dec 152016
 
 15. decembra 2016

Podľa reprezentatívnej EOS štúdie European Payment Practices za rok 2016 42 % slovenských firiem označilo zmarený zisk ako dôsledok omeškaných platieb alebo ich úplného výpadku. 

Stále viac slovenských firiem sa musí zriecť vlastných ziskov a bojovať s krízou likvidity. Slovenské podniky v obchodných vzťahoch čoraz viac meškajú s úhradou faktúr alebo faktúry neplatia vôbec, píše portál webnoviny.sk. Podľa reprezentatívnej EOS štúdie European Payment Practices za rok 2016 až 42 % opýtaných označilo za dôsledok omeškaných platieb alebo ich úplného výpadku zmarený zisk. Išlo pritom o komerčné spoločnosti.

Situácia je pre slovenské firmy pomerne nežiaduca, keď sa kvôli zlej platobnej disciplíne musia zriekať svojich vlastných ziskov. Tento trend má medziročne stúpajúcu tendenciu nielen na Slovensku, ale aj celkovo vo východnej Európe,“ skonštatoval konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko, ktorá sa venuje manažmentu pohľadávok, Michal Šoltes.

V minulom roku sa pre zlú platobnú disciplínu muselo vzdať svojich ziskov 38 % oslovených respondentov. V tomto roku údaj narástol o 4 percentuálne body. Ako ďalší dôsledok zlej platobnej disciplíny opýtané firmy na Slovensku uvádzali zvýšené úrokové náklady (30 %) či nedostatok likvidity (28 %).

Aj v rámci celej východnej Európy respondenti za najčastejší dôvod zmareného zisku označili oneskorené platby. V rámci prieskumu EOS sledoval osem krajín, pričom neschopnosť úhrady faktúr v rámci oslovených krajín sa pohybovala na úrovni 39 %. Nasledovali kríza likvidity (35 %) a zvýšené úrokové náklady (30 %).

Reprezentatívna EOS štúdia European Payment Practices vznikla na základe odpovedí 3 000 respondentov v 14 európskych krajinách. V rámci východnej Európy mapovali krajiny Rusko, Poľsko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Maďarsko a Chorvátsko.

 

okt 192016
 
 19. októbra 2016

Slovensko je podľa posledného rebríčka World Economic Forum druhou najskorumpovanejšou krajinou sveta spomedzi vyspelých krajín z klubu OECD. TREND sa v pravidelnej ankete Baromater pýtal osobností z biznisu, či sa podľa nich na Slovensku vyšetrujú najväčšie korupčné kauzy dostatočne.

Jednoznačný výsledok prekvapil aj redakciu, 92 percent uviedlo záporné stanovisko. Celkovo 78 percent opýtaných si myslí, že sa rozhodne nevyšetrujú, 14 percent sa prikláňa k odpovedi „skôr nie“. Dve percentá sa domnievajú, že áno, rovnaký počet skôr áno a štyri percentá sa nechceli vyjadriť. Odpovedalo 121 respondentov.

„Korupcia má na Slovensku postavenie ako v Holandsku marihuana, je dekriminalizovaná,“ povedal predseda predstavenstva Factory 4 Solutions Igor Hornák. Generálna riaditeľka Profesia.sk Ivana Molnárová sa ironicky pýta, ako je možné, že sa nám nepodarilo podplatiť World Economic Forum, aby bolo umiestnenie Slovenska lepšie. Podľa nej sa už ľudia stali apatickými, keďže médiá každý deň poukazujú na nové škandály a nič sa nedeje. „Najhoršie je, že tu nejde ani tak o finančnú ujmu štátu, ale o morálne hodnoty. Byť čestný, spravodlivý a morálny je skôr na príťaž,“ dodáva.

Iba malé ryby

Viacerí podnikatelia sa zhodli, že ak sa už orgány činné v trestnom konaní pustia do postihovania úplatkov, zväčša ide o malé ryby. Aspoň tak to vyzerá z obžalôb, ktoré rieši Špecializovaný trestný súd.

„Samotné vyšetrovanie je vec, do ktorej verejnosť nevidí. Zverejňované sú až súdne rozhodnutia. Z nich má občan pocit, že z vyšetrovaných korupčných prípadov sa na súd dostávajú rýchlejšie tie, kde úplatok bol malý (často nešlo ani o peniaze) a aj spôsobená škoda spoločnosti nízka,“ vraví napríklad Boris Lorenc, predseda predstavenstva Camase, a. s. Ako príklad uvádza nedávne odsúdenie študentov, ktorí si mali za fľaše alkoholu a klobásy kupovať skúšky.

„Nechcem nič kategoricky tvrdiť, ak o tom nemám konkrétne informácie, ale z hľadiska počtu pravdepodobnosti i demografie je nemožné, aby sa u nás veľká korupcia nevyskytovala,“ hovorí zase riaditeľ vydavateľstva Slovart Juraj Heger.

Najviac ich trápia kauzy DPH

Hoci nejde priamo o korupčné veci, podnikatelia najčastejšie ako príklad toho, čo traumatizuje spoločnosť, uvádzali daňové škandály. „Stačí sa pozrieť na kauzu Bašternák. To je výsmech parlamentnej mafie z našej spoločnosti,“ domnieva sa konateľ Index podnikateľa.sk Branislav Vaculčiak.

Tento prípad podľa Martina Sukupčáka z BCI-S&T pôsobí na slušných podnikateľov doslova devastujúco. „Keby som pred 25 rokmi, keď som začínal, vedel, čo ma pri podnikaní na Slovensku čaká a s čím sa budem musieť boriť, bol by som odišiel do zahraničia. Dnes už je neskoro,“ zdôraznil.

Partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c advokáti Radovan Pala uviedol, že ak by polícia vyšetrovala dostatočne, už by boli vo väzbe minimálne ľudia, ktorí sa živia tým istým, čím v 90. rokoch kyselinári. „Teda bez bázne a hany odkláňajú DPH. Ide o jedincov, ktorí nikdy nedokázali vytvoriť niečo hodnotné, ale zato sú veľmi blízki politikom, čo milujú luxus.“

Nízka dôvera v políciu

Podľa ďalšieho advokáta Pavla Nechalu je dôvera verejnosti v orgány činné v trestnom konaní taká nízka, že spôsobuje priame škody ekonomike. Prejavuje sa to aj v neochote podnikateľov oznamovať trestnú činnosť. „Vláda katastrofálne zlyhala pri implementovaní účinného nástroja na odhaľovanie podvodov – whistleblowingu. Na jednej strane prijala zákon, no súčasne nevytvorila prostredie na jeho implementáciu ani v štátnej správe,“ kritizuje P. Nechala.

Súčasná situácia podľa predseda predstavenstva Soitronu Ondreja Smolára pripomína postoj „mlčiacej väčšiny“ z dôb socializmu. „Všetci sme vedeli, ako je ten režim prehnitý, v súkromí sme sa o tom rozprávali, ale verejne proti nemu vystupovala len hŕstka disidentov. Len sa mi zdá, že toho „disidentu“ je dnes ešte menej ako pred 30 rokmi.“

Celý článok si prečítate tu:

Podnikatelia pre TREND: Korupcia žerie krajinu, kauzy DPH sú výsmech občanov

Prečítajte si aj:

Slovensko s guľou na nohe? Ako mu pomôcť zbaviť sa zbytočnej príťaže?

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

 

okt 122016
 
 12. októbra 2016

Minimálna mzda budúci rok stúpne zo súčasných 405 eur na 435 eur. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste úroveň 9,43 %.

Vyplýva to z nariadenia rezortu práce, ktoré dnes schválila vláda. Sociálni partneri o výške minimálnej mzdy opakovane rokovali, ale nedohodli sa. V takom prípade sumu navrhuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Minimálna mzda v novej výške dosiahne 52 % čistej priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tento rok je pomer 51 %.

“V každom prípade to bude mať pozitívny vplyv aj na jednotlivcov s minimálnou mzdou, aj na rodičov, pokiaľ jeden z nich robí. Aby sa pracovať na Slovensku oplatilo, je dôležité posúvať neustále aj minimálnu mzdu,” uviedol po nedávnom rokovaní tripartity k tejto téme minister práce Ján Richter (Smer-SD). Informovala o tom TASR.

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste úroveň 9,43 %. V porovnaní s júlom klesla o 0,01 percentuálneho bodu (p. b.), keďže vtedy predstavovala 9,44 %. V porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka sa znížila o 1,89 p. b., keďže v auguste 2015 predstavovala 11,32 %.

Niekoľkoročný trend poklesu nezamestnanosti pokračuje a v súčasnosti Slovensko zaznamenáva historické maximum počtu zamestnaných pracovníkov. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol v ôsmom mesiaci tohto roka 256 271 osôb. V porovnaní s júlom 2016 klesol o 189 osôb a medziročne sa znížil o 48 916 osôb, čo je o 16,03 % menej.

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla v auguste 10,85 %. V porovnaní s júlom poklesla o 0,11 p. b., medziročne sa znížila o 2,01 p. b.

Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v auguste 294 721 osôb. Medzimesačne sa znížil o 2928 osôb, čo predstavuje pokles o 0,98 %. Medziročne poklesol o 52 250 osôb, čo je o 15,06 % menej.

Pokles miery evidovanej nezamestnanosti bol v auguste zaznamenaný v štyroch krajoch, najvýraznejší bol v Trenčianskom kraji. Najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, a to 14,53 %.

Na okresnej úrovni sa miera evidovanej nezamestnanosti znížila v 47 okresoch a v 32 došlo k jej nárastu. Najvyššiu nezamestnanosť mal okres Rimavská Sobota (25,26 %), najnižšiu dosiahla Galanta(3,83 %).

Ku koncu augusta bolo na úradoch práce voľných 39 885 pracovných miest. V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo nárast voľných pracovných miest o 1577.

Zamestnanosť v auguste 2016 medziročne vzrástla vo vybraných trhových službách o 7,7 %, informačných a komunikačných činnostiach o 7,1 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4,6 %, doprave a skladovaní o 4 %, priemysle o 3,6 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,5 %, stavebníctve o 1,1 % a v ubytovaní o 0,5 %.

Ako ďalej informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, počet zamestnaných osôb klesol v auguste v medziročnom porovnaní len vo veľkoobchode o 4,9 % a maloobchode o 1,1 %.

V priemere za osem mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015 vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 5,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,3 %, priemysle o 3,6 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,6 %, stavebníctve o 1,7 %, ubytovaní o 1,3 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,9 %. Klesla vo veľkoobchode o 5 %, maloobchode o 1,1 % a v doprave a skladovaní o 0,4 %.
Prečítajte si aj:
jún 162016
 
 16. júna 2016

Za prvých päť mesiacov roka stúpol predaj osobných vozidiel na európskom trhu o 9,9 % na 6,4 milióna áut. Májový nárast o vyše 16-percent bol najrýchlejší v posledných rokoch.

Predaj nových áut v Európe v máji vzrástol už 33. mesiac v rade a najstrmšie v tomto roku. Najväčší dopyt po autách pritom zaznamenali Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Informovali o tom agentúry Reuters, DPA a Bloomberg na základe údajov, ktoré dnes zverejnilo Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA).

Počet registrácií nových osobných áut v 27 štátoch Európskej únie (EÚ) s vylúčením Malty, ale vrátane Švajčiarska, Nórska a Islandu, v máji 2016 presnejšie vzrástol medziročne o 16 % na 1,33 milióna. Prispel k tomu aj jeden pracovný deň navyše oproti máju 2015. Je to zrýchlenie predaja v porovnaní s aprílom, keď sa počet novozaregistrovaných áut zvýšil o 9,1 %.

Spomedzi najväčších európskych automobilových trhov najstrmší nárast predaja osobných áut zaznamenalo v máji Taliansko (27,3 %), po ktorom nasledujú Francúzsko (22,3 %) Španielsko (20,9 %) a Nemecko (11,9 %). V Británii sa v odbyt áut v máji zvýšil len o 2,5 %.

Najväčší nárast oproti vlaňajšku však dosiahli v máji na Cypre, v Grécku, Maďarsku a Litve, kde sa predalo o zhruba polovicu viac áut, ako vlani. Na Slovensku sa predalo takmer 8300 nových áut, čo je viac ako v Rumunsku alebo Írsku a takmer toľko ako v Maďarsku. Predaj oproti vlaňajšku stúpol o štvrtinu, za prvých päť mesiacov o 20 percent.

Čo sa týka jednotlivých automobiliek, na májovom výsledku majú najväčší podiel francúzsky výrobca áut Renault, ktorý zvýšil svoj odbyt na európskom trhu o 34 % a nadnárodný koncern Fiat Chrysler Automobiles (27 %).

Aj nemeckým výrobcom luxusných vozidiel sa v máji darilo. Predaj áut značky BMW stúpol o 22 %, Mercedesov sa predalo o 20 % viac a Audi, dcérska spoločnosť koncernu Volkswagen (VW), dosiahla nárast predala o 15 %. Najväčšie medziročné rasty však dosiahla značka Jaguar, ktorá predala v máji o 136 % viac áut, ako vlani. Vysoko rástli aj Honda a Mazda.

ACEA zároveň informovalo, že podiel Volkswagenu na európskom trhu v dôsledku emisného škandál v máji klesol na 23,9 % a je najnižší od roku 2011. Predaj celej skupiny VW vrátane značiek Audi, Porsche a českej Škody pritom v máji vzrástol o 8,8 %, čo je najstrmšie zvýšenie za uplynulých deväť mesiacov.

Počet zaregistrovaných vozidiel skupiny Opel, ktorú vlastní americký koncern General Motors, v máji vrástol o 12 % a Ford predal na európskom trhu o 7,8 % viac áut ako v máji 2015. Podiel na trhu najviac zvýšili Audi, Renault, Fiat, Kia a luxusné značky.

Viac si prečítate tu:

Predaj nových áut v Európe vzrástol, podiel Volkswagenu na trhu klesol

Prečítajte si aj:

Rast HDP o 3,4 % v 1. štvrťroku je slušný, domácnosti stále skôr šetria, ako míňajú

Nezamestnanosť prestala klesať, voľných je 43-tisíc pracovných miest

TREND: Výroba v Trnave sa rozšíri, Peugeot-Citroen tam začne o tri roky vyrábať aj motory

jún 062016
 
 6. júna 2016

Biznisu na Slovensku sa darí, no nevie nájsť dosť ľudí. Ani v okresoch, ktoré majú najvyššiu nezamestnanosť.

Napriek tomu, že nezamestnanosť na Slovensku len nedávno podliezla dvojciferné číslo, firmy hlásia, že majú desaťtisíce voľných pracovných miest. Ústredie práce vlani evidovalo 17-tisíc voľných ponúk, dnes je ich dvojnásobok.

Číslo je za posledný sledovaný mesiac – apríl, ale zďaleka nie je úplné. Firmy totiž úradom nie sú povinné nahlasovať voľné pozície. Slovenskému biznisu teda chýba niekoľkonásobne viac ľudí.

„Presné štatistiky neexistujú, ale dá sa odhadnúť, že momentálne je na Slovensku neobsadených zhruba 100-tisíc pracovných miest,“ hovorí manažér marketingu a náboru personálnej spoločnosti Manpower Jiří Halbrštát.

Pracovníci z cudziny
A kvôli tomu sa boj zamestnávateľov o pracovníkov z mesiaca na mesiac vyostruje. Tam, kde nevedia nájsť vhodných ľudí zo Slovenska, dovážajú pracovníkov z cudziny.

Prichádzajú dokonca aj do regiónov s rekordnou nezamestnanosťou, tvrdí marketingový manažér personálnej agentúry Express People Erik Gošáni. Firmy podľa neho zamestnávajú zahraničných pracovníkov aj v okresoch ako je Rimavská Sobota či Revúca, kde je bez práce takmer tretina ľudí.

Celý článok si prečítate tu:

Chýba nám 100-tisíc ľudí

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní

Pracovných miest pribúda a ľudí je málo, začal sa výrazný rast platov

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov