May 122014
 
 12. May 2014

The pre-election debate with candidates to the European Parliament took place on 12 May 2014 in Bratislava. EP candidates discussed the issues related to business environment with business representatives. Following candidates took part in the discussion: Ján Hudacký (KDH), Ján Oravec (SaS), Zsolt Simon (Most-Híd), Maroš Šefčovič (Smer-SD), Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), and Jozef Viskupič (OĽaNO). The event was organized by the Business Alliance of SLovakia, the F. A. Hayeka Foundation, the Center for European Affairs, and EurActiv.sk.

Mar 112014
 
 11. March 2014

Pričiniť sa v rámci svojich kompetencií o zlepšovanie súdnictva, vyjadrovať sa k verejným veciam, etickým problémom a zlyhaniam verejných predstaviteľov a požadovať od politikov prípravu zákonov s pozitívnym vplyvom na podnikateľské prostredie sú tri najdôležitejšie požiadavky, ktorých napĺňanie očakávajú podnikatelia od budúceho prezidenta SR. Najjednoznačnejšie sa s uvedenými požiadavkami stotožnili prezidentskí kandidáti A. Kiska, R. Procházka a P. Hrušovský. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) medzi jej členskými spoločnosťami a ôsmimi kandidátmi na funkciu prezidenta SR, ktorí v predvolebných prieskumoch dosahujú dlhodobo najvyššie preferencie.

PAS pred prezidentskými voľbami pripravila Prezidentský Wish List, v ktorom zadefinovala 9 opatrení, ktorými môže budúci prezident, resp. prezidentka SR prispieť v medziach svojich kompetencií k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a tým podporiť hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku. Následne požiadala prezidentských kandidátov, aby tieto opatrenia ohodnotili podľa dôležitosti. Z oslovených ôsmych kandidátov neprejavili záujem zapojiť sa do hodnotenia J. Čarnogurský, R. Fico a H. Mezenská.

Každú z deviatich požiadaviek Prezidentského Wish Listu mohli prezidentskí kandidáti obodovať na škále od 1 (minimálna dôležitosť) do 5 (maximálna dôležitosť), pričom na rozdelenie mali k dispozícii len 25 bodov. Najdôležitejšie tri priority podľa podnikateľov – zlepšenie súdnictva, komentovanie verejných vecí a priaznivejšie zákony pre podnikanie – tak mohli v hodnotení získať spolu 15 bodov. Najbližšie sa požiadavkám podnikateľov priblížil A. Kiska, ktorý uvedeným opatreniam pridelil 14 bodov. R. Procházka a P. Hrušovský im pridelili po 12 bodov, M. Kňažko 11 bodov a G. Bárdos 10 bodov.

Z ostatných požiadaviek zarezonovala medzi kandidátmi výzva, aby budúci prezident vyžadoval od štátnych orgánov dodržiavanie princípu rovnosti voči všetkým podnikateľom, najmä v oblasti daní, odvodov a štátnej pomoci. Ako vysokú prioritu vo svojej agende týkajúcej sa podnikateľského prostredia označili tento bod R. Procházka, G. Bárdos a M. Kňažko.

Nižšiu prioritu dali zhodne podnikatelia i prezidentskí kandidáti požiadavkám na reprezentovanie Slovenska ako dôveryhodného partnera v zahraničí, zlepšovaniu povedomia o dôležitosti podnikateľov v spoločnosti, požiadavke na zohľadňovanie kvality menovaných profesorov vysokých škôl a participácii prezidentského úradu na tvorbe hospodárskej politiky.

Nižšie uvádzame zoznam požiadaviek Prezidentského Wish Listu zoradených na základe hlasovania členov PAS a hodnotenie ich dôležitosti z pohľadu prezidentských kandidátov (kliknite na obrázok pre zväčšenie):

Jan 142014
 
 14. January 2014

Dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 0,48 %

V roku 2014 sa priemerná úroveň sadzieb daní z nehnuteľností v 79 okresných mestách SR a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o nepatrných 0,48 %. Sadzby daní z nehnuteľností na rok 2014 upravilo len 15 miest, z ktorých 13 miest sadzby zvýšilo a dve mestá sadzby znížili. Najviac narástli v tomto roku sadzby v Stropkove, Malackách, Zvolene a Liptovskom Mikuláši. V ostatných mestách, ktoré zvyšovali sadzby daní z nehnuteľností, boli tieto zmeny zanedbateľné. K miernemu poklesu lokálneho daňového zaťaženia došlo len v Novom Meste nad Váhom a Senci.

„Blížiace sa voľby predstaviteľov samospráv boli zrejme hlavnou brzdou zvyšovania daní z nehnuteľností na rok 2014,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS a dodáva: „Po zhruba 20 percentnom raste daní z nehnuteľností v uplynulých dvoch rokoch sme zaznamenali výrazné spomalenie rastového trendu. V snahe nepohnevať si voliča väčšina samospráv odmietla prispieť ku konsolidácií verejných financií zvýšením lokálneho daňového zaťaženia svojich obyvateľov a podnikateľov a pravdepodobne sa priklonili k obmedzovaniu svojich výdavkov.“

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností kolísala okolo dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň 2,56 násobku sadzieb z roku 2004.

 

Napriek postupnému zvyšovaniu daní z nehnuteľností v uplynulých 10 rokoch je celkový výber z majetkových daní na Slovensku približne štvrtinový v porovnaní s priemerom OECD alebo tretinový v porovnaní s Poľskom. Stále teda existuje priestor na ich potenciálny rast a posilnenie ich pozície v bilancii príjmov samospráv.

 

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň za ostatné nebytové priestory (priemerná výška 0,8707 €/m2, medziročná zmena +3,22 %), daň zo stavieb na bývanie (priemerná výška 0,2454 €/m2, medziročná zmena +1,40 %) a daň z bytov (priemerná výška 0,2415 €/m2, medziročná zmena +1,34 %). „Kým v minulých rokoch najviac rástli dane pre podnikateľov, v tomto roku sme zaznamenali nevšednú zmenu – dane týkajúce sa administratívnych a výrobných priestorov v priemere mierne poklesli a dane pre občanov v súvislosti s bývaním v priemere mierne vzrástli. Napriek tomu však podnikatelia naďalej platia za svoje nehnuteľnosti najviac – v priemere 2,424 eur/m2 za výrobné priestory a 3,226 eur/m2 za administratívne priestory, kým občania za domy a byty platia v priemere 0,245 eur/m2, resp. 0,242 eur/m2,“ hovorí R. Kičina.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2014

 

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Bratislava so svojimi mestskými časťami, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2014

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2014, rovnako ako minulý rok, zaplatil najmenej v Medzeve (580€), Medzilaborciach (850€) a Moldave nad Bodvou (838€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Stropkove (+13,2 %), kde by zaplatil 1.535 €. Medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Malackách (-1,4 %), kde by zaplatil 3.726 €. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2.479 €.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2014)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Stiahnite si rebríčky všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR
Nájdete v nich napr. sadzby za stavebné pozemky (str. 5), sadzby za domy (str. 7), sadzby za priemyselné budovy (str. 11), sadzby za byty (str. 14)

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností 2014
Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel