júl 042018
 
 4. júla 2018

V polovici júna navštívil bratislavský Volkswagen predseda vláda Peter Pellegrini a vedeniu automobilky oznámil, že k firme bude vláda zaujímať osobitný prístup. Konkrétne sľúbil, že závodu pomôže najmä v oblasti prijímania a rekvalifikácie zamestnancov z tretích krajín.

Za pozornosť stojí konštatovanie predsedu vlády, že nemecký Volkswagen nemôže obísť horšie ako v minulosti U.S. Steel v Košiciach, ku ktorému vláda tiež pristupovala špeciálne. Pripomeniem, že v roku 2013 získal U.S. Steel dlhodobé stimuly v rozličných formách na udržanie existujúcej zamestnanosti v hodnote stoviek miliónov eur.

Americký U.S.Steel napokon v Košiciach zostal, i keď v poslednom období prenikali na verejnosť správy, že závod na Slovensku predáva. Niečo podobné sa očakáva od Volkswagenu. Veď nie nadarmo jeho predstaviteľ po stretnutí s P. Pellegrinim konštatoval, že majú záujem ostať na Slovensku ďalších 25 rokov, čo sa s podporou vlády podarí.

Tretí príklad, keď si vláda osobitne kupuje priazeň veľkých investorov, je z Nitry, kde v roku 2015 získala britská automobilka Jaguar Land Rover prísľub na podporu prevyšujúcu 500 mil. eur.

Nevedno, koľko peňazí pôjde najnovšie do Volkswagenu a nevedno, čo sa chystá pri pripravovanej podpore pre veľkého investora v strategickom parku v Haniske pri Košiciach. Možno iba tušiť, že nepôjde o malé peniaze.

Niečo naznačuje najnovšie stretnutie predsedu vlády s ministrom hospodárstva Petrom Žigom, kde sa hovorilo o záujme stovky investorov o Slovensko a objeme potenciálnych investícií v hodnote päť miliárd eur. Ak sa bude pokračovať podľa doterajšieho scenára, na stimuly budú smerovať ďalšie stovky miliónov eur.

Takáto politika nie dobrá z dvoch hlavných dôvodov. Štát stojí nemalé peniaze, ktoré by sa mohli použiť inde. Pritom je jedno, či ide o priamu pomoc alebo odpustenie daní. Ak sa používa druhý spôsob, nie je to nič iné ako výpadok v daniach, ktorý chýba.

Slovensko rozdáva peniaze a pritom na inom mieste mu chýbajú. Napríklad dlh zdravotníckych zariadení sa blíži k číslu, ktoré sumárne stála spomínaná podpora U.S. Stellu a Jaguaru. Pritom je zrejmé, že dlh bude možné uspokojiť len z verejných zdrojov.

Ešte väčšia nebezpečnosť tejto politiky spočíva v deformovaní podnikateľského prostredia. Jednoducho povedané, jeden podnikateľ podporu od štátu dostane, iný nie. Alebo inými slovami, kto si ju vybaví, ten ju má.

Tento trend pretrváva na Slovensku už najmenej desaťročie a je stále viditeľnejší. Kto má hore dobré styky alebo je taký veľký, že môže vystupovať z pozície sily, vybaví si. Kto nemá, musí si poradiť sám. Prístup vlád k podnikateľom je selektívny, nie plošný.

Dôsledky takéhoto prístupu sú azda ešte vážnejšie ako finančné straty z vynaložených stimulov. Obmedzujú aktivitu nepodporených podnikateľov, znechucujú ich. Potom nie div, že Slovensko má stále nízky podiel stredných podnikov (zamestnávajúcich od 50 do 250 zamestnancov) na celovom počte firiem. Pohybuje sa okolo troch percent. Vo vyspelom Nemecku sú kostrou ekonomiky a je ich tam až tretina.

Slovensko stále láka veľké firmy a stále si od nich sľubuje prínos pracovných miest. Na druhej strane bude podporovať príchod a rekvalifikovanie pracovníkov z tretích krajín, lebo doma ich jednoducho niet. Tieto procesy navidomoči protichodné.

Nevylučujem, že aj v dnešných časoch sa nájde veľká zahraničná firma, ktorú stojí za to motivovať, lebo prinesie špičkové technológie, vývoj. No ak sa o takomto kroku uvažuje, musí mu predchádzať analýza výhodnosti pre celú ekonomiku. Zatiaľ sa nič podobné na Slovensku neobjavilo.

Ak nás skutočne čaká investičný boom, potom je analytický prístup nevyhnutnosťou. Hovorí sa mu hodnota za peniaze – tento výraz už na Slovensku poznáme. Žiaľ stále len hovorí. Konkrétne kroky v tejto oblasti sú nevyhnutné.

zdroj: https://blog.etrend.sk/jozef-hajko/rozhoduju-ostre-lakte.html