Nov 202002
 
 20. November 2002

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2002-2003

Pri hodnotení konkurencieschopnosti 80 krajín sveta sa Slovensko umiestnilo v hornej časti druhej polovice. Oproti roku 2001 si krajina pohoršila. Uvádza to najnovšia správa Svetového ekonomického fóra.

Všetky popredné svetové ekonomické inštitúcie vo svojich najčerstvejších analýzach posúvajú výhľad oživenia svetovej ekonomiky na neskorší termín. Trend znižovania ekonomického rastu sa dotkol aj krajín strednej a východnej Európy (vrátane Slovenska), nie však do tej miery ako západnej Európy či USA. Napriek tejto nepriaznivej globálnej situácií dokázali niektoré krajiny zaznamenať vyššie úrovne ekonomického rastu. Príčinou je ich konkurencieschopnosť.

Práve konkurencieschopnosť krajín sveta je predmetom Správy o globálnej konkurencieschopnosti, ktorú vydalo v novembri 2002 Svetové ekonomické fórum. Partnerom Svetového ekonomického fóra za Slovensko bola Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Ukazovateľom konkurencieschopnosti je úroveň hrubého domáceho produktu na obyvateľa upraveného podľa parity kúpnej sily. Empiricky overeným faktom je, že po období spomalenia ekonomiky – akým práve prechádza globálne hospodárstvo – dosiahnu konkurencieschopné krajiny dlhodobo udržateľnú úroveň ekonomického rastu rýchlejšie a skôr ako menej konkurencieschopné štáty.

Na meranie rôznych premenných v mnohých ekonomikách neexistujú spoľahlivé, respektíve žiadne údaje. To bolo dôvodom, prečo sa súčasťou získavania podkladov na vypracovanie Správy o globálnej konkurencieschopnosti stal aj Prieskum názorov riadiacich pracovníkov. Do prieskumu sa zapojilo viac ako 4 800 respondentov, lídrov vo výrobnej a obchodnej oblasti, a to z 80 krajín sveta. Názory respondentov možno považovať za vysoko reprezentatívne, lebo oslovené podniky rozhodujú o rozsiahlych investíciách podporujúcich ekonomický rast. Do prieskumu sa prostredníctvom PAS zapojilo 65 slovenských podnikov.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti prináša dva odlišné, navzájom sa doplňujúce prístupy k meraniu konkurencieschopnosti. Index rastovej konkurencieschopnosti reprezentuje odhad podmienok vytvorených pre ekonomický rast v stredne dlhom časovom období. Index mikroekonomickej konkurencieschopnosti je súborom inštitúcií, trhových štruktúr a ekonomických politík podporujúcich vysoký stupeň prosperity v súčasnosti. Sleduje najmä efektívne využívanie výrobných faktorov a zdrojov v ekonomike.

Index rastovej konkurencieschopnosti

Ekonomický rast v strednom až dlhom časovom horizonte ovplyvňujú tri kategórie: technológia, verejné inštitúcie a makroekonomické prostredie. Tieto kategórie hrajú dôležitú úlohu na všetkých stupňoch ekonomického vývoja krajiny.

Technológia vstupuje do výrobného procesu buď ako importovaná a adaptovaná zložka alebo úplne nový prvok vytváraný na základe inovačného zázemia domácich firiem. V rebríčku sú tzv. inovátorské krajiny a krajiny, ktoré aplikujú import technológií. Aby sa zohľadnila rozdielna úroveň ich inovačnej kapacity, index je prispôsobený zvlášť pre každú z týchto dvoch skupín.

Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, ktoré preberajú špičkové svetové technológie ich licencovaním, importom alebo prílevom priamych zahraničných investícií. To však neznamená, že pri ich aplikovaní vo výrobnom procese je pasívnym prijímateľom svetových trendov. Aj nám podobné krajiny musia získané technológie nielen dokonale zvládnuť, ale aj prispôsobiť ich lokálnym podmienkam. To si vyžaduje vybudovať v každej krajine snažiacej sa dosiahnuť vyššiu úroveň konkurencieschopnosti dostatočné vedecké kapacity.

V prípade verejných inštitúcií sa sleduje okrem dodržiavania kontraktov a zákonov v spoločnosti aj miera korupcie. Makroekonomické ukazovatele ovplyvňujúce konkurencieschopnosť sú miera inflácie, miera domácich úspor, vývoj reálneho výmenného kurzu, ale predovšetkým rating krajiny a úroveň verejných výdavkov.

V roku 2002 si Slovenská republika v rebríčku rastovej konkurencieschopnosti krajín pohoršila o deväť miest a z 80 sledovaných krajín skončila na 49. mieste. Dobrú pozíciu Slovensko zaujalo v hodnotení aplikovania technológie, horšie je to v prípade hodnotenia verejných inštitúcií. Nadol Slovensko ťahajú predovšetkým makroekonomické ukazovatele, spomedzi nich najmä pretrvávajúci vysoký deficit verejných financií.

Index mikroekonomickej konkurencieschopnosti

Index mikroekonomickej konkurencieschopnosti sleduje podmienky vytvorené na dosahovanie dlhodobo udržateľnej úrovne produktivity na mikroekonomickej úrovni. Práve na tejto úrovni sa tvoria hodnoty, ktoré sú zdrojom bohatstva krajiny. Vývoj produktitivy úzko súvisí s vyspelosťou podnikov a ich podnikateľských praktík, rovnako však s kvalitou domáceho podnikateľského prostredia, v ktorom pôsobia tieto spoločnosti.

V krátkom období môžu krajiny dosiahnuť vyššiu úroveň hospodárskeho rastu, ako im umožňujú ich mikroekonomické základy. K tomuto javu dochádza napríklad vplyvom využívania nerastného bohatstva alebo masívnym prílevom priamych zahraničných investícií. Ak však nedôjde k zlepšeniu mikroekonomických základov hospodárskeho rastu, po rozplynutí týchto faktorov si krajina dokáže len veľmi ťažko udržať úroveň prosperity.

Krajiny musia dynamicky zlepšovať domáce podnikateľské prostredie, aby dokázali držať krok s ostatnými. Toto konštatovanie platí aj pre Slovensko. V tohtoročnom rebríčku 80 krajín podľa mikroekonomickej konkurencieschopnosti sa Slovensko umiestnilo na 42. mieste, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhoršenie jeho pozície o dve priečky. Podnikateľské praktiky a stratégia spoločností pritom v hodnotení mierne zaostáva za kvalitou podnikateľského prostredia krajiny.

Na pozíciu Slovenska majú v hodnotiacom rebríčku Správy o globálnej konkurencieschopnosti významný dopad dva faktory. Prvým je dynamický proces zmien v spoločnosti, realizácia hospodárskych reforiem súvisiacich s prechodom na trhové hospodárstvo. Pre tranzitívne ekonomiky je veľmi obtiažne zostaviť stabilné hodnotiace rámce, lebo časté zmeny hodnotených parametrov nedovoľujú vytvoriť dostatočne dlhé časové rady potrebných údajov. Metodika použitá pri tvorbe Správy nie celkom vyhovuje rýchle sa meniacim podmienkam týchto krajín, preto aj jej výsledky a závery treba brať v niektorých prípadoch s rezervou. Vo veľkej väčšine prípadov však analýza vystihuje podstatu problémov, ktoré načim riešiť v súvislosti so zvyšovaním konkurencieschopnosti Slovenska.

Druhý, nemenej významný faktor, je nezohľadňovanie tzv. efektu dobiehania pri výpočte dlhodobo udržateľnej úrovne ekonomického rastu. Znamená to, že pri určovaní konkurencieschopnosti krajín sa neberie do úvahy ich rastový potenciál vyplývajúci z nižšej úrovne miezd a pod. Takéto očistenie bolo potrebné, lebo bez podobnej úpravy by sa napríklad Čína javila ako veľmi konkurencieschopná krajina aj v porovnaní s USA. Rast produktivity je však v prípade týchto dvoch krajín založený na celkom iných základoch.

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

Na základe zistení Svetového ekonomického fóra a jeho Správy o globálnej konkurencieschopnosti možno Slovensko porovnávať s ostatnými krajinami zahrnutými do tohto unikátneho prieskumu. Porovnanie podľa konkurencieschopnosti priraďuje Slovensku silné a slabé miesta. Vo vzťahu k ostatným krajinám sveta a ukazuje cestu, ako zlepšiť v dlhodobom horizonte parametre slovenskej ekonomiky. Iba zvládnutie konkurenčných výhod Slovenska a eliminácia jeho nevýhod, umožnia krajine nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.

Rastová konkurencieschopnosť

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami najmä miera úspor, dostupnosť úverov a rozpätie úrokových sadzieb. Slabinou sú predovšetkým verejné výdavky a vysoký deficit verejných rozpočtov.

V technologickej oblasti sú prednosťami Slovenska najmä úroveň inovácií vo firmách, vysoká úroveň priamych zahraničných investícií a s nimi prichádzajúci transfer technológií, počet registračných miest internetu (údaj za rok 2001), vedecká spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi a rozšírenosť mobilných telefónov (údaj za rok 2001). Naopak brzdou rozvoja je kvalita konkurencie na telekomunikačnom trhu a schopnosť vlády vytýčiť a presadzovať priority v oblasti informačných technológií.

V oblasti verejných inštitúcií Slovensko zaostáva hlavne vplyvom vládnych rozhodnutí zvýhodňujúcich len určité skupiny, vplyvom organizovanej (ekonomickej) kriminality, nedostatočnej nezávislosti súdov, slabej ochrany vlastníckych práv a vysokej úrovne korupcie.

Mikroekonomická konkurencieschopnosť

Výhodami Slovenska na strane podnikateľských praktík a stratégie podnikov je rozsiahla prax licencovania zahraničných technológií a inovačná kapacita podnikov, ale aj rozsah budovania vlastných značiek. Slabinou je absencia odmeňovania iniciatívnosti, nedostatočné zvládnutie medzinárodnej distribúcie a povaha konkurenčných výhod (založených na lacnej pracovnej sile, kapitálovej náročnosti a nízkej pridanej hodnote).

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, jeho silnou stránkou je dostupnosť vedcov a inžinierov, kvalita vzdelania technického smeru a pomerne nízky výskyt byrokracie. Naopak slabé miesta sú v leteckej infraštruktúre (posledné miesto spomedzi 80 hodnotených krajín), v prístupe na lokálne finančné a akciové trhy a v nedostatočnej sofistikovanosti domáceho konkurenčného prostredia.

Z ostatných faktorov hovoria v prospech Slovenska najmä miera investícií, otvorenosť ekonomiky, schopnosť firiem absorbovať nové technológie a prekvapivo aj relatívne vysoká úroveň neformálnych vzťahov.

Naopak znepokojivými faktormi sú vysoká miera nezamestnanosti, regulačné bariéry, nedostatočná transparentnosť tvorby vládnych politík, nízka efektívnosť práce legislatívnych orgánov a úplatkárstvo.