júl 042018
 
 4. júla 2018

V polovici júna navštívil bratislavský Volkswagen predseda vláda Peter Pellegrini a vedeniu automobilky oznámil, že k firme bude vláda zaujímať osobitný prístup. Konkrétne sľúbil, že závodu pomôže najmä v oblasti prijímania a rekvalifikácie zamestnancov z tretích krajín.

Za pozornosť stojí konštatovanie predsedu vlády, že nemecký Volkswagen nemôže obísť horšie ako v minulosti U.S. Steel v Košiciach, ku ktorému vláda tiež pristupovala špeciálne. Pripomeniem, že v roku 2013 získal U.S. Steel dlhodobé stimuly v rozličných formách na udržanie existujúcej zamestnanosti v hodnote stoviek miliónov eur.

Americký U.S.Steel napokon v Košiciach zostal, i keď v poslednom období prenikali na verejnosť správy, že závod na Slovensku predáva. Niečo podobné sa očakáva od Volkswagenu. Veď nie nadarmo jeho predstaviteľ po stretnutí s P. Pellegrinim konštatoval, že majú záujem ostať na Slovensku ďalších 25 rokov, čo sa s podporou vlády podarí.

Tretí príklad, keď si vláda osobitne kupuje priazeň veľkých investorov, je z Nitry, kde v roku 2015 získala britská automobilka Jaguar Land Rover prísľub na podporu prevyšujúcu 500 mil. eur.

Nevedno, koľko peňazí pôjde najnovšie do Volkswagenu a nevedno, čo sa chystá pri pripravovanej podpore pre veľkého investora v strategickom parku v Haniske pri Košiciach. Možno iba tušiť, že nepôjde o malé peniaze.

Niečo naznačuje najnovšie stretnutie predsedu vlády s ministrom hospodárstva Petrom Žigom, kde sa hovorilo o záujme stovky investorov o Slovensko a objeme potenciálnych investícií v hodnote päť miliárd eur. Ak sa bude pokračovať podľa doterajšieho scenára, na stimuly budú smerovať ďalšie stovky miliónov eur.

Takáto politika nie dobrá z dvoch hlavných dôvodov. Štát stojí nemalé peniaze, ktoré by sa mohli použiť inde. Pritom je jedno, či ide o priamu pomoc alebo odpustenie daní. Ak sa používa druhý spôsob, nie je to nič iné ako výpadok v daniach, ktorý chýba.

Slovensko rozdáva peniaze a pritom na inom mieste mu chýbajú. Napríklad dlh zdravotníckych zariadení sa blíži k číslu, ktoré sumárne stála spomínaná podpora U.S. Stellu a Jaguaru. Pritom je zrejmé, že dlh bude možné uspokojiť len z verejných zdrojov.

Ešte väčšia nebezpečnosť tejto politiky spočíva v deformovaní podnikateľského prostredia. Jednoducho povedané, jeden podnikateľ podporu od štátu dostane, iný nie. Alebo inými slovami, kto si ju vybaví, ten ju má.

Tento trend pretrváva na Slovensku už najmenej desaťročie a je stále viditeľnejší. Kto má hore dobré styky alebo je taký veľký, že môže vystupovať z pozície sily, vybaví si. Kto nemá, musí si poradiť sám. Prístup vlád k podnikateľom je selektívny, nie plošný.

Dôsledky takéhoto prístupu sú azda ešte vážnejšie ako finančné straty z vynaložených stimulov. Obmedzujú aktivitu nepodporených podnikateľov, znechucujú ich. Potom nie div, že Slovensko má stále nízky podiel stredných podnikov (zamestnávajúcich od 50 do 250 zamestnancov) na celovom počte firiem. Pohybuje sa okolo troch percent. Vo vyspelom Nemecku sú kostrou ekonomiky a je ich tam až tretina.

Slovensko stále láka veľké firmy a stále si od nich sľubuje prínos pracovných miest. Na druhej strane bude podporovať príchod a rekvalifikovanie pracovníkov z tretích krajín, lebo doma ich jednoducho niet. Tieto procesy navidomoči protichodné.

Nevylučujem, že aj v dnešných časoch sa nájde veľká zahraničná firma, ktorú stojí za to motivovať, lebo prinesie špičkové technológie, vývoj. No ak sa o takomto kroku uvažuje, musí mu predchádzať analýza výhodnosti pre celú ekonomiku. Zatiaľ sa nič podobné na Slovensku neobjavilo.

Ak nás skutočne čaká investičný boom, potom je analytický prístup nevyhnutnosťou. Hovorí sa mu hodnota za peniaze – tento výraz už na Slovensku poznáme. Žiaľ stále len hovorí. Konkrétne kroky v tejto oblasti sú nevyhnutné.

zdroj: https://blog.etrend.sk/jozef-hajko/rozhoduju-ostre-lakte.html

 

 

apr 272018
 
 27. apríla 2018

Strategický park pri Košiciach môže už v prvom kole stáť štát sto miliónov Eur.

Vláda SR schválila 20. apríla osvedčenie o významnej investícii na stavbu Vybudovanie strategického parku Haniska. Návrh predložilo ministerstvo hospodárstva na žiadosť spoločnosti InvEast SK, s.r.o., ktorá je v stopercentnom vlastníctve štátu.

Vybudovanie strategického parku Haniska vytvorí podľa vlády „predpoklad vzniku niekoľko tisíc priamych a nepriamych nových pracovných miest a ďalšieho hospodárskeho a sociálneho rozvoja celého regiónu východného Slovenska s presahom pozitívneho vplyvu na celú Slovenskú republiku“.

Za pozornosť stojí, že materiál, o ktorom rokovala vláda, nemá podľa predkladateľa žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Možno tento materiál nie, ale dôsledky jeho prijatia určite.

Celkovo by mal mať park 910 hektárov. Najviac v lokalite Valaliky, Haniska a Geča. Ak tu chce vláda vybudovať park, pôdu musí odkúpiť. Vlastníkov je veľa. Vo Valalikoch vlastní najväčšiu parcelu cirkev a roľnícke družstvo, v Haniske desiatky rozličných majiteľov, v Geči viac ako desiatka podielnikov, v Čani obec a ďalšie osoby, v Sokoľanoch štyria občania a v Šaci urbariát. Ak by sme preskúmali všetky parcely, ktorých je spoločne vyše 1 500, počet majiteľov by bol viacnásobne vyšší ako počet pozemkov.

Tieto pozemky bude musieť štátna spoločnosť vykúpiť. Keď zoberieme do úvahy súčasné tabuľkové ceny ornej pôdy, ktorá na celej ploche výrazne dominuje, potom by výkup len za tieto ceny spoločne predstavoval minimálne 3 mil. eur. Cena, za akú bude štát vykupovať však bude mnohonásobne vyššia.

Pred dvoma rokmi sa budoval priemyselný park pri Nitre a výkupné ceny vtedy dvadsaťnásobne presiahli ceny ornej pôdy stanovené zákonom o miestnych daniach. Ak by sa podobný scenár potvrdil pri Košiciach, celkové náklady vlády na výkup pôdy by predstavovali približne 60 miliónov eur.

Vláda však nebude musieť len zaplatiť. O peniaze príde. Je to vďaka legislatívnej zmene schválenej účelovo práve pred výstavbou priemyselného parku Nitre, čo malo byť veľkorysé, ústretové gesto voči prichádzajúcej automobilke Jaguar Land Rover. Podľa novelizovaného vládneho nariadenia o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, sa od poplatkov oslobodili stavby s osvedčením o významnej investícii, kde výstavbu zabezpečuje podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.

Vláda prisúdila strategickému parku Haniska štatút významnej investície, a tak sa odvody za vyňatie poľnohospodárskej pôdy nebudú platiť. Výšku poplatkov všeobecne stanovuje zákon o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy. Sadzby sú odstupňované podľa bonity pôdy. Najvyššie pri najkvalitnejšej pôde v kategórii 1, najnižšie pri najmenej kvalitnej pôde v kategórii. 9.

V južnom pohraničí Košíc je bonita pôdy v kategóriách od 2 do 7, teda niečo nad všeobecným priemerom. Ak by investor prostredníctvom štátnej firmy musel trvalo vyňať poľnohospodársku pôdu, najviac by to stálo podľa hrubých prepočtov v Haniske a Valalikoch – po 15 miliónoch eur. V Geči by to bolo 8 mil. eur, v Čani viac ako 5 mil. eur. Celkovo by to vyšlo až 45 mil. eur. O tieto peniaze po odpustení poplatkov štát príde.

A to ešte nehovoríme o tom, čo znamená vzdať sa poľnohospodárskej pôdy, ktorá bude nenávratne preč. Hoci to nebude bolieť tak ako pri Nitre, kde sú jedny z najkvalitnejších pôd na celom Slovensku, poľnohospodárstvo v okolí Košíc rovnako pocíti tento zásah.

Keď spočítame len náklady či stratené príjmy štátu súvisiace s pôdou, dostaneme sa k číslu okolo 100 miliónov eur. Otázka je, čo bude vláda ponúkať investorovi ďalej. Môže získať priamu investičnú pomoc, pravdepodobne sa mu dobuduje infraštruktúra. Tak je to v Nitre. Tým sa suma na podporu priemyselného parku môže znásobiť.

V médiách sa objavujú správy, že týmto krokom sa vláda snaží pritiahnuť na juh od Košíc ďalšiu svetovú automobilku. Osudová orientácia na tento druh priemyslu sa ešte zvýši a vtiahne aj východ Slovenska do odkázanosti. Pritom práve Košice sa mali podľa skorších zámerov stať akýmsi Silicon Valley Slovenska. Zdá sa, že vláda z nich chce mať ďalšiu Trnavu, Nitru a Žilinu.

Vo vládnom materiáli by som očakával, že tieto veci budú predkladatelia posudzovať, urobia analýzu predpokladaného vývoja, zvážia všetky plusy a mínusy. A ak sa rozhodnú priemyselný park v Haniske odobriť, tak pripravia prepočty budúcej efektívnosti štátnej podpory. Pouvažujú nad tým, kto bude v tomto parku pracovať. Dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch v automobilkách je dnes neuspokojený, a tie sú nútené privážať ich zo zahraničia. Ako to vyrieši budúci zamestnávateľ pri Košiciach?

Žiadna analýza sa vo vládnom materiáli pred schvaľovaním štatútu významnej investície neobjavila. Spúšťa sa drahý projekt s netušenými dopadmi. Vyzerá to tak, že vláda Roberta Fica z predchádzajúceho volebného obdobia si postavila pomník pri Nitre. Terajšia vláda Petra Pellegriniho ho chce zanechať pri Košiciach.

Ešte je čas zasiahnuť, i keď projekt už dostal zelenú a je za ním s veľkou pravdepodobnosťou konkrétny, ale utajený investor. Od vlády treba vyžadovať, aby prišla s rozumnými argumentmi, či práve toto Slovensko potrebuje. Nestačí jedna vágna veta z vládneho materiálu, kde sa uvádza, že výsledkom bude „sociálny rozvoj celého regiónu východného Slovenska s presahom pozitívneho vplyvu na celú Slovenskú republiku“.

zdroj:https://blog.etrend.sk/jozef-hajko/dalsiu-drahu-automobilku-nam-netreba.html

 

 

feb 132017
 
 13. februára 2017

Priemerná mesačná mzda sa najviac zvýšila v predaji a oprave motorových vozidiel, ale aj v ubytovacích službách.

Na Slovensku v roku 2016 vzrástla zamestnanosť v porovnaní s rokom 2015 najvýraznejšie vo vybraných trhových službách o 6,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 3,8 %, priemysle o 3,6 %, ubytovaní o 1,8 %, stavebníctve a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev zhodne o 1,2 % a v doprave a skladovaní o 0,6 %. Klesla vo veľkoobchode o 4,8 % a v maloobchode o 0,8 %.v priemysle stúpla o 2,9 %, priemerná mzda sa zvýšila medziročne o 1,9 %, priemyselné tržby tiež vzrástli, a to o 1,8 %.

Na konci roku 2016 pracovalo v priemysle podľa prieskumov Štatistického úradu takmer 700-tisíc ľudí, v info-komunikačnom priemysle vyše 70-tisíc ľudí. Ďalších vyše 200-tisíc ľudí pracovalo v trhových službách, teda najmä finančníctve, vývoji a centrách zdieľaných služieb.

Zamestnanosť v decembri 2016 v porovnaní s decembrom 2015 vzrástla najmä v predaji a oprave motorových vozidiel o 7 %, a vybraných trhových službách o 6,6 %. Klesla vo veľkoobchode o 4,5 % a v stavebníctve o 0,4 %. Informoval o tom dnes podľa tlačovej agentúry TASR Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemerná mzda sa zvýšila medziročne v decembri v priemysle o 1,9 %

Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v decembri 2016 medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 17 % na 1115 eur, ubytovaní o 12 % na 727 eur, vybraných trhových službách o 6,9 % na 966 eur, maloobchode o 6,1 % na 674 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,7 % na 406 eur, veľkoobchode o 4,9 % na 1004 eur, doprave a skladovaní o 4,5 % na 958 eur a v priemysle o 1,9 % na 1065 eur. Klesla v informačných a komunikačných činnostiach o 9 % na 1880 eur a v stavebníctve o 3,3 % na 700 eur. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemerná reálna mesačná mzda v decembri 2016 medziročne vzrástla v predaji a oprave motorových vozidiel o 16,8 %, ubytovaní o 11,8 %, vybraných trhových službách o 6,7 %, maloobchode o 5,9 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,5 %, veľkoobchode o 4,7 %, doprave a skladovaní o 4,3 % a v priemysle o 1,7 %. Znížila sa v informačných a komunikačných činnostiach o 9,2 % a v stavebníctve o 3,5 %.

V roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 sa mzda zvýšila v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,2 % na 942 eur, ubytovaní o 6,3 % na 673 eur, veľkoobchode o 5,8 % na 879 eur, vybraných trhových službách o 5,1 % na 869 eur, maloobchode o 5,1 % na 635 eur, doprave a skladovaní o 5 % na 856 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,2 % na 395 eur, priemysle o 3,1 % na 995 eur a v stavebníctve o 3 % na 651 eur. Klesla len v informačných a komunikačných činnostiach o 2,1 % na 1747 eur.

Reálna mesačná mzda v roku 2016 vzrástla medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,7 %, ubytovaní o 6,8 %, veľkoobchode o 6,3 %, vybraných trhových službách a v maloobchode zhodne o 5,6 %, doprave a skladovaní o 5,5 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,7 %, priemysle o 3,6 % a v stavebníctve o 3,5 %. Pokles bol len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,6 %.

Tržby v decembri 2016 medzimesačne vzrástli v priemysle o 1,8 %

Tržby za vlastné výkony a tovar v decembri 2016 medzimesačne vzrástli v informačných a komunikačných činnostiach o 3,3 %, priemysle o 1,8 %, vybraných trhových službách o 0,8 % a v doprave a skladovaní o 0,1 %. Klesli v stavebníctve o 3,6 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Tržby v priemysle v decembri 2016 medziročne vzrástli o 3,8 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 17,8 %, priemyselnej výrobe o 1,1 % a pokles v dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 6,8 % a v ťažbe a dobývaní o 1,5 %. V stavebníctve tržby naďalej medziročne klesali, v porovnaní s decembrom 2015 sa znížili o 17,4 %.

Celkové tržby v priemysle sa od začiatku roka 2016 medziročne zvýšili o 4,1 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 7,6 %, dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 5,2 %, priemyselnej výrobe o 3,6 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 5,3 %. Tržby stavebných subjektov sa znížili o 13,6 %.

Prečítajte si aj:

Výroba áut aj vlani prekonávala rekordy. Z troch závodov na Slovensku vyšlo viac ako milión áut.

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

feb 062017
 
 6. februára 2017

Ekonomika eurozóny bude aj v 1. štvrťroku nového roka pokračovať v raste a naberať na sile. Politika nového amerického prezidenta Donalda Trumpa však predstavuje vážne nebezpečenstvo.

Ekonomika eurozóny bude aj v 1. štvrťroku nového roka pokračovať v raste a naberať na sile. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu nemeckého inštitútu Ifo o výhľade svetových ekonomík. Podľa aktuálnej správy Ifo, ktorá predpovedá vývoj ekonomiky menovej únie, sa index ekonomickej klímy v eurozóne v 1. kvartáli 2017 zvýši až na 17,2 bodu z 8,2 bodu v predchádzajúcom 4. kvartáli 2016.

Čiastkový index ekonomických podmienok v regióne, kde sa platí eurom stúpne z 2,3 bodu na 8 bodov. Ifo predpovedá aj strmý nárast indexu očakávaní v prvých troch mesiacoch tohto roka, a to až na 26,9 zo 14,3 bodu v období október-december 2016.

Prieskum tiež odhalil, že vo väčšine štátov regiónu panuje priaznivá ekonomická klíma, pričom najlepšia je aktuálne v Litve, Írsku, Holandsku a Nemecku. Iba v troch štátoch, konkrétne v Grécku, Taliansku a Portugalsku pretrváva nepriaznivá ekonomická klíma.

Inflačné očakávania v tomto roku vzrástli na 1,3 % z vlaňajších 0,2 %. Strednodobé inflačné očakávania pre rok 2022 predpokladajú infláciu zhruba na úrovni 2 %, čo sa zhoduje s cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Väčšina odborníkov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, zároveň predpovedala, že dlhodobé úrokové sadzby v eurozóne sa v nasledujúcich šiestich mesiacoch zvýšia.

Pozor, Trump!

Investorom v eurozóne sa však tento mesiac zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku citeľne klesla, aj keď menej, ako predpovedali analytici. Dôvodom lepšieho výsledku je priaznivé hodnotenie súčasných podmienok, ktoré sú najlepšie od polovice roka 2011.

Investori však zároveň očakávajú ich zhoršenie, predovšetkým v dôsledku krokov novej americkej administratívy. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix. Ten oznámil, že index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 19 štátoch menovej únie sa vo februári znížil na 17,4 bodu z januárových 18,2 bodu. Ekonómovia však odhadovali, že hodnota indexu klesne ešte viac, na 16,5 bodu.
Hodnota čiastkového indexu, ktorý odráža hodnotenie súčasných podmienok v menovej únii, naopak vzrástla na 20,5 bodu zo 16,5 bodu. Dosiahla tak najvyššiu úroveň od mája 2011. S týmto výsledkom ostro kontrastuje strmý pokles februárového indexu očakávaní investorov z 20 bodov v januári na 14,3 bodu. Podľa investorov politika nového amerického prezidenta Donalda Trumpa predstavuje vážne nebezpečenstvo pre eurozónu. Informovala o tom agentúra TASR.
Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Priemysel v novembri potiahlo hutníctvo, stavbári sa spamätávajú z prepadu

 

jan 172017
 
 17. januára 2017

Fabriky Kia Motors Slovakia, Peugeot Citroën Slovakia a Volkswagen Slovakia vyrobili počas minulého roka viac ako 1,04 milióna automobilov.

Slovenský automobilový priemysel aj roku 2016 prekročil počtom vyrobených vozidiel miliónovú hranicu. Vlani sa v závodoch Kia Motors Slovakia, Peugeot Citroën Slovakia a Volkswagen Slovakia vyrobilo viac ako 1,04 milióna automobilov. Informovali o tom predstavitelia Združenia automobilového priemyslu (ZAP) SR.

V roku 2015 sa v SR vyrobilo 1,038 milióna vozidiel. Informovali zároveň, že podiel automobilov na celkovej priemyselnej výrobe na Slovensku dosiahol 44 %, pričom automobilový priemysel sa na priemyselnom exporte SR podieľal 35 %.

Slovensko už niekoľko rokov vedie svetový rebríček v počte vyrobených automobilov na 1000 obyvateľov. Vlani si prvenstvo v tomto ukazovateli udržala SR počtom 191 vozidiel, priemer Európskej únie (EÚ) bol 40,8 vozidiel.

Aj registrácie nových osobných áut dosiali podľa ZAP v roku 2016 rekordné hodnoty. V kumulatívnom porovnaní dosiahli vlani registrácie 88 163 osobných vozidiel, čo predstavuje oproti roku 2015 nárast o 13,09 %.

V roku 2017 bude ZAP SR okrem iných úloh aj iniciovať diskusie a podporovať otázky spracovania analýzy dosahov digitalizácie priemyslu na zamestnanosť, spracovania štúdie potrieb rozvoja aplikovaného výskumu a vývoja, budovania výskumno-vývojových pracovísk aj u dodávateľov pre finálnych výrobcov automobilov a rozvíjania spolupráce medzi rôznymi odvetviami ekonomiky.

Prečítajte si aj:

Priemysel v decembri potiahlo hutníctvo, stavbári sa spamätávajú z prepadu

Export na jeseň stúpal, darilo sa tradične predvianočnej elektronike

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie