Apr 272018
 
 27. Apríl 2018

Strategický park pri Košiciach môže už v prvom kole stáť štát sto miliónov Eur.

Vláda SR schválila 20. apríla osvedčenie o významnej investícii na stavbu Vybudovanie strategického parku Haniska. Návrh predložilo ministerstvo hospodárstva na žiadosť spoločnosti InvEast SK, s.r.o., ktorá je v stopercentnom vlastníctve štátu.

Vybudovanie strategického parku Haniska vytvorí podľa vlády „predpoklad vzniku niekoľko tisíc priamych a nepriamych nových pracovných miest a ďalšieho hospodárskeho a sociálneho rozvoja celého regiónu východného Slovenska s presahom pozitívneho vplyvu na celú Slovenskú republiku“.

Za pozornosť stojí, že materiál, o ktorom rokovala vláda, nemá podľa predkladateľa žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Možno tento materiál nie, ale dôsledky jeho prijatia určite.

Celkovo by mal mať park 910 hektárov. Najviac v lokalite Valaliky, Haniska a Geča. Ak tu chce vláda vybudovať park, pôdu musí odkúpiť. Vlastníkov je veľa. Vo Valalikoch vlastní najväčšiu parcelu cirkev a roľnícke družstvo, v Haniske desiatky rozličných majiteľov, v Geči viac ako desiatka podielnikov, v Čani obec a ďalšie osoby, v Sokoľanoch štyria občania a v Šaci urbariát. Ak by sme preskúmali všetky parcely, ktorých je spoločne vyše 1 500, počet majiteľov by bol viacnásobne vyšší ako počet pozemkov.

Tieto pozemky bude musieť štátna spoločnosť vykúpiť. Keď zoberieme do úvahy súčasné tabuľkové ceny ornej pôdy, ktorá na celej ploche výrazne dominuje, potom by výkup len za tieto ceny spoločne predstavoval minimálne 3 mil. eur. Cena, za akú bude štát vykupovať však bude mnohonásobne vyššia.

Pred dvoma rokmi sa budoval priemyselný park pri Nitre a výkupné ceny vtedy dvadsaťnásobne presiahli ceny ornej pôdy stanovené zákonom o miestnych daniach. Ak by sa podobný scenár potvrdil pri Košiciach, celkové náklady vlády na výkup pôdy by predstavovali približne 60 miliónov eur.

Vláda však nebude musieť len zaplatiť. O peniaze príde. Je to vďaka legislatívnej zmene schválenej účelovo práve pred výstavbou priemyselného parku Nitre, čo malo byť veľkorysé, ústretové gesto voči prichádzajúcej automobilke Jaguar Land Rover. Podľa novelizovaného vládneho nariadenia o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, sa od poplatkov oslobodili stavby s osvedčením o významnej investícii, kde výstavbu zabezpečuje podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.

Vláda prisúdila strategickému parku Haniska štatút významnej investície, a tak sa odvody za vyňatie poľnohospodárskej pôdy nebudú platiť. Výšku poplatkov všeobecne stanovuje zákon o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy. Sadzby sú odstupňované podľa bonity pôdy. Najvyššie pri najkvalitnejšej pôde v kategórii 1, najnižšie pri najmenej kvalitnej pôde v kategórii. 9.

V južnom pohraničí Košíc je bonita pôdy v kategóriách od 2 do 7, teda niečo nad všeobecným priemerom. Ak by investor prostredníctvom štátnej firmy musel trvalo vyňať poľnohospodársku pôdu, najviac by to stálo podľa hrubých prepočtov v Haniske a Valalikoch – po 15 miliónoch eur. V Geči by to bolo 8 mil. eur, v Čani viac ako 5 mil. eur. Celkovo by to vyšlo až 45 mil. eur. O tieto peniaze po odpustení poplatkov štát príde.

A to ešte nehovoríme o tom, čo znamená vzdať sa poľnohospodárskej pôdy, ktorá bude nenávratne preč. Hoci to nebude bolieť tak ako pri Nitre, kde sú jedny z najkvalitnejších pôd na celom Slovensku, poľnohospodárstvo v okolí Košíc rovnako pocíti tento zásah.

Keď spočítame len náklady či stratené príjmy štátu súvisiace s pôdou, dostaneme sa k číslu okolo 100 miliónov eur. Otázka je, čo bude vláda ponúkať investorovi ďalej. Môže získať priamu investičnú pomoc, pravdepodobne sa mu dobuduje infraštruktúra. Tak je to v Nitre. Tým sa suma na podporu priemyselného parku môže znásobiť.

V médiách sa objavujú správy, že týmto krokom sa vláda snaží pritiahnuť na juh od Košíc ďalšiu svetovú automobilku. Osudová orientácia na tento druh priemyslu sa ešte zvýši a vtiahne aj východ Slovenska do odkázanosti. Pritom práve Košice sa mali podľa skorších zámerov stať akýmsi Silicon Valley Slovenska. Zdá sa, že vláda z nich chce mať ďalšiu Trnavu, Nitru a Žilinu.

Vo vládnom materiáli by som očakával, že tieto veci budú predkladatelia posudzovať, urobia analýzu predpokladaného vývoja, zvážia všetky plusy a mínusy. A ak sa rozhodnú priemyselný park v Haniske odobriť, tak pripravia prepočty budúcej efektívnosti štátnej podpory. Pouvažujú nad tým, kto bude v tomto parku pracovať. Dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch v automobilkách je dnes neuspokojený, a tie sú nútené privážať ich zo zahraničia. Ako to vyrieši budúci zamestnávateľ pri Košiciach?

Žiadna analýza sa vo vládnom materiáli pred schvaľovaním štatútu významnej investície neobjavila. Spúšťa sa drahý projekt s netušenými dopadmi. Vyzerá to tak, že vláda Roberta Fica z predchádzajúceho volebného obdobia si postavila pomník pri Nitre. Terajšia vláda Petra Pellegriniho ho chce zanechať pri Košiciach.

Ešte je čas zasiahnuť, i keď projekt už dostal zelenú a je za ním s veľkou pravdepodobnosťou konkrétny, ale utajený investor. Od vlády treba vyžadovať, aby prišla s rozumnými argumentmi, či práve toto Slovensko potrebuje. Nestačí jedna vágna veta z vládneho materiálu, kde sa uvádza, že výsledkom bude „sociálny rozvoj celého regiónu východného Slovenska s presahom pozitívneho vplyvu na celú Slovenskú republiku“.

zdroj:https://blog.etrend.sk/jozef-hajko/dalsiu-drahu-automobilku-nam-netreba.html

 

 

Feb 132017
 
 13. Február 2017

Priemerná mesačná mzda sa najviac zvýšila v predaji a oprave motorových vozidiel, ale aj v ubytovacích službách.

Na Slovensku v roku 2016 vzrástla zamestnanosť v porovnaní s rokom 2015 najvýraznejšie vo vybraných trhových službách o 6,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 3,8 %, priemysle o 3,6 %, ubytovaní o 1,8 %, stavebníctve a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev zhodne o 1,2 % a v doprave a skladovaní o 0,6 %. Klesla vo veľkoobchode o 4,8 % a v maloobchode o 0,8 %.v priemysle stúpla o 2,9 %, priemerná mzda sa zvýšila medziročne o 1,9 %, priemyselné tržby tiež vzrástli, a to o 1,8 %.

Na konci roku 2016 pracovalo v priemysle podľa prieskumov Štatistického úradu takmer 700-tisíc ľudí, v info-komunikačnom priemysle vyše 70-tisíc ľudí. Ďalších vyše 200-tisíc ľudí pracovalo v trhových službách, teda najmä finančníctve, vývoji a centrách zdieľaných služieb.

Zamestnanosť v decembri 2016 v porovnaní s decembrom 2015 vzrástla najmä v predaji a oprave motorových vozidiel o 7 %, a vybraných trhových službách o 6,6 %. Klesla vo veľkoobchode o 4,5 % a v stavebníctve o 0,4 %. Informoval o tom dnes podľa tlačovej agentúry TASR Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemerná mzda sa zvýšila medziročne v decembri v priemysle o 1,9 %

Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v decembri 2016 medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 17 % na 1115 eur, ubytovaní o 12 % na 727 eur, vybraných trhových službách o 6,9 % na 966 eur, maloobchode o 6,1 % na 674 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,7 % na 406 eur, veľkoobchode o 4,9 % na 1004 eur, doprave a skladovaní o 4,5 % na 958 eur a v priemysle o 1,9 % na 1065 eur. Klesla v informačných a komunikačných činnostiach o 9 % na 1880 eur a v stavebníctve o 3,3 % na 700 eur. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemerná reálna mesačná mzda v decembri 2016 medziročne vzrástla v predaji a oprave motorových vozidiel o 16,8 %, ubytovaní o 11,8 %, vybraných trhových službách o 6,7 %, maloobchode o 5,9 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,5 %, veľkoobchode o 4,7 %, doprave a skladovaní o 4,3 % a v priemysle o 1,7 %. Znížila sa v informačných a komunikačných činnostiach o 9,2 % a v stavebníctve o 3,5 %.

V roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 sa mzda zvýšila v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,2 % na 942 eur, ubytovaní o 6,3 % na 673 eur, veľkoobchode o 5,8 % na 879 eur, vybraných trhových službách o 5,1 % na 869 eur, maloobchode o 5,1 % na 635 eur, doprave a skladovaní o 5 % na 856 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,2 % na 395 eur, priemysle o 3,1 % na 995 eur a v stavebníctve o 3 % na 651 eur. Klesla len v informačných a komunikačných činnostiach o 2,1 % na 1747 eur.

Reálna mesačná mzda v roku 2016 vzrástla medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,7 %, ubytovaní o 6,8 %, veľkoobchode o 6,3 %, vybraných trhových službách a v maloobchode zhodne o 5,6 %, doprave a skladovaní o 5,5 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,7 %, priemysle o 3,6 % a v stavebníctve o 3,5 %. Pokles bol len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,6 %.

Tržby v decembri 2016 medzimesačne vzrástli v priemysle o 1,8 %

Tržby za vlastné výkony a tovar v decembri 2016 medzimesačne vzrástli v informačných a komunikačných činnostiach o 3,3 %, priemysle o 1,8 %, vybraných trhových službách o 0,8 % a v doprave a skladovaní o 0,1 %. Klesli v stavebníctve o 3,6 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Tržby v priemysle v decembri 2016 medziročne vzrástli o 3,8 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 17,8 %, priemyselnej výrobe o 1,1 % a pokles v dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 6,8 % a v ťažbe a dobývaní o 1,5 %. V stavebníctve tržby naďalej medziročne klesali, v porovnaní s decembrom 2015 sa znížili o 17,4 %.

Celkové tržby v priemysle sa od začiatku roka 2016 medziročne zvýšili o 4,1 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 7,6 %, dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 5,2 %, priemyselnej výrobe o 3,6 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 5,3 %. Tržby stavebných subjektov sa znížili o 13,6 %.

Prečítajte si aj:

Výroba áut aj vlani prekonávala rekordy. Z troch závodov na Slovensku vyšlo viac ako milión áut.

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Feb 062017
 
 6. Február 2017

Ekonomika eurozóny bude aj v 1. štvrťroku nového roka pokračovať v raste a naberať na sile. Politika nového amerického prezidenta Donalda Trumpa však predstavuje vážne nebezpečenstvo.

Ekonomika eurozóny bude aj v 1. štvrťroku nového roka pokračovať v raste a naberať na sile. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu nemeckého inštitútu Ifo o výhľade svetových ekonomík. Podľa aktuálnej správy Ifo, ktorá predpovedá vývoj ekonomiky menovej únie, sa index ekonomickej klímy v eurozóne v 1. kvartáli 2017 zvýši až na 17,2 bodu z 8,2 bodu v predchádzajúcom 4. kvartáli 2016.

Čiastkový index ekonomických podmienok v regióne, kde sa platí eurom stúpne z 2,3 bodu na 8 bodov. Ifo predpovedá aj strmý nárast indexu očakávaní v prvých troch mesiacoch tohto roka, a to až na 26,9 zo 14,3 bodu v období október-december 2016.

Prieskum tiež odhalil, že vo väčšine štátov regiónu panuje priaznivá ekonomická klíma, pričom najlepšia je aktuálne v Litve, Írsku, Holandsku a Nemecku. Iba v troch štátoch, konkrétne v Grécku, Taliansku a Portugalsku pretrváva nepriaznivá ekonomická klíma.

Inflačné očakávania v tomto roku vzrástli na 1,3 % z vlaňajších 0,2 %. Strednodobé inflačné očakávania pre rok 2022 predpokladajú infláciu zhruba na úrovni 2 %, čo sa zhoduje s cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Väčšina odborníkov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, zároveň predpovedala, že dlhodobé úrokové sadzby v eurozóne sa v nasledujúcich šiestich mesiacoch zvýšia.

Pozor, Trump!

Investorom v eurozóne sa však tento mesiac zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku citeľne klesla, aj keď menej, ako predpovedali analytici. Dôvodom lepšieho výsledku je priaznivé hodnotenie súčasných podmienok, ktoré sú najlepšie od polovice roka 2011.

Investori však zároveň očakávajú ich zhoršenie, predovšetkým v dôsledku krokov novej americkej administratívy. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix. Ten oznámil, že index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 19 štátoch menovej únie sa vo februári znížil na 17,4 bodu z januárových 18,2 bodu. Ekonómovia však odhadovali, že hodnota indexu klesne ešte viac, na 16,5 bodu.
Hodnota čiastkového indexu, ktorý odráža hodnotenie súčasných podmienok v menovej únii, naopak vzrástla na 20,5 bodu zo 16,5 bodu. Dosiahla tak najvyššiu úroveň od mája 2011. S týmto výsledkom ostro kontrastuje strmý pokles februárového indexu očakávaní investorov z 20 bodov v januári na 14,3 bodu. Podľa investorov politika nového amerického prezidenta Donalda Trumpa predstavuje vážne nebezpečenstvo pre eurozónu. Informovala o tom agentúra TASR.
Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Priemysel v novembri potiahlo hutníctvo, stavbári sa spamätávajú z prepadu

 

Jan 172017
 
 17. Január 2017

Fabriky Kia Motors Slovakia, Peugeot Citroën Slovakia a Volkswagen Slovakia vyrobili počas minulého roka viac ako 1,04 milióna automobilov.

Slovenský automobilový priemysel aj roku 2016 prekročil počtom vyrobených vozidiel miliónovú hranicu. Vlani sa v závodoch Kia Motors Slovakia, Peugeot Citroën Slovakia a Volkswagen Slovakia vyrobilo viac ako 1,04 milióna automobilov. Informovali o tom predstavitelia Združenia automobilového priemyslu (ZAP) SR.

V roku 2015 sa v SR vyrobilo 1,038 milióna vozidiel. Informovali zároveň, že podiel automobilov na celkovej priemyselnej výrobe na Slovensku dosiahol 44 %, pričom automobilový priemysel sa na priemyselnom exporte SR podieľal 35 %.

Slovensko už niekoľko rokov vedie svetový rebríček v počte vyrobených automobilov na 1000 obyvateľov. Vlani si prvenstvo v tomto ukazovateli udržala SR počtom 191 vozidiel, priemer Európskej únie (EÚ) bol 40,8 vozidiel.

Aj registrácie nových osobných áut dosiali podľa ZAP v roku 2016 rekordné hodnoty. V kumulatívnom porovnaní dosiahli vlani registrácie 88 163 osobných vozidiel, čo predstavuje oproti roku 2015 nárast o 13,09 %.

V roku 2017 bude ZAP SR okrem iných úloh aj iniciovať diskusie a podporovať otázky spracovania analýzy dosahov digitalizácie priemyslu na zamestnanosť, spracovania štúdie potrieb rozvoja aplikovaného výskumu a vývoja, budovania výskumno-vývojových pracovísk aj u dodávateľov pre finálnych výrobcov automobilov a rozvíjania spolupráce medzi rôznymi odvetviami ekonomiky.

Prečítajte si aj:

Priemysel v decembri potiahlo hutníctvo, stavbári sa spamätávajú z prepadu

Export na jeseň stúpal, darilo sa tradične predvianočnej elektronike

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie

 

Dec 152016
 
 15. December 2016

Podľa reprezentatívnej EOS štúdie European Payment Practices za rok 2016 42 % slovenských firiem označilo zmarený zisk ako dôsledok omeškaných platieb alebo ich úplného výpadku. 

Stále viac slovenských firiem sa musí zriecť vlastných ziskov a bojovať s krízou likvidity. Slovenské podniky v obchodných vzťahoch čoraz viac meškajú s úhradou faktúr alebo faktúry neplatia vôbec, píše portál webnoviny.sk. Podľa reprezentatívnej EOS štúdie European Payment Practices za rok 2016 až 42 % opýtaných označilo za dôsledok omeškaných platieb alebo ich úplného výpadku zmarený zisk. Išlo pritom o komerčné spoločnosti.

Situácia je pre slovenské firmy pomerne nežiaduca, keď sa kvôli zlej platobnej disciplíne musia zriekať svojich vlastných ziskov. Tento trend má medziročne stúpajúcu tendenciu nielen na Slovensku, ale aj celkovo vo východnej Európe,“ skonštatoval konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko, ktorá sa venuje manažmentu pohľadávok, Michal Šoltes.

V minulom roku sa pre zlú platobnú disciplínu muselo vzdať svojich ziskov 38 % oslovených respondentov. V tomto roku údaj narástol o 4 percentuálne body. Ako ďalší dôsledok zlej platobnej disciplíny opýtané firmy na Slovensku uvádzali zvýšené úrokové náklady (30 %) či nedostatok likvidity (28 %).

Aj v rámci celej východnej Európy respondenti za najčastejší dôvod zmareného zisku označili oneskorené platby. V rámci prieskumu EOS sledoval osem krajín, pričom neschopnosť úhrady faktúr v rámci oslovených krajín sa pohybovala na úrovni 39 %. Nasledovali kríza likvidity (35 %) a zvýšené úrokové náklady (30 %).

Reprezentatívna EOS štúdia European Payment Practices vznikla na základe odpovedí 3 000 respondentov v 14 európskych krajinách. V rámci východnej Európy mapovali krajiny Rusko, Poľsko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Maďarsko a Chorvátsko.