Okt 192015
 
 19. Október 2015

Inflácia je vytrvalo v mínuse, do konca roka by sa to nemalo zmeniť, potom sa môže posunúť o málo do plusu.

Spotrebiteľské ceny sa podľa údajov Štatistického úradu SR v septembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížili o -0,3%, ich medziročný pokles sa znížil z -0,2% na -0,5%. Medziročná deflácia tak vyrovnala doterajšie historické minimum z februára tohto roka. Naposledy Slovensko vykázalo medziročný rast cien ešte v decembri 2013, čiže pred 1 a trištvrte rokom.

Infláciu tlačia nadol najmä ponukové faktory, dopytová inflácia stále nevybočila z úzkeho koridoru 0,7-0,8%. V septembri prišlo k ohlásenému zníženiu regulovaných cien plynu pre domácnosti o 3,8% (ktoré bolo zodpovedné približne za polovicu medzimesačného poklesu cien, presnejšie prispelo k zníženiu cien o 0,14 p.b.) Spolu s januárovým znížením tak boli ceny plynu v porovnaní so septembrom minulého roka nižšie o takmer 5% a z celkovej medziročnej inflácie uberali 0,18 p.b., hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Regulované ceny tak naďalej výrazne prispievajú k poklesu cien, medziročne klesali o 2,4%. V septembri sa však opäť zastavil aj rast jadrových cien, ktoré v porovnaní s augustom klesli o 0,2% a vrátili sa tak na úroveň spred roka. Jadrovú infláciu ovplyvnil najmä opätovný pokles cien pohonných hmôt, ktoré reagovali na pokles cien ropy na svetových trhoch. Prekvapivo, na rozdiel od minulých mesiacov, pokles cien pohonných hmôt na Slovensku za poklesom cien ropy nezaostával, ale práve naopak bol o približne 1,5 p.b. rýchlejší, myslí si Koršňák.

Potraviny mierne nahor

Ceny potravín sa v septembri v porovnaní s augustom v priemere nezmenili. Sezónny rast cien síce zaznamenali ceny zeleniny, prekvapil však pokračujúci pokles cien ovocia, či výraznejší v prípade nealkoholických nápojov. Dynamika medziročného rastu cien potravín sa zrýchlila z 0,0% na 0,3%. Ceny poľnohospodárskych komodít naznačujú, že s výnimkou produktov živočíšnej výroby (mäso, mlieko) by mierne zrýchľovanie rastu cien potravín malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.

V krajinách EÚ aj eurozóny sa v septembri po 5 mesiacoch priemerná inflácia vrátila naspäť do mínusu – spotrebiteľské ceny boli v porovnaní so septembrom minulého roka nižšie o -0,1%. V septembri sa medzi krajiny eurozóny, ktoré zaznamenali medziročný pokles cien zaradilo aj Nemecko, Lotyšsko, Estónsko a Luxembursko. Počet krajín eurozóny s defláciou sa tak rozšíril až na 11 z 19, najrýchlejšie ceny klesali na Cypre, v Španielsku a Slovinsku.

 

Z krajín EÚ, ktoré zatiaľ nepoužívajú euro, klesali ceny v 5 krajinách z 9, najvýraznejšie v Rumunsku a Bulharsku. Naopak ceny rástli najrýchlejšie na Malte najmä vďaka tomu, že Malta ma regulované ceny pohonných hmôt a súčasný pokles cien ropy sa v ich cene zatiaľ prejavil len čiastočne.

Naďalej platí, že stále neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň a tento stav by mal pretrvávať aj počas ostatku roka, píše sa v komentári UniCredit Bank. Aj napriek tomu by sa v závere roka podľa neho inflácia predsa len mohla vrátiť do kladných hodnôt. Zásadnejšie zrýchlenie rastu cien neočakáva jej analytik ani v budúcom roku, kedy by sa inflácia podľa jeho prepočtov mala počas väčšiny roka pohybovať na úrovniach do 1%.

Nižšie náklady na suroviny a dopravu vyvážia vyššie na administratívu

Pokračovanie deflácie prináša podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska zníženie tlaku na rast miezd, vďaka poklesu cien si dokonca spotrebitelia môžu sa rovnaký plat kúpiť o niečo viac. Platí to najmä pre ceny dopravy, ktoré sa znížili vďaka lacnejšej rope aj väčšej konkurencii v autobusovej a vlakovej doprave.

Ekonomike nižšie ceny energií pomáhajú aj tým, že zlacňujú suroviny a dopravu, a tým aj mnohé vstupy do výroby. Môže to podporiť najmä energeticky náročné odvetvia ekonomiky ako chemický, hutnícky alebo gumárenský priemysel. Na druhej strane môžu klesať zisky plynárenstva, energetiky a objem investícií do výroby energií.

Znížené náklady na energie však na Slovensku často podnikateľom vyvažujú zvýšené náklady na rôzne administratívne opatrenia pre častú zmenu pravidiel na trhu. To nepodporuje rozvoj podnikania, ale ekonomike uberá pridanú hodnotu, ktorá by sa mohla využiť na zvýšenie platov alebo na nové investície.

Pociťovanie korupcie a byrokracie ako najväčšieho problému ekonomiky potvrdzuje aj nedávny prieskum Svetového ekonomického fóra, ktorý si možno prečítať tu:

Ekonomiku na Slovensku najviac sužuje korupcia, byrokracia a zle fungujúci štát, preto zaostáva za susedmi