Mar 022007
 
 2. Marec 2007

(tlačová správa)

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) považuje Zákonník práce za jednu z kľúčových noriem vplývajúcich na kvalitu podnikateľského prostredia. Neštandardný postup pripomienkovania aktuálnej novely Zákonníka práce zvyšuje riziko zapracovania zmien v neprospech podnikateľského prostredia. Domácim prieskumom a medzinárodným porovnaním chce PAS priniesť vecné argumenty do diskusie o budúcej podobe pracovného práva na Slovensku.

Dopady na náklady podnikov a zamestnanosť

PAS uskutočnila v druhej polovici februára 2007 dotazníkový prieskum medzi slovenskými podnikateľskými subjektmi s cieľom zistiť dopady vybraných ustanovení Zákonníka práce na podnikanie. Do prieskumu sa zapojilo 46 spoločností z 232 oslovených. Celkové ročné náklady respondentov sú na úrovni 137 mld. Sk. Tieto podniky v súčasnosti zamestnávajú 23 tis. pracovníkov. V prieskume hodnotili respondenti dopady dvanástich opatrení novely, ku ktorým vzniesli členovia expertnej skupiny PAS v rámci pripomienkovania najviac pripomienok. Cieľom PAS nebolo zistiť presné údaje; údaje získané prieskumom vyjadrujú iba približné odhady podnikov na vlastné náklady a zamestnanosť.

Išlo o nasledovné opatrenia novely:

Povinnosť vykonávať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere
(novela zavádza nový pojem “závislá práca”; táto musí byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere; ide o snahu zabrániť nahrádzaniu pracovných pomerov živnosťami)

Obmedzenie reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú
(vypustenie možnosti predĺženia prac. pomeru na dobu určitú (PPDÚ) nad 3 roky; vypustenie možnosti opakovania PPDÚ z dôvodu plnenia úloh vymedzených výsledkom; vypustenie možnosti opakovania PPDÚ s vedúcim zamestnancom, ktorého nadriadený je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu; obmedzenie využívania PPDÚ pre malých zamestnávateľov)

Zníženie flexibility pri prac. pomeroch na kratší pracovný čas
(pracovný pomer bude možné ukončiť bez udania dôvodu pri max. 15 hodinovom týždennom úväzku (doteraz 20 hod.); predĺženie výpovednej doby z 15 na 30 dní; bude sa vyplácať odstupné)

Sprísnenie platobných podmienok pri dočasnom pridelení
(skracuje sa lehota, počas ktorej nemusia byť platové podmienky dočasne pridelených zamestnancov rovnako priaznivé ako u zamestnancov užívateľského zamestnávateľa zo 6 mesiacov na 6 týždňov)

Odstupné pri výpovedi
(zavádza sa povinnosť vyplácať odstupné po uplynutí výpovednej doby; v prípade výpovede kvôli zdravotnej nespôsobilosti zapríčinenej prácou sa navrhuje vyplácať odstupné vo výške 10 násobku priemernej mzdy)

Zrušenie možnosti zníženia náhrady mzdy po 9 mesiaci v prípade neplatnej výpovede
(ruší sa možnosť, aby súdy mohli primerane znížiť výšku náhrady mzdy po 9 mesiaci v prípade súdneho sporu o neplatnosti výpovede)

Zvýšenie mzdových nákladov pri pracovnej pohotovosti
(zamestnávateľ bude musieť platiť zamestnancovi za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku hodinovú mzdu – doteraz bol dolný limit náhrady na úrovni 50 % minimálneho mzdového nároku)

Obmedzenie práce nadčas
(navrhuje sa zníženie limitu práce nadčas dohadovaného medzi ZĽom a ZCom z 250 na 150 hodín ročne)

Povinnosť vyplácať rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty
(okrem zákazu diskriminácie podľa pohlavia zavádza toto ustanovenie všeobecnú povinnosť vyplácať rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty)

Povinnosť vyplatiť mzdu pri chybnej práci
(vypúšťa sa ustanovenie, že ak ZC vyrobí zavinene svojou chybnou prácou nepodarok, nepatrí mu za prácu na ňom mzda – po novom bude treba platiť tohto ZCa riadne zaplatiť)

Zvýšenie rozsahu voľna s náhradou mzdy pri návšteve lekára alebo OČR
(navrhuje sa predĺženie možnosti pracovného voľna pre účely návštevy lekára, resp. ošetrovania člena rodiny zo 7 na 14 dní/rok (2. alternatíva v novele)

Právomoc odborov zakázať prácu na pracovisku
(odborový orgán má získať právomoc v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca(ov) zakázať záväzným pokynom ďalšiu prácu na pracovisku)

Previazanie stupňov náročnosti pracovných miest s dosiahnutým vzdelaním
(charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest v novom znení previažu stupne náročnosti práce s dosiahnutým vzdelaním zamestnancov)

 

Hlavné zistenia

Podľa výsledkov prieskumu PAS sa podnikom v rámci sledovanej skupiny zvýšia ročné náklady v priemere o 2,75 %. Sledované zmeny ZP prinesú v podnikoch podľa odhadov respondentov zníženie zamestnanosti v priemere o 0,16 % bez zohľadnenia vplyvu spätného nahrádzania živností pracovnými pomermi, pri ktorých reálne nedôjde k tvorbe nových pracovných miest.

Rast nákladov

Výsledky prieskumu ukázali, že prijatie novely ZP by v podnikoch zapojených do prieskumu zvýšilo náklady v priemere o 2,75 %. Najväčšie problémy by spôsobilo obmedzenie nadčasovej práce zamestnancov a sprísnenie dočasného prideľovania zamestnancov. Opatrenie s tretím najvyšším vplyvom na rast nákladov je zavedenie povinnosti vykonávať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere. Všetky tri opatrenia súvisia s možnosťami zamestnávateľa flexibilne regulovať počet pracovníkov podľa aktuálnej potreby práce. Prijatím súčasného znenia novely sa tieto možnosti obmedzia a v podnikoch vzrastú náklady z titulu prebytku pracovnej sily pri kolísaní zákaziek.

Ustanovenia s najväčším potenciálnym vplyv na nárast nákladov:

Ustanovenie novely Zákonníka práce

% zvýšenia nákladov

Obmedzenie práce nadčas

0,60%

Sprísnenie platobných podmienok pri dočasnom pridelení

0,58%

Povinnosť vykonávať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere

0,57%

Odstupné pri výpovedi

0,36%

Zvýšenie rozsahu voľna s náhradou mzdy pri návšteve lekára alebo OČR

0,30%

Previazanie stupňov náročnosti pracovných miest s dosiahnutým vzdelaním

0,09%

Obmedzenie reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú

0,07%

Povinnosť vyplácať rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty

0,05%

Zvýšenie mzdových nákladov pri pracovnej pohotovosti

0,05%

Povinnosť vyplatiť mzdu pri chybnej práci

0,04%

Zníženie flexibility pri prac. pomeroch na kratší pracovný čas

0,02%

Právomoc odborov zakázať prácu na pracovisku

0,01%

Zrušenie možnosti zníženia náhrady mzdy po 9 mesiaci v prípade neplatnej výpovede

0,00%

Zvýšenie nákladov spolu

2,75%

Vplyv na zamestnanosť

Podľa respondentov prieskumu vybrané opatrenia spôsobia zníženie zamestnanosti v priemere o 0,16 %. Pri kvantifikácii celkových dopadov na zamestnanosť v podnikoch respondenti nebrali do úvahy vplyv spätného nahrádzania živností pracovnými pomermi, pri ktorých reálne nedôjde k tvorbe nových pracovných miest. Ako dôvody pre optimalizáciu počtu pracovníkov najčastejšie uvádzali zvýšené náklady na prepúšťanie po nadobudnutí účinnosti novely, zvýšenie rozsahu voľna s náhradou mzdy pri návšteve lekára a povinnosť zvyšovania miezd podľa dosiahnutého vzdelania v rámci minimálnych mzdových nárokov bez ohľadu na produktivitu práce. Hoci je priamy vplyv vybraných ustanovení novely Zákonníka práce na zamestnanosť nízky, identifikované zvýšenie nákladov v podnikoch zníži dynamiku ich rastu, čiastočne obmedzí tvorbu nových pracovných miest a spomalí rast miezd. To vytvorí prekážky trendu postupného znižovania nezamestnanosti na Slovensku v čase, keď je jej úroveň stále druhá najvyššia spomedzi krajín EÚ.

Medzinárodné porovnanie vybraných ustanovení Zákonníka práce

PAS v spolupráci so zahraničnými podnikateľskými združeniami porovnala 13 vybraných ustanovení Zákonníka práce. Do prieskumu sa zapojilo 13 z 35 oslovených krajín – prevažne členov OECD a EÚ27 (Rakúsko, Dánsko, Taliansko, Veľká Británia, Kanada, Grécko, Turecko, Lotyšsko, Litva, Cyprus, Slovinsko, Poľsko, Maďarsko). Dánsko, Kanada a Veľká Británia, ako reprezentanti úspešných krajín, dosahujú v hodnotení kvality pracovnej legislatívy v rebríčkoch Svetového ekonomického fóra a Svetovej banky popredné umiestnenia. Na opačnom konci rebríčkov stoja Grécko, Taliansko, Slovinsko a Turecko, ako reprezentanti neúspešných krajín v oblasti kvality pracovného práva.

Všeobecné poznatky z medzinárodného porovnania:

• menej rigidná legislatívna úprava pracovnoprávnych vzťahov vedie k pružnejšiemu trhu práce, zdravšiemu podnikateľskému prostrediu a nižšej miere chudoby
• obmedzenia dĺžky nadčasov v úspešných krajinách (Dánsko, Veľká Británia, Kanada) sú miernejšie a najmä pružnejšie; pre neúspešné krajiny je charakteristická prísna úprava nadčasov
• viacero oblastí pracovnoprávnych vzťahov, ktoré sú u nás striktne nariadené zo zákona, je v zahraničí riešených neformálnymi vzťahmi medzi zamestnávateľom a zamestnancom a kolektívnym vyjednávaním na podnikovej úrovni;
• ak je pozícia odborov v zahraničí silná, tak nie zo zákona, ale z vôle zamestnancov;

 

 

Konkrétne rozdiely:

1. príklad
SR: Zamestnávateľ musí v súčasnosti zabezpečovať prevažujúcu časť podnikania prevažne zamestnancami v pracovnoprávnom pomere. V novele ZP sa navrhuje sprísnenie tejto povinnosti v podobe definície závislej práce, ktorá sa musí vykonávať výlučne v pracovnom pomere.
Vyspelé krajiny: Vo väčšine krajín môžu zamestnávatelia spolupracovať so živnostníkmi bez obmedzení.

2. príklad
SR: Maximálny limit práce nadčas je 400 hodín, pričom 150 hodín môže nariadiť zamestnávateľ a ďalších 250 hodín podlieha dohode zamestnanca a zamestnávateľa. Novela navrhuje skrátiť dobrovoľný limit na 150 hodín.
Vyspelé krajiny: V Dánsku nie sú žiadne zákonné obmedzenia, vo Veľkej Británii nie je takisto dobrovoľná práca nadčas limitovaná. (neúspešné krajiny majú veľmi nízke limity nadčasovej práce – Grécko 60 hodín, Slovinsko 180 hodín).

3. príklad
SR: Minimálne mzdové nároky, t.j. 6 úrovní minimálnej mzdy je naviazaných na charakteristiku stupňov náročnosti pracovných miest. Novela má previazať stupne náročnosti pracovných miest s dosiahnutým vzdelaním zamestnancov bez skúmania produktivity ich práce.
Vyspelé krajiny: Aj v zahraničí existujú viaceré úrovne minimálnej mzdy, nie sú však naviazané na dosiahnuté vzdelanie ale väčšinou na vek a odpracované roky. V niektorých krajinách existujú negatívne výnimky, keď je možné zamestnávať i za nižšiu ako oficiálnu minimálnu mzdu.

4. príklad
SR: Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu maximálne 7 dní pre potreby vyšetrenia/ošetrenia zamestnanca. Novela navrhuje zvýšenie limitu na 10 resp 14 dní.
Vyspelé krajiny: Vo väčšine krajín nemá zamestnanec v prípade návštevy lekára nárok na náhradu mzdy.

5. príklad
SR: Novela ZP má sprísniť podmienky pre uzatváranie pracovných pomerov na dobu určitú, zúžiť možnosti na opakovanie týchto zmlúv a zúžiť okruh osôb pri ktorých je opakované uzatvorenie zmlúv možné.
Vyspelé krajiny: V úspešných krajinách nie je dĺžka pracovného pomeru na dobu určitú nijako limitovaná a reťazenie týchto pomerov je flexibilné. Aj vo viacerých menej úspešných krajinách je reťazenie povolené, resp. podmienené kolektívnou zmluvou alebo súhlasom zamestnanca (Litva, Rakúsko, Lotyšsko, Taliansko)

6. príklad
SR: Odborový orgán bude môcť prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím zakázať záväzným pokynom ďalšiu prácu.
Vyspelé krajiny: V žiadnej krajine, okrem Talianska, nemajú odbory právomoc zastaviť prevádzku. Túto právomoc má väčšinou štátny orgán (inšpekcia práce). Vo viacerých krajinách môžu zamestnanci odmietnuť rizikovú prácu bez hrozby sankcie.

7. príklad
SR: Podľa novely ZP má zavedeniu nerovnomerného pracovného času ako aj pracovných noriem predchádzať súhlas zástupcov zamestnancov.
Vyspelé krajiny: V zahraničných krajinách, okrem Talianska a Litvy, táto povinnosť nevyplýva zo zákona. V niektorých krajinách môžu byť uvedené oblasti upravené v kolektívnych zmluvách.

Záver:

- novela ZP zhorší efektívnosť fungovania podnikov. Prinesie zvýšenie nákladov, čo môže spôsobiť zníženie ziskovosti, pokles výroby v podnikoch, zníženie investícií a tvorby nových pracovných miest, spomalenie rastu miezd zamestnancov, zníženie prostriedkov na zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov,
- nový ZP zvýši byrokratické zaťaženie podnikov, narastie tlak na jeho obchádzanie ZP, čím sa zníži vážnosť pracovného práva, ako aj všeobecne celého právneho systému v štáte,
- novela ZP poškodí jednu z hlavných konkurenčných výhod SR identifikovaných Svetovým ekonomickým fórom; zníži atraktivitu SR pre investorov ,
- novela zavádza niektoré prvky, ktoré nie sú štandardné v zahraničí; namiesto progresívnych prvkov, ktoré majú smerovať k Dánskemu modelu, posúva pracovnú legislatívu o 5 rokov späť.

Róbert Kičina,
výkonný riaditeľ PAS