Júl 272015
 
 27. Júl 2015

Grécko konečne pod váhou prázdnych bánk a bitiek dôchodcov pred nimi privolilo. Budú reformy, bude sa predávať štátny majetok, bude sa šetriť. Tí, čo ešte pred dvoma týždňami prisahali, že radšej smrť ako súhlas s bruselským molochom, dnes hlasujú za reformy, sľubujú šetrenie.

Na konci všetkého sú aj tak vždy len tie špinavé peniaze, hovorí sa. Aj v Aténach je to o tom. Grécko potrebovalo nové peniaze, a tak sľúbilo aj modré z neba a tvári sa, ako by to chcelo aj splniť. Veď fetu nedávajú zadarmo ani benzín do jachty a káva či metaxa tiež niečo stojí, takže treba prikývnuť na všetko.

Na niečo sa však v tej radosti nad záchranou márnotratného syna eurozóny zabúda. Dlhy nevznikli len tak, že sa Grécku stali. Krajina dlhé desaťročia žila neslušným spôsobom, rozhadzovala peniaze, ktoré jej nepatrili.

Prvá vec, ktorú Grécko potrebuje, nie sú nové peniaze alebo odpustenie dlhov. Potrebuje pokánie. Nemoderné slovo, ktoré by sebaistí ľudia 21. storočia najradšej vykynožili zo svojho slovníka, neznamená len priznať si svoje chyby v pokore a poprosiť o odpustenie.

Peter Kremský, projektový manažér Podnikateľskej aliancie Slovenska

Celý komentár si môžete prečítať tu:

Grécko – márnotratný syn, ktorý neprišiel k pokániu