Dec 172004
 
 17. December 2004

Meniace sa sociálne a ekonomické podmienky súčasnosti tvoria zo vzdelania jeden z kľúčových faktorov úspechu a to ako na úrovni jednotlivca, tak na úrovni celej ekonomiky. Vyššie vzdelávanie má v tomto kontexte ešte širší význam, keďže okrem úlohy prípravy absolventov je aj centrom vedy a výskumu. Je však nevyhnutné, aby sa v oblasti terciárneho vzdelávanie viac prihliadalo na potreby trhu. Vzdelávací systém by mal reflektovať potreby trhu práce a pružne sa im prispôsobovať.

Po páde železnej opony došlo k reštrukturalizácii ekonomiky pod vplyvom rozvíjajúceho sa trhového prostredia. Systém vysokoškolského vzdelávania sa však konfrontácii s trhovým prostredím vyhol, čoho dôsledkom je i skutočnosť, že štruktúra a teoretické znalosti absolventov mnohokrát nezodpovedajú potrebám trhu práce. V prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý mapoval disparity na trhu práce vysokoškolských absolventov, uviedli personálni manažéri ako najväčší problém v súvislosti so zamestnávaním absolventov ich nedostatočnú pripravenosť na prax. Zamerania jednotlivých študijných špecializácii sú príliš všeobecné na to, aby mohli byť absolventi bezprostredne po absolvovaní štúdia zaradení do pracovnej činnosti. Hoci respondenti prieskumu priznali, že proces zaškoľovania nových zamestnancov je tak či tak nevyhnutný, užšia spolupráca pri tvorbe študijných programov by im priniesla zníženie nákladov na zaškoľovanie približne o polovicu. Podnikatelia tak vyčítajú systému terciárneho vzdelávania slabé prispôsobovanie sa potrebám trhu práce. Veľkí zamestnávatelia v prieskume poukázali na to, že mnoho absolventov nachádza uplatnenie v sférach mimo svojho študijného zamerania, pričom tento problém je najvypuklejší pri odboroch humanitného zamerania. Podnikateľskému sektoru tak vznikajú dodatočné náklady na podnikové vzdelávanie a dlhé obdobie pracovnej adaptácie absolventov. V tejto súvislosti sa natíska otázka, či je súčasná štruktúra vysokých škôl vyhovujúca a či sú prostriedky vynakladané na vysokoškolské vzdelávanie efektívne využité.

Výrazná komunikačná priepasť medzi školami a zamestnávateľmi ako aj pretrvávajúce informačné asymetrie v systéme pôsobia v smere zachovania súčasného stavu. Zamestnávateľom je v minimálnej miere umožnené vplývať na zostavovanie študijných skladieb a samotný súkromný sektor participuje na procese vysokoškolského vzdelávania len v minimálnej miere. Akademickej obci chýbajú nielen motivačné tlaky, aby prispôsobovala zameranie študijných odborov moderným trendom, ale aj absentujúca relevantná spätná väzba zo strany trhu práce. Bezplatnosť vysokoškolského štúdia mnohé nedostatky v systéme ešte zvýrazňuje.

Čiastočné zlepšenie súčasného stavu sa črtá v možnosti zahrnúť do systému celkového hodnotenia kvality univerzít informáciu o uplatnení absolventov jednotlivých študijných odborov v praxi ako aj samotné hodnotenie kvality absolventov zo strany zamestnávateľov. Tieto skutočnosti by sa odrážali v celkovom ratingu univerzity a informácie by boli dostupné uchádzačom o vysoké školy, keďže jeden zo súčasných problémov je i absencia informácii pre študentov o ich uplatnení v praxi. Je teda potrebné vytvoriť systém, ktorý by umožňoval podchytiť spätnú väzbu zo strany trhu práce a väčšmi prispôsobiť obsahovú náplň študijných odborov potrebám trhu. Je dôležité hľadať odpoveď na otázku kvality súčasného vysokoškolského systému a je nevyhnutné zapojiť do tohto procesu aj zamestnávateľov, pretože oni sú hlavnými odberateľmi vysokých škôl.

Gabriel Machlica, Podnikateľská aliancia Slovenska