Sep 162014
 
 16. September 2014

Informovanosť slovenskej verejnosti o obsahu a priebehu rokovaní týkajúcich sa Transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií (TTIP) prostredníctvom médií nie je dostatočná. Celoplošné médiá na Slovensku informujú o TTIP len sporadicky a povrchne. Výnimkou je európsky informačný portál www.euractiv.sk, ktorý je zameraný na európske politiky a ich slovenské súvislosti a o TTIP prináša pravidelné správy, zväčša preberané z európskych zdrojov. Obmedzením tohto portálu je, že nemá tlačenú verziu a je skôr okrajovým médiom, o ktoré sa zaujíma skôr odborná než všeobecná verejnosť.

Hlavným dôvodom, prečo sa TTIP výraznejšie neobjavuje v médiách je podľa Štefana Rozkopála[1], generálneho riaditeľa sekcie zahraničného obchodu Ministerstva hospodárstva SR a stáleho zástupcu SR vo Výbore Rady EÚ pre obchodnú politiku, skutočnosť, že „TTIP zatiaľ nie je témou – ani spoločenskou, ani politickou, ani mediálnou“. Ministerstvo hospodárstva podľa Š. Rozkopála viackrát v minulých mesiacoch oslovili slovenské mienkotvorné médiá s vlastnými materiálmi, ktoré sa týkali rokovaní TTIP, no predstavitelia médií o zverejnenie týchto informácií neprejavili záujem. Informovanie o TTIP je v médiách realizované formou preberania oficiálnych tlačových správ týkajúcich sa jednotlivých rokovacích kôl, prípadne aktuálnych bariér rokovaní, akou bolo napr. zastavenie rokovaní z dôvodu otvorenia verejnej konzultácie k ISDS[2]. Výraznejší záujem médiá neprejavili ani na výsledky projektov zameraných na TTIP, ktoré realizovali niektoré podnikateľské združenia (Podnikateľská aliancia Slovenska, AmCham). Jednou z mála intenzívnejšie  medializovaných udalostí bolo predstavenie štúdie o dopadoch TTIP na slovenskú ekonomiku a podnikateľské prostredie, ktorú zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska v júni 2014. Novinári sa zatiaľ do vlastných analýz a reportáží o TTIP sami nepúšťajú.

Slabá informovanosť je tiež dôsledkom oneskorenia informačnej kampane ministerstva hospodárstva k rokovaniam TTIP, ktorá sa má realizovať v nasledujúcich mesiacoch. Informačnú kampaň presunulo ministerstvo hospodárstva cielene z prvej polovice roka na jeseň 2014 kvôli obave, aby sa TTIP nestalo predmetom kampane a politického boja pred prezidentskými voľbami a voľbami do Európskeho parlamentu.

Doteraz publikované správy o TTIP v mienkotvorných médiách boli skôr pozitívne alebo neutrálne. Tendenčné zdôrazňovanie negatív obchodnej dohody alebo výraznejšia kritika týchto rokovaní sa v médiách nezaznela.

Nedostatočné mediálne pokrytie tém súvisiacich s TTIP nedokáže upútať výraznejšiu pozornosť verejnosti. Široká verejnosť prakticky o TTIP nediskutuje. Malú výnimku predstavujú diskusie pod článkami v médiách a blogy niekoľkých aktivistov. Odborná verejnosť vykazuje v tejto oblasti väčšiu aktivitu. Za štát sa do odbornej diskusie o TTIP zapája predovšetkým ministerstvo hospodárstva, ktoré je odborným gestorom rokovaní TTIP za Slovenskú republiku. K vybraným kapitolám TTIP sa vyjadrovali Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvo financií SR (najmä k problematike ISDS). Z podnikateľských združení sa v odbornej diskusii výraznejšie angažovali Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) a Americká obchodná komora v SR (AmCham), ktoré realizovali vlastné informačné podujatia, workshopy a konferencie a komplexne informovali podnikateľov o témach a priebehu rokovaní TTIP. Z tretieho sektora je aktívnych len niekoľko think-tankov alebo občianskych združení, ktoré organizujú semináre k vybraným aspektom TTIP (napr. EuroPolicy, o.z., Slovenská Atlantická Komisia).

Slabá angažovanosť všeobecnej verejnosti a odborníkov na Slovensku neprekvapuje. Bruselské témy, vrátane tých, ktoré sa Slovenska bytostne dotýkajú, sú pre verejnosť podľa vyjadrení poslancov Európskeho parlamentu Ivana Štefanca a Eduarda Kukana vo všeobecnosti mimoriadne vzdialené. Dôkazom je rekordne nízka účasť slovenských voličov v eurovoľbách. Neexistuje efektívny informačný kanál na prenos zrozumiteľných a uchopiteľných informácií z Bruselu na Slovensko a naopak, čo sťažuje prijímanie a chápanie európskych tém verejnosťou.

Ďalším dôvodom, ktorý komplikuje diskusiu o obsahu TTIP je fakt, že rokovania nie sú verejné a konkrétne texty zmluvy, o ktorých sa rokuje, sa nezverejňujú. Obmedzené zverejňovanie informácií bruselskými a národnými politikmi vyvoláva pochybnosti o transparentnosti rokovaní a vytvára priestor na šírenie konšpiračných názorov. Dôsledkom je viacero negatívne ladených blogov, v ktorých slovenskí blogeri upozorňujú napr. na údajné zdravotné riziká vyplývajúce z predaja chloridovaných kureniec, hovädzieho mäsa s obsahom hormónov, geneticky modifikovaných plodín, či riziko ohrozenia ekonomiky SR z dôvodu jej neschopnosti konkurovať USA. Podobné články sa objavujú nielen na Slovensku ale i v iných krajinách EÚ a to i napriek snahe Európskej komisie a zaangažovaných odborníkov vyvracať nesprávne tvrdenia či už prostredníctvom webstránky s otázkami a odpoveďami k všeobecne najdiskutovanejším témam, osobitnými brožúrami alebo prezentáciami na odborných podujatiach.

V skupine slovenských stakeholderov pristupujú k témam TTIP najaktívnejšie ministerstvo hospodárstva a podnikateľské združenia PAS a AmCham. Ministerstvo hospodárstva, ako odborný garant rokovaní, predstavuje spojovací článok medzi predstaviteľmi vlády na Slovensku a negociátormi v Bruseli. Vstupuje do rokovaní a obhajuje pozície a záujmy SR. Okrem informačných aktivít smerom k verejnosti rokuje s podnikateľmi, sektorovými a záujmovými združeniami v závislosti od aktuálneho predmetu rokovaní. PAS s podporou Veľvyslanectva USA v Bratislave realizovala ročný projekt, ktorého cieľom bolo diskutovať s podnikateľmi o príležitostiach a hrozbách TTIP[3]. V tejto súvislosti od septembra 2013 do mája 2014 zorganizovala 7 okrúhlych diskusných stolov s predstaviteľmi vybraných sektorov ekonomiky. Témami diskusií boli očakávané dopady na finančný trh, poľnohospodárstvo, automobilový priemysel, farmaceutický priemysel, energetický sektor, e-commerce a duševné vlastníctvo. V nadväznosti na tieto diskusie PAS spracovala vlastnú dopadovú štúdiu podľa ktorej TTIP môže zvýšiť HDP Slovenska o 3,96 % až 4,22 %, zvýšiť zamestnanosť o 1,19 %, čomu zodpovedá 27,6 tisíc nových pracovných miest, a zvýšiť export o 3,10 % a import o 2,93 %[4].

AmCham spolupracovala s PAS na organizácii viacerých podujatí v rámci vyššie spomenutého projektu. Okrem toho realizovala vlastné informačné aktivity v koordinácii s inými kanceláriami AmCham v EÚ. Ostatné obchodné komory sa k TTIP zatiaľ vyjadrovali len okrajovo, resp. vôbec. V nasledujúci mesiacoch sa témou plánuje zaoberať Slovenská obchodná a priemyselná komora, ktorá má v spolupráci s ministerstvom hospodárstva šíriť informácie o TTIP prostredníctvom svojich regionálnych zastúpení priamo podnikateľom v regiónoch.

Okrajovo sa téme TTIP venovali predstavitelia odborov, ktorí zdôrazňujú potrebu koordinácie európskych a amerických odborových organizácií v záujme presadenia tzv. zlatého štandardu v dohode TTIP, pod ktorým chápu lepšiu ochranu práv zamestnancov. Slovenské spotrebiteľské ani environmentálne organizácie sa k TTIP zatiaľ nevyjadrili.

Ak zoberieme do úvahy spomínané nedostatočné pokrytie tematiky rokovaní TTIP médiami a obmedzenú verejnú diskusiu, možno tému TTIP označiť ako málo dôležitú, resp. neporovnateľne menej dôležitú v porovnaní s témami, ktoré niekoľko mesiacov dominujú v ekonomických diskusiách na Slovensku. Ide predovšetkým o otázky daňovo-odvodového zaťaženia, verejných financií, nezamestnanosti, energetiky, resp. najnovšie krízy na Ukrajine. Naposledy sa téme TTIP verejnosť a médiá výraznejšie venovali v júni 2014, keď PAS zverejnila vyššie spomenuté odhady dopadov obchodnej dohody na ekonomiku.

Zaujímavosťou je, že o TTIP sa prakticky nediskutuje ani medzi politikmi. Ministerstvo hospodárstva síce informuje hlavných predstaviteľov politických strán, ako aj členov Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti, no neregistruje, že by poslanci a politické strany s týmito informáciami aktívne pracovali a informovali voličov o výhodách a nevýhodách transatlantickej obchodnej dohody. Pred voľbami do Európskeho parlamentu sa v diskusiách k TTIP vyjadrovali niektorí kandidáti na europoslancov (Ivan Štefanec[5], Jozef Viskupič). Každopádne, zo strany vedúcich predstaviteľov parlamentných strán doposiaľ neodznela zásadná kritika pripravovanej dohody a preto je možné predpokladať pomerne vysokú politickú podporu TTIP naprieč parlamentnými stranami. Rokovania o spoločnom transatlantickom trhu majú podľa Š. Rozkopála plnú politickú podporu Vlády SR. Podľa premiéra Roberta Fica by „Slovensko privítalo čo najrýchlejšie podpísanie obchodnej dohody, keďže ju považuje za neuveriteľne výhodnú pre obe strany, ale predovšetkým pre Slovensko, ktoré je exportne zamerané“.[6] Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák vníma TTIP ako „jeden z najdôležitejších prvkov možnej transatlantickej renesancie“.[7]

Samotní podnikatelia na Slovensku sa k obchodnej dohode TTIP stavajú prevažne pozitívne. Z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska[8], do ktorého sa zapojilo 453 podnikateľov, vyplýva, že viac ako polovica podnikateľov (52 %) vníma TTIP ako príležitosť a predpokladá, že obchodná dohoda prinesie nové podnikateľské príležitosti a pomôže oživiť ekonomiku SR. Najvýraznejším prínosom transatlantickej zóny voľného obchodu by mala podľa podnikateľov byť možnosť rozšírenia obchodných partnerov, zintenzívnenie zahraničného obchodu a jednoduchší transfer know-how a technológií. Ďalej podnikatelia očakávajú zvýšenie stability medzinárodných obchodných vzťahov, zníženie nákladov súvisiacich s medzinárodným obchodom a zjednodušenie možnosti investovania v USA. Hlavnou hrozbou je zintenzívnenie konkurencie na trhu. Časť slovenských podnikateľov očakáva v dôsledku TTIP aj stratu existujúcich zákazníkov a zvýšenie výrobných nákladov. Posledné dve spomenuté riziká sú však hodnotené ako menej závažné. Najväčšou súčasnou bariérou zintenzívňovania zahraničného obchodu s USA sú podľa slovenských podnikateľov vysoké prepravné náklady, ktoré by mohli po dosiahnutí dohody TTIP klesnúť v dôsledku úspor z rozsahu, a geografická vzdialenosť. Ďalšími bariérami sú rozdielne štandardy a normy, administratívna náročnosť exportných procedúr a clá. Keďže minimalizácia tejto trojice bariér predstavuje jadro dohody TTIP, možno v budúcnosti v týchto oblastiach očakávať výrazné zjednodušenia.

Ako podnikatelia vnímajú pripravovanú dohodu o spoločnom trhu medzi EÚ a USA

 

Správa bola napísaná pre Nadáciu Konrada Adenauera a uverejňujeme ju s jej súhlasom



[1] Informáciu uviedol Š. Rozkopál vo svojej prezentácii na podujatí TTIP: Sú rokovania o obchodnej dohode medzi EÚ a USA naozaj tajné? organizovanom občianskych združením EuroPolicy dňa 4.9.2014 v Bratislave.

[2] Investor-state dispute settlement