Sep 232004
 
 23. September 2004

Nielen domáci experti, ale aj renomované zahraničné inštitúcie už dlhšiu dobu opakovane predpovedajú Slovensku priaznivý hospodársky rast. Vláda SR už v minulom roku nabrala odvahu na realizáciu zásadných systémových zmien, pred ktorými si zatiaľ západná Európa zatvára oči. Hádam najvýraznejší impulz pre rozvoj podnikania prišiel na začiatku tohto roka v podobe nového daňového systému. Domáci podnikatelia vnímajú zlepšujúce sa podmienky pre podnikanie. Za obdobie uplynulých troch rokov to dokumentujú aj hodnoty Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorým Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pravidelne monitoruje podnikateľské prostredie. Index od svojho vzniku v roku 2001 vykazuje kontinuálny rast a v júli 2004 dosiahol hodnotu 112,3 bodu oproti referenčnej hodnote 100.

 

Čo je index IPP?

Index podnikateľského prostredia (IPP) je pocitový index, ktorým PAS štvrťročne monitoruje zmeny v podnikateľskom prostredí na Slovensku. Podnikatelia hodnotia či v daných oblastiach došlo k zlepšeniu resp. zhoršeniu stavu za sledované obdobie. Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001, s referenčnou hodnotou indexu 100 bodov. V júli 2004 bola publikovaná v poradí už dvanásta hodnota indexu IPP.

Index sleduje tri hlavné oblasti:
” vývoj legislatívy a regulácie (napr. funkčnosť politického systému, pracovná legislatíva, daňová legislatíva, zrozumiteľnosť a stálosť legislatívy, vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva)
” ostatné makroekonomické faktory (napr. prístup k finančným zdrojom, korupcia, byrokracia, cenová stabilita, hospodárska politika, hospodárenie štátu)
” mikroekonomické faktory – vlastný príspevok firiem k zlepšovaniu podnikateľského prostredia (napr. napĺňanie vízie podniku, rozvoj ľudských zdrojov, vzťah k obchodným partnerom, k životnému prostrediu)

 

Čo vnímali podnikatelia v uplynulom období najcitlivejšie?

Najväčšiu váhu v množine faktorov, ktoré sa výrazne podpísali pod zlepšenie podnikateľského prostredia dávajú podnikatelia jednoznačne daňovej reforme. Daňová legislatíva zaznamenáva v Indexe podnikateľského prostredia v poslednom období najdynamickejší rast. V prieskume PAS, v ktorom manažéri volili najlepší zákon schválený parlamentom v roku 2003 získal najviac bodov práve zákon o dani z príjmov. Tento prieskum sa uskutočnil vo februári 2004 a s odstupom šiestich mesiacov sa názor manažérov nezmenil a daňovú reformu hodnotia ako jednoznačný prínos pre podnikateľské prostredie. Podnikatelia tiež vyjadrili názor, že novej daňovej legislatíve sa podarí zredukovať daňové úniky a špekulácie, hoci 13 % opýtaných si myslí, že sa tak stane len vo veľmi obmedzenej miere. So základným princípom daňovej reformy, teda s presunom daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame, vyjadrilo súhlas 70 % respondentov.

Už pred spustením reformy sa vedelo, že z fiškálneho hľadiska bude mať neutrálny charakter a pri stanovení sadzieb vychádzalo Ministerstvo financií SR z konzervatívnych odhadov príjmov štátneho rozpočtu v roku 2004. Dnes možno konštatovať, že priebežný vývoj štátneho rozpočtu potvrdzuje správnosť ekonomických reforiem v SR a je pravdepodobné, že v závere roka vznikne priestor pre zníženie daňového zaťaženia. Myšlienku adekvátneho zníženia daňového zaťaženia PAS plne podporuje za predpokladu, že toto zníženie bude brať ohľad na stabilitu verejných financií a plán postupného znižovania ich deficitu. Názory podnikateľov na to, ktoré dane by mali byť znížené v budúcom roku, vykazovali v prieskume značnú odlišnosť. 60% respondentov by preferovalo výraznejšie zníženie priamych daní (daň z príjmu) na úkor nižšieho zníženia, resp. zachovania nepriamych daní na ich súčasnej úrovni. Naopak, 25% podnikateľov by presadzovalo výraznejšie zníženie daní nepriamych (DPH, spotrebné dane) na úkor zachovania priamych daní na ich súčasnej úrovni. 15% respondentov by bolo za rovnaké (50:50) pomerné zníženie priamych aj nepriamych daní.

Ako negatívum možno vnímať skutočnosť, že pred reformou sa s vyšším výberom daní nepočítalo a nebol stanovený model ich prípadného rozdelenia. V súčasnosti sme svedkami toho, ako sa prostriedky dodatočne prideľujú inštitúciám podľa ich aktuálnej potreby nad rámec prostriedkov schválených v rozpočte na rok 2004. Vzhľadom na to, že štátny rozpočet na rok 2004 bol koncipovaný ako deficitný, systémovejším riešení sa zdá využitie príjmových prebytkov na zníženie schodku verejných financií, prípadne na zníženie verejného dlhu, ktorý v závere roka 2003 dosiahol výšku 512,1 mld. Sk.

Dostupnosť finančných zdrojov si dlhodobo zachováva charakter najlepšie hodnotenej položky IPP. Zaujímavým zistením bolo, že hoci sa prístup k financovaniu podľa vyjadrení podnikateľov zlepšuje, v inom prieskume bol ohodnotený ako štvrtý najproblematickejší faktor podnikania na Slovensku. Toto na prvý pohľad kontroverzné hodnotenie možno vysvetliť tým, že úverové financovanie zo strany bánk sa stalo prístupnejším najmä vďaka poklesu úrokových mier a rozširovaním úverových produktov a rastúcou konkurenciou medzi bankami. Pravidlá pre poskytovanie úverov sú však nastavené tak, aby minimalizovali riziko banky. Možnosti získania úveru sú potom priamoúmerné finančnému zdraviu podniku a jeho možnostiam ručenia za úver. Bežnou formou financovania sa stal v posledných rokoch lízing, ktorý podnikatelia čoraz vo väčšej miere využívajú. V oblasti financovania je ešte stále málo rozvinuté financovanie malých začínajúcich podnikateľov, či už prostriedkami rizikového kapitálu alebo podnikateľských inkubátorov. Rozvinutosť kapitálového trhu v Slovenskej republike je stále pod úrovňou celosvetového priemeru, hoci dôchodková reforma môže priniesť oživenie v podobe prostriedkov správcovských spoločností.

Aj v súčasnosti sa pomerne často pri opatreniach, ktoré zlepšili podnikateľské prostredie, spomína Zákonník práce. V tzv. retrospektívnom hodnotení prijatej legislatívy dal PAS priestor manažérom, aby s odstupom deviatich mesiacov ohodnotili tento zákon z hľadiska praktického využívania. Na základe odpovedí možno skonštatovať, že podnikatelia v praxi okamžite pocítili vyššiu flexibilitu pracovno-právnych vzťahov pri prijímaní a prepúšťaní zamestnancov. K vytváraniu nových pracovným miest sa však vyjadrili s miernym zdržaním, keď novela, podľa nich, prispeje k tvorbe nových pracovných miest len čiastočne. Očakávania sa nenaplnili v oblasti eliminácie nelegálneho zamestnávania (čiernej práce), keď na jej elimináciu mala novela len minimálny vplyv. Pozitívny obraz Zákonník práce nezhoršila ani skutočnosť, že v súvislosti s jeho prijatím až 32% respondentov zaznamenalo mierne navýšenie mzdových nákladov. Mierne zníženie naopak pocítilo 14 % opýtaných.

1. máj 2004 bol bezpochyby ďalším významným momentom v tomto roku, ktorý ovplyvní podnikanie a ďalší vývoj slovenského hospodárstva. Prvé mesiace po vstupe SR do EÚ hodnotia podnikatelia z praktického pohľadu veľmi triezvo. Tak ako nenastala intenzívna expanzia slovenských firiem do zahraničia, masívne neexpandovali ani zahraničné firmy smerom na Slovensko. Vysvetlenie možno hľadať v tom, že reálna integrácia sa v oblasti obchodu uskutočnila už v 90. rokoch, keď sa slovenské firmy začali orientovať na nové trhy v zahraničí a západné krajiny rozvíjali svoje obchodné aktivity v strednej a východnej Európe. V súvislosti s rozšírením EÚ podnikatelia najcitlivejšie vnímali problémy okolo DPH, nakoľko nový zákon o DPH nebol prijatý s dostatočným časovým predstihom a jeho výklad bol zo začiatku nejednoznačný. Na druhej strane sa podnikateľom naplno otvorila ďalšia možnosť financovania svojich aktivít vo forme čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Komplikácie pri ich čerpaní v súčasnosti spôsobujú najmä nejednotné podmienky pre vyhodnocovanie projektov na jednotlivých ministerstvách, čo vytvára priestor pre korupciu a klientelizmus. Otázne je tiež zameranie finančnej podpory, z ktorej podstatná časť smeruje do poľnohospodárstva. Vzhľadom na ambiciózny cieľ Lisabonskej stratégie by bolo pravdepodobne vhodnejšie upúšťať od spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a finančne viac podporovať sektory knowledge ekonomiky.

S veľkou nevôľou podnikatelia prijali schválenie zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Dostalo sa mu dokonca hodnotenie najhoršieho zákona ovplyvňujúceho podnikateľské prostredie, ktoré v roku 2003 schválil parlament. V tomto prípade sa však názor manažérov v tomto roku čiastočne zmenil a až 60 % opýtaných sa priklonila k názoru, že opatrenie má svoje opodstatnenie. Prenesením povinnosti platiť prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca zo štátu na podniky sa výrazne zmenšili možnosti zneužívania systému výplaty dávok, čo sa takmer okamžite prejavilo vo finančnom prebytku fondu zdravotného poistenia Sociálnej poisťovne a otvorilo tak možnosť pre zníženie odvodov v rámci toto poistenie. Sekundárnym efektom bolo skrátenie doby priemernej práceneschopnosti na jedného zamestnanca v podnikoch z 2,8 na 1,8 dňa, čo predstavuje 36 %-ný pokles. V oblasti účinkov zákona na náklady zamestnávateľov boli podnikatelia vo svojich vyjadreniach značne nejednotní. 36% respondentov konštatovalo, že nový systém priniesol ich spoločnosti zníženie nákladov. Naopak, 32% opýtaných zaznamenalo zvýšenie nákladov pri povinnosti platiť svojim zamestnancom dávky v prvých 10 dňoch PN. Ďalších 32% manažérov nezaznamenalo v dôsledku zavedenia nového systému žiadne zmeny v úrovni nákladov spoločnosti.

Ako najväčší problém slovenského podnikateľského prostredia podnikatelia permanentne označujú slabú funkčnosť súdnictva a vymáhateľnosť práva. Súdnictvo v očiach verejnosti patrí už dlhodobo k oblastiam s najhorším renomé. Aj napriek snahám Ministerstva spravodlivosti SR, pozitívne efekty alebo náznaky zlepšenia v tejto oblasti zatiaľ nie sú citeľné. Súčasný model pomalého a neefektívneho súdnictva a slabej vymáhateľnosti práva v rovine občianskeho a obchodného práva má dve základné príčiny. Prvou je legislatíva, najmä predpisy upravujúce súdne konanie. Druhá príčina tkvie v samotných sudcoch a personálnom zabezpečení súdov, systéme ich práce alebo nevýkonnosti. Faktory neefektívneho súdnictva a slabej vymáhateľnosti práva sú pritom vzájomne podmienené. Nedostatočná vymáhateľnosť práva ako najčastejšie kritizovaný faktor podnikateľského prostredia zahraničnými investormi pritom len čiastočne tkvie v dvoch základných systémoch vymáhania: exekučnom a konkurznom. Hlavná príčina je, že veľmi dlho trvá, kým sa firma dostane k právoplatnému a vykonateľnému rozsudku, ktorý je potom exekučným titulom slúžiacim pre vymoženie pohľadávky. Zlepšenie by mohla priniesť legislatíva v podobe nového Občianskeho súdneho poriadku a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré MS SR pripravilo s cieľom urýchliť priebeh súdnych konaní a vymáhania pohľadávok. Do akej miery to však skutočne pomôže zlepšiť súčasný nelichotivý stav ukáže až prax.

Ďalším problémom, ktorý takisto nevykazuje známky postupného zlepšovania je nedostatočná zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Na Slovensku sa ešte neudomácnila prax tvorby dopadových štúdií pri koncipovaní novej legislatívy, čo je hlavnou príčinou vzniku nekvalitných zákonov. Väčšie, či menšie nedostatky legislatívy sa odstraňujú priebežnými novelizáciami, čím vzniká neprehľadná spleť komplikujúca podnikanie na Slovensku. Krokom ku skvalitneniu tvorby legislatívy by mohlo byť, okrem tvorby dopadových štúdií, priebežné zvyšovanie odbornosti tvorcov legislatívy, zriadenie špeciálnych tímov, v ktorých by sa adekvátne zaplatení odborníci zaoberali jej prípravou, či zlepšenie komunikácie s profesnými organizáciami a zduženiami, ktoré môžu poskytnúť pripomienky z pohľadu bežnej aplikácie predmetnej legislatívy v praxi.

Pri niektorých dlhodobo problematických oblastiach slovenského podnikateľského prostredia boli v uplynulom období zaznamenané mierne zlepšenia. Do určitej miery majú súvis s častokrát kritizovanou byrokraciou. Veľký pokrok sa dosiahol na registrových súdoch, kde sa stanovila 5 dňová lehota pre vykonanie zápisu do obchodného registra, hoci pred niekoľkými rokmi by sa táto lehota mohla zdať nereálnou. Priemerná doba registrácie novej spoločnosti sa tým skrátila na 50 dní a priblížila sa priemeru EÚ. Keďže je možné v prípade potreby založiť novú spoločnosť aj v kratšom časovom intervale a je tiež možné využiť asistenčné služby komerčných právnikov, proces zakladania nových spoločností a súvisiacej byrokracie odstupuje v súčasnosti do úzadia. Podobne, aj v prípade katastrálnych úradov sa situácia vyriešila zavedením expresného príplatku, ktorý sa ukazuje ako efektívny a transparentný nástroj pre urýchlenie administratívnych úkonov. V súvislosti s problémom byrokracie sa pozornosť a kritika čoraz viac posúva na personálnu predimenzovanosť úradov, neefektívne fungovanie, slabú informačnú prepojenosť a absenciu inovácií procesov.

Z ďalších problematických faktorov identifikovaných v IPP možno spomenúť korupciu, proti ktorej sa v minulosti zaviedlo viacero opatrení, no k jej obmedzeniu vo väčšej miere nedošlo. Potenciálnym miestom výskytu je akýkoľvek kontakt úradníka s podnikateľom, kde úradník rozhoduje podľa svojho subjektívneho názoru. Zlepšenie tejto oblasti však možno dosiahnuť len aktívnym odhaľovaním a vyššou represiou korupčného správania. Podnikateľská sféra môže prispieť najmä implementáciou etických zásad pri svojom podnikaní.

Za zmienku tiež stojí hodnotenie funkčnosti politického systému zo strany podnikateľov. Od parlamentných volieb v roku 2002 prevažovala výrazná spokojnosť s funkčnosťou politického systému, ktorá súvisela najmä s očakávaniami naštartovania dôležitých reforiem, vstupom do EÚ a NATO. Po odchode niektorých poslancov z koalície a strate parlamentnej väčšiny sa však rast tejto položky v druhom štvrťroku roka 2003 zastavil a následne v posledných troch štvrťrokoch zaznamenal pokles až o 11,2%. Vďaka týmto poklesom sa vnímanie politickej stability zo strany podnikateľov v súčasnosti vrátilo približne na úroveň pred voľbami v roku 2002.

Aj napriek chronickým negatívam podnikateľského prostredia na Slovensku sa jeho kvalita zlepšuje vďaka zásadným zmenám, ktoré sa uskutočnili v predchádzajúcom období. Najväčšou výzvou do budúcnosti zostáva zlepšenie vymáhateľnosti práva. Ak by sa v krátkej budúcnosti podarilo vyriešiť tento problém, malo by to výrazný ozdravujúci vplyv na všetky sektory ekonomiky. Dobrý prístup k finančným zdrojom v podmienkach reformovaného daňového systému a pracovnej legislatívy dávajú predpoklady pre rýchlejšiu tvorbu nových pracovných miest a dosahovanie vyššieho udržateľného hospodárskeho rastu. Dobré podnikateľské prostredie je základným predpokladom zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v rýchlejšom približovaní sa životnej úrovne obyvateľov Slovenska k štandardu vyspelých krajín Európskej únie.

 

V MEDZINÁRODNOM POROVNANÍ KVALITY PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA SME SI POLEPŠILI

Svetové ekonomické fórum (SEF) každoročne zostavuje Správu o globálnej konkurencieschopnosti v ktorej porovnáva parametre ekonomík 102 krajín sveta. Najdôležitejším výstupom Správy sú dva rebríčky konkurencieschopnosti krajín. Prvý – Rebríček konkurencieschopnosti podnikov – zoraďuje krajiny podľa ich aktuálnej ekonomickej situácie a kvality podnikateľského prostredia. Druhý – Rebríček rastovej konkurencieschopnosti – zoraďuje krajiny podľa podmienok pre dosahovanie udržateľného hospodárskeho rastu v strednodobom horizonte. Využívajú sa pri tom štatistické údaje o jednotlivých krajinách v kombinácii s dotazníkovým prieskumom, na ktorý v roku 2003 odpovedalo 7700 top manažérov po celom svete. PAS, ako partnerská organizácia SEF, koordinovala tento prieskum na Slovensku. Správa porovnáva nasledovné oblasti: makroekonomické prostredie, úroveň technológií, kvalitu ľudských zdrojov, základnú infraštruktúru, kvalitu verejných inštitúcií, korupciu, konkurenciu, úroveň stratégií a procesov v podnikoch a životné prostredie.

V Správe 2003/2004 skončilo Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti podnikov na 43. mieste čím si udržalo pozíciu z minulého roka a v rebríčku rastovej konkurencieschopnosti obsadilo takisto 43. priečku, čo znamená posun nahor o 5 miest. Zlepšenie pozície Slovenska bolo len mierne a to aj napriek skutočnosti, že väčšina otázok dotazníkového prieskumu, na základe ktorého sa rebríčky zostavovali, vykázala oproti predchádzajúcemu roku mierne zlepšenie. Ide o jasný signál, že aj vo vyspelých ekonomikách prebieha postupný proces zlepšovania kvality podmienok pre podnikanie a pokiaľ sa slovenská ekonomika bude chcieť priblížiť štandardu prosperujúcich krajín musí permanentne vyvíjať zvýšené úsilie zamerané na zlepšovanie podnikateľského prostredia, rozvoj podnikania a dosahovanie udržateľného hospodárskeho rastu.

Konkurenčné výhody a nevýhody Slovenska z pohľadu Svetového ekonomického fóra

Minuloročná Správa o globálnej konkurencieschopnosti hovorí, že v makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska, v porovnaní s ostatnými krajinami, najmä miera úspor, výrazné zlepšenie dostupnosti úverov za posledných päť rokov a národná miera úspor. Slabinou sú predovšetkým verejné výdavky, vysoký deficit verejných rozpočtov a prerozdeľovanie verejných fondov, nízka dôvera verejnosti voči politikom, rozsah škodlivých štátnych dotácií a inflácia.

V technologickej oblasti sú prednosťami SR najmä dobré podmienky pre prílev priamych zahraničných investícií a s nimi prichádzajúci transfer technológií, rýchle preberanie a zvládanie technológií zo zahraničia, vybavenosť obyvateľstva počítačmi a rozšírenosť mobilných telefónov, počet registračných miest internetu a spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi. Naopak, brzdou rozvoja je neschopnosť vlády vytýčiť si a presadzovať priority v oblasti informačných technológií, nízka konkurencia na telekomunikačnom trhu a nízke výdavky podnikov na výskum a vývoj.

V oblasti verejných inštitúcií Slovensko zaostáva hlavne vplyvom organizovanej (ekonomickej) kriminality, vládnych rozhodnutí zvýhodňujúcich len určité skupiny, nedostatočnej nezávislosti súdov, slabej ochrany vlastníckych práv a úrovňou korupcie najmä pri exportno-importných operáciách. Naopak, najnižšia miera korupcie sa vyskytuje pri žiadostiach o pripojenie na verejnú infraštruktúru a pri platení daní.

Výhodami Slovenska v oblasti podnikateľských praktík a stratégií je inovačná kapacita podnikov, ovládnutie a rozsah predaja na domácom trhu, ale aj kvalita a spoľahlivosť profesionálnych manažérov. Slabinou stále zostáva povaha konkurenčných výhod, založených na lacnej pracovnej sile, kapitálovej náročnosti a nízkej pridanej hodnote, absencia odmeňovania iniciatívnosti a nedostatočné zvládnutie medzinárodnej distribúcie.

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, jeho silnou stránkou je kvalita vzdelania technického smeru, otvorenosť krajiny pre zahraničné investície a paradoxne aj pomerne nízka byrokracia, ktorá sa pre účely Správy posudzuje podľa toho, koľko percent zo svojho pracovného času strávia predstavitelia spoločností rokovaniami so štátnou správou. Naopak, slabé miesta sú v leteckej infraštruktúre, nízkej ochrane záujmov minoritných akcionárov a v prístupe na lokálne finančné a akciové trhy.

Z ostatných faktorov hovoria v prospech Slovenska najmä kvalita noriem vzťahujúcich sa k ochrane životného prostredia a zhoda s medzinárodnými dohovormi v tejto oblasti, vyvážený pomer medzi mzdou a produktivitou, minimálne rozdiely v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, sloboda tlače a prekvapivo tiež relatívne vysoká úroveň neformálnych vzťahov.

Naopak, znepokojivými faktormi sú veľké regionálne rozdiely v kvalite podnikateľského prostredia, rozdiely v ohodnotení muža a ženy v podnikoch, nelegálna finančná podpora politických strán, regulačné bariéry a nedostatočná transparentnosť tvorby vládnej politiky.

Zaujímavé výsledky vzišli z tohtoročného dotazníkového prieskumu, ktorý PAS realizovala pre SEF v apríli 2004 a ktorý sa využije na zostavenie novej Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2004/2005. Podľa výsledkov možno očakávať, že pozície Slovenska sa budúcej Správe zasa o niečo zlepšia, nakoľko až 67 % hodnotených oblastí si oproti minulému roku zlepšilo svoje hodnotenie. O výsledkoch a konkrétnych umiestneniach bude PAS informovať verejnosť začiatkom novembra 2004, kedy dôjde k ich zverejneniu zo strany SEF.

 
Umiestnenie krajín podľa indexu konkurencieschopnosti podnikov – aktuálnej ekonomickej situácie a kvality podnikateľského prostredia

 

Pozícia v roku 2003

Fínsko

1

USA

2

Švédsko

3

Dánsko

4

Nemecko

5

Veľká Británia

6

Švajčiarsko

7

Singapúr

8

Holandsko

9

Francúzsko

10

Estónsko

28

Slovinsko

30

Česká republika

34

Maďarsko

38

Slovenská republika

43

Poľsko

47

(číslo vyjadruje pozíciu krajiny v rebríčku 102 krajín, ktoré sa do prieskumu zapojili)
Zdroj: Global Competitiveness Report 2003-2004, World Economic Forum (www.weforum.org)

Umiestnenie krajín podľa indexu rastovej konkurencieschopnosti – schopnosti dosiahnuť ekonomický rast v strednodobom horizonte

 

Pozícia v roku 2003

Fínsko

1

USA

2

Švédsko

3

Dánsko

4

Taiwan

5

Singapúr

6

Švajčiarsko

7

Island

8

Nórsko

9

Austrália

10

Estónsko

22

Slovinsko

31

Maďarsko

33

Česká republika

39

Slovensko

43

Poľsko

45

(číslo vyjadruje pozíciu krajiny v rebríčku 102 krajín, ktoré sa do prieskumu zapojili)
Zdroj: Global Competitiveness Report 2003-2004, World Economic Forum (www.weforum.org)