2. polrok 2016

 

Požičajme si Rumunku

Trend | 20.10.2016 |

Hádam ešte nikdy sa osobnosti v TREND barometri tak nezhodli v odpovedi, ako keď sme sa ich pýtali na korupciu. Spolu 92 percent opýtaných v pravidelnej ankete uviedlo, že korupčné kauzy sa na Slovensku poriadne nevyšetrujú.
Korupcia ničí krajinu, škodí ekonomike a prekáža biznis prostrediu. Vyplýva to z takmer všetkých prieskumov verejnej mienky, ktoré na túto tému robili rôzne inštitúcie od prieskumných agentúr až po
PodnikateľskúalianciuSlovenska. Lenže čo s tým?


Podnikatelia s guľou na nohe. Záťažou je najmä legislatíva
Trend | 20.10.2016 |

Frekvencia zmien zákonov patrí medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku

Slovensko v posledných rokoch zasiahla doslova legislatívna smršť – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie. Keďže podnikatelia musia pozorne sledovať, ktoré z nich sa ich týkajú a čo pre nich budú znamenať, na rozvoj biznisu im zostáva menej času. To predražuje ich podnikanie, zhoršuje ich schopnosť konkurovať svojim kolegom z okolitých krajín a hlavne ich to demotivuje rozširovať svoje podnikanie, zlepšovať služby a zavádzať inovácie.
“Pre
Slovensko je to akoby guľa na nohe, s ktorou má súperiť na dráhe s pretekármi z iných krajín, ktorí majú podstatne menšie závažie alebo ho vôbec nemusia za sebou vláčiť,” tvrdí Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich bola o vplyve na podnikateľské prostredie. Z nich skoro polovica bola taká, pri ktorej predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky. Ministerstvo financií vyhradilo na predbežné pripomienkové konanie len dva pracovné dni.
“Sme teda presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na
Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad, ako to ovplyvňuje spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu,” vysvetľuje výkonný riaditeľ PodnikateľskejaliancieSlovenska (PAS) PeterKremský.

***

Čo by zlepšilo podnikanie

Jednotný termín účinnosti ekonomických zákonov V súčasnosti zákony platia od rôznych dátumov kedykoľvek v polovici mesiaca, čo je neprehľadné a veľmi ťažko sledovateľné najmä pre malé a stredné firmy. Zákony by mali platiť vždy napríklad od 1. januára a 1. júla. Princíp one in, one out Pri tvorbe nového zákona by sa muselo počítať s tým, že nejaký iný zákon alebo zákony sa ním nahradia. Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený – napríklad dvakrát za päť rokov. Zlepšenie prehľadnosti legislatívneho procesu a zmien v zákonoch Navrhované zmeny v zákonoch sú často nejasné, ťažko identifikovateľné a výsledné znenie zákona je pochopiteľné iba pre právnikov. Veľmi by pomohlo zverejňovanie zmien cez klasické sledovanie zmien, známe z programu MS Word. Podnikatelia navrhujú vytvorenie špeciálneho portálu, kde by sa verejnosť mohla jednoducho oboznámiť s pripravovanými zmenami, ako aj s výsledným znením zákona s vyznačením zmien a prípadne komentármi, ktoré vysvetľujú praktický dosah zákona. Rada pre regulačnú politiku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vniesla zodpovednosť a nestranný pohľad odborníkov do hospodárenia štátu, podobný prínos by mohla mať aj nezávislá rada, ktorá by analyzovala legislatívu a jej vplyv na podnikateľské prostredie.


Naše fabriky by sa nemali báť zamestnať aj cudzincov
Trend | 20.10.2016 |

Mnohé firmy už vyčerpali všetky rezervy pracovnej sily

Mnoho firiem na Slovensku už začína pociťovať problém pri hľadaní ľudí do svojich prevádzok, či už ide o priemysel, služby, IT, dopravu, zdravotníctvo alebo obchod. Tento nedostatok pracovníkov ohrozuje rozvoj ekonomiky. Preto by sa podniky nemali báť hľadať zamestnancov z cudziny. Taký je záver štúdie Nová krv pre slovenskú ekonomiku, ktorú pripravila PodnikateľskáalianciaSlovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO. Pohyb na trhu práce Stav zamestnanosti a voľných pracovných síl ilustrujú čísla z úradov práce. Tie evidujú viac ako 43-tisíc voľných pracovných pozícií, ale pracovný portál Profesia.sk na trhu ponúka viac ako 58-tisíc voľných pracovných miest. Pritom do roku 2018 by sa malo vytvoriť približne 84-tisíc nových miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. Ak sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa firmy presunúť do iných krajín.
Podľa zástupcov podnikateľov je jedným z možných riešení prijímanie zamestnancov z krajín, ktoré zatiaľ nie sú členmi Európskej únie, pripravujú sa však na vstup a sú
Slovensku kultúrne blízke. Týka sa to najmä Ukrajiny, Srbska, Bosny a Hercegoviny či Macedónska. Robia, čo môžu “Zamestnávatelia hľadajú rôzne spôsoby na prilákanie pracovnej sily na domácom trhu práce. Investujú do pracovných veľtrhov, rozvíjajú spoluprácu so školami a študentmi počas ich štúdia, zapájajú sa do duálneho vzdelávania, robia osobitné nábory v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Efektivita týchto nástrojov je však výrazne nižšia ako v minulosti,” konštatujú v štúdii jej autori PeterKremský a Jaroslav Juriga. Mnohé firmy už vyčerpali rezervy, ako sú reorganizácie s existujúcimi externými a dočasnými zamestnancami, využívanie nadčasov a pod.


V súčasnosti pracuje historicky najviac Slovákov
hnporadna.hnonline.sk | 20.10.2016 

Nezamestnanosť sa teda znižuje. Otázka však znie: Akým spôsobom? Ekonomika rastie, firmy u nás rozširujú podnikanie aj zvyšujú výrobu. Podobne je to aj v okolitých krajinách a v západnej Európe. Zrazu je oveľa viac pracovných príležitostí ako v minulosti. Ľudia tak chodia robiť podľa výkonného riaditeľa PodnikateľskejaliancieSlovenskaPetraKremského viac aj do Česka, Rakúska a Nemecka.

Podnikatelia s guľou na nohe. Záťažou je najmä legislatíva

etrend.sk | 19.10.2016 | 

Slovensko v posledných rokoch zasiahla doslova legislatívna smršť – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie.

Podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich bola o vplyve na podnikateľské prostredie. Z nich skoro polovica bola taká, pri ktorej predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky. Ministerstvo financií vyhradilo na predbežné pripomienkové konanie len dva pracovné dni.
“Sme teda presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na
Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad, ako to ovplyvňuje spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu,” vysvetľuje výkonný riaditeľ PodnikateľskejaliancieSlovenska (PAS) PeterKremský.

článok na webe

Dobrý deň,

zasielame Vám prehľad správ zodpovedajúcich Vami vybraným témam.
Kompletný monitoring médií je k dispozícii na http://imm.newtonmedia.sk/alianciapas/.

Ak chcete zmeniť nastavenie zasielania emailu, kliknite sem.

Internet Media Monitoring, NEWTON Media spol. s r.o.
http://imm.newtonmedia.sk

PAS

V súčasnosti pracuje historicky najviac Slovákov
Hospodárske noviny | 20.10.2016 | Rubrika: Fokus | Strana: 18 | autor: Veronika Sokolová | Téma: PAS

ANALÝZA l V druhom štvrťroku roka 2016 robilo takmer dva a pol milióna ľudí. Je to najviac za 20 rokov. Ak by sme dnes chceli nájsť symbol slovenského trhu práce, boli by ním bilbordy s ponukou pracovného miesta. Až zúfalé hľadanie zamestnancov, hlavne tých kvalifikovaných, sa tiahne celým…

Bitka o ľudí: férový alebo nerovný boj?
Hospodárske noviny | 20.10.2016 | Rubrika: Fokus | Strana: 18 | autor: Veronika Sokolová | Téma: PAS

… radšej nepriama. Teda aby štát od podnikateľov vyberal menej na daniach a odvodoch a aby čo najviac peňazí ponechal všetkým. Finančné injekcie podľa PetraKremského len krivia trh a narúšajú rovnosť príležitostí. Dotácie pre všetkých O rovnosti príležitostí hovorí aj Inštitút finančnej…

Požičajme si Rumunku
Trend | 20.10.2016 | Rubrika: Editoriál | Strana: 3 | autor: Zuzana Petková | Téma: PAS

… tak nezhodli v odpovedi, ako keď sme sa ich pýtali na korupciu. Spolu 92 percent opýtaných v pravidelnej ankete uviedlo, že korupčné kauzy sa na Slovensku poriadne nevyšetrujú. Korupcia ničí krajinu, škodí ekonomike a prekáža biznis prostrediu. Vyplýva to z takmer všetkých prieskumov…

Podnikatelia s guľou na nohe. Záťažou je najmä legislatíva
Trend | 20.10.2016 | Rubrika: TREND + malé a stredné podniky – Nielen legislatíva | Strana: 57 | autor: Zuzana Kollárová / | Téma: PAS

Frekvencia zmien zákonov patrí medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na SlovenskuSlovensko v posledných rokoch zasiahla doslova legislatívna smršť – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie. Keďže podnikatelia musia pozorne sledovať, ktoré z nich…

Naše fabriky by sa nemali báť zamestnať aj cudzincov
Trend | 20.10.2016 | Rubrika: TREND + malé a stredné podniky – Pracovný trh | Strana: 62 | autor: Zuzana Kollárová | Téma: PAS

Mnohé firmy už vyčerpali všetky rezervy pracovnej sily Mnoho firiem na Slovensku už začína pociťovať problém pri hľadaní ľudí do svojich prevádzok, či už ide o priemysel, služby, IT, dopravu, zdravotníctvo alebo obchod. Tento nedostatok pracovníkov ohrozuje rozvoj ekonomiky. Preto by sa podniky…

V súčasnosti pracuje historicky najviac Slovákov
hnporadna.hnonline.sk | 20.10.2016 Strana: 0 | Téma: PAS

… štvrťroku roka 2016 robilo takmer dva a pol milióna ľudí. Je to najviac za 20 rokov. Zdroj: Dreamstime Ak by sme dnes chceli nájsť symbol slovenského trhu práce, boli by ním billbordy s ponukou pracovného miesta. Až zúfalé hľadanie zamestnancov, hlavne tých kvalifikovaných, sa tiahne…

Komentár Petra Kremského: Vážneho podpásovka – ako potichu zvýšiť odvody
aktuality.sk | 19.10.2016 Strana: 0 | Téma: PAS

PeterKremský Junácka pasovačka medzi vládou a podnikateľmi o výšku daní a odvodov nemá konca. Najprv zníženie daní zo zisku, ale za to nové dane z dividend. Zníženie zdanenia živnostníkov, ale za to špeciálne dane pre poisťovne. Plus všelijaké poplatky za vodomery, autá, zvýšenie daní z…

Podnikatelia s guľou na nohe. Záťažou je najmä legislatíva
etrend.sk | 19.10.2016 | Rubrika: Týždenník TREND | Strana: 0 | autor: Zuzana Kollárová | Téma: PAS

Slovensko v posledných rokoch zasiahla doslova legislatívna smršť – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie. Keďže podnikatelia musia pozorne sledovať, ktoré z nich sa ich týkajú a čo pre nich budú znamenať, na rozvoj biznisu im zostáva menej času….

Naše fabriky by sa nemali báť zamestnať aj cudzincov
etrend.sk | 19.10.2016 | Rubrika: Týždenník TREND | Strana: 0 | autor: Zuzana Kollárová | Téma: PAS

Mnoho firiem na Slovensku už začína pociťovať problém pri hľadaní ľudí do svojich prevádzok, či už ide o priemysel, služby, IT, dopravu, zdravotníctvo alebo obchod. Tento nedostatok pracovníkov ohrozuje rozvoj ekonomiky. Preto by sa podniky nemali báť hľadať zamestnancov z cudziny. Taký je…

Požičajme si Rumunku
etrend.sk | 19.10.2016 | Rubrika: Týždenník TREND | Strana: 0 | autor: Zuzana Petková | Téma: PAS

… tak nezhodli v odpovedi, ako keď sme sa ich pýtali na korupciu. Spolu 92 percent opýtaných v pravidelnej ankete uviedlo, že korupčné kauzy sa na Slovensku poriadne nevyšetrujú. Korupcia ničí krajinu, škodí ekonomike a prekáža biznis prostrediu. Vyplýva to z takmer všetkých prieskumov…

Socialistická vláda zavádza daň z dividend, jej zrušenie bolo pritom prospešné
sulik.sk | 19.10.2016 Strana: 0 | Téma: PAS

… Zisky, ktoré už raz boli zdanené na úrovni právnickej osoby, sa tak zdaňujú druhýkrát. V roku 2004, keď bola uvedená daňová reforma do platnosti na Slovensku, na ktorej som mal . . tú možnosť podieľať sa, tak podarilo sa zrušiť dovtedy platnú daň z dividend a Slovensko sa v podstate dostalo…

 

PAS

V súčasnosti pracuje historicky najviac Slovákov
Hospodárske noviny | 20.10.2016 | Rubrika: Fokus | Strana: 18 | autor: Veronika Sokolová | Téma: PAS

ANALÝZA l V druhom štvrťroku roka 2016 robilo takmer dva a pol milióna ľudí. Je to najviac za 20 rokov.

Ak by sme dnes chceli nájsť symbol slovenského trhu práce, boli by ním bilbordy s ponukou pracovného miesta. Až zúfalé hľadanie zamestnancov, hlavne tých kvalifikovaných, sa tiahne celým spektrom slovenského hospodárstva. Neobchádza banky, IT firmy, hypermarkety ani menšie podniky a rodinné firmy. Dopravný podnik Bratislava na privítanie ponúka tisíc eur. A nie je jediný. Volkswagen záujemcov loví cez spomínanú bilbordovú kampaň a okrem peňazí ponúka aj dopravu do práce na pol roka zadarmo. Všetka snaha smeruje len k jedinému cieľu. Príďte k nám robiť!
Nejde o žiadne anomálie. Človek bez práce si dnes na
Slovensku ťažko môže povedať, že by nebol žiadaný. Ponuka práce u nás výrazne prevyšuje dopyt.
A trend by sa mal ďalej prehlbovať. “Konkurenčný boj medzi zamestnávateľmi sa zostruje predovšetkým v nedostatkových odboroch vyžadujúcich vysokú kvalifikáciu pracovnej sily,” podčiarkuje Katarína Tešla z pracovného portálu Profesia. Nechajme bokom IT pozície. Veľký záujem zo strany firiem, no slabý ohlas od uchádzačov majú aj odvetvia dopravy a logistiky, technických odborov a vysokošpecializované pozície.
Čo hovorí Excel Záujem o pracovníkov si môžeme vďaka kampaniam všimnúť aj “voľným okom”. Ako sa však dianie na poli práce pretavuje do čísel? Ubúdajú ľudia z kolónky nezamestnaných alebo nie?
Ak vychádzame zo štatistík, ktoré porovnávajú druhý kvartál roka, miera nezamestnanosti 9,6 percenta je od roku 1994 historicky najnižšia. O úplnom rekorde sa však hovoriť nedá. Na konci roku 2008 bola o čosi nižšia a podľa analytikov vtedy klesala raketovou rýchlosťou. No jedno prvenstvo sa predsa nájde. “Bez ohľadu na to, na ktorú sezónu sa pozeráme, pracovalo v druhom štvrťroku tohto roka historicky najviac Slovákov,” pridáva sa analytik VÚB banky Andrej Arady. Je to presne 2,49 milióna ľudí. No nezamestnanosť klesá pomalšie ako v minulosti. Dôvodom je demografický vývoj. Ten spôsobil, že narástol aj počet tých v pracovnom veku, ktorí si prácu hľadajú.
Nezamestnanosť sa teda znižuje. Otázka však znie: Akým spôsobom? Ekonomika rastie, firmy u nás rozširujú podnikanie aj zvyšujú výrobu. Podobne je to aj v okolitých krajinách a v západnej Európe. Zrazu je oveľa viac pracovných príležitostí ako v minulosti. Ľudia tak chodia robiť podľa výkonného riaditeľa
PodnikateľskejaliancieSlovenskaPetraKremského viac aj do Česka, Rakúska a Nemecka.
Miestom, kde nezamestnaní nachádzajú prácu, sú tiež štruktúry štátu. Pri pohľade na roky 2012 až 2015 bola podľa Róberta Chovanculiaka z inštitútu INESS za pokles nezamestnanosti zodpovedná skôr ako súkromný sektor práve verejná správa. Ukrojila si viac ako 63-tisíc z celkového počtu 95-tisíc nových pracovných miest. Noví ľudia pribudli v sektoroch obrany, vzdelávania aj v zdravotníctve.
Malé veľké ambície Tretia vláda Roberta Fica si v programovom vyhlásení dala záväzok podporením hospodárskeho rastu vytvoriť stotisíc pracovných miest a znížiť nezamestnanosť pod hranicu desať percent. Druhé menované sa vzhľadom na vývoj na trhu práce nejaví ako príliš odvážny cieľ.
Podľa Jána Kovalčíka z inštitútu INEKO zníženie nezamestnanosti pod túto hranicu bolo isté už v čase, keď vláda písala svoj program. Potvrdzovať by to mohli aj údaje vládneho Inštitútu finančnej politiky. “Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola desaťpercentná hranica disponibilnej nezamestnanosti prekročená už v marci 2016,” vraví analytik IFP Michal Habrman.
Čo sa týka desiatok tisíc nových pracovných miest, nie je to z pohľadu analytikov v rukách vlády.
Ak porastie ekonomika Európskej únie, môžeme takýto stav dosiahnuť aj bez jej výrazného prispenia. V prípade príchodu recesie ide podľa IFP, naopak, o nedosiahnuteľnú métu.
Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorá závisí vo významnej miere od ekonomického cyklu EÚ.
Oživené sociálne podniky Aj keď podľa ministerstva práce miesta vytvárajú v prvom rade zamestnávatelia, vláda bokom neostane.
Kežmarok, Lučenec, Poltár, ale aj Revúca a ďalších osem okresov sa v Akčnom pláne rozvoja zaradilo medzi najmenej rozvinuté. V týchto okresoch sa znova oživí koncept sociálnych podnikov, ktorý za prvej Ficovej vlády v roku 2008 spustila Viera Tomanová. V minulosti skončila táto forma pomoci neúspešne a financovanie niektorých podnikov vyšetrovala polícia.
Vhodnejším cieľom, ako sľubovať tvorbu miest, by mohlo byť zjednodušenie podnikania. Miesta by mohli ľahšie vytvoriť samotní podnikatelia. Vláda by pritom nemusela robiť veľa. Podľa Jána Kovalčíka by sa napríklad dal znížiť počet administratívnych úkonov, ktoré štát vyžaduje od podnikateľov pri zamestnaní jedného zamestnanca.
Ak by aj v našej ekonomike ďalšie miesta vznikli, objaví sa tvrdší oriešok. Obsadiť ich tými správnymi ľuďmi. Tu sa vraciame k problému načrtnutému na začiatku tohto textu, a to je nedostatok pracovníkov so skúsenosťami.
“Už dnes majú firmy problém zaplniť všetky voľné miesta kvalifikovanými kandidátmi,” vraví Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Z formulky “kvalifikovaná pracovná sila” sa stalo zaklínadlo. Kvôli nepriaznivej štruktúre nezamestnaných si nemajú firmy už z čoho vyberať. Z tristotisíc nezamestnaných podľa RÚZ je pri dvoch tretinách problém vôbec určiť profesiu. Takmer stotisíc ľudí bez práce skončilo len základnú školu.
Hošták to vidí tak, že nutne potrebujeme aktívne lákať odborníkov spoza hraníc. Napríklad aj z Ukrajiny a Rumunska.

Už dnes majú firmy problém zaplniť všetky voľné miesta kvalifikovanými kandidátmi. Martin Hošták, tajomník RÚZ

Foto popis| Veľký dopyt po pracovnej sile naráža na množstvo nekvalifikovaných na našom trhu práce.
Foto autor| SNÍMKA: DREAMSTIME

O autorovi| Veronika Sokolová, veronika.sokolova@mafraslovakia.sk

 

[späť]

Bitka o ľudí: férový alebo nerovný boj?
Hospodárske noviny | 20.10.2016 | Rubrika: Fokus | Strana: 18 | autor: Veronika Sokolová | Téma: PAS

Na jednej strane veľké dotované závody ako automobilky Kia, Volkswagen či mestom podporovaný Dopravný podnik Bratislava. Na druhej strane menšie podniky a firmy v regiónoch. Všetkých spája hľadanie pracovnej sily. Čím sa však líšia, môže byť spôsob, ako sa dokážu vyrovnať s nárokmi štátu pri jej zamestnávaní.
Kým začne robota Množstvo tlačív pri prijímaní nového zamestnanca, nástrahy Zákonníka práce aj povinnosti okolo BOZP. Celá zamestnanecká legislatíva a byrokracia je podľa Róberta Chovanculiaka z INESS nastavená na fungovanie veľkej firmy, ktorá má na jej riešenie samostatné oddelenie.
Negatívne a nadproporčne to podľa neho ovplyvňuje malé podniky.
Inými slovami, živnostník či malá firma bez personálneho a právneho oddelenia majú roboty nad hlavu, ešte ani nezačali dennú šichtu. “Potrebujeme zmeniť nastavenie Zákonníka práce tak, aby rešpektoval realitu a možnosti malých zamestnávateľov,” myslí si Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
Pri otázke dotovania závodov sa viacerí analytici zhodujú, že podpora by mala byť radšej nepriama. Teda aby štát od podnikateľov vyberal menej na daniach a odvodoch a aby čo najviac peňazí ponechal všetkým. Finančné injekcie podľa
PetraKremského len krivia trh a narúšajú rovnosť príležitostí.
Dotácie pre všetkých O rovnosti príležitostí hovorí aj Inštitút finančnej politiky, ale práve z pohľadu poberania dotácií, ktoré
Kremský kritizuje.
“Možnosť čerpať dotácie z rôznych štátnych schém majú tak veľké, ako aj malé podniky,” vraví Michal Habrman.
Veľký balík investičnej pomoci dostávajú podľa neho veľkí investori, pretože prinášajú vyššiu pridanú hodnotu ako malé firmy. Z pomoci potom profitujú aj menšie firmy. Podpora verejnej dopravy zo spoločných peňazí zas podľa IFP znižuje zápchy, z čoho benefitujú aj ostatní obyvatelia mesta cez menšie znečistenie, ušetrený čas a peniaze. “Kľúčovou je v tomto prípade transparentnosť pridelenia dotácie a celkový spoločenský prínos samotnej investície,” uzatvára Michal Habrman.

 

[späť]

Požičajme si Rumunku
Trend | 20.10.2016 | Rubrika: Editoriál | Strana: 3 | autor: Zuzana Petková | Téma: PAS

Hádam ešte nikdy sa osobnosti v TREND barometri tak nezhodli v odpovedi, ako keď sme sa ich pýtali na korupciu. Spolu 92 percent opýtaných v pravidelnej ankete uviedlo, že korupčné kauzy sa na Slovensku poriadne nevyšetrujú.
Korupcia ničí krajinu, škodí ekonomike a prekáža biznis prostrediu. Vyplýva to z takmer všetkých prieskumov verejnej mienky, ktoré na túto tému robili rôzne inštitúcie od prieskumných agentúr až po
PodnikateľskúalianciuSlovenska. Lenže čo s tým?
Ak si nevieme poradiť s nejakým problémom, je prirodzené ísť po skúsenosti tam, kde majú riešenia. TREND bol navštíviť rumunský protikorupčný úrad, ktorého úspechy vyzdvihujú aj svetové médiá. Boli sme zvedaví najmä na šéfku úradu Lauru Kövesi, počas jej pôsobenia totiž dostali rumunskí prokurátori pred súd mnohé veľké ryby vrátane premiéra. Čakali sme tvrdú ženu, ktorá bude stroho reagovať na naše otázky. Rumunská “bojovníčka proti korupcii” pôsobí skromne. Napriek neskorým popoludňajším hodinám bola ochotná sa s nami baviť dovtedy, kým sa budeme pýtať. Úplne iný prístup, ako keď sme chceli vedieť, čo si
slovenský generálny prokurátor Jaromír Čižnár myslí o tom, že Slovensko skončilo v rebríčku World Economic Forum ako druhá najskorumpovanejšia krajina sveta. Jeho kancelária odpísala, že pre pracovnú zaťaženosť nám v lehote (päť pracovných dní) odpovedať nestihne. Treba len dúfať, že má na stole naozaj veľkú kauzu, napríklad úniky DPH. Ani Rumuni sa korupcii nepostavili len tak. Dotlačila ich k tomu EÚ v rámci prístupových rokovaní. V tomto ohľade máme smolu, že keď na Slovensku úplatky prerástli do obludných rozmerov, v Únii sme už dávno usadení. Rumunský recept je pomerne jednoduchý – zmena legislatívy, posilnenie nezávislosti prokurátorov a odvážni ľudia na správnych miestach.
Podobné zmeny sa udiali aj v susednej Českej republike, kde nastúpila nová generácia mladých štátnych zástupcov. Tí začali stíhať aj dovtedy neohrozenú skupinu páchateľov – skorumpovaných politikov. Tam bola na čele tejto iniciatívy tiež žena, dnes vrchná štátna zástupkyňa v Prahe Lenka Bradáčová. Mimochodom, vypracovala obžalobu lobistu Marka Dalíka v korupčnom škandále, v ktorom sa mihol aj priateľ
slovenského premiéra Miroslav Výboh.
Pozitívne príklady teda existujú. Stačí ich len využiť v prospech
Slovenska. Kto sa tej šance chopí, je zatiaľ vo hviezdach. Ale aj podľa skúseností z poslednej kauzy Bašternák je jasné, že súčasná vládna koalícia to nebude.

Foto popis|

 

[späť]

Podnikatelia s guľou na nohe. Záťažou je najmä legislatíva
Trend | 20.10.2016 | Rubrika: TREND + malé a stredné podniky – Nielen legislatíva | Strana: 57 | autor: Zuzana Kollárová / | Téma: PAS

Frekvencia zmien zákonov patrí medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku

Slovensko v posledných rokoch zasiahla doslova legislatívna smršť – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie. Keďže podnikatelia musia pozorne sledovať, ktoré z nich sa ich týkajú a čo pre nich budú znamenať, na rozvoj biznisu im zostáva menej času. To predražuje ich podnikanie, zhoršuje ich schopnosť konkurovať svojim kolegom z okolitých krajín a hlavne ich to demotivuje rozširovať svoje podnikanie, zlepšovať služby a zavádzať inovácie.
“Pre
Slovensko je to akoby guľa na nohe, s ktorou má súperiť na dráhe s pretekármi z iných krajín, ktorí majú podstatne menšie závažie alebo ho vôbec nemusia za sebou vláčiť,” tvrdí Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Zákon na zákon Podľa prieskumu Združenia mladých podnikateľov
Slovenska (ZMPS) patrí “stálosť legislatívy a frekvencia zmien” medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku – v prieskume sa umiestnila na treťom mieste. V roku 2015 sa počet noviel v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o viac ako 56 percent. Niektorý z desiatich zákonov zásadne ovplyvňujúcich podnikanie sa teda vlani menil v priemere každého 9,36 dňa. Namiesto toho, aby sa podnikatelia venovali biznisu, riešia zhruba raz za desať dní novelu nejakého významného zákona.
Brzda nebrzdí Vláda prijala formálne pravidlá na pripomienkovanie zákonov v ekonomickej oblasti. Od 1. októbra 2015 by mali najskôr prejsť procesom, ktorý sa nazýva posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie. Mali by sa tým riadiť ministerstvá a štátne inštitúcie, ktoré zákony predkladajú. Vyzerá to ako brzda, ktorá spomalí legislatívnu smršť, zabráni príchodu nezmyselných zmien, pomôže identifikovať úpravy, ktoré by podnikateľské prostredie zhoršili. Ako sa však táto jednotná metodika dodržiava? “Zdá sa, že brzda nebrzdí,” hovorí Ján Solík zo ZMPS.
Podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich bola o vplyve na podnikateľské prostredie. Z nich skoro polovica bola taká, pri ktorej predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky. Ministerstvo financií vyhradilo na predbežné pripomienkové konanie len dva pracovné dni.
“Sme teda presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na
Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad, ako to ovplyvňuje spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu,” vysvetľuje výkonný riaditeľ PodnikateľskejaliancieSlovenska (PAS) PeterKremský.
Na čo sú dobrí poslanci Dôkazom takýchto spôsobov, ktoré majú ďaleko od systémovosti, je aj čerstvá aktivita ministerstva zdravotníctva a Sociálnej poisťovne. Ministerstvo zdravotníctva chce cez návrh poslanca Smeru-SD presadiť zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Bez pripomienkovania, obchádzajúc aj rokovania v tripartite. To by do zdravotníctva malo na budúci rok priniesť dodatočných 75 miliónov eur. Od januára by si pätnásťtisíc ľudí malo priplatiť na zdravotných odvodoch. Takmer identicky postupuje poslanec za Smer-SD a riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny. Na základe pozmeňujúceho návrhu k už schválenej novele zákona o sociálnom poistení sa od budúceho roku zvyšuje maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne zo súčasného päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy na
Slovensku. Opäť bez prerokovania so zamestnávateľmi a odborármi. Lepšie je jednoduchšie Podnikateľ v malej firme strávi ročne 140 hodín vybavovaním byrokratických povinností. Zmerali to analytici INESS – Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. V byrokratickom indexe v spolupráci s odborníkmi z rôznych oblastí identifikovali všetky administratívne úkony, ktoré štát vyžaduje od modelovej firmy (kovoobrábačská firma so štyrmi zamestnancami). Jej ročný obrat je 300-tisíc eur, má zisk a je platcom DPH. Obchoduje len v rámci EÚ, produkuje rôzne odpady, má jednu dodávku a sídli vo vlastnej budove. Táto firma musí vykonať ročne 75 administratívnych úkonov, čo ju stojí 1 471,50 eura. Ak svoju firmu podnikateľ ešte len zakladá, musí prirátať ďalších 30,5 hodiny na 28 úkonov.
To podľa Martina Vlachynského, vedúceho projektu z INESS, predstavuje 17,5 pracovného dňa. “Je to takmer celý pracovný mesiac, ktorý musí podnikateľ venovať tomu, aby splnil všetky zákonné náležitosti.” INESS chce v nasledujúcom roku zhodnotiť zmenu v indexe, a tak posúdiť proklamovanú snahu vlády zlepšovať podnikateľské prostredie.
Podľa predsedu Združenia mladých podnikateľov
Slovenska Jána Solíka sa situácia nezlepšuje. “Niečo sa zmení, ale súčasne pribudne množstvo iných formulárov a v konečnom dôsledku je výsledok pre podnikateľské prostredie veľmi nepriaznivý,” pripomína.
Podľa Tomáša Smutného, spolumajiteľa a konateľa firmy Humanex, ktorá podniká v upratovacích a banquetingových službách pre hotelierstvo, musí firma urobiť až 84 úkonov, ak chce zamestnať jedného zamestnanca. Pritom poskytujú prácu viac ako 200 zamestnancom na trvalý pracovný pomer a okrem toho majú stovky brigádnikov. Humanex zaťažuje napríklad pracovná zdravotná služba, ktorá je povinná aj pre I. a II. pracovnú kategóriu, BOZP či ochrana osobných údajov. “My si tieto služby zaobstarávame externe a sú to pre nás stovky eur navyše a veľa byrokracie,” konštatuje T. Smutný.
Podnikatelia si myslia, že je dôležité nielen eliminovať konkrétne administratívne prekážky, ale aj zastaviť či spomaliť neustálu tendenciu nárastu byrokracie v čase.
Magická formulka Spojiť sily tretieho sektora, politikov, médií, podnikateľov a občanov v snahe spraviť zo
Slovenska lepšie miesto na podnikanie, zamestnávanie a ekonomický rozvoj firiem aj jednotlivcov má za cieľ ďalší z projektov INESS Top 20. Formálne je tento cieľ stanovený ako dosiahnutie minimálne 20. miesta v rebríčku konkurencieschopnosti Doing Business od Svetovej banky (v roku 2016 bolo Slovensko na 29. mieste). INESS rozpracoval niekoľko desiatok navrhovaných konkrétnych opatrení. Od veľkých, ako sú zmeny v daňovom či odvodovom systéme, až po menšie, na ktoré treba len politickú vôľu.
Lepšie podnikateľské prostredie znie ako magická formulka. No jeho význam je podľa projektu priamočiary – lepšie podnikateľské prostredie je jednoduchšie podnikateľské prostredie. Také, ktoré kladie slobodnej inter akcii podnikateľov, spotrebiteľov a zamestnancov čo najmenej prekážok. Je to prostredie, v ktorom nemusíte posielať každý rok ten istý papier trom rôznym štátnym inštitúciám, nemusíte zo zákona platiť “experta” s pečiatkou potvrdzujúcou, že v práci neubližujete sami sebe, v ktorom vám úradníci dajú pokutu za ich vlastnú chybu, a každý mesiac pribúdajú nové regulácie bez toho, aby tie staré niekto zrušil. V rámci projektu už INESS pripravil 50 návrhov v oblastí daní, odvodov, účtovníctva, byrokracie a Zákonníka práce. V návrhoch je napríklad zavedenie nulovej sadzby na reinvestovaný zisk, odpočet daňovej straty bez limitov. Zrušiť by sa mali aj koncesionárske poplatky pre zamestnávateľov a dohody do 200 eur by mali byť oslobodené od všetkých odvodov. V projekte sa uvažuje tiež o zavedení všeobecnej voľnej živnosti či zrušení pracovnej zdravotnej služby bez rizík.

***

Čo by zlepšilo podnikanie

Jednotný termín účinnosti ekonomických zákonov V súčasnosti zákony platia od rôznych dátumov kedykoľvek v polovici mesiaca, čo je neprehľadné a veľmi ťažko sledovateľné najmä pre malé a stredné firmy. Zákony by mali platiť vždy napríklad od 1. januára a 1. júla. Princíp one in, one out Pri tvorbe nového zákona by sa muselo počítať s tým, že nejaký iný zákon alebo zákony sa ním nahradia. Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený – napríklad dvakrát za päť rokov. Zlepšenie prehľadnosti legislatívneho procesu a zmien v zákonoch Navrhované zmeny v zákonoch sú často nejasné, ťažko identifikovateľné a výsledné znenie zákona je pochopiteľné iba pre právnikov. Veľmi by pomohlo zverejňovanie zmien cez klasické sledovanie zmien, známe z programu MS Word. Podnikatelia navrhujú vytvorenie špeciálneho portálu, kde by sa verejnosť mohla jednoducho oboznámiť s pripravovanými zmenami, ako aj s výsledným znením zákona s vyznačením zmien a prípadne komentármi, ktoré vysvetľujú praktický dosah zákona. Rada pre regulačnú politiku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vniesla zodpovednosť a nestranný pohľad odborníkov do hospodárenia štátu, podobný prínos by mohla mať aj nezávislá rada, ktorá by analyzovala legislatívu a jej vplyv na podnikateľské prostredie.

PRAMEŇ.: PAS, ZMPS, ZPS

Foto autor| FOTO – MAŇO ŠTRAUCH

O autorovi| Zuzana Kollárová / kollarova@trend.sk

 

[späť]

Naše fabriky by sa nemali báť zamestnať aj cudzincov
Trend | 20.10.2016 | Rubrika: TREND + malé a stredné podniky – Pracovný trh | Strana: 62 | autor: Zuzana Kollárová | Téma: PAS

Mnohé firmy už vyčerpali všetky rezervy pracovnej sily

Mnoho firiem na Slovensku už začína pociťovať problém pri hľadaní ľudí do svojich prevádzok, či už ide o priemysel, služby, IT, dopravu, zdravotníctvo alebo obchod. Tento nedostatok pracovníkov ohrozuje rozvoj ekonomiky. Preto by sa podniky nemali báť hľadať zamestnancov z cudziny. Taký je záver štúdie Nová krv pre slovenskú ekonomiku, ktorú pripravila PodnikateľskáalianciaSlovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO. Pohyb na trhu práce Stav zamestnanosti a voľných pracovných síl ilustrujú čísla z úradov práce. Tie evidujú viac ako 43-tisíc voľných pracovných pozícií, ale pracovný portál Profesia.sk na trhu ponúka viac ako 58-tisíc voľných pracovných miest. Pritom do roku 2018 by sa malo vytvoriť približne 84-tisíc nových miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. Ak sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa firmy presunúť do iných krajín.
Podľa zástupcov podnikateľov je jedným z možných riešení prijímanie zamestnancov z krajín, ktoré zatiaľ nie sú členmi Európskej únie, pripravujú sa však na vstup a sú
Slovensku kultúrne blízke. Týka sa to najmä Ukrajiny, Srbska, Bosny a Hercegoviny či Macedónska. Robia, čo môžu “Zamestnávatelia hľadajú rôzne spôsoby na prilákanie pracovnej sily na domácom trhu práce. Investujú do pracovných veľtrhov, rozvíjajú spoluprácu so školami a študentmi počas ich štúdia, zapájajú sa do duálneho vzdelávania, robia osobitné nábory v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Efektivita týchto nástrojov je však výrazne nižšia ako v minulosti,” konštatujú v štúdii jej autori PeterKremský a Jaroslav Juriga. Mnohé firmy už vyčerpali rezervy, ako sú reorganizácie s existujúcimi externými a dočasnými zamestnancami, využívanie nadčasov a pod.
Napriek stále relatívne vysokej miere nezamestnanosti začínajú pociťovať reálny nedostatok pracovnej sily napríklad aj v automobilke Kia. “Zároveň totiž na pracovnom trhu prevažuje pracovná sila s nízkou úrovňou kvalifikácie a so zručnosťami z iných oblastí, aké sú potrebné v automobilovom sektore. Pomerne často sa stretávame aj s uchádzačmi, ktorí nemajú záujem o dlhodobé zamestnanie,” opisuje situáciu Jozef Bačé, hovorca Kia Motors
Slovakia. Potvrdil, že ťažšie sa im obsadzujú najmä odborné pozície operátorov na obsluhu CNC strojov a robotov, strojných inžinierov, elektrotechnikov na údržbu strojov a zariadení, lakovníkov, nástrojárov či operátorov lisu. V poslednom období je čoraz náročnejšie obsadzovať i menej kvalifikované pozície, ako sú napríklad operátori na montážnej linke a lakovni.
“Potenciálnych zamestnancov vyberáme aj z radov študentov, ktorí u nás vykonávali odbornú prax alebo sa zapojili do štipendijného programu a dosiahli vynikajúce výsledky. V školskom roku 2016/2017 sa naša spoločnosť zapája do systému duálneho vzdelávania. Celkovo 22 talentovaných stredoškolských študentov absolvuje štúdium v odboroch mechanik špecialista automobilovej výroby a programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení,” dopĺňa J. Bačé.
Pri nábore a výbere nových zamestnancov fabrika spolupracuje s úradom práce na projekte Repas, ktorý je zameraný na obnovovanie pracovných návykov či získanie nových zručností. Už v minulosti skúšali operátorov CNC obrábacích strojov, teraz rozbiehajú obdobný projekt pre montážnych pracovníkov. Cudzinci na našom trhu Podniky avizujú, že dopyt je najmä po pracovníkoch z Českej republiky, Maďarska a Poľska, v poslednom čase aj z Chorvátska, Rumunska, Bulharska či zo Srbska a Ukrajiny. Podľa štatistík ústredia práce je najviac cudzincov pracujúcich v SR z Rumunska (6 279), nasleduje Česko (3 300), Poľsko (3 062), Maďarsko (2 957), Srbsko (2 147) a Ukrajina (1 575).
Najviac pracovníkov zo zahraničia je podľa štúdie v Bratislavskom kraji – vyše tretina všetkých zamestnaných cudzincov na
Slovensku. Ďalším silným regiónom je Trnavský kraj, nasleduje Nitriansky a Žilinský. Do veľkej miery ide o vzdelaných ľudí minimálne s maturitou, štvrtina z nich má aj vysokoškolské vzdelanie. Nepotvrdzuje sa teda predpoklad, že do krajiny prichádzajú najmä manuálni pracovníci, ktorí sú schopní vykonávať iba jednoduché práce.
Zo štruktúry profesií možno vidieť, že ide hlavne o povolania, ktoré sú na
slovenskom trhu práce dlhodobo nedostatkové. Sú to výkonné technické profesie, uplatniteľné najmä v automobilovom, strojárskom a elektrotechnickom priemysle, ktoré tvoria chrbticu slovenskej ekonomiky. Zaujímavé sú však aj počty štyritisíc špecialistov (IT priemysel a centrá služieb) a dvetisíc riadiacich pracovníkov. Pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov je len zhruba štyritisíc.
V spoločnosti Kia Motors
Slovakia je prioritou zamestnávanie domácich, slovenských pracovníkov. “V súčasnosti sa zameriavame prednostne na zamestnávanie ľudí zo žilinského regiónu, v rámci ktorého pre nich máme zabezpečenú autobusovú dopravu. V prípade potreby sme však do budúcnosti pripravení rozšíriť náborové aktivity aj do ďalších regiónov. Keďže sa v poslednom období situácia na pracovnom trhu mení naozaj veľmi dynamicky, priebežne monitorujeme aj iné alternatívy,” dodáva J. Bačé.
Komplikovaná legislatíva Dodržiavanie všetkých postupov, povinností a zákonných lehôt pri prijímaní pracovníkov z krajín mimo EÚ je pre zamestnávateľov náročné. Autori štúdie navrhujú uľahčiť režim krátkodobého a dlhodobého zamestnávania občanov z nečlenských krajín EÚ a najmä tých, ktoré kandidujú na vstup do EÚ. Špeciálny režim by sa mal vytvoriť pre prioritné odvetvia, ako sú IT sektor, priemyselná výroba, zdravotníctvo či sociálne služby. Uľahčiť situáciu na trhu by podľa podnikateľov mali aj dočasné a sezónne zamestnania. Skrátiť by sa mal aj čas potrebný na overenie, či sa dá pracovné miesto obsadiť uchádzačom z databázy nezamestnaných.

***

Mnohé firmy už vyčerpali rezervy, ako sú reorganizácie s existujúcimi externými a dočasnými zamestnancami, využívanie nadčasov a pod.

Ako zamestnať cudzinca

Cudzinec musí mať povolený prechodný pobyt na účel zamestnania. Povolenie udeľuje policajný útvar zvyčajne najviac na jeden rok. Potrebuje povolenie na zamestnanie od úradu práce. Musí oň požiadať ešte pred príchodom na Slovensko – vo vlastnom mene alebo prostredníctvom budúceho zamestnávateľa. Povolenie na zamestnanie môže úrad práce udeliť cudzincovi (na jeden rok alebo pol roka na sezónne práce) vtedy, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť iným uchádzačom v evidencii nezamestnaných. Zamestnávanie cudzincov je jednoduchšie v prípade vedcov, výskumných a vývojových pracovníkov, ale aj zahraničných konateľov obchodných spoločností či v prípade krátkodobých stáží mladých ľudí do 26 rokov. Vysokokvalifikovaný pracovník z EÚ sa môže zamestnať u nás, ak má modrú kartu. Zamestnávateľ musí najskôr nahlásiť príslušné voľné pracovné miesto a preukázať pracovnou zmluvou, že mu poskytne minimálne jednoročný kontrakt s mesačnou mzdou prevyšujúcou 1,5-násobok mzdy v odvetví. Pracovník musí mať uznaný doklad o vzdelaní.

Foto autor| FOTO – MAŇO ŠTRAUCH

O autorovi| Zuzana Kollárová / kollarova@trend.sk

 

[späť]

V súčasnosti pracuje historicky najviac Slovákov
hnporadna.hnonline.sk | 20.10.2016 Strana: 0 | Téma: PAS


Autor: Veronika Sokolová

V druhom štvrťroku roka 2016 robilo takmer dva a pol milióna ľudí. Je to najviac za 20 rokov.

Zdroj: Dreamstime

Ak by sme dnes chceli nájsť symbol slovenského trhu práce, boli by ním billbordy s ponukou pracovného miesta. Až zúfalé hľadanie zamestnancov, hlavne tých kvalifikovaných, sa tiahne celým spektrom slovenského hospodárstva. Neobchádza banky, IT firmy, hypermarkety ani menšie podniky a rodinné firmy. Dopravný podnik Bratislava na privítanie ponúka tisíc eur. A nie je jediný. Volkswagen záujemcov loví cez spomínanú billbordovú kampaň a okrem peňazí ponúka aj dopravu do práce na pol roka zadarmo. Všetka snaha smeruje len k jedinému cieľu. Príďte k nám robiť!

Nejde o žiadne anomálie. Človek bez práce si dnes na Slovensku ťažko môže povedať, že by nebol žiadaný. Ponuka práce u nás výrazne prevyšuje dopyt. A trend by sa mal ďalej prehlbovať. “Konkurenčný boj medzi zamestnávateľmi sa zostruje predovšetkým v nedostatkových odboroch vyžadujúcich vysokú kvalifikáciu pracovnej sily,” podčiarkuje Katarína Tešla z pracovného portálu Profesia. Nechajme bokom IT pozície. Veľký záujem zo strany firiem, no slabý ohlas od uchádzačov majú aj odvetvia dopravy a logistiky, technických odborov a vysokošpecializované pozície.

Čo hovorí Excel
Záujem o pracovníkov si môžeme vďaka kampaniam všimnúť aj “voľným okom”. Ako sa však dianie na poli práce pretavuje do čísel? Ubúdajú ľudia z kolónky nezamestnaných alebo nie?

Ak vychádzame zo štatistík, ktoré porovnávajú druhý kvartál roka, miera nezamestnanosti 9,6 percenta je od roku 1994 historicky najnižšia. O úplnom rekorde sa však hovoriť nedá. Na konci roku 2008 bola o čosi nižšia a podľa analytikov vtedy klesala raketovou rýchlosťou. No jedno prvenstvo sa predsa nájde. “Bez ohľadu na to, na ktorú sezónu sa pozeráme, pracovalo v druhom štvrťroku tohto roka historicky najviac Slovákov,” pridáva sa analytik VÚB banky Andrej Arady. Je to presne 2,49 milióna ľudí. No nezamestnanosť klesá pomalšie ako v minulosti. Dôvodom je demografický vývoj. Ten spôsobil, že narástol aj počet tých v pracovnom veku, ktorí si prácu hľadajú.

Nezamestnanosť sa teda znižuje. Otázka však znie: Akým spôsobom? Ekonomika rastie, firmy u nás rozširujú podnikanie aj zvyšujú výrobu. Podobne je to aj v okolitých krajinách a v západnej Európe. Zrazu je oveľa viac pracovných príležitostí ako v minulosti. Ľudia tak chodia robiť podľa výkonného riaditeľa PodnikateľskejaliancieSlovenskaPetraKremského viac aj do Česka, Rakúska a Nemecka.

Miestom, kde nezamestnaní nachádzajú prácu, sú tiež štruktúry štátu. Pri pohľade na roky 2012 až 2015 bola podľa Roberta Chovanculiaka z inštitútu INESS za pokles nezamestnanosti zodpovedná skôr ako súkromný sektor práve verejná správa. Ukrojila si viac ako 63-tisíc z celkového počtu 95-tisíc nových pracovných miest. Noví ľudia pribudli v sektoroch obrany, vzdelávania aj v zdravotníctve.

Malé veľké ambície
Tretia vláda Roberta Fica si v programovom vyhlásení dala záväzok podporením hospodárskeho rastu vytvoriť stotisíc pracovných miest a znížiť nezamestnanosť pod hranicu desať percent. Druhé menované sa vzhľadom na vývoj na trhu práce nejaví ako príliš odvážny cieľ. Podľa Jána Kovalčíka z inštitútu INEKO zníženie nezamestnanosti pod túto hranicu bolo isté už v čase, keď vláda písala svoj program. Potvrdzovať by to mohli aj údaje vládneho Inštitútu finančnej politiky. “Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola desaťpercentná hranica disponibilnej nezamestnanosti prekročená už v marci 2016,” vraví analytik IFP Michal Habrman.

Čo sa týka desiatok tisíc nových pracovných miest, nie je to z pohľadu analytikov v rukách vlády. Ak porastie ekonomika Európskej únie, môžeme takýto stav dosiahnuť aj bez jej výrazného prispenia. V prípade príchodu recesie ide podľa IFP, naopak, o nedosiahnuteľnú métu. Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorá závisí vo významnej miere od ekonomického cyklu EÚ.

Aj keď podľa ministerstva práce miesta vytvárajú v prvom rade zamestnávateli

Autor: Veronika Sokolová

článok na webe

 

[späť]

Komentár Petra Kremského: Vážneho podpásovka – ako potichu zvýšiť odvody
aktuality.sk | 19.10.2016 Strana: 0 | Téma: PAS

PeterKremský

Junácka pasovačka medzi vládou a podnikateľmi o výšku daní a odvodov nemá konca. Najprv zníženie daní zo zisku, ale za to nové dane z dividend. Zníženie zdanenia živnostníkov, ale za to špeciálne dane pre poisťovne.

Plus všelijaké poplatky za vodomery, autá, zvýšenie daní z tabaku, hazardu a všetkého, čo sa kde hýbe. Keď sa prvého januára zobudíme do nového dňa, iba sa to na nás začne sypať. Budeme veľmi prekvapení, kde všade minister financií natiahol svoju bezodnú dlaň.

Aby toho všetkého nebolo dosť, nedávno sa smerácky poslanec Vážny blysol v parlamente klasickou podpásovkou. Na výbore pre sociálne veci dal pozmeňovací návrh k novele zákona o sociálnom poistení.

Odvody dobre zarábajúcich ľudí do Sociálnej poisťovne sa tak výrazne zvýšia.

Čítajte aj:

Taliban poprel správu o tajných mierových rozhovoroch s afganskou vládou

Ako vlci v lese

Týka sa to ľudí s mesačným platom nad 4200 eur, ktorých je na Slovensku asi 15-tisíc vrátane živnostníkov. Nebola by to taká tragédia, že mesačne odvedú o stovku navyše. Ak by sa o zmene pár mesiacov diskutovalo a zapadala by do celkového daňového systému.

Najväčším nešťastím Slovenska je, že sa takéto opatrenia objavujú ako vlci v lese – nikdy nevieš, kde ťa prepadnú. Kde si ktorý poslanec vládnej koalície spomenie, že tam a tam by ešte bolo treba prihodiť nejaké tie milióny eur navyše.

Lebo – áno, pán Vážny je aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Že šéf takejto štátnej inštitúcie, ktorá má slúžiť občanom, nemá čo hľadať v parlamente, kde sa pečú zákony, to je už asi len nosením dreva do lesa. Lebo potom to takto vyzerá – chýba nám v kase, vybavíme si v parlamente.

Pokračovanie článku pod reklamou videoreklama

Inšpirácia pre Kramáre

Hneď sa ním inšpirovali na ministerstve zdravotníctva a tiež pýtajú zrušenie stropov pre zdravotné odvody. Veď potrebujú stavať nové nemocnice. Takú rozprávku podanú s vážnou tvárou počuť zriedkakedy.

Že sa peniaze, odvedené zdravotným poisťovniam navyše, dostanú naspäť do rezortu a akurát sa z nich vybudujú nové, čisté a voňavé nemocnice. To je naozaj príbeh zo sveta sci-fi. Ešteže ministerstvo zrušilo roky pripravovaný projekt stavby novej nemocnice v Bratislave cez súkromných investorov s argumentom, že ju postaví štát. Veď ten vie všetko najlepšie.

Aby toho nebolo málo, zdravotné odvody sa majú platiť aj spätne z firemných dividend, vyplatených za minulé roky. Nápad, ktorý už vláda raz pochovala pri dani z dividend ako retroaktívny, čiže protiústavný.

Odvaha sa minula

Na celej vládnej ofenzíve za zvyšovanie odvodov pre dobre zarábajúcich nie je čudné to, že chce bohatým brať a chudobným dávať. Na jánošíkovskú rétoriku sme si už na Slovensku zvykli, aj keď to zvyčajne nakoniec vypáli presne naopak.

Na odvodovej podpásovke je krivé jedno. Že vláda zasa raz nemá odvahu zverejniť návrhy včas, pustiť sa do diskusií, vyjednávať a dohodnúť sa. Radšej pašuje zmeny do zákonov cez poslancov v parlamente, skrýva ďalšie a ďalšie žmýkanie občanov ako Bašternák stavebné povolenie a dúfa, že keď pobúrenie prejde, karavána aj tak pôjde ďalej.

Čo na tom, že vysoké odvody tlačia ľudí do čiernej práce, že stotisíce pracujú oficiálne za minimálnu mzdu a zvyšok dostávajú na ruku bokom v hotovosti? Tak im zvýšime minimálnu mzdu a bude.

Chceme však štát, ktorý funguje takto – na podvodoch, pretvárke a podpásovkách? Ako dlho to vydrží?

Autor je výkonný riaditeľ PodnikateľskejaliancieSlovenska.

článok na webe

 

[späť]

Podnikatelia s guľou na nohe. Záťažou je najmä legislatíva
etrend.sk | 19.10.2016 | Rubrika: Týždenník TREND | Strana: 0 | autor: Zuzana Kollárová | Téma: PAS


Slovensko v posledných rokoch zasiahla doslova legislatívna smršť – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie.

Keďže podnikatelia musia pozorne sledovať, ktoré z nich sa ich týkajú a čo pre nich budú znamenať, na rozvoj biznisu im zostáva menej času. To predražuje ich podnikanie, zhoršuje ich schopnosť konkurovať svojim kolegom z okolitých krajín a hlavne ich to demotivuje rozširovať svoje podnikanie, zlepšovať služby a zavádzať inovácie.
“Pre Slovensko je to akoby guľa na nohe, s ktorou má súperiť na dráhe s pretekármi z iných krajín, ktorí majú podstatne menšie závažie alebo ho vôbec nemusia za sebou vláčiť,” tvrdí Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Zákon na zákon
Podľa prieskumu Združenia mladých podnikateľov
Slovenska (ZMPS) patrí “stálosť legislatívy a frekvencia zmien” medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku – v prieskume sa umiestnila na treťom mieste. V roku 2015 sa počet noviel v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o viac ako 56 percent. Niektorý z desiatich zákonov zásadne ovplyvňujúcich podnikanie sa teda vlani menil v priemere každého 9,36 dňa. Namiesto toho, aby sa podnikatelia venovali biznisu, riešia zhruba raz za desať dní novelu nejakého významného zákona.
Brzda nebrzdí
Vláda prijala formálne pravidlá na pripomienkovanie zákonov v ekonomickej oblasti. Od 1. októbra 2015 by mali najskôr prejsť procesom, ktorý sa nazýva posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie. Mali by sa tým riadiť ministerstvá a štátne inštitúcie, ktoré zákony predkladajú. Vyzerá to ako brzda, ktorá spomalí legislatívnu smršť, zabráni príchodu nezmyselných zmien, pomôže identifikovať úpravy, ktoré by podnikateľské prostredie zhoršili. Ako sa však táto jednotná metodika dodržiava? “Zdá sa, že brzda nebrzdí,” hovorí Ján Solík zo ZMPS.
Podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich bola o vplyve na podnikateľské prostredie. Z nich skoro polovica bola taká, pri ktorej predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky. Ministerstvo financií vyhradilo na predbežné pripomienkové konanie len dva pracovné dni.
“Sme teda presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na
Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad, ako to ovplyvňuje spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu,” vysvetľuje výkonný riaditeľ PodnikateľskejaliancieSlovenska (PAS) PeterKremský.
Na čo sú dobrí poslanci
Dôkazom takýchto spôsobov, ktoré majú ďaleko od systémovosti, je aj čerstvá aktivita ministerstva zdravotníctva a Sociálnej poisťovne. Ministerstvo zdravotníctva chce cez návrh poslanca Smeru-SD presadiť zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Bez pripomienkovania, obchádzajúc aj rokovania v tripartite. To by do zdravotníctva malo na budúci rok priniesť dodatočných 75 miliónov eur. Od januára by si pätnásťtisíc ľudí malo priplatiť na zdravotných odvodoch. Takmer identicky postupuje poslanec za Smer-SD a riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny. Na základe pozmeňujúceho návrhu k už schválenej novele zákona o sociálnom poistení sa od budúceho roku zvyšuje maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne zo súčasného päťnásobku na sedemnásobok priemernej mzdy na
Slovensku. Opäť bez prerokovania so zamestnávateľmi a odborármi.
Lepšie je jednoduchšie
Podnikateľ v malej firme strávi ročne 140 hodín vybavovaním byrokratických povinností. Zmerali to analytici INESS – Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. V byrokratickom indexe v spolupráci s odborníkmi z rôznych oblastí identifikovali všetky administratívne úkony, ktoré štát vyžaduje od modelovej firmy (kovoobrábačská firma so štyrmi zamestnancami). Jej ročný obrat je 300-tisíc eur, má zisk a je platcom DPH. Obchoduje len v rámci EÚ, produkuje rôzne odpady, má jednu dodávku a sídli vo vlastnej budove. Táto firma musí vykonať ročne 75 administratívnych úkonov, čo ju stojí 1 471,50 eura. Ak svoju firmu podnikateľ ešte len zakladá, musí prirátať ďalších 30,5 hodiny na 28 úkonov.
To podľa Martina Vlachynského, vedúceho projektu z INESS, predstavuje 17,5 pracovného dňa. “Je to takmer celý pracovný mesiac, ktorý musí podnikateľ venovať tomu, aby splnil všetky zákonné náležitosti.” INESS chce v nasledujúcom roku zhodnotiť zmenu v indexe, a tak posúdiť proklamovanú snahu vlády zlepšovať podnikateľské prostredie.
Podľa predsedu Združenia mladých podnikateľov
Slovenska Jána Solíka sa situácia nezlepšuje. “Niečo sa zmení, ale súčasne pribudne množstvo iných formulárov a v konečnom dôsledku je výsledok pre podnikateľské prostredie veľmi nepriaznivý,” pripomína.
Podľa Tomáša Smutného, spolumajiteľa a konateľa firmy Humanex, ktorá podniká v upratovacích a banquetingových službách pre hotelierstvo, musí firma urobiť až 84 úkonov, ak chce zamestnať jedného zamestnanca. Pritom poskytujú prácu viac ako 200 zamestnancom na trvalý pracovný pomer a okrem toho majú stovky brigádnikov. Humanex zaťažuje napríklad pracovná zdravotná služba, ktorá je povinná aj pre I. a II. pracovnú kategóriu, BOZP či ochrana osobných údajov. “My si tieto služby zaobstarávame externe a sú to pre nás stovky eur navyše a veľa byrokracie,” konštatuje T. Smutný.
Podnikatelia si myslia, že je dôležité nielen eliminovať konkrétne administratívne prekážky, ale aj zastaviť či spomaliť neustálu tendenciu nárastu byrokracie v čase.
Magická formulka
Spojiť sily tretieho sektora, politikov, médií, podnikateľov a občanov v snahe spraviť zo
Slovenska lepšie miesto na podnikanie, zamestnávanie a ekonomický rozvoj firiem aj jednotlivcov má za cieľ ďalší z projektov INESS Top 20. Formálne je tento cieľ stanovený ako dosiahnutie minimálne 20. miesta v rebríčku konkurencieschopnosti Doing Business od Svetovej banky (v roku 2016 bolo Slovensko na 29. mieste). INESS rozpracoval niekoľko desiatok navrhovaných konkrétnych opatrení. Od veľkých, ako sú zmeny v daňovom či odvodovom systéme, až po menšie, na ktoré treba len politickú vôľu.
Lepšie podnikateľské prostredie znie ako magická formulka. No jeho význam je podľa projektu priamočiary – lepšie podnikateľské prostredie je jednoduchšie podnikateľské prostredie. Také, ktoré kladie slobodnej interakcii podnikateľov, spotrebiteľov a zamestnancov čo najmenej prekážok. Je to prostredie, v ktorom nemusíte posielať každý rok ten istý papier trom rôznym štátnym inštitúciám, nemusíte zo zákona platiť “experta” s pečiatkou potvrdzujúcou, že v práci neubližujete sami sebe, v ktorom vám úradníci dajú pokutu za ich vlastnú chybu, a každý mesiac pribúdajú nové regulácie bez toho, aby tie staré niekto zrušil. V rámci projektu už INESS pripravil 50 návrhov v oblastí daní, odvodov, účtovníctva, byrokracie a Zákonníka práce. V návrhoch je napríklad zavedenie nulovej sadzby na reinvestovaný zisk, odpočet daňovej straty bez limitov. Zrušiť by sa mali aj koncesionárske poplatky pre zamestnávateľov a dohody do 200 eur by mali byť oslobodené od všetkých odvodov. V projekte sa uvažuje tiež o zavedení všeobecnej voľnej živnosti či zrušení pracovnej zdravotnej služby bez rizík.

Čo by zlepšilo podnikanie
Jednotný termín účinnosti ekonomických zákonov
V súčasnosti zákony platia od rôznych dátumov kedykoľvek v polovici mesiaca, čo je neprehľadné a veľmi ťažko sledovateľné najmä pre malé a stredné firmy. Zákony by mali platiť vždy napríklad od 1. januára a 1. júla.
Princíp one in, one out
Pri tvorbe nového zákona by sa muselo počítať s tým, že nejaký iný zákon alebo zákony sa ním nahradia. Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený – napríklad dvakrát za päť rokov.
Zlepšenie prehľadnosti legislatívneho procesu a zmien v zákonoch
Navrhované zmeny v zákonoch sú často nejasné, ťažko identifikovateľné a výsledné znenie zákona je pochopiteľné iba pre právnikov. Veľmi by pomohlo zverejňovanie zmien cez klasické sledovanie zmien, známe z programu MS Word. Podnikatelia navrhujú vytvorenie špeciálneho portálu, kde by sa verejnosť mohla jednoducho oboznámiť s pripravovanými zmenami, ako aj s výsledným znením zákona s vyznačením zmien a prípadne komentármi, ktoré vysvetľujú praktický dosah zákona.
Rada pre regulačnú politiku
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vniesla zodpovednosť a nestranný pohľad odborníkov do hospodárenia štátu, podobný prínos by mohla mať aj nezávislá rada, ktorá by analyzovala legislatívu a jej vplyv na podnikateľské prostredie.
Prameň.: PAS, ZMPS, ZPS

článok na webe

 

[späť]

Naše fabriky by sa nemali báť zamestnať aj cudzincov
etrend.sk | 19.10.2016 | Rubrika: Týždenník TREND | Strana: 0 | autor: Zuzana Kollárová | Téma: PAS


Mnoho firiem na
Slovensku už začína pociťovať problém pri hľadaní ľudí do svojich prevádzok, či už ide o priemysel, služby, IT, dopravu, zdravotníctvo alebo obchod. Tento nedostatok pracovníkov ohrozuje rozvoj ekonomiky.

Preto by sa podniky nemali báť hľadať zamestnancov z cudziny. Taký je záver štúdie Nová krv pre slovenskú ekonomiku, ktorú pripravila PodnikateľskáalianciaSlovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO.
Pohyb na trhu práce
Stav zamestnanosti a voľných pracovných síl ilustrujú čísla z úradov práce. Tie evidujú viac ako 43-tisíc voľných pracovných pozícií, ale pracovný portál Profesia.sk na trhu ponúka viac ako 58-tisíc voľných pracovných miest. Pritom do roku 2018 by sa malo vytvoriť približne 84-tisíc nových miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. Ak sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa firmy presunúť do iných krajín.
Podľa zástupcov podnikateľov je jedným z možných riešení prijímanie zamestnancov z krajín, ktoré zatiaľ nie sú členmi Európskej únie, pripravujú sa však na vstup a sú
Slovensku kultúrne blízke. Týka sa to najmä Ukrajiny, Srbska, Bosny a Hercegoviny či Macedónska.
Robia, čo môžu
“Zamestnávatelia hľadajú rôzne spôsoby na prilákanie pracovnej sily na domácom trhu práce. Investujú do pracovných veľtrhov, rozvíjajú spoluprácu so školami a študentmi počas ich štúdia, zapájajú sa do duálneho vzdelávania, robia osobitné nábory v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Efektivita týchto nástrojov je však výrazne nižšia ako v minulosti,” konštatujú v štúdii jej autori
PeterKremský a Jaroslav Juriga. Mnohé firmy už vyčerpali rezervy, ako sú reorganizácie s existujúcimi externými a dočasnými zamestnancami, využívanie nadčasov a pod.
Napriek stále relatívne vysokej miere nezamestnanosti začínajú pociťovať reálny nedostatok pracovnej sily napríklad aj v automobilke Kia. “Zároveň totiž na pracovnom trhu prevažuje pracovná sila s nízkou úrovňou kvalifikácie a so zručnosťami z iných oblastí, aké sú potrebné v automobilovom sektore. Pomerne často sa stretávame aj s uchádzačmi, ktorí nemajú záujem o dlhodobé zamestnanie,” opisuje situáciu Jozef Bačé, hovorca Kia Motors
Slovakia. Potvrdil, že ťažšie sa im obsadzujú najmä odborné pozície operátorov na obsluhu CNC strojov a robotov, strojných inžinierov, elektrotechnikov na údržbu strojov a zariadení, lakovníkov, nástrojárov či operátorov lisu. V poslednom období je čoraz náročnejšie obsadzovať i menej kvalifikované pozície, ako sú napríklad operátori na montážnej linke a lakovni.
“Potenciálnych zamestnancov vyberáme aj z radov študentov, ktorí u nás vykonávali odbornú prax alebo sa zapojili do štipendijného programu a dosiahli vynikajúce výsledky. V školskom roku 2016/2017 sa naša spoločnosť zapája do systému duálneho vzdelávania. Celkovo 22 talentovaných stredoškolských študentov absolvuje štúdium v odboroch mechanik špecialista automobilovej výroby a programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení,” dopĺňa J. Bačé.
Pri nábore a výbere nových zamestnancov fabrika spolupracuje s úradom práce na projekte Repas, ktorý je zameraný na obnovovanie pracovných návykov či získanie nových zručností. Už v minulosti skúšali operátorov CNC obrábacích strojov, teraz rozbiehajú obdobný projekt pre montážnych pracovníkov.
Cudzinci na našom trhu
Podniky avizujú, že dopyt je najmä po pracovníkoch z Českej republiky, Maďarska a Poľska, v poslednom čase aj z Chorvátska, Rumunska, Bulharska či zo Srbska a Ukrajiny. Podľa štatistík ústredia práce je najviac cudzincov pracujúcich v SR z Rumunska (6 279), nasleduje Česko (3 300), Poľsko (3 062), Maďarsko (2 957), Srbsko (2 147) a Ukrajina (1 575).
Najviac pracovníkov zo zahraničia je podľa štúdie v Bratislavskom kraji – vyše tretina všetkých zamestnaných cudzincov na
Slovensku. Ďalším silným regiónom je Trnavský kraj, nasleduje Nitriansky a Žilinský. Do veľkej miery ide o vzdelaných ľudí minimálne s maturitou, štvrtina z nich má aj vysokoškolské vzdelanie. Nepotvrdzuje sa teda predpoklad, že do krajiny prichádzajú najmä manuálni pracovníci, ktorí sú schopní vykonávať iba jednoduché práce.
Zo štruktúry profesií možno vidieť, že ide hlavne o povolania, ktoré sú na
slovenskom trhu práce dlhodobo nedostatkové. Sú to výkonné technické profesie, uplatniteľné najmä v automobilovom, strojárskom a elektrotechnickom priemysle, ktoré tvoria chrbticu slovenskej ekonomiky. Zaujímavé sú však aj počty štyritisíc špecialistov (IT priemysel a centrá služieb) a dvetisíc riadiacich pracovníkov. Pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov je len zhruba štyritisíc.
V spoločnosti Kia Motors
Slovakia je prioritou zamestnávanie domácich, slovenských pracovníkov. “V súčasnosti sa zameriavame prednostne na zamestnávanie ľudí zo žilinského regiónu, v rámci ktorého pre nich máme zabezpečenú autobusovú dopravu. V prípade potreby sme však do budúcnosti pripravení rozšíriť náborové aktivity aj do ďalších regiónov. Keďže sa v poslednom období situácia na pracovnom trhu mení naozaj veľmi dynamicky, priebežne monitorujeme aj iné alternatívy,” dodáva J. Bačé.
Komplikovaná legislatíva
Dodržiavanie všetkých postupov, povinností a zákonných lehôt pri prijímaní pracovníkov z krajín mimo EÚ je pre zamestnávateľov náročné. Autori štúdie navrhujú uľahčiť režim krátkodobého a dlhodobého zamestnávania občanov z nečlenských krajín EÚ a najmä tých, ktoré kandidujú na vstup do EÚ. Špeciálny režim by sa mal vytvoriť pre prioritné odvetvia, ako sú IT sektor, priemyselná výroba, zdravotníctvo či sociálne služby. Uľahčiť situáciu na trhu by podľa podnikateľov mali aj dočasné a sezónne zamestnania. Skrátiť by sa mal aj čas potrebný na overenie, či sa dá pracovné miesto obsadiť uchádzačom z databázy nezamestnaných.

Ako zamestnať cudzinca

Cudzinec musí mať povolený prechodný pobyt na účel zamestnania. Povolenie udeľuje policajný útvar zvyčajne najviac na jeden rok.
Potrebuje povolenie na zamestnanie od úradu práce. Musí oň požiadať ešte pred príchodom na Slovensko – vo vlastnom mene alebo prostredníctvom budúceho zamestnávateľa.
Povolenie na zamestnanie môže úrad práce udeliť cudzincovi (na jeden rok alebo pol roka na sezónne práce) vtedy, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť iným uchádzačom v evidencii nezamestnaných.
Zamestnávanie cudzincov je jednoduchšie v prípade vedcov, výskumných a vývojových pracovníkov, ale aj zahraničných konateľov obchodných spoločností či v prípade krátkodobých stáží mladých ľudí do 26 rokov.
Vysokokvalifikovaný pracovník z EÚ sa môže zamestnať u nás, ak má modrú kartu. Zamestnávateľ musí najskôr nahlásiť príslušné voľné pracovné miesto a preukázať pracovnou zmluvou, že mu poskytne minimálne jednoročný kontrakt s mesačnou mzdou prevyšujúcou 1,5-násobok mzdy v odvetví. Pracovník musí mať uznaný doklad o vzdelaní.

článok na webe

 

[späť]

Požičajme si Rumunku
etrend.sk | 19.10.2016 | Rubrika: Týždenník TREND | Strana: 0 | autor: Zuzana Petková | Téma: PAS


Názor /  / Hádam ešte nikdy sa osobnosti v TREND barometri tak nezhodli v odpovedi, ako keď sme sa ich pýtali na korupciu. Spolu 92 percent opýtaných v pravidelnej ankete uviedlo, že korupčné kauzy sa na
Slovensku poriadne nevyšetrujú.

Korupcia ničí krajinu, škodí ekonomike a prekáža biznis prostrediu. Vyplýva to z takmer všetkých prieskumov verejnej mienky, ktoré na túto tému robili rôzne inštitúcie od prieskumných agentúr až po PodnikateľskúalianciuSlovenska. Lenže čo s tým?
Ak si nevieme poradiť s nejakým problémom, je prirodzené ísť po skúsenosti tam, kde majú riešenia. TREND bol navštíviť rumunský protikorupčný úrad, ktorého úspechy vyzdvihujú aj svetové médiá. Boli sme zvedaví najmä na šéfku úradu Lauru Kövesi, počas jej pôsobenia totiž dostali rumunskí prokurátori pred súd mnohé veľké ryby vrátane premiéra.

Čakali sme tvrdú ženu, ktorá bude stroho reagovať na naše otázky. Rumunská “bojovníčka proti korupcii” pôsobí skromne. Napriek neskorým popoludňajším hodinám bola ochotná sa s nami baviť dovtedy, kým sa budeme pýtať. Úplne iný prístup, ako keď sme chceli vedieť, čo si slovenský generálny prokurátor Jaromír Čižnár myslí o tom, že Slovensko skončilo v rebríčku World Economic Forum ako druhá najskorumpovanejšia krajina sveta. Jeho kancelária odpísala, že pre pracovnú zaťaženosť nám v lehote (päť pracovných dní) odpovedať nestihne. Treba len dúfať, že má na stole naozaj veľkú kauzu, napríklad úniky DPH.

Ani Rumuni sa korupcii nepostavili len tak. Dotlačila ich k tomu EÚ v rámci prístupových rokovaní. V tomto ohľade máme smolu, že keď na Slovensku úplatky prerástli do obludných rozmerov, v Únii sme už dávno usadení. Rumunský recept je pomerne jednoduchý – zmena legislatívy, posilnenie nezávislosti prokurátorov a odvážni ľudia na správnych miestach.
Podobné zmeny sa udiali aj v susednej Českej republike, kde nastúpila nová generácia mladých štátnych zástupcov. Tí začali stíhať aj dovtedy neohrozenú skupinu páchateľov – skorumpovaných politikov. Tam bola na čele tejto iniciatívy tiež žena, dnes vrchná štátna zástupkyňa v Prahe Lenka Bradáčová. Mimochodom, vypracovala obžalobu lobistu Marka Dalíka v korupčnom škandále, v ktorom sa mihol aj priateľ
slovenského premiéra Miroslav Výboh.
Pozitívne príklady teda existujú. Stačí ich len využiť v prospech
Slovenska. Kto sa tej šance chopí, je zatiaľ vo hviezdach. Ale aj podľa skúseností z poslednej kauzy Bašternák je jasné, že súčasná vládna koalícia to nebude.

článok na webe

 

[späť]

Socialistická vláda zavádza daň z dividend, jej zrušenie bolo pritom prospešné
sulik.sk | 19.10.2016 Strana: 0 | Téma: PAS


Ste tu: Úvod / Tlačové konferencie SaS / Socialistická vláda zavádza daň z dividend, jej zrušenie bolo pritom prospešné

19/10/2016 Richard Sulík

Daň z dividend / Richard Sulík: Dnes v prvom čítaní prešli rôzne škodlivé zmeny. Z nich by som chcel spomenúť konkrétne jednu. Je to daň z dividend. Jedná sa v tomto prípade o jednoznačne dvojité zdanenie. Zisky, ktoré už raz boli zdanené na úrovni právnickej osoby, sa tak zdaňujú druhýkrát. V roku 2004, keď bola uvedená daňová reforma do platnosti na Slovensku, na ktorej som mal .

. tú možnosť podieľať sa, tak podarilo sa zrušiť dovtedy platnú daň z dividend a Slovensko sa v podstate dostalo na prvé miesto v Európe aj v porovnaní s ďalšími svetovými krajinami, čo sa týka miery zdanenia. To znamená, najviac percent zo zisku ostalo slovenskému vlastníkovi, nejakej právnickej osobe. Keď niekoho firma zarobila povedzme 100 tisíc eur, zaplatila 19 tisíc daň a už neplatila žiadnu ďalšiu daň, ani daň z dividend.

Daň z dividend zaťaží domácich podnikateľov

Ostalo 81 tisíc eur, čistý zisk, ktorý už bol majetkom majiteľa a bolo teda jedno či tie peniaze reinvestoval, alebo nie. Táto skutočnosť, že Slovensko sa stalo lídrom spomedzi krajín OECD v Európe, spôsobila obrovský nárast z príjmu daní právnických osôb. Tu vidíte, že prvý rok je 2003, potom 2004 bol veľmi maličký nárast daní. Nikdy nebol pokles od realizácie daňovej reformy. Rok 2004 bol adaptačný rok, ale už v roku 2005 vzrástol výnos z daní právnických osôb o takmer 20 %. To sa opakovalo v roku 2006, v roku 2007 to bolo stále ešte vyše 16 %. Tieto obrovské nárasty výnosu daní z príjmov právnických osôb spôsobili zníženie daní z príjmov právnických osôb z 24 % na 19 % a najmä zrušenie dane z dividend. Štát ťažil oveľa viac práve preto, že znížil sadzby. Bohužiaľ, toto sú súvislosti, ktoré socialistická vláda nie a nie pochopiť, a tak tu Peter Kažimír predkladá stále nejaké nové záťaže. Špeciálne pri dani z dividend treba povedať, že táto daň zaťaží takmer výlučne domácich podnikateľov. Tí zahraniční sú krytí zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia. To znamená, domáci takúto zmluvu nemajú, budú musieť zaplatiť celú daň z dividend. Tí zahraniční si jednoducho presunú peniaze k sebe a tam ich zdania. Chránia ich zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia napr. s Holandskom. Holandsko je jeden z najväčších investorov na Slovensku. S Holandskom máme zmluvu, kde sa uplatňuje daň z dividend vo výške 0 %. Toto bol doterajší priebeh.

Apel na Andreja Danka

Zrušenie dane z dividend sa pre štát ukázalo ako niečo mimoriadne prospešné. Je úplne na mieste predpokladať, že opätovné zavedenie dane z dividend bude pre slovenskú ekonomiku neprospešné. Bohužiaľ, vládne nám socialistická vláda a v koalícii sa síce nachádza ja pravicová strana, ktorá hovorí, že je pravicová, ale Béla Bugár zrejme nebude mať tú silu, aby na toto poukázal. Ale veľmi ma prekvapuje Andrej Danko, ktorý v predvolebnom boji mnohokrát poukázal na to, že SNS chce zlepšiť podnikateľské prostredie. To, čo sa tu deje, to, čo dnes bolo schválené v prvom čítaní, je jednoznačné zhoršenie podnikateľského prostredia. Tým, že prešlo prvé čítanie, to ešte neznamená, že už je to zákon, musí byť ešte druhé čítanie. Chcel by som preto z tohto miesta apelovať na Andreja Danka, predsedu strany SNS, aby si spomenul na svoje predvolebné sľuby, aby si spomenul na to, ako hovoril, že chce zlepšovať podnikateľské prostredie a v druhom čítaní za daň z dividend nezahlasoval.

Daň z dividend trestá úspešných a šikovných

Eduard Heger: Vidíme, že vláda napokon pristúpila k zníženiu sadzby navrhovanej dane z dividend z 15 na 17 %. Napriek tomu platí, že daň z dividend trestá úspešných a šikovných. Minister financií pán Kažimír povedal, že daň z dividend sa dotkne len 2,5 tisíca ľudí. Lenže tu nejde len o fyzické osoby, ale predovšetkým o podnikateľov, firmy, ktoré plnia štátnu kasu, zamestnávajú ľudí a tvoria hodnoty v tejto spoločnosti. A tých by si mal štát predovšetkým vážiť, zlepšovať im prostredie a vychádzať im v ústrety. Nové a vyššie dane ich však budú demotivovať a trestať. Vidíme aj podľa údajov PodnikateľskejaliancieSlovenska, že daň z dividend postihne najmä spolumajiteľov spoločností s ručením obmedzeným. Tí v posledných rokoch narástli práve kvôli opatreniam minulej vlády a iba týchto firiem je na Slovensku vyše 200 tisíc. Daň z dividend sa dotýka domácich subjektov, a tí sa už samo o sebe boria so zlým podnikateľským prostredím. Vieme, že to je následok druhej Ficovej vlády. Na Slovensku máme skúsenosť, že čím nižšie dane máme a čím jednoduchší a hlavne menej komplikovaný daňový systém je, tak tým rastie aj ochota ľudí platiť dane. A vláda ide v tomto v úplnom protismere. Tých najbohatších chráni a nie je schopná postihovať ich obchádzanie daní, pritom úspešne a poctivo podnikajúce firmy vláda nie je ochotná podporiť, ale naopak, chce ich ešte viac vyžmýkať. Daň z dividend vyvolá opačný účinok a neprinesie sľubované príjmy do štátneho rozpočtu. Je možné, že firmy budú vyplácať menej dividend, prípadne budú odvádzať zisky do krajín, kde dividendy nie sú zdanené. Pýtame sa, na čo vláda teda zavádza nové dane? Podľa prognóz bude mať v budúcom roku minimálne 400 miliónov eur viac, a teda kam tieto dane budú použité? Obávame sa, že kým bude pri moci práve Ficova vláda, tak ku použitiu v prospech občanov týchto peňazí nedôjde.

Zavedenie dane z dividend poškodí bežných zamestnancov

Jozef Mihál: Dodám dve poznámky, ktoré som dodával v rozprave k zákonu o dani z dividend. V prvom rade, zavedenie dane z dividend poškodí bežných zamestnancov. Po novom pri zamestnancovi, keď sa mu vyplatí povedzme 100-eurová dividenda, on bude platiť 19, prípadne až 25 % daň z príjmu a bude z toho platiť kompletné odvody so svojím zamestnávateľom. Čiže pri vyplatení 100-eurovej dividendy zamestnancovi zo 100 eur odíde 65 eur do rozpočtu finančnej správy, resp. sociálnej a zdravotnej poisťovne. Druhá poznámka je o tom, že nie je technicky dobre urobený ten prechod zdravotných odvodov na daň z príjmu, pretože ak sa skutočne zlikviduje maximálny vymeriavací základ od roku 2017, tak tie dividendy, ktoré budú vyplácané za roky 2011 – 2016 ešte budú podliehať zdravotným odvodom, ale už bez stropu. To znamená, že tých 14 % sa bude platiť z absolútne celej vyplatenej sumy, a tým pádom tu nastávajú také rozličné statusy pri odvode alebo dani z dividend, ktoré sú až nepochopiteľné. Kolega Zsolt Simon upozorňuje na to, že pokiaľ ide o dividendy do roku 2003, ak boli doteraz vyplatené, tak boli zdaňované sadzbou 25 % pri vyšších sumách a v zákone máme, že tieto staré dividendy prechádzajú tiež na 7-percentné zdanenie. A zamyslite sa nad tým, koho táto príjemná novinka postihne. Postihne napr. mečiarovských privatizérov, ktorí získali fabriky, majetky a dividendy si možno doteraz nevyplatili z dôvodu vysokého daňového zaťaženia. Tak vlastne dostávajú akúsi daňovú amnestiu.

Socialisti vždy radi rozdeľovali peniaze cudzích ľudí

Otázka: Čo si myslíte, prečo vlastne došlo k zvýšeniu daňového zaťaženia v súvislosti dividendami? Súhlasíte s názormi, že je to kvôli tomu, že sa zvyšujú paušálne výdavky pre živnostníkov.

Richard Sulík: My tomu vlastne nerozumieme, prečo Peter Kažimír neustále vymýšľa nejaké nové dane alebo zvyšuje tie existujúce. Každopádne vláda sa chváli tým, ako ide ekonomika, ako vyberajú stále viac daní, ako sa im darí, nedáva najmenší zmysel, aby ešte viac priťahovali tie skrutky a stále viac ľudí žmýkali. Ono sa to jedného dňa prelomí, a to môže byť kľudne pri tejto dani z dividend, lebo nie je to len tých 7 %, ale na to nadväzujú aj odvody. A väčšina ľudí potom bude naozaj donútená optimalizovať svoje príjmy tak, že nebudú ich priznávať, budú obchádzať zdanenie, budú v iných krajinách zdaňovať a nakoniec ten efekt môže byť kontraproduktívny. Keď si pozrieme tieto čísla, ktoré pri zrušení dani z dividend rástli, tak je predpoklad, že po opätovnom zavedení dane z dividend budú daňové výnosy klesať. Myslím si, že dôvod, prečo to robia, je, že socialisti vždy radi rozdeľovali peniaze cudzích ľudí, majú to takpovediac v krvi. Namiesto toho, aby rozmýšľali nad tým, kde ušetriť, kde niečo výnimočne neukradnúť, tak vymýšľajú, ako ešte viac z ľudí vyžmýkať, aby sa mohli jednak hrať na Ježiška, ale aby aj bolo na kávičku. Práve v tejto politike zdanenia veľmi jasne vidno rozdiel, akú politiku ponúkajú pravicové strany a tie ľavicové. Na tomto sa to bude lámať.

článok na webe

 

[späť]