Prieskum PAS prezradil, že vysielanie sa najviac týka priemyslu a služieb, firmy sa boja najmä zvýšenej byrokracie. Žiadajú, aby sa štát nemiešal do zamestnaneckých vzťahov alebo aby zachoval doterajší režim.
Odmeňovanie pracovníkov, ktorých zamestnávateľ vyslal na prácu do zahraničia je už dlhšie jablkom sváru medzi novými a starými členmi Európskej únie. Najmä pre Francúzsko a Nemecko je tŕňom v oku, že pre tamojších podnikateľov sú slovenské, poľské či rumunské firmy silnou konkurenciou aj vďaka tomu, že ich zamestnanci majú nižšie platy.
Na druhej strane sa podniky zo Strednej Európy bránia tlaku, aby stavebným robotníkom alebo vodičom kamiónov, ktorých vysielajú do západnej Európy platili rovnaké mzdy, aké sú tam bežné. Argumentujú tým, že im platia diéty, ubytovanie či dopravu, takže ich náklady na prácu sú podobné, ako u západných konkurentov. Súčasná úprava vyžaduje odmeňovanie aspoň na úrovni minimálnej mzdy cieľovej krajiny.
Nová smernica dostala žltú kartu
Európska komisia tento rok predložila návrh smernice, podľa ktorej by vyslaných pracovníkov mali platiť nie minimálnou, ale bežnou mzdou pre daný sektor v krajine. Až 11 členských krajín vrátane Slovenska vystavilo smernici tzv. žltú kartu. V Bruseli sa rokuje o kompromise, dohoda sa má zrodiť do októbra.
Koncom augusta sa predseda vlády Róbert Fico stretol na túto tému s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a vyhlásil, že Slovensko sa blíži k dohode o úprave vysielania zamestnancov. Kým predtým novú smernicu odmietal, po stretnutí začalo Slovensko nečakane zastávať potrebu prijať smernicu o vysielaní pracovníkov, ktorá hovorí o odmeňovaní na úrovni cieľovej krajiny. Vláda sa tým chce brániť aj prílevu lacných pracovných síl zo Srbska, Ukrajiny a Vietnamu.
Prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska na túto tému sa od 12. do 19. septembra 2017 zúčastnilo 116 podnikateľov z rôznych odvetví. Až 70 z nich má skúsenosti s vysielaním pracovníkov do zahraničia. Prekvapujúco najviac z nich treba hľadať nie v doprave a stavebníctve, ale v priemysle – patrí sem zhruba polovica účastníkov prieskumu. Ďalších vyše 20 percent je z odvetvia služieb, IT priemyslu, či poradenstva.
Iba niečo cez desatinu podnikateľov pracuje v odvetví stavebníctva a v doprave ešte menej. Hovorí to o tom, že tieto špecifické odvetvia si zrejme žiadajú riešenia šité na mieru. Základný režim by sa mal nastaviť tak, aby fungoval pre firmy, ktoré pravidelne vysielajú pracovníkov na krátkodobú aj dlhodobú prácu, hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský.
Nie novej smernici a rastu byrokracie
Chystané pravidlá, že ak vyslaný pracovník strávi v inej krajine prácou viac ako tri dni, musí mu firma vyplatiť aspoň minimálnu mzdu cieľovej krajiny a zvládnuť aj celú administratívnu agendu, pokladá za správne iba vyše desatina účastníkov prieskumu, malá časť by s ním súhlasila, ak by mali dopravcovia výnimku. Polovica zo 116 hlasujúcich podnikateľov nesúhlasí, ďalšia takmer tretina si myslí, že hranica by mala ostať na terajšej úrovni.
Na ďalšiu otázku odpovedali už len podnikatelia, ktorí reálne vysielajú pracovníkov do zahraničia. Veľká časť z nich očakáva, že nová smernica im prinesie výrazný nárast byrokracie. Takmer polovica je presvedčená, že im stúpnu personálne náklady a tretina očakáva, že sa im bude ťažšie konkurovať na niektorých trhoch, niektorí dokonca plánujú odchod z takýchto trhov. Štvrtina neočakáva žiadne závažné zmeny.
Nechať to na firmy alebo nemeniť pravidlá
Na otázku, ako by navrhovali upraviť mzdy vyslaných pracovníkov, sa v prieskume objavili najmä dva výrazné názory. Najviac podnikateľov si myslí, že by štáty mali nechať firmy, aby si platili zamestnancov ako chcú, priklonilo sa k nemu zhruba 45 percent účastníkov. Potvrdzuje to častý postoj firiem, ktoré kritizujú zbytočné miešanie sa štátu do vzťahov medzi nimi a zamestnancami, vysvetľuje P. Kremský.
Ďalšia veľká skupina – vyše dve tretiny účastníkov by chcela zachovať súčasné pravidlá, ktoré sa smernica chystá meniť. Menšiu mieru súhlasu získali možnosti zavedenia kompromisných pravidiel (minimálna mzda po troch dňoch), zavedenia francúzskych požiadaviek (priemerná mzda po troch dňoch) alebo možnosť, aby si každá krajina zregulovala pravidlá sama.
Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že slovenská vláda by nemala podľahnúť tlaku veľkých krajín Európskej únie, ktoré chcú skomplikovať život firmám zo strednej Európy. Podobne ako vlády susedných krajín by Slovensko malo trvať na zachovaní súčasného režimu, ktorý zohľadňuje nároky vyslaných pracovníkov a neobmedzuje konkurenciu na spoločnom trhu Európskej únie.
Táto úprava tiež zabezpečuje ochranu slovenského pracovného trhu pred mzdovým dumpingom, ak budú pracovníci vyslaní na Slovensko pracovať naozaj pre spoločnosť, ktorá ich zamestnáva a nestanú sa predmetom prenajímania a špekulovania, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.
