Okt 302003
 
 30. Október 2003

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2003-2004

Slovensko si polepšilo vo svojej konkurencieschopnosti. Svedčí o tom najnovšia Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2003 – 2004, ktorú každoročne vydáva Svetové ekonomické fórum (SEF) a ktorého partnerom pre Slovensko bola opäť Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Slovenská republika sa zlepšila najmä v Indexe rastovej konkurencieschopnosti (Poradie krajín podľa Indexu rastovej konkurencieschopnosti za rok 2003), ktorým SEF analyzuje potenciál ekonomík sveta dosiahnuť trvaloudržateľný ekonomický rast v strednodobom horizonte. Index pozostáva z troch základných komponentov, ktorými sú makroekonomické prostredie, kvalita verejných inštitúcií a úrovňou technológií. Z pomedzi 102 krajín obsadila Slovenská republika 43. miesto, kým v roku 2002 to bolo 49. miesto. Aké skutočné zlepšenie slovenská ekonomika dosiahla za posledných 12 mesiacov však možno povedať až po zohľadnení dvoch podstatných faktorov. Prvým je, že v tomto roku došlo k zmenám v metodike hodnotenia rastovej konkurencieschopnosti. Druhým faktorom je rozšírenie rebríčka o 20 nových krajín v tomto roku. Ak by sa hodnotili krajiny v minulom roku podľa tohtoročnej novej metodiky, tak v roku 2002 by Slovenská ekonomika obsadila 46. miesto a v prípade nerozširovania rebríčka o nové krajiny by SR obsadila 41. priečku. Možno teda skonštatovať, že v absolútnych číslach sme si polepšili o 6 miest (zo 49. na 43.), no reálne si slovenská ekonomika polepšila len o 5 priečok (zo 46. na 41.).

Komplementárne skúma SEF aj faktory, ktoré ovplyvňujú súčasnú produkčnú schopnosť a výkonnosť ekonomík. Využíva na to Index konkurencieschopnosti podnikov (Poradie krajín podľa Indexu konkurencieschopnosti podnikov za rok 2003), ktorý odráža mikroekonomické prostredie krajín a vypovedá o vyspelosti podnikových procesov a kvalite podnikateľského prostredia. V hodnotení týchto faktorov obsadilo Slovensko 43. priečku, kým v minulom roku to bolo 42. miesto. Zdanlivý pokles o jednu priečku opäť spôsobilo tohtoročné rozšírenie rebríčka o nové krajiny. V prípade, že by k rozšírenie nedošlo, Slovensko by si udržalo minuloročnú pozíciu. Reálne sme si teda ani nepolepšili, ani nepohoršili.

Najlepšie hodnotenie dosiahla v tomto roku ekonomika Fínska, ktorá sa tak stavia do pozície najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta. USA si drží prvenstvo v technologickej oblasti, no nižšia kvalita verejných inštitúcií a makroekonomického prostredia zapríčinili stratu prvých pozícií z minulých rokov a odsunuli USA na druhé miesto v hodnotení podľa oboch indexov.

Medzi desiatimi najlepšími ekonomikami sveta má Európa šesť zástupcov. Okrem spomínaného Fínska (1) ešte Švédsko (3), Dánsko (4), Švajčiarsko (7), Island (8) a Nórsko (9). Zaujímavosťou je, že takmer všetky tieto krajiny sú sústredené v Škandinávskej oblasti.

Nemecko (13) a Francúzsko (26) si v hodnotení oproti minulému roku mierne polepšili najmä vďaka zlepšeniam v technologickej oblasti a oblasti verejných inštitúcií. Brzdou rýchlešieho rastu boli makroekonomické problémy týchto krajín, najmä v oblasti verejných financií.

Z ázijských krajín obsadili najvyššie priečky Taiwan (5) a Singapúr (6). Najlepšie hodnotenou krajinou Afriky sa stala Botswana (36). Čile (28) je najlepšie hodnotenou ekonomikou v Južnej Amerike.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti sa zostavuje od roku 1979 a jej tvorcovia pri tom využívajú štatistické údaje a jedinečné informácie z celosvetového dotazníkového prieskumu medzi riadiacimi pracovníkmi. V tomto roku odpovedalo rekordných 7 741 vedúcich predstaviteľov spoločností z celého sveta. Dotazníkový prieskum realizovalo celkovo 104 partnerských organizácií SEF. Partner za Slovenskú republiku – Podnikateľská aliancia Slovenska, v apríli 2003 oslovila viac ako 200 podnikov pôsobiacich na Slovensku.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti poskytuje komplexné porovnanie 102 ekonomík sveta v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti. Pre každú krajinu identifikuje jej silné a slabé stránky. Vďaka tomu sa stáva dôležitým nástrojom v rukách tvorcov národných hospodárskych politík a môže im pomôcť pri zlepšovaní kvality národného podnikateľského prostredia.

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

Slovensko možno na základe zistení Svetového ekonomického fóra a jeho Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2002-2003 porovnávať s ostatnými krajinami zahrnutými do tohto unikátneho prieskumu. Porovnanie nám určuje silné a slabé miesta našej konkurencieschopnosti vo vzťahu k ostatným krajinám sveta a ukazuje cestu, ktorou je možné zlepšiť parametre našej ekonomiky v dlhodobom horizonte. Iba zvládnutie konkurenčných výhod Slovenska a eliminácia jeho nevýhod umožnia nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.

Rastová konkurencieschopnosť

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska, v porovnaní s ostatnými krajinami, najmä miera úspor, výrazné zlepšenie dostupnosti úverov za posledných päť rokov a národná miera úspor. Slabinou sú predovšetkým verejné výdavky, vysoký deficit verejných rozpočtov a prerozdeľovanie verejných fondov, nízka dôvera verejnosti voči politikom, rozsah škodlivých štátnych dotácií a inflácia.

V technologickej oblasti sú prednosťami SR najmä dobré podmienky pre prílev priamych zahraničných investícií a s nimi prichádzajúci transfer technológií, rýchle preberanie a zvládanie technológií zo zahraničia, vybavenosť obyvateľstva počítačmi a rozšírenosť mobilných telefónov, počet registračných miest internetu a spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi. Naopak, brzdou rozvoja je neschopnosť vlády vytýčiť si a presadzovať priority v oblasti informačných technológií, nízka konkurencia na telekomunikačnom trhu a nízke výdavky podnikov na výskum a vývoj.

V oblasti verejných inštitúcií Slovensko zaostáva hlavne vplyvom organizovanej (ekonomickej) kriminality, vládnych rozhodnutí zvýhodňujúcich len určité skupiny, nedostatočnej nezávislosti súdov, slabej ochrany vlastníckych práv a úrovňou korupcie najmä pri exportno-importných operáciách. Naopak, najnižšia miera korupcie sa vyskytuje pri žiadostiach o pripojenie na verejnú infraštruktúru a pri platení daní.

Konkurencieschopnosť podnikov

Výhodami Slovenska v oblasti podnikateľských praktík a stratégií je inovačná kapacita podnikov, ovládnutie a rozsah predaja na domácom trhu, ale aj kvalita a spoľahlivosť profesionálnych manažérov. Slabinou stále zostáva povaha konkurenčných výhod, založených na lacnej pracovnej sile, kapitálovej náročnosti a nízkej pridanej hodnote, absencia odmeňovania iniciatívnosti a nedostatočné zvládnutie medzinárodnej distribúcie.

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, jeho silnou stránkou je kvalita vzdelania technického smeru, otvorenosť krajiny pre zahraničné investície a paradoxne aj pomerne nízka byrokracia, ktorá sa pre účely Správy posudzuje podľa toho, koľko percent zo svojho pracovného času strávia predstavitelia spoločností rokovaniami so štátnou správou. Naopak, slabé miesta sú v leteckej infraštruktúre, nízkej ochrane záujmov minoritných akcionárov a v prístupe na lokálne finančné a akciové trhy.

Z ostatných faktorov hovoria v prospech Slovenska najmä kvalita noriem vzťahujúcich sa k ochrane životného prostredia a zhoda s medzinárodnými dohovormi v tejto oblasti, vyvážený pomer medzi mzdou a produktivitou, minimálne rozdiely v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, sloboda tlače a prekvapivo tiež relatívne vysoká úroveň neformálnych vzťahov.

Naopak, znepokojivými faktormi sú veľké regionálne rozdiely v kvalite podnikateľského prostredia, nízka efektivita daňového systému, rozdiely v ohodnotení muža a ženy v podnikoch, nelegálna finančná podpora politických strán, regulačné bariéry a nedostatočná transparentnosť tvorby vládnej politiky.

Piatimi najproblematickejšími oblasťami v podnikateľskom prostredí na Slovensku podľa SEF sú:

1. Korupcia
2. Neefektívna štátna administratíva (byrokracia)
3. Daňová legislatíva (pozn.: komplikovanosť predpisov ale nie výška daní!!)
4. Nedostatočná infraštruktúra
5. Prístup k financovaniu

Svetové ekonomické fórum so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku je nezávislá organizácia, ktorá sa zaviazala zlepšovať stav sveta. Fórum bolo založené s prispením 1000 popredných svetových firiem a pôsobí v duchu rozvoja podnikateľských aktivít, ktoré prispievajú k ďalšiemu ekonomickému rastu a sociálnemu pokroku v záujme celosvetovej verejnosti.

Svetové ekonomické fórum, ktoré bolo zaregistrované v roku 1971 ako nadácia, je nestrannou a neziskovou organizáciou, ktorej činnosť nie je viazaná na politické, skupinové alebo národné záujmy. V roku 1995 bol Svetovému ekonomickému fóru pridelený štatút poradnej mimovládnej organizácie Rady OSN pre ekonomické a sociálne otázky.