Dec 142016
 
 14. December 2016

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska si tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný, najviac získajú medzičlánky, štát a právnici.

Nový, vlani schválený zákon odpadoch č. 79/2015 je oveľa zložitejší, administratívne náročnejší a pre podnikateľov podstatne finančne nákladnejší. Neprinesie zníženie poplatkov za odpad pre obyvateľov a môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov. Zákon je účinný od 1.1.2016, prechodnými ustanoveniami bola posunutá účinnosť niektorých povinností od 1.7.2016.

Nový zákon rozšíril zodpovednosť za odpad na veľkú väčšinu právnických aj fyzických osôb. Musia sa zaregistrovať do registra na Ministerstve životného prostredia a platiť poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Platia ich medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Tie by potom mali financie posúvať odpadovým a recyklačným firmám. Pre väčšinu podnikateľov to predstavuje vysoký – až päťnásobný nárast poplatkov, platiť by však mali aj mnohé také, ktorých sa to doteraz netýkalo.

Málo informácií

V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, 5 percent o nich vôbec nevie, 9 % je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje.

Na ministerstve sa tiež zaregistrovala iba necelá polovica firiem, ostatné tak zatiaľ z rôznych dôvodov neurobili. Takmer 22 % respondentov je presvedčených, že sa to ich firmy netýka.

Z tých, čo už nové poplatky za odpad platia, ich má takmer 40 percent firiem aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol že desaťnásobné – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. Nižšie ich má iba jeden respondent, rovnaké traja.

O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená iba o niečo viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie, na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti. S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem.

Vyťažia sprostredkovatelia a právnici

Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu.

Naopak, jednota vládne v tom, kto najviac stratí – budú to práve podnikatelia. Túto možnosť označilo za správnu až 65 zo 77 účastníkov prieskumu, po 12 hlasov dostali aj obyvatelia a príroda.

Otázka, ako podnikatelia na nové pravidlá zareagujú mala veľký rozptyl odpovedí – najviac účastníkov si myslí, že síce budú platiť, ale zároveň zatlačia na zmiernenie poplatkov. Viac ako štvrtina opýtaných je presvedčená, že budú túto agendu presúvať na poradenské firmy, prípadne že ju budú ignorovať a dúfať, že sa na to nepríde. Len o niečo menšiu podporu získala možnosť, že budú nahlasovať menšie objemy odpadu.

Účastníci prieskumu sa museli zamyslieť aj nad otázkou, ako by sa teda mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, krabice na nápoje alebo pneumatiky. Zhruba 28 % tvrdí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.

Takmer pätina označila možnosť, že by systém mali financovať výrobcovia a dovozcovia tovarov, za súčasný nový systém sa prihlásilo iba päť účastníkov prieskumu. Ďalší upozorňujú, že štát vytvoril zložité zákony, ktoré však nemotivujú k separačnému zberu.

Prieskum medzi podnikateľmi ukázal, že nový zákon nevytvoril prehľadný systém, ako poplatky dostať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž.

Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

 

 

Sep 092016
 
 9. September 2016

Podnikateľské prostredie na Slovensku je známe veľmi častými zmenami zákonov, legislatívnou neistotou, podnikatelia musia veľmi pozorne sledovať, ktoré zmeny sa ich dotýkajú a čo budú pre nich znamenať.

Dôsledkom je, že sa nemôžu naplno venovať svojmu podnikaniu a musia sa zaoberať napĺňaním byrokratických požiadaviek, právnickým a účtovníckym problémom a podobne. Predražuje to ich podnikanie, zhoršuje to ich schopnosť konkurovať svojim kolegom z okolitých krajín a hlavne ich to demotivuje rozširovať svoje podnikanie, zlepšovať služby a zavádzať inovácie. Pre Slovensko je to akoby guľa na nohe, s ktorou má súperiť na dráhe s pretekármi s iných krajín, ktorí majú podstatne menšie závažie, alebo ho vôbec nemusia za sebou vláčiť.

Legislatívna smršť

Podľa prieskumu, ktorý na jeseň 2015 vykonalo ZMPS patrí „stálosť legislatívy a frekvencia zmien“ medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku – v prieskume sa umiestnila na treťom mieste.

Slovensko skutočne v posledných rokoch zasiahla doslova „legislatívna smršť“ – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie.

 V roku 2015 sa počet noviel v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o viac ako 56 %. Niektorý z desiatich zákonov zásadne ovplyvňujúcich podnikanie sa teda v roku 2015 menil v priemere každého 9,36 dňa.

Inak povedané, miesto toho, aby sa podnikatelia venovali biznisu, riešia zhruba raz za 10 dní novelu nejakého významného zákona. Ako podnikatelia by sme chceli spoločne poukázať na škodlivosť takejto aktivity politikov a vyzvať ich, aby ju zastavili a priniesli do tvorby zákonov systém, logiku, udržateľnosť a stabilitu.

Brzda nebrzdí

Zmeny zákonov v ekonomickej oblasti by od 1.10.2015 mali najprv prejsť procesom, ktorý sa nazýva posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie. Jednotná metodika je záväzná pre ministerstvá a štátne inštitúcie, ktoré zákony predkladajú. Mala by to byť brzda, ktorá spomalí legislatívnu smršť, zabráni príchodu nezmyselných zmien, pomôže identifikovať úpravy, ktoré by podnikateľské prostredie zhoršili. Ako sa však táto jednotná metodika dodržiava? Zdá sa, že brzda nebrzdí.

Počet predložených materiálov Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov:
Unikátnych (bez ohľadu na fázu predloženia), v prípade slov-lexu len výber (vplyv na podnikateľské prostredie – PP)

280

Z toho s identifikovaným vplyvom na PP

154

Z toho počet predložených materiálov, pri ktorých predkladateľ nedodržal postup podľa JM (len z hľadiska identifikácie vplyvu na PP!), tzn. neinformoval MH SR o príprave materiálu, aby rozhodlo (na základe odporúčania CLR), či je potrebné vykonať pred predložením na predbežné pripomienkové konanie konzultácie s dotknutými podnikateľskými subjektmi

62

                                                                                                                                                         Z toho

  • rovno do predbežného pripomienkového konania (PPK)

18

  • rovno žiadali o skrátené PPK

14

  • rovno na záverečné posúdenie po ukončení medzirezortného pripomienkového konania (MPK)

27

  • žiadali o poskytnutie výnimky z JM v čase, keď prebiehalo MPK

3

Miera procesných nedostatkov spomedzi materiálov predložených na posúdenie a v ktorých CLR identifikovalo vplyv na podnikateľské prostredie (podiel # materiálov, ktoré nedodržali postup podľa JM a celkový # materiálov s identifikovaným vplyvom na PP)

40 %

CLR – Centrum lepšej regulácie, Slovak business Agency, PPK – predbežné pripomienkové konanie Stálej pracovnej komisie na posudzovanie vybraných vplyvov (pred MPK), MPK – medzirezortné pripomienkové konanie

 V skratke, podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich bola s vplyvom na podnikateľské prostredie. Z nich skoro polovica bola takých, pri ktorých predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky.

Žiadostí o výnimku a žiadostí o skrátené pripomienkové konanie bolo niekoľkonásobne viac, ale vzhľadom na predchádzajúcu informáciu o príprave materiálu boli tieto ostatné v súlade s jednotnou metodikou.

 Legislatívny proces od 1.10.2015

 

Predkladatelia, ktorí nepostupovali v súlade s JM:

rezort počet predložených materiálov, pri ktorých predkladateľ nepostupoval v súlade s JM
MDVRR SR

11

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR

9

MF SR

9*

ÚNMS SR

8

MPaRV SR

7

MŽP SR

6

MH SR

5

ÚVZ SR

3

MV SR

2

MZ SR

2

MS SR

2

NBS

1

MŠVVaŠ SR

1

NBÚ

1

MPSVaR SR

1

* pri balíku 6 daňových zákonov MF metodiku formálne splnilo (PPK zrelizovalo až po začatí MPK), ale de facto porušilo, pretože na PPK vyhradilo 2-3 pracovné dni

Zdroj: Centrum lepšej regulácie, Slovak Business Agency, september 2016.

Sme teda presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad na vplyvy na spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu, či prílepky. To všetko prispieva k neprehľadnému prúdu noviel, v ktorých sa najmä malí a strední podnikatelia nemajú šancu vyznať.

Zjednodušiť podnikanie

Na základe tohto obrovského a neprehľadného množstva zmien, ktoré sa na podnikateľov valia sme sa rozhodli spoločne navrhnúť niekoľko krokov, ktoré by pomohli. Ušetrili by podnikateľom veľmi veľa energie a času, ktoré musia namiesto do podnikania vložiť do štúdia a zavádzania zmien vo svojich spoločnostiach.

1)      Jednotný termín účinnosti ekonomických zákonov 1 – 2x do roka

V súčasnosti zákony platia od rôznych dátumov kedykoľvek v polovici mesiaca, čo je neprehľadné a veľmi ťažko sledovateľné najmä pre malé a stredné firmy. Navrhujeme, aby zákony vstúpili do platnosti vždy napríklad od 1. januára a 1. júla kalendárneho roka. To by pomohlo sprehľadniť zmeny a ukázalo by aj na ich množstvo, čo by pomohlo robiť ich uvážlivejšie a premyslenejšie.

2)      Princíp one in, one out, limity počtu noviel zákonov

Podľa neho by sa pri tvorbe nového zákona muselo počítať s tým, že nejaký iný zákon alebo zákony sa ním nahradia. Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený – napríklad dvakrát za päť rokov.

3)      Zlepšenie prehľadnosti legislatívneho procesu a zmien v zákonoch

Navrhované zmeny v zákonoch sú často nejasné, ťažko identifikovateľné a výsledné znenie zákona je často pochopiteľné iba pre právnikov. Veľmi by napríklad pomohlo zverejňovanie zmien cez klasické sledovanie zmien, známe z programu MS Word. Tiež navrhujeme vytvorenie špeciálneho portálu, kde by sa verejnosť mohla jednoducho zoznámiť s pripravovanými zmenami, ako aj s výsledným znením zákona s vyznačením zmien a prípadne komentármi, ktoré vysvetľujú praktický dopad zákona. Terajšie platformy sú príliš zložité a byrokratické, zle štruktúrované.

4)      Rada pre regulačnú politiku

Podobne ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vniesla zodpovednosť a nestranný pohľad odborníkov do hospodárenia štátu, podobný prínos by mohla mať aj nezávislá rada, ktorá by analyzovala legislatívu a jej dopady na podnikateľské prostredie. Súčasné vyjadrenia ministerstiev o dopade noviel na podnikanie sú často zjednodušené a účelové.

Tieto kroky by pomohli zlepšiť podmienky na podnikanie pre všetkých občanov Slovenska. Veríme, že to bude prínosom pre celú ekonomiku Slovenska, povzbudí ľudí v podnikaní, investovaní a inováciách. Bude to podporou pre ekonomický rast, zamestnanosť a konkurenčnú schopnosť slovenských firiem.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

Jún 012016
 
 1. Jún 2016

Jednou z priorít slovenského polroka v EÚ je aj objasnenie a zjednodušenie právnych predpisov. Plán konkrétnych krokov však zatiaľ chýba. PAS ponúka svoje návrhy.

Presne o mesiac sa Slovensko na pol roka stane predsedníckou krajinou Európskej únie. Znamená to veľa hesiel, vyhlásení, stretnutí a rokovaní. Ak však celý ten polrok nemá byť iba mlátením prázdnej slamy, je dôležité, aby Slovensko išlo príkladom, aby EÚ v niečom inšpirovalo. Napríklad praktickými krokmi, ktoré urobí pre zlepšenia života svojich občanov.

Jednou z priorít slovenského predsedníctva je napríklad „Hospodársky rast“. V rámci zvyšovania hospodárskeho rastu v Európe si naša krajina dala za cieľ aj objasnenie a zjednodušenie právnych predpisov. „Zameriame sa na zlepšenie a zefektívnenie prostredia, v ktorom malé a stredné firmy fungujú,“ píše sa oficiálnych dokumentoch k slovenskému predsedníctvu. Aj najnovšia správa Európskej komisie o Slovensku pre rok 2016 konštatuje, že na podnikanie v našej krajine nepriaznivo vplývajú časté zmeny predpisov a zaťažujúce administratívne požiadavky.

Buďme inšpiráciou

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) navrhuje, aby Slovensko išlo príkladom ostatným krajinám EÚ, ktorým bude predsedať a urobilo počas najbližšieho polroka tri konkrétne zmeny, ktoré výrazne uľahčia život podnikateľov a zlepšia podnikateľské prostredie. Bude to inšpiráciou pre iné krajiny, podobne ako sa ňou napríklad stalo zverejňovanie výdavkov štátu v Centrálnom registri zmlúv, ktorý nám závidí celý svet.

Tri navrhované opatrenia na odbúranie byrokracie a zmenšenie administratívy na Slovensku, prakticky s nulovou náročnosťou na výdavky štátu:

  1. Platnosť všetkých nových zákonov a noviel, ako aj vyhlášok, nariadení a ďalších administratívnych nástrojov nastaviť vždy buď od 1. januára, alebo od 1. júla bežného roka. Odbúra sa tým potreba sledovať neustále zmeny zákonov a predpisov v akýkoľvek deň roka, čo neúmerne zaťažuje najmä malých podnikateľov.
  2. Zmeniť fungovanie Jednotných kontaktných miest tak, aby na nich podnikatelia mohli jednou návštevou vybaviť všetky administratívne povinnosti pri zmene v podnikaní, ako je napríklad založenie firmy, zmena vlastníctva, sídla a ďalších údajov firmy, prijatie a prepustenie zamestnancov, podanie daňového priznania a podobne. Po poskytnutí potrebných údajov zo strany občana by všetky ostatné úkony vybavilo Jednotné kontaktné miesto. Všetky jeho funkcie by mali fungovať samozrejme aj elektronicky.                             V súvislosti s tým navrhujeme zavedenie povinnosti pre všetky štátne, verejné a komunálne orgány, aby si samy vyžiadali všetky potrebné podklady pre svoje rozhodnutia od iných orgánov a nežiadali ich doručenie od občana. Ak občan štátu nejaký údaj dodá, štát je povinný tento údaj uložiť do svojej databázy, z ktorej ho každý iný orgán štátnej, verejnej či komunálnej správy môže získať cez digitálne siete.
  3. Čo najskôr zrušiť nezmyselné povinnosti podnikateľov, ktoré pre štát a jeho občanov nie sú ničím prínosné, sú iba mrhaním času a energie.

Inšpiráciou, kde začať môžu byť napríklad výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka. Niekoľko príkladov:

Hlásenie pobytu cudzinca ubytovacím zariadením (navyše pomocou elektronickej služby, ktorá neexistuje).

Pokuta zamestnávateľovi za nepravdivé čestné prehlásenie jeho brigádnika.

Koncesionárske poplatky, ktoré musia platiť zamestnávatelia, hoci vo firme nemajú rozhlas ani televízor.

Zbytočné dokladanie súhlasov od daňového úradu a čestných vyhlásení pre obchodný register.

Uzavretie dohody o elektronickej komunikácii medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou.

Povinnosť zamestnávateľa oznámiť zdravotnej poisťovni, že za zamestnanca bude platiť poistné.

Neplníme sľuby

Podľa správy Európskej komisie na podnikanie na Slovensku nepriaznivo vplývajú časté zmeny právnych predpisov, ako aj zaťažujúce administratívne postupy a požiadavky.

PAS už roky hovorí o potrebe zjednodušenia administratívnych, daňových a odvodových predpisov najmä pre malých podnikateľov a živnostníkov. Takzvaná podnikateľská doložka, teda posúdenie dopadu prijatých zákonov na podnikateľské prostredie sa však stále prakticky nevyužíva. Slovensko zatiaľ neuviedlo do života ani princíp „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky), k dodržiavaniu ktorého sa zaviazalo.

Byrokracia patrí k oblastiam, na ktoré sa v prieskumoch podnikatelia najviac sťažujú.

Prečítajte si aj:

Brusel sa pridal k hlasu podnikateľov, Slovensku odporúča „komplexný plán na odstránenie prekážok v podnikaní“

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Okt 192015
 
 19. Október 2015

Inflácia je vytrvalo v mínuse, do konca roka by sa to nemalo zmeniť, potom sa môže posunúť o málo do plusu.

Spotrebiteľské ceny sa podľa údajov Štatistického úradu SR v septembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížili o -0,3%, ich medziročný pokles sa znížil z -0,2% na -0,5%. Medziročná deflácia tak vyrovnala doterajšie historické minimum z februára tohto roka. Naposledy Slovensko vykázalo medziročný rast cien ešte v decembri 2013, čiže pred 1 a trištvrte rokom.

Infláciu tlačia nadol najmä ponukové faktory, dopytová inflácia stále nevybočila z úzkeho koridoru 0,7-0,8%. V septembri prišlo k ohlásenému zníženiu regulovaných cien plynu pre domácnosti o 3,8% (ktoré bolo zodpovedné približne za polovicu medzimesačného poklesu cien, presnejšie prispelo k zníženiu cien o 0,14 p.b.) Spolu s januárovým znížením tak boli ceny plynu v porovnaní so septembrom minulého roka nižšie o takmer 5% a z celkovej medziročnej inflácie uberali 0,18 p.b., hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Regulované ceny tak naďalej výrazne prispievajú k poklesu cien, medziročne klesali o 2,4%. V septembri sa však opäť zastavil aj rast jadrových cien, ktoré v porovnaní s augustom klesli o 0,2% a vrátili sa tak na úroveň spred roka. Jadrovú infláciu ovplyvnil najmä opätovný pokles cien pohonných hmôt, ktoré reagovali na pokles cien ropy na svetových trhoch. Prekvapivo, na rozdiel od minulých mesiacov, pokles cien pohonných hmôt na Slovensku za poklesom cien ropy nezaostával, ale práve naopak bol o približne 1,5 p.b. rýchlejší, myslí si Koršňák.

Potraviny mierne nahor

Ceny potravín sa v septembri v porovnaní s augustom v priemere nezmenili. Sezónny rast cien síce zaznamenali ceny zeleniny, prekvapil však pokračujúci pokles cien ovocia, či výraznejší v prípade nealkoholických nápojov. Dynamika medziročného rastu cien potravín sa zrýchlila z 0,0% na 0,3%. Ceny poľnohospodárskych komodít naznačujú, že s výnimkou produktov živočíšnej výroby (mäso, mlieko) by mierne zrýchľovanie rastu cien potravín malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.

V krajinách EÚ aj eurozóny sa v septembri po 5 mesiacoch priemerná inflácia vrátila naspäť do mínusu – spotrebiteľské ceny boli v porovnaní so septembrom minulého roka nižšie o -0,1%. V septembri sa medzi krajiny eurozóny, ktoré zaznamenali medziročný pokles cien zaradilo aj Nemecko, Lotyšsko, Estónsko a Luxembursko. Počet krajín eurozóny s defláciou sa tak rozšíril až na 11 z 19, najrýchlejšie ceny klesali na Cypre, v Španielsku a Slovinsku.

 

Z krajín EÚ, ktoré zatiaľ nepoužívajú euro, klesali ceny v 5 krajinách z 9, najvýraznejšie v Rumunsku a Bulharsku. Naopak ceny rástli najrýchlejšie na Malte najmä vďaka tomu, že Malta ma regulované ceny pohonných hmôt a súčasný pokles cien ropy sa v ich cene zatiaľ prejavil len čiastočne.

Naďalej platí, že stále neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň a tento stav by mal pretrvávať aj počas ostatku roka, píše sa v komentári UniCredit Bank. Aj napriek tomu by sa v závere roka podľa neho inflácia predsa len mohla vrátiť do kladných hodnôt. Zásadnejšie zrýchlenie rastu cien neočakáva jej analytik ani v budúcom roku, kedy by sa inflácia podľa jeho prepočtov mala počas väčšiny roka pohybovať na úrovniach do 1%.

Nižšie náklady na suroviny a dopravu vyvážia vyššie na administratívu

Pokračovanie deflácie prináša podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska zníženie tlaku na rast miezd, vďaka poklesu cien si dokonca spotrebitelia môžu sa rovnaký plat kúpiť o niečo viac. Platí to najmä pre ceny dopravy, ktoré sa znížili vďaka lacnejšej rope aj väčšej konkurencii v autobusovej a vlakovej doprave.

Ekonomike nižšie ceny energií pomáhajú aj tým, že zlacňujú suroviny a dopravu, a tým aj mnohé vstupy do výroby. Môže to podporiť najmä energeticky náročné odvetvia ekonomiky ako chemický, hutnícky alebo gumárenský priemysel. Na druhej strane môžu klesať zisky plynárenstva, energetiky a objem investícií do výroby energií.

Znížené náklady na energie však na Slovensku často podnikateľom vyvažujú zvýšené náklady na rôzne administratívne opatrenia pre častú zmenu pravidiel na trhu. To nepodporuje rozvoj podnikania, ale ekonomike uberá pridanú hodnotu, ktorá by sa mohla využiť na zvýšenie platov alebo na nové investície.

Pociťovanie korupcie a byrokracie ako najväčšieho problému ekonomiky potvrdzuje aj nedávny prieskum Svetového ekonomického fóra, ktorý si možno prečítať tu:

Ekonomiku na Slovensku najviac sužuje korupcia, byrokracia a zle fungujúci štát, preto zaostáva za susedmi

 

Jún 172015
 
 17. Jún 2015

V prvom štvrťroku podnikatelia hodnotili 4 zákony. Tri získali pozitívne hodnotenie, jeden podľa respondentov podnikaniu priťaží.

Najpriaznivejšie zhodnotili podnikatelia zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý zavádza a podporuje systém duálneho vzdelávania na Slovensku. Zámerom tohto zákona je pripraviť novú komplexnú právnu úpravu celej problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách a motivovať zamestnávateľov, aby vstúpili do procesu odborného vzdelávania a prípravy. Ďalším hodnoteným opatrením bol zákon o odpadoch, ktorý získal pozitívne hodnotenie, no veľmi blízke nule a to i napriek tomu, že zavádza pomerne rozsiahle zmeny do systému nakladania s odpadmi. Medzi hlavné zmeny patria: zrušenie recyklačného fondu, zavedenie organizácií zodpovednosti výrobcov, zriadenie informačného systému odpadového hospodárstva a sprísnenie kontroly výkupu kovového odpadu. Podobne nízky rating získala aj novela zákona o investičnej pomoci, ktorej cieľom bolo zefektívnenie poskytovania investičnej pomoci skrátením lehôt, precizovanie a dopĺňanie definícií a niektorých ustanovení.

Záporný rating získala novela Zákonníka práce, v rámci ktorej sa realizovali úpravy zamestnávania agentúrnych zamestnancov. Išlo najmä o zavedenie princípu spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa, zákaz reťazového dočasného pridelenia zamestnancov, zákaz ich pridelenia na rizikové práce, obmedzenia v oblasti doby, jej predĺženia alebo opätovného pridelenia dočasného zamestnanca.

Opatrenia hodnotené podnikateľmi za 1. štvrťrok 2015 Miera súhlasu Koeficient dôležitosti Rating
[-3;3] (%) [-300;300]
1. Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave 0,72 29% 20,77
2. Zákon o odpadoch 0,08 30% 2,30
3. Novela zákona o investičnej pomoci 0,06 18% 1,14
4. Novela Zákonníka práce -0,42 27% -11,57

 

Rebríček hodnotených zákonov a opatrení od začiatku aktuálneho volebného obdobia
Archív

Podnikatelia každý štvrťrok hodnotia, aký vplyv na podnikateľské prostredie majú vybrané zákony, o ktorých v danom období hlasovali poslanci Národnej rady SR. Vybrané zákony a opatrenia sú hodnotené dvoma ukazovateľmi. Prvým je miera súhlasu podnikateľov s daným zákonom. Druhým je koeficient dôležitosti daného zákona pre podnikateľské prostredie alebo pre chod ekonomiky. Výsledným ukazovateľom je rating, ktorý je súčinom miery súhlasu a koeficientu dôležitosti a kvantifikuje prínos k zlepšeniu, resp. k zhoršeniu podnikateľského prostredia.