom, čo zapríčinila najmä zvyšujúca sa ochota bánk poskytovať podnikateľom úvery pri nižších úrokových sadzbách. Aj keď minimálne, ale predsa len pozitívne boli hodnotené aj položky stálosť a predvídateľnosť výmenného kurzu a regulácia cezhraničného obchodu. Rast zaznamenala aj väčšina položiek z kategórie subjektívnych vplyvov podnikov na podnikateľské prostredie, z ktorých si najviac polepšili podpora miestneho regiónu, dobročinnosť a tiež informačná otvorenosť podnikov.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 3. štvrťroku 2014

Pozn.: Čím negatívnejšia hodnota, tým väčšia nespokojnosť podnikateľov s vývojom hodnoteného parametra IPP a naopak. Graf zobrazuje zmenu IPP, jeho troch hlavných kategórií (tmavšie podfarbenie) a samotných parametrov (bledšie podfarbenie).

Mohlo by vás zaujímať