Apr 142011
 
 14. Apríl 2011

Podnikateľská aliancia Slovenska a INEKO prepočítali dopady navrhovanej odvodovej reformy na živnostníkov. Vychádzali sme pritom z týchto predpokladov:

  1. Zrušenie krátenia vymeriavacích základov pre platenie zdravotných a sociálnych odvodov (tzv. bulharskými konštantami)
  2. Zavedenie zdravotného odvodu vo výške 9%
  3. Zavedenie sociálneho odvodu vo výške 13%
  4. Odvody prestávajú byť odpočítateľnou položkou pre výpočet základu dane
  5. Zavedenie stropu 200 eur mesačne na paušálne výdavky vo výške 40% príjmov
  6. Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na 3,3-násobok životného minima
  7. Ponechanie stropu pre príjmy vo výške 3949 eur ročne (platí v roku 2011, ide o 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu pre platenie odvodov), do ktorého nevzniká povinnosť platiť sociálny odvod
  8. Zníženie nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2-násobku životného minima ročne na 18-násobok
  9. Zrušenie tzv. milionárskej dane
  10. Zavedenie odvodových stropov vo výške 8965,42 eur ročne pre sociálny odvod a 4246,77 eur ročne pre zdravotný odvod

Pri výpočte dopadov sme sa pozreli na štyri typy živnostníkov – s reálnymi nákladmi vo výške 60% príjmov (živnostník 1), 40% príjmov (živnostník 2), 20% príjmov (živnostník 3) a 0% príjmov (živnostník 4, ktorý by aj po reforme využíval paušálne výdavky). Predpokladáme pritom, že reálne náklady sú totožné s účtovnými. Dopady zobrazuje nasledujúci graf:

Výsledky:

  1. Živnostníci s hrubými príjmami do 329 eur mesačne, ktorým nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, na reforme prerobia 9 eur mesačne kvôli zvýšeniu zdravotných odvodov.
  2. Živnostníci s mesačnými hrubými príjmami od 330 eur do 605 eur, resp. do 675 eur (živnostníci s reálnymi nákladmi 40% príjmov), resp. do 1010 eur (živnostníci s reálnymi nákladmi 60% príjmov) na reforme zarobia do 23 eur mesačne v dôsledku zníženia sociálnych odvodov v porovnaní so súčasnosťou.
  3. Živnostníci s mesačnými hrubými príjmami nad 605 eur, resp. 675 eur (živnostníci s reálnymi nákladmi 40% príjmov), resp. 1010 eur (živnostníci s reálnymi nákladmi 60% príjmov) mesačne na reforme prerobia. Čím vyšší majú príjem, tým budú ich straty vyššie.
  4. Najviac na reforme stratia živnostníci s vyššími príjmami a nízkymi reálnymi nákladmi. Ide napríklad o živnosti náročné na duševnú činnosť, ale aj tzv. pro-forma živnosti, ktoré vznikli prechodom ľudí zo zamestnaneckého pomeru s cieľom znížiť si dane a odvody. Napríklad živnostníkovi s príjmom 3000 eur mesačne a reálnymi nákladmi vo výške 20% príjmov klesne čistý príjem až o 367 eur mesačne, čo je 20% jeho čistého príjmu.
  5. Dopady reformy budú miernejšie pre živnostníkov s vyššími reálnymi nákladmi. Napríklad živnostník s hrubým príjmom 3000 eur mesačne a nákladmi vo výške 40% príjmov stratí 121 eur mesačne (10% čistého príjmu). Ak sú jeho náklady 60% príjmov, stratí 89 eur mesačne (tiež 10% čistého príjmu).
  6. V dôsledku zníženia paušálnych výdavkov a tiež zrušenia odpočítavania zaplatených odvodov zo základu dane sa pravdepodobne zníži počet živnostníkov, ktorí platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu (ide o statický pohľad).
  7. Živnostník s hrubým príjmom na úrovni priemernej ceny práce zamestnanca (t.j. s príjmom 1076 eur mesačne) by reformou stratil 110 eur mesačne (12% čistého príjmu) ak má nulové reálne náklady, 104 eur mesačne (16% čistého príjmu) ak má reálne náklady vo výške 20% príjmov, 16 eur mesačne (3% čistého príjmu) ak má reálne náklady vo výške 40% príjmov a 5 eur mesačne (2% čistého príjmu) ak má reálne náklady vo výške 60% príjmov.

Dynamické efekty:

  1. Uvedené zmeny podľa nás zmiernia motiváciu prechádzať zo zamestnania na živnosti najmä pre ľudí s vyšším príjmom. Návrh zjednodušuje odvodový systém a predpokladá znižovanie odvodov zamestnancov.
  2. Najmä pre živnostníkov – paušalistov s vyšším hrubým príjmom stúpne motivácia prejsť na riadne účtovníctvo (resp. evidenciu nákladov) a vykazovať nižší základ dane napríklad aj účtovaním fiktívnych nákladov. S tým súvisí ich vyššia administratívna záťaž.

Odporúčania:

  1. Zostaviť a zverejniť prehľad zahraničných skúseností s platením daní a odvodov SZČO.
  2. S cieľom zmierniť dopady na živnostníkov s vyšším príjmom a nízkymi reálnymi nákladmi odporúčame znižovať paušálne výdavky postupne v prechodnom období (napr. 3 roky).
  3. V prípade nepriechodnosti uvedeného návrhu môže byť alternatívou zavedenie dobrovoľnosti pre SZČO pri platení sociálnych odvodov z vyššieho než minimálneho vymeriavacieho základu (t.j. ak by chceli SZČO platiť nižšie odvody, mali by nižšie aj benefity).
  4. Zjednotením vymeriavacích základov pre zamestnancov a SZČO pri súčasnom znížení sadzby sociálneho odvodu pre SZČO vzniká nepomer medzi reálne zaplatenými odvodmi a s tým súvisiacimi nárokmi na sociálne dávky, najmä na dôchodok z prvého piliera, ktorý je naviazaný na výšku vymeriavacieho základu. Rizikom je, že v porovnaní so zamestnancami budú živnostníci platiť vďaka nižšej sadzbe pri rovnakom vymeriavacom základe nižšie odvody, avšak budú im vznikať rovnaké nároky na benefity. Tento nepomer odporúčame riešiť naviazaním benefitov na reálne zaplatené odvody a nie na vymeriavacie základy.