máj 252016
 
 25. mája 2016

Francúzska automobilky PSA Groupe si trnavský závod obľúbila.

Okrem nového modelu Citroën, ktorý sa začne v Trnave vyrábať koncom tohto roka, plánuje automobilka rozšíriť portfólio fabriky aj o produkciu benzínových motorov. Tie začnú z výrobných pásov slovenského závodu schádzať už v roku 2019.

V Trnave sa podľa skupiny PSA majú vyrábať trojvalcové benzínové motory. Cieľom je navýšiť produkčnú kapacitu týchto motorov v skupine a priblížiť ich výrobu bližšie ku koncovým zákazníkom. Automobilke to umožní uspokojiť rastúci dopyt po benzínových motoroch pri malých vozidlách. Podrobnosti o výške investície, nových pracovných miestach ako aj o ročnej produkcii skupina neuviedla.

Skupina PSA v utorok informovala aj o plánoch na rozšírenie produkcie spaľovacích, hybridných a elektrických motorov. V dvojici svojich francúzskych závodov v Trémery a Douvrin plánuje automobilka do dvoch rokov navýšiť produkciu motorov o 350-tisíc kusov, čím ich celková kapacity vzrastie na 670-tisíc motorov.

Výstavbu motorárne koncern PSA zvažoval už pri príchode na Slovensko. Automobilka ešte pred krízou plánovala rozšírenie trnavskej fabriky v rámci projektu Trnava 2, ktorý mal zvýšiť maximálnu ročnú kapacitu závodu na 450-tisíc vozidiel a priniesť aj výrobu motorov. Dlhová kríza v Európe spojená s prepadom dopytu po automobiloch koncernu PSA však tieto plány zhatila a skupina sa k nim už nevrátila.

Možnosť presunúť na Slovensku produkciu motorov naznačil na tohtoročnom autosalóne v Ženeve aj výkonný viceprezident automobilky Yann Vincent. „Samozrejme, výroba motorov bližšie k finalizačnej fabrike je niečo, nad čím uvažujeme. Pozeráme sa na túto možnosť z hľadiska nákladov a úspor, ktoré by sme takouto lokalizáciou dosiahli,“ uviedol začiatkom marca tohto roku s tým, že finálne rozhodnutie ešte nepadlo.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Trnavská automobilka PSA porastie, začne vyrábať motory

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Na Slovensku sa vlani prvý raz vyrobilo viac ako milión automobilov

Singapur znova najlepšou biznis krajinou sveta, Slovensko sa posunulo na 35. miesto

 

máj 042016
 
 4. mája 2016

Podporu 40-tke návrhov SaS potvrdili lídri ďalších opozičných strán Igor Matovič a Boris Kollár.

Nasledujúca parlamentná schôdza, ktorá sa začína 17. mája by mala byť najmä o návrhoch opozičných poslancov. Opozícia minulý piatok predložila do parlamentu balík štyridsiatich noviel. Ich hlavným cieľom je zlepšiť podnikateľské prostredie.

„Tvrdíme, že len systematické zlepšovanie podnikateľského prostredia zabezpečí viac pracovných miest. Len keď bude viac pracovných miest, budú rásť mzdy všetkým zamestnancom. To je presne to, čo zdvihne životnú úroveň všetkých občanov Slovenska,“ odôvodnil predseda SaS Richard Sulík ich predloženie na rokovanie parlamentu.

Kritizoval politiku vlády v tejto oblasti. „Vláda ide cestou selektívnej podpory. Vyberie si regióny, ktorým pomôže dotáciami, peniazmi a daňami, ktoré musel najskôr niekto vytvoriť a zriadi za to sociálne podniky.“ Tento prístup vlády ilustroval slovami Alberta Einsteina, ktorý kedysi povedal, že je veľmi prekvapený, že ľudia robia stále to isté a čakajú iný výsledok. Podľa R. Sulíka to nefunguje a preto treba zmeniť prístup a systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie.

Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová priblížila, že mnohé z návrhov sa na prvý pohľad zdajú ako drobné opatrenia. Nemajú však negatívny dopad na rozpočet a dajú sa zaviesť okamžite. Ak by sa podarilo schváliť väčšinu z nich, zásadne by zlepšili podnikateľské prostredie.

SaS o návrhoch diskutovala so zamestnávateľskými zväzmi. R. Sulík bude hľadať podporu aj u koaličných strán, ktoré chce osloviť listom.

Návrhy do parlamentu predložili spoločne poslanci za SaS Ľubomír Galko, Jozef Rajtár, E. Jurzyca, Jana Kiššová, Jozef Mihál a Igor Matovič z OľaNo.

Podporu 40-tke návrhov SaS potvrdili lídri ďalších opozičných strán Igor Matovič (OĽaNO-NOVA) a Boris Kollár (Sme rodina). I. Matovič pripomenul, že len motivovaný, nie demotivovaný zamestnávateľ má ambíciu vytvárať nové pracovné miesta.

Niektoré z návrhov opozície

    • Novelou zákona o DPH by sa mala skrátiť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu na 4 mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly sa nevrátený nadmerný odpočet (v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť) úročí sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u. Daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy.
    • Podľa novely Zákonníka práce by si zamestnanec mohol vybrať, či chce gastrolístky alebo finančný príspevok na  stravu. Ten by sa zamestnancovi nezdaňoval. SZČO by si mohla uplatniť daňové výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň formou paušálnych výdavkov vo výške stravného na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
    • Návrh novely zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb by zjednodušil povinnosti hosťujúcich zamestnávateľov a domácich zamestnávateľov pri cezhraničnom vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Zrušila by sa tiež spoluzodpovednosť za nelegálne zamestnávanie poskytovateľa služby.
    • Cieľom novely dane z príjmov je zvýšenie zákonnej výšky tzv. poslednej známej daňovej povinnosti, nad ktorú je daňovník povinný platiť preddavky na daň a to z 2 500 eur na 5-tisíc eur.
    • Ďalšou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty by sa mal zaviesť inštitút výpisu z kontrolného výkazu. Údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, by mali byť ním uznané čo do právneho dôvodu i výšky. Rozširuje sa okruh exekučných titulov o výpis z kontrolného výkazu, čím sa zaručí expresná exekvovateľnosť nesplatených  pohľadávok. Dňom uplynutia lehoty na zaplatenie faktúry prestávajú byť obchodným tajomstvom údaje uvedené v nezaplatenej faktúre.
    • Návrhom novely zákona o sociálnom poistení by Sociálna poisťovňa nemala vymáhať poistné a penále, ak budú nižšie ako 5 eur.
    • Novelou zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti by sa opätovne zaviedol inštitút prednostného poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe objednania.
    • Zrušiť by sa malo povinné preškoľovanie vodičov na pracoviskách.
    • Medzi návrhmi sa ocitlo aj  zrušenie povinnej zdravotnej služby pre I. a II. kategóriu zamestnancov.
    • Poslanci tiež navrhujú zrušenie 2-percentného odvodu, ktorý umelci odvádzajú do Literárneho fondu.
    • Ďalší návrh by mal odbúrať v porovnaní s európskou legislatívou prísne nastavenie limitov pre povinné overovanie účtovnej závierky audítorom. V Slovenskej republike je približne 6 500 podnikateľských subjektov, ktorí majú povinnosť mať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom. Po prijatí navrhovaných zmien počet touto povinnosťou zaťažených podnikateľských subjektov klesne na približne 2000.
Celý článok si prečítate tu:

Opozícia chce lepšie podnikateľské prostredie, pripravila 40 noviel

apr 152016
 
 15. apríla 2016

Programové vyhlásenie vlády (PVV) SR je pomerne všeobecné, obsahuje veľa silných vyhlásení a málo praktických opatrení.

Málo sa venuje podnikateľskému prostrediu, ktoré je určujúce pre rast ekonomiky a rozvoj ekonomicky slabých regiónov. Uviedol to pre TASR výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský v reakcii na PVV, ktoré v stredu 13. 4. schválil vládny kabinet.

Vláda podľa neho hovorí o kontinuite, chystá sa „pokračovať v podpore hospodárskeho rozvoja“. „Posledné štyri roky však podnikatelia pociťovali zhoršovanie podnikateľského prostredia, korupcie, súdnictva, nárast byrokracie a štátneho aparátu, takže ak by to malo pokračovať, budúcnosti by sme sa museli obávať.“

Je škoda, že sa záväzok dosiahnutia vyrovnaného štátneho rozpočtu posunul z roku 2018 na 2020, v čase silného ekonomického rastu by malo mať Slovensko vyššie ambície, podobne ako v počte vytvorenia nových pracovných miest a poklesu nezamestnanosti.

„Na druhej strane oceňujeme plány, ako boj proti korupcii, rozvoj regiónov, definovanie Stratégie hospodárskej politiky, príprava zákona o malých a stredných podnikoch, podpora moderného priemyslu, vedy a výskumu, digitalizácie verejnej správy a podobne. Dúfajme, že to neskončí iba pri rečiach, ako sa to často stalo počas posledných štyroch rokov,“ podčiarkol.

Slobodu živnostníkom a malým firmám

„Sme presvedčení, že vláda by nemala naháňať a „dusiť“ malých podnikateľov, ktorých hlavnou devízou je, že nemusia byť závislí na štáte a veľkých firmách, ale dokážu sa postarať o seba, prípadne aj o členov svojej rodiny a pri úspešnosti neskôr rozšíriť svoje podnikanie a tvoriť pracovné miesta,“ upozornil.

Vláda by podľa neho takýchto podnikateľov mala podporovať zjednodušením podnikania, nízkymi daňami a odvodmi, aby im pomohla rásť a nie vymýšľať na nich daňové licencie a sprísňovať daňové a odvodové pravidlá. Vedie to len k prechodu do tieňovej ekonomiky a k motivovaniu podvádzať.

Daňové licencie majú zmysel vtedy, ak podnikateľa oslobodia od zbytočnej administratívy a uľahčia mu štart podnikania, nie ak ho len zdania, či sa mu darí alebo nedarí. „Preto vítame plán zrušenia daňových licencií, aj keď rok 2018 je málo ambiciózny. Bolo by lepšie urobiť tak hneď od roku 2017, nerozumieme prečo to vláda odsúva,“ poznamenal.

Takto sa dopady prejavia až v rokoch 2019 až 2020, teda ich reálne pocíti až budúca vláda. Je to dobrý krok, pretože daňové licencie v súčasnej podobe sú prakticky daň zo straty alebo výpalné voči malým podnikateľom. Ich cieľom je postihnúť živnostníkov, ktorí pre drastické znevýhodnenie živnostenského podnikania po roku 2012 prešli na podnikanie cez s.r.o.

Dane môžu byť nižšie

„Vítame aj zníženie dane z príjmov právnických osôb, aj keď by sme skôr uvítali pokles na úroveň, kde by bolo Slovensko konkurencieschopné s okolitými krajinami, s ktorými súperí o nové investície v priemysle, službách, bankovníctve a technológiách,“ povedal. Takáto úroveň by bola na 17 až 18 %, zatiaľ má Slovensko najvyššiu daň z príjmov právnických osôb v okolí, s výnimkou Rakúska. „Podľa nášho názoru dane z príjmu nemajú byť ťažiskové pre príjmy štátneho rozpočtu, mali by to byť skôr dane zo spotreby, teda DPH a spotrebné dane, ktoré by sa mali vyberať účinnejšie.“

„Vítame aj zámer vlády zvýšiť paušálne náklady pre živnostníkov, pomôže im to zjednodušiť podnikanie. Naša predstava je zvýšiť ich na úroveň 40 až 60 %, podla typu podnikania. Zamedzí sa napríklad obchodovaniu s bločkami, umelému vytváraniu nákladov, ktoré je často spojené s podvodmi na DPH,“ doplnil.

Ešte lepšie by však podla PAS bolo zavedenie paušálnych odvodov a dane pre malých živnostníkov a ich oslobodenie od vedenia účtovníctva do ročného príjmu napríklad 50 000 eur. Umožní to rozvoj podnikania, remesiel, samozamestnávania a sebestačnosti, najmä v ekonomicky slabých regiónoch. Podobne to bolo v rokoch 2002 až 2003 po zavedení paušálnej dane pre živnostníkov. Prinieslo by to rozvoj a zlacnenie služieb živnostníkov, najmä pre domácnosti, či malé a stredné firmy. Takéto služby sú na trhu nedostatkové a takéto firmy si ich väčšinou nedokážu samy zabezpečovať.

Prečítajte si aj:

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Investičné stimuly pre veľké podniky deformujú podnikateľské prostredie a poškodzujú podnikateľov

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest

apr 132016
 
 13. apríla 2016

Vláda dnes schválila svoje programové vyhlásenie, ktoré vychádzalo z programových priorít kabinetu na roky 2016 až 2020, dohodnutých koaličnými partnermi.

Rozdelené je do viacerých oblastí, ktorých cieľom je:

Posilnenie spoločenskej a politickej stability;

Pružne reagovať na príležitosti a negatíva vonkajšieho prostredia;

Plynulo pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny;

Prehĺbiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Slovenska;

Posilniť úlohu štátu a ochranu verejného záujmu.

Kabinet následne predstaví programové vyhlásenie Národnej rade SR a požiada ju o dôveru. Schôdza by sa mala začať v pondelok 18. apríla. Na základe Ústavy SR je vláda povinná tak urobiť do 30 dní po svojom vymenovaní. Prezident SR Andrej Kiska vymenoval nový kabinet Roberta Fica, ktorý tvoria strany Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť, v stredu 23. marca.

Východiskom pre spracovanie vyhlásenia sú programové priority vlády na roky 2016 až 2020. Návrhy za svoje rezorty predkladali ministri po rokovaniach so sociálnymi partnermi.

Platy učiteľov by sa mali od septembra zvýšiť v priemere o 6%

Platy učiteľov a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a pedagógov vo vysokom školstve by sa mali od 1. septembra tohto roku zvýšiť v priemere o šesť percent. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády, ktorý dnes kabinet odsúhlasil. Dokument ešte musí odobriť parlament.

Vláda pripraví znenie zákona o zákaze privatizácie strategického majetku štátu

Vláda SR v nadväznosti na prijatú stratégiu hospodárskej politiky pripraví nové znenie zákona o strategických podnikoch a zákaze privatizácie strategického majetku štátu. Vyplýva to z Programového vyhlásenia vlády (PVV) SR, ktoré dnes na svojej schôdzi schválil vládny kabinet.

Cieľom vlády bude dôveryhodnejšie, efektívnejšie súdnictvo bez prieťahov

Zvýšenie dôvery verejnosti k súdnej moci, efektívnosti súdnictva, zlepšenie vymáhateľnosti práva a odstránenie prieťahov v konaní. To sú základné ciele, ktoré si pred seba postavila nová vláda v oblasti spravodlivosti a súdnictva.

Najdôležitejšou prioritou vlády vo výstavbe diaľnic je spojnica do Košíc

Nová vláda strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť chce v oblasti dopravy udržať vysoké tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Zaviazala sa k tomu vo svojom Programovom vyhlásení, ktoré dnes kabinet schválil.

Vláda bude vytvárať podmienky pre dostavbu blokov v Mochovciach

Vláda SR bude vytvárať podmienky pre dostavbu 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO). Zanalyzuje možnosti ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Vyplýva to z Programového vyhlásenia vlády (PVV) SR, ktoré dnes schválil vládny kabinet.

Prioritou vlády zostáva zníženie nezamestnanosti pod hranicu 10 %

Nezamestnanosť na Slovensku má klesnúť pod hranicu 10 % a vzniknúť by malo ďalších 100 000 pracovných miest. Toto je cieľ, ktorý si stanovila vláda Roberta Fica v Programovom vyhlásení, ktoré dnes schválila na rokovaní kabinetu.

Bezpečnostná a obranná stratégia SR prejde aktualizáciou

Bezpečnostná a obranná stratégia SR prejde aktualizáciou. Vyplýva to z Programového vyhlásenia vlády SR, ktoré dnes odobril kabinet. Zmeny by sa mali dotknúť aj ďalších obranných dokumentov s cieľom zefektívniť fungovanie systému obrany štátu.

Vláda sa zaviazala prijať nový stavebný zákon

Prijatie nového stavebného zákona – to je jedna z priorít novej vlády v oblasti výstavby a bývania. Nový kabinet strán Smer-SD, Most-Híd, SNS a #Sieť sa k takémuto kroku zaviazal vo svojom Programovom vyhlásení, ktoré dnes prijal.

Viac o tejto téme nájdete tu:

Vláda schválila programové vyhlásenie. Pozrite sa, čo obsahuje

Prečítajte si aj:

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

mar 292016
 
 29. marca 2016

Ku koncu februára pracovalo na Slovensku 26,6 tisíc cudzincov, čo znamená medziročný nárast o 28 percent. Každý štvrtý zahraničný pracovník na Slovensku je Rumun.

Z údajov Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyplýva, že ku koncu minulého mesiaca pracovalo u nás 6,3 tisíc Rumunov, čo je medziročne viac o 1,4 tisíc osôb. Na druhej priečke sú občania Českej republiky (3,3 tisíc) a tretí Poliaci Poľsko (3,1 tisíc) svojich občanov.

Každý tretí cudzinec pracuje v Bratislave. V piatich okresoch hlavného mesta Slovenska bolo totiž zamestnaných vyše 8,5 tisíc cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý koncom minulého mesiaca zaevidoval vyše 2,4 tisíc zamestnaných cudzincov. Úrad práce v Čadci vykázal takmer 1,1 tis. pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín. Naopak, len traja cudzí štátni príslušníci pracovali vo februári v okrese Gelnica.

Viac si prečítate tu:

Počet zamestnaných cudzincov narástol o štvrtinu