May 122014
 
 12. May 2014

The pre-election debate with candidates to the European Parliament took place on 12 May 2014 in Bratislava. EP candidates discussed the issues related to business environment with business representatives. Following candidates took part in the discussion: Ján Hudacký (KDH), Ján Oravec (SaS), Zsolt Simon (Most-Híd), Maroš Šefčovič (Smer-SD), Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), and Jozef Viskupič (OĽaNO). The event was organized by the Business Alliance of SLovakia, the F. A. Hayeka Foundation, the Center for European Affairs, and EurActiv.sk.

Mar 112014
 
 11. March 2014

Pričiniť sa v rámci svojich kompetencií o zlepšovanie súdnictva, vyjadrovať sa k verejným veciam, etickým problémom a zlyhaniam verejných predstaviteľov a požadovať od politikov prípravu zákonov s pozitívnym vplyvom na podnikateľské prostredie sú tri najdôležitejšie požiadavky, ktorých napĺňanie očakávajú podnikatelia od budúceho prezidenta SR. Najjednoznačnejšie sa s uvedenými požiadavkami stotožnili prezidentskí kandidáti A. Kiska, R. Procházka a P. Hrušovský. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) medzi jej členskými spoločnosťami a ôsmimi kandidátmi na funkciu prezidenta SR, ktorí v predvolebných prieskumoch dosahujú dlhodobo najvyššie preferencie.

PAS pred prezidentskými voľbami pripravila Prezidentský Wish List, v ktorom zadefinovala 9 opatrení, ktorými môže budúci prezident, resp. prezidentka SR prispieť v medziach svojich kompetencií k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a tým podporiť hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku. Následne požiadala prezidentských kandidátov, aby tieto opatrenia ohodnotili podľa dôležitosti. Z oslovených ôsmych kandidátov neprejavili záujem zapojiť sa do hodnotenia J. Čarnogurský, R. Fico a H. Mezenská.

Každú z deviatich požiadaviek Prezidentského Wish Listu mohli prezidentskí kandidáti obodovať na škále od 1 (minimálna dôležitosť) do 5 (maximálna dôležitosť), pričom na rozdelenie mali k dispozícii len 25 bodov. Najdôležitejšie tri priority podľa podnikateľov – zlepšenie súdnictva, komentovanie verejných vecí a priaznivejšie zákony pre podnikanie – tak mohli v hodnotení získať spolu 15 bodov. Najbližšie sa požiadavkám podnikateľov priblížil A. Kiska, ktorý uvedeným opatreniam pridelil 14 bodov. R. Procházka a P. Hrušovský im pridelili po 12 bodov, M. Kňažko 11 bodov a G. Bárdos 10 bodov.

Z ostatných požiadaviek zarezonovala medzi kandidátmi výzva, aby budúci prezident vyžadoval od štátnych orgánov dodržiavanie princípu rovnosti voči všetkým podnikateľom, najmä v oblasti daní, odvodov a štátnej pomoci. Ako vysokú prioritu vo svojej agende týkajúcej sa podnikateľského prostredia označili tento bod R. Procházka, G. Bárdos a M. Kňažko.

Nižšiu prioritu dali zhodne podnikatelia i prezidentskí kandidáti požiadavkám na reprezentovanie Slovenska ako dôveryhodného partnera v zahraničí, zlepšovaniu povedomia o dôležitosti podnikateľov v spoločnosti, požiadavke na zohľadňovanie kvality menovaných profesorov vysokých škôl a participácii prezidentského úradu na tvorbe hospodárskej politiky.

Nižšie uvádzame zoznam požiadaviek Prezidentského Wish Listu zoradených na základe hlasovania členov PAS a hodnotenie ich dôležitosti z pohľadu prezidentských kandidátov (kliknite na obrázok pre zväčšenie):

Jan 142014
 
 14. January 2014

Dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 0,48 %

V roku 2014 sa priemerná úroveň sadzieb daní z nehnuteľností v 79 okresných mestách SR a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o nepatrných 0,48 %. Sadzby daní z nehnuteľností na rok 2014 upravilo len 15 miest, z ktorých 13 miest sadzby zvýšilo a dve mestá sadzby znížili. Najviac narástli v tomto roku sadzby v Stropkove, Malackách, Zvolene a Liptovskom Mikuláši. V ostatných mestách, ktoré zvyšovali sadzby daní z nehnuteľností, boli tieto zmeny zanedbateľné. K miernemu poklesu lokálneho daňového zaťaženia došlo len v Novom Meste nad Váhom a Senci.

„Blížiace sa voľby predstaviteľov samospráv boli zrejme hlavnou brzdou zvyšovania daní z nehnuteľností na rok 2014,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS a dodáva: „Po zhruba 20 percentnom raste daní z nehnuteľností v uplynulých dvoch rokoch sme zaznamenali výrazné spomalenie rastového trendu. V snahe nepohnevať si voliča väčšina samospráv odmietla prispieť ku konsolidácií verejných financií zvýšením lokálneho daňového zaťaženia svojich obyvateľov a podnikateľov a pravdepodobne sa priklonili k obmedzovaniu svojich výdavkov.“

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností kolísala okolo dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň 2,56 násobku sadzieb z roku 2004.

 

Napriek postupnému zvyšovaniu daní z nehnuteľností v uplynulých 10 rokoch je celkový výber z majetkových daní na Slovensku približne štvrtinový v porovnaní s priemerom OECD alebo tretinový v porovnaní s Poľskom. Stále teda existuje priestor na ich potenciálny rast a posilnenie ich pozície v bilancii príjmov samospráv.

 

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň za ostatné nebytové priestory (priemerná výška 0,8707 €/m2, medziročná zmena +3,22 %), daň zo stavieb na bývanie (priemerná výška 0,2454 €/m2, medziročná zmena +1,40 %) a daň z bytov (priemerná výška 0,2415 €/m2, medziročná zmena +1,34 %). „Kým v minulých rokoch najviac rástli dane pre podnikateľov, v tomto roku sme zaznamenali nevšednú zmenu – dane týkajúce sa administratívnych a výrobných priestorov v priemere mierne poklesli a dane pre občanov v súvislosti s bývaním v priemere mierne vzrástli. Napriek tomu však podnikatelia naďalej platia za svoje nehnuteľnosti najviac – v priemere 2,424 eur/m2 za výrobné priestory a 3,226 eur/m2 za administratívne priestory, kým občania za domy a byty platia v priemere 0,245 eur/m2, resp. 0,242 eur/m2,“ hovorí R. Kičina.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2014

 

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Bratislava so svojimi mestskými časťami, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2014

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2014, rovnako ako minulý rok, zaplatil najmenej v Medzeve (580€), Medzilaborciach (850€) a Moldave nad Bodvou (838€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Stropkove (+13,2 %), kde by zaplatil 1.535 €. Medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Malackách (-1,4 %), kde by zaplatil 3.726 €. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2.479 €.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2014)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Stiahnite si rebríčky všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR
Nájdete v nich napr. sadzby za stavebné pozemky (str. 5), sadzby za domy (str. 7), sadzby za priemyselné budovy (str. 11), sadzby za byty (str. 14)

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností 2014
Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel

 

Apr 112013
 
 11. April 2013

Výsledky projektu Protikorupčná iniciatíva PAS

Priemerný úplatok pri udeľovaní zákaziek alebo dotácií je podľa prieskumu medzi podnikateľmi 13% z ich celkovej hodnoty. Len pri verejných zákazkách tak ide ročne o pol miliardy eur. Vyplýva to z výsledkov projektu Protikorupčná iniciatíva PAS, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska realizovala v uplynulom období v spolupráci s Transparency International Slovensko a Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.

Projektom chcela PAS reagovať na skutočnosť, že podnikatelia vnímajú problém korupcie ako veľmi vážny. Kým v roku 2006 v prieskume PAS označili korupciu ako štvrtú najvážnejšiu bariéru podnikania na Slovensku, o štyri roky neskôr sa korupcia dostala na úplný vrchol rebríčka. Výsledky Indexu podnikateľského prostredia z minulého roka rovnako označujú korupciu ako jednu z najväčších dlhodobých bariér podnikania. S cieľom zintenzívniť boj proti korupcii sa PAS rozhodla spracovať analýzu korupcie v podnikateľskom prostredí a navrhnúť opatrenia na jej obmedzenie.

Popri odhadnutí priemernej výšky úplatkov, podnikatelia identifikovali ako korupčne najrizikovejšie kontrakty s ministerstvami, inštitúciami poskytujúcimi peniaze zo štrukturálnych fondov, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a orgánmi vyšších územných celkov. Pozitívne vyznieva zistenie, že podnikatelia, ktorí majú priamu skúsenosť s obchodovaním so štátom, vnímajú korupciu ako menej rozšírenú v porovnaní so všeobecnými názormi podnikateľskej sféry. To však neznamená, že sa tomuto problému netreba venovať. Podľa Transparency International je z hľadiska korupcie až 61 krajín sveta hodnotených lepšie ako Slovensko.

Problém nespočíva v nedostatočnej legislatíve. Z formálneho hľadiska má Slovensko protikorupčné zákony a kontrolné mechanizmy na úrovni európskych štandardov, no zaostáva v ich praktickej aplikácii. PAS preto nenavrhuje radikálne zmeny legislatívy, ale zameriava svoje odporúčania na zvyšovanie transparentnosti pri správe verejných vecí, podporu aktivít na odhaľovanie a nahlasovanie korupcie a ochranu pred nepoctivým lobingom.

Jedným z hlavných protikorupčných opatrení je podľa PAS posilňovanie mechanizmov skladania účtov predstaviteľov verejnej správy voči verejnosti cez zvyšovanie kvality zverejňovania informácií a ich nezávislého hodnotenia. Preto PAS zaradila medzi hlavné odporúčania vytvorenie verejného registra politických nominácií vo verejnej správe s cieľom prepojiť riadiace úspechy či neúspechy priamo s politickými stranami. Na zlepšenie situácie vo fungovaní firiem s majetkovou účasťou štátu a samospráv PAS navrhuje zverejňovať životopisy a manažérske zmluvy – vrátane odmien a iných benefitov – manažérov firiem s majetkovou účasťou štátu a samospráv, podmieniť platnosť týchto zmlúv ich zverejnením, naviazať výšku benefitov na plnenie firemných cieľov a harmonizovať reportovanie ukazovateľov výkonnosti týchto firiem.

Odhaľovanie a nahlasovanie korupcie môže podľa autorov analýzy posilniť najmä podpora nahlasovateľov nekalých praktík (whistleblowerov) zákonom s dôrazom na ich právnu ochranu. Tá by mala umožniť najmä ochranu pred šikanovaním či prepustením z práce. Za zváženie stojí aj zvýšenie motivácie nahlasovateľov zavedením odmeny, ktorá by bola odvodená od ušetrených peňazí pre štát, podobne ako to funguje v USA.  Ďalším silným protikorupčným nástrojom je aktivita médií. Jeho účinok však na Slovensku oslabuje možnosť trestne stíhať autorov za ohováranie. V záujme podpory odvahy novinárov autori analýzy navrhujú zrušiť možnosť trestného stíhania za ohováranie a ponechať tak len možnosť žaloby v rámci občianskeho konania. Kriminalizácia ohovárania neexistuje vo Veľkej Británii, USA či na Novom Zélande. Zrušilo je i viacero európskych krajín, vrátane Chorvátska, Estónska a Rumunska.

Treťou líniou sú opatrenia na obmedzenie neférového lobingu. Hoci PAS vníma lobing pozitívne – ako prirodzenú súčasť demokracie a nástroj na komunikáciu dôležitých informácií a spätnej väzby od podnikateľov k politikom, uvedomuje si možné  riziko korupcie spojené s presadzovaním individuálnych záujmov smerujúcich k zvýhodneniu úzkej skupiny subjektov na úkor väčšiny. Na zmenšenie tohto rizika PAS navrhuje sprehľadniť agendu stretnutí politických nominantov vo verejných funkciách s reprezentantmi záujmových skupín a v prvom kroku odporúča zaviesť a zverejniť elektronické návštevné knihy inštitúcií riadených politickými nominantmi. Ako rizikové vníma PAS poslanecké pozmeňovacie návrhy zákonov, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť konečnú podobu zákonov a verejnosť ich v súčasnosti nemôže pripomienkovať. Autori analýzy preto navrhujú vytvoriť priestor na verejné pripomienkovanie poslaneckých pozmeňovacích návrhov prednesených v rámci druhého čítania a podmieniť možnosť ich predloženia na rokovanie Národnej rady SR ich včasným zverejnením na internetovej stránke NR SR.

Autori analýzy sú si vedomí toho, že znižovanie úrovne korupcie v spoločnosti je náročný, no nie beznádejný a samoúčelný boj. Korupcia okrem priamych finančných škôd zasadzuje vážne rany morálke spoločnosti a deformuje motivácie ekonomických subjektov. Zvýšené transakčné náklady, nedôvera, nepredvídateľnosť v ekonomických a právnych vzťahoch tlačí ekonomické subjekty do suboptimálnej rovnováhy, v ktorej sa viac oplatí nespolupracovať a hrať na úkor iného. Ekonomika tým prichádza o časť rastového potenciálu. Vyspelosť, životná úroveň a sociálne štandardy krajín severnej Európy môžu byť pre Slovensko pozitívnou motiváciou, že znižovanie rozsahu korupcie na najnižšiu možnú úroveň sa oplatí.

OPATRENIA NA OBMEDZENIE KORUPCIE V PODNIKATEĽSKOM PROSTREDÍ
(plné znenie analýzy)

V rámci projektu boli vytvorené a publikované nasledujúce sprievodné materiály:

VÝSLEDKY PRIESKUMU PAS O KORUPCII V PLNOM ZNENÍ (prezentované verejnosti v septembri 2012)

LOBING A NÁSTROJE JEHO REGULÁCIE

PAS osobitne ďakuje spoločnostiam FIPRA Slovakia, s.r.o., Google Slovakia, KPS Poradenské centrum s.r.o., Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., nebotra s.r.o., RELAS, s.r.o., Soitron, a.s., za finančnú podporu, ktorá umožnila realizáciu projektu.

Jan 222013
 
 22. January 2013

Dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 5,16 %

V roku 2013 sadzby daní z nehnuteľností v 79 okresných mestách SR a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku vzrástli v priemere o 5,16 %. Zvýšené daňové zaťaženie pocítia v tomto roku majitelia nehnuteľností v 57 sledovaných mestách. V 8 mestách došlo k poklesu daňového zaťaženia. „Po minuloročnom náraste daní z nehnuteľností v priemere o 14,4 % sme v tomto roku zaznamenali ďalší, hoci miernejší nárast,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS a dodáva: „Samosprávy sú naďalej veľmi opatrné pri stanovovaní sadzieb miestnych daní. Napriek pretrvávajúcej dlhovej kríze a neistému vývoju príjmov verejných financií sa neodhodlali k výraznejšej diverzifikácii zdrojov svojich príjmov cez miestne dane. Šetria tým síce výdavky daňovníkov, no zároveň sa vystavujú vyššiemu riziku finančných ťažkostí.“

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností kolísala okolo dvojnásobku sadzieb roku 2004. V minulom a tomto roku vzrástla postupne na úroveň 2,56 násobku v porovnaní s rokom 2004.

Najviac – v priemere o 7,86 % – vzrástli v tomto roku sadzby dane za byty a nebytové priestory. Nasledujú dane zo stavieb s priemerným nárastom o 6,03 %. Dane z pozemkov sa zvýšili v priemere o 1,60 %.

pozn.: Vysvetlenie k metodológii výpočtu medziročných zmien priemerných sadzieb daní z nehnuteľností uvádzame na konci tlačovej správy.

Do budúcnosti možno očakávať, že význam miestnych daní bude postupne rásť. Podľa štatistík OECD dosiahli majetkové dane na Slovensku v roku 2011 výšku 0,4% HDP, zatiaľ čo priemer krajín OECD bol 1,8% HDP a EU15 dokonca 2,0% HDP. Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň zo stavieb na pôdohospodársku produkciu a vodné hospodárstvo (priemerná výška 0,2925 €/m2, medziročná zmena +16,6 %), daň zo stavieb na bývanie (priemerná výška 0,2532 €/m2, medziročná zmena +10,7 %) a daň za nebytové priestory (priemerná výška 0,8599 €/m2, medziročná zmena +10,5%). Priemerná sadzba dane z bytov v slovenských mestách je 0,2383 €/m2 a medziročne vzrástla o 6,1 %. Najvyššie sadzby v skupine 16 sledovaných typov daní z nehnuteľností sa týkajú podnikateľov. Priemerná sadzba dane za priemyselné stavby je 2,4177 €/m2, čo je 3,8 krát viac v porovnaní s rokom 2004. Stavby na ostatné podnikanie a administratívu sú zdaňované v priemere sadzbou 3,2221 €/m2 (2,5-násobok sadzieb z roku 2004). Nárast spomenutých dvoch daní sa v roku 2013 spomalil. Najvýraznejšie v tomto roku rástli dlhodobo nízke dane a to v dôsledku zúženia povoleného rozpätia medzi sadzbami, keď najvyššia sadzba dane z nehnuteľností nesmie presiahnuť úroveň 10-násobku najnižšej sadzby v danom type nehnuteľností.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2013

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Bratislava so svojimi mestskými časťami, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2013

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2013 zaplatil najnižšiu daň v Medzeve (580 €), Medzilaborciach (850 €) a Gelnici (927 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom vo Svidníku (+44,1 %), kde by zaplatil 1.306 €. Najvýraznejšie medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Rimavskej Sobote (-51,8 %), kde by zaplatil 1.935 €. V tomto roku je priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností 2.474 €, čo je o 318 € viac v porovnaní s minulým rokom.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2013)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Stiahnite si rebríčky všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR
Nájdete v nich napr. sadzby za stavebné pozemky (str. 5), sadzby za domy (str. 7), sadzby za priemyselné budovy (str. 11), sadzby za byty (str. 14)

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností 2013
Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel

Poznámka k metodológii
V roku 2013 PAS zmenila metodológiu výpočtu priemernej medziročnej zmeny sadzieb daní z nehnuteľností. Tá sa v minulosti počítala ako jednoduchý aritmetický priemer medziročných zmien 16 jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností. Od roku 2013 PAS  počíta najprv priemerné medziročné zmeny sadzieb jednotlivých typov nehnuteľností (t.j. 1. priemerná zmena sadzieb daní z pozemkov, 2. priemerná zmena sadzieb daní zo stavieb, 3. priemerná zmena sadzieb daní z bytov a nebytových priestorov) a z nich jednoduchým aritmetickým priemerom počíta celkovú zmenu sadzieb daní. Nárasty priemerných sadzieb daní v predchádzajúcich rokoch uvádzané v tejto tlačovej správe boli spätne prepočítané podľa novej metodológie.