Nov 152016
 
 15. November 2016

V 3. štvrťroku 2016 vzrástol hrubý domáci produkt SR medziročne o 3 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 3. štvrťroku 2015 o 3,2 % a oproti 2. štvrťroku 2016 o 0,7 %. V bežných cenách sa v 3. štvrťroku 2016 vytvoril HDP v objeme 21,256 miliardy eur. Celková zamestnanosť v 3. kvartáli dosiahla 2,331 milióna osôb, v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vzrástla o 2,4 %. Informuje o tom TASR.

Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku podľa očakávaní spomalila na 0,7 % z 0,9 % v predchádzajúcom štvrťroku (mohli byť za tým investície a export), píše sa v komentári NBS. Spomalenie je jednak prejavom posteurofondového vytriezvenia a jednak odrazom mierneho ochladenia zahraničného dopytu.

Zamestnanosť v 3. štvrťroku vzrástla o silných 0,6 % medzikvartálne, čím prekonala očakávania NBS. Sú za tým pravdepodobne služby, v rámci ktorých viaceré nadnárodné spoločnosti rozširujú svoje aktivity v SR aj bez výrazného rastu investičných nákladov a s nimi súvisiaceho HDP.

Zabrzdenie na rast zo začiatku roka

Slovenská ekonomika vzrástla v 3. štvrťroku 2016 o 0,7% medzikvartálne. Po minuloštvrťročnom raste o 0,9 % prišla očakávaná korekcia a návrat na rastové tempo zo začiatku roka. V medziročnom porovnaní sa tempo rastu pred sezónnym očistením spomalilo z 3,8 % v 2. štvrťroku na 3 %.

Mesačné ukazovatele indikujú, že návrat na dynamiku zo začiatku roka môže byť výsledkom slabšieho vývoja exportu a investícií. Pokiaľ ide o export, 3. štvrťrok priniesol podľa mesačných štatistík zahraničného obchodu korekciu vysokej bázy predchádzajúceho štvrťroka (silné júnové preddovolenkové vývozy), myslia si analytici NBS.

Pokles investícií naznačujú slabé tržby stavebníctva v 3. štvrťroku. Kým váhavosť investorov pravdepodobne pretrváva, spotreba domácností by mohla byť rozbehnutá stabilnejším rastovým tempom. Pohľad na slabé maloobchodné tržby a nízke dovozy spotrebných predmetov však nedáva vyhliadky na dynamizáciu spotreby.

Služby neinvestujú, pritom priberajú nových ľudí

Za rýchlejším rastom zamestnanosti v porovnaní s očakávaniami môže byť na základe mesačných štatistík silný rast v službách. V tomto odvetví sa dynamicky rozvíjajú najmä vysoko produktívne odvetvia ako IT sektor, centrá korporátnych služieb, poradenstvo a podobne. Viaceré nadnárodné spoločnosti rozširujú svoje aktivity v tomto segmente v SR, na čo nemusí byť potrebný výrazný rast investičných nákladov ani HDP.

Dominancia služieb v rámci rastu zamestnanosti sa prejavovala najmä v období 1995 – 2012. V posledných dvoch štvrťrokoch služby pravdepodobne opäť zvýšili svoj podiel na zamestnanosti v ekonomike. Exportom ovplyvňovaný priemysel mohol naopak zaznamenať miernejší rast zamestnanosti a počet zamestnaných v stavebníctve pravdepodobne nevzrástol vôbec. Aktuálny nowcasting zamestnanosti za celú ekonomiku na 4. štvrťrok hovorí o pokračovaní priaznivého tempa vývoja, píše sa v komentári NBS.

Prečítajte si aj:

Zamestnanosť na jeseň rástla o takmer tri percentá najmä vďaka službám, platy vďaka obchodu

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Nov 142016
 
 14. November 2016

September podľa Národnej banky Slovenska potvrdil dobrý vývoj na trhu práce. Septembrová zamestnanosť medziročne narástla o 2,8 %, medzimesačne po očistení o 0,2 %. Nárast v treťom štvrťroku bol medzikvartálne o niečo miernejší ako v predošlom období. Zdrojom rastu je najmä sektor služieb, naopak vôbec nerastie stavebníctvo, vysvetľuje analytik NBS Alexander Karšay.

Rast miezd za tretí štvrťrok ako celok zrýchlil na 3,6 % medziročne. Rastúci dopyt po pracovnej sile sa postupne môže začať viac prejavovať v raste miezd. Jeho zrýchlenie podporuje aj silnejší výber odvodov Sociálnou poisťovňou, píše sa v rýchlom komentári NBS.

Vývoj zamestnanosti a miezd je podľa neho približne v súlade s predpoveďou NBS. Zamestnanosť za vybrané odvetvia v septembri vzrástla medzimesačným tempom o 0,2 %. Potvrdil sa tak nárast aj za celý tretí štvrťrok. Mesačná štatistika naznačuje zmiernenie rastu zamestnanosti oproti druhému štvrťroku, čo ovplyvnilo najmä zmiernenie v priemysle a čiastočne aj v obchodných činnostiach, zdôrazňuje A. Karšay.

Viac ľudí do služieb

Dopyt po pracovnej sile pramení podľa neho najmä zo sektora služieb. V tomto segmente ekonomiky došlo v treťom štvrťroku pravdepodobne k zrýchleniu rastu. V stavebníctve zatiaľ nie sú dostatočné objemy zákaziek na dosiahnutie trvalého rastu zamestnanosti. Rast zamestnanosti za tretí štvrťrok z hľadiska celej ekonomiky (verejný aj súkromný sektor, ako aj malé a väčšie podniky) by mohol byť na základe nových informácii približne v súlade s predpoveďou NBS.

Rast miezd za vybrané odvetvia v treťom štvrťroku zrýchlil. Očakávame, že stále sa zvyšujúca zamestnanosť a dopyt po pracovnej sile sa postupne začne viac prejavovať v nominálnom mzdovom vývoji. V treťom štvrťroku tomu navyše mohlo dopomôcť aj zvyšovanie tarifných platov učiteľov.

Najviac zvyšujú platy obchodníci

Akceleráciou podporili rast miezd odvetvia priemyslu a služieb. Naďalej silná približne 5 %- ná dynamika ostala zachovaná v obchodných činnostiach. V stavebníctve naopak došlo k zmierneniu rastu platov, nakoľko tohtoročný objem produkcie zaostáva za silným koncom minulého roka, čo sa odráža aj v mzdovej oblasti.

Volatilita v mzdách v jednotlivých mesiacoch tretieho štvrťroka súvisí najmä s medziročnými rozdielmi v načasovaní dovoleniek. Mierne zrýchlenie medziročnej dynamiky miezd za vybrané odvetvia v treťom štvrťroku naznačuje, že predpovede NBS by sa mohli naplniť, myslí si Alexander Karšay.

Prečítajte si aj:

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

 

Okt 102016
 
 10. Október 2016
Negatívny vplyv brexitu sa očakáva až v závere roka, zhoršenie nálad v európskom priemysle sa neprejavuje. V budúcom roku by sa prebytky zahraničného obchodu mali opäť zmierniť pre dovoz technológií pre novú automobilku a jej dodávateľov.
Zahraničný obchod v auguste v súlade s očakávaniami korigoval slabšie dovolenkové čísla z júla. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahol mesačný prebytok v objeme 216 mil. EUR, čo bolo viac menej v súlade s priemernými trhovými očakávaniami (227 mil. EUR). 12- mesačný prebytok zahraničného obchodu sa v auguste zvýšil na 4,2% HDP. Štatistici zároveň zverejnili definitívne čísla zahraničného obchodu za minulý rok, keď zvýšili jeho prebytok na 3 319 milióna eur, čiže 4,3% HDP. 
Podstatnejšou informáciou ako samotné saldo zahraničného obchodu bol obrat v zahraničnom obchode, hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Potvrdil podovolenkové oživenie exportnej časti slovenského priemyslu a zahraničného obchodu. Tak vývozy, ako aj dovozy vykázali rekordne silnú dynamiku rastu a posunuli obrat v zahraničnom obchode na nové historické maximá.

Neuveriteľný rast

Vývoz v auguste vzrástol o neuveriteľných 21,6% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), v medziročnom porovnaní vykázal rast o 18,4%. Predpokladáme, že za silným augustovým rastom vývozov stál najmä automobilový priemysel, ktorý obnovil produkciu a vývoz po júlových celozávodných dovolenkách, píše Koršňák. 
Dovoz, podobne ako vývoz, zaznamenal v auguste rovnako dvojciferné dynamiky rastu, keď ho nahor tlačil rastúci dopyt priemyslu po dovoze materiálu a polotovarov potrebných pre výrobu. Opätovne sa však naštartovali predaje domácich obchodníkov po návrate Slovákov z dovoleniek. V porovnaní s júlom tak dovoz po štatistickom zohľadnení sezóny vzrástol o 11,0%, v porovnaní s augustom minulého roka však bol vyšší až o 15,8%. 
Graf: NBS
Posun dovoleniek smerom na júl v tomto roku výrazne rozkýval čísla zahraničného obchodu a priemyslu. Aj napriek rekordne silnému augustu však môžeme toto leto z pohľadu zahraničného obchodu hodnotiť len ako priemerné až mierne podpriemerné, tvrdí analytik UniCredit Bank. V priemere oproti úrovni z druhého štvrťroka dovozy viac-menej stagnovali, kým ani silný august nedokázal plne vykompenzovať slabý júl.
Vývoz zo Slovenska klesol v lete v porovnaní s priemerom druhého štvrťroka o približne tri percentá. V medziročnom porovnaní sme v priemere počas leta pozorovali stagnáciu na oboch stranách bilancie – vývozu aj dovozu. Pri klesajúcich cenách v zahraničnom obchode to teda znamená, že vývoz aj dovoz v reálnom vyjadrení stále mierne medziročne rástli, analyzuje Koršňák.

Brexit nezabolí 

V nasledujúcich mesiacoch očakávame, že prebytky zahraničného obchodu by mohli ďalej narastať a stabilizovať sa na úrovni okolo 4,5-4,7% HDP. Prípadný negatívny vplyv britského referenda sa dostaví pravdepodobne najskôr v závere tohto roka, indikátory sentimentu však stále nenaznačujú citeľné zhoršenie nálad v europskom priemysle.
V budúcom roku by sa prebytky zahraničného obchodu mali predsa len dočasne opäť zmierniť. Smerom nadol ich bude ťahať dovoz technológií, najmä v súvislosti s veľkými investíciami v automobilovom priemysle, tvrdí Ľubomír Koršňák. Pripravuje sa najmä nábeh novej automobilky Jaguar Land Rover v Nitre a jej dodávateľov v okolitých mestách.

Prečítajte si aj:

Sep 062016
 
 6. September 2016

V 2. štvrťroku prekvapili svojím výkonom exportéri a investície; pookriala aj spotreba domácností.

Septembrové spresnenie miery ekonomického rastu potvrdilo zrýchlenie medzikvartálneho rastu v druhom štvrťroku 2016 na 0,9 % (z 0,8 % začiatkom roka). Za zrýchlením je predovšetkým zvýšená aktivita exportérov a investorov. Prispel aj zvýšený záujem turistov o Slovensko.

Pozitívnu správu z domáceho trhu vyslali domácnosti svojím odvážnejším zvýšením spotrebných výdavkov. Rast súkromnej spotreby bol z medziročného hľadiska najsilnejším od krízy, teda najrýchlejším za 7,5 roka. Ekonomické podmienky sú spotrebe naklonené už dlhodobejšie, najmä vo forme nerastúcich spotrebiteľských cien či dobrého vývoja na trhu práce, hovorí analytička Národnej banky Slovenska (NBS) Anna Vladová.

Autá, oceľ a televízory

Medziročný sa rast slovenskej ekonomiky zrýchlil v 2. štrvťroku z 3,4 % na 3,7 % (sezónne neočistené údaje). To sa premietlo do zrýchlenia medzikvartálneho rastu z 0,8 % na 0,9 %. Pomohol mu najmä export, ktorý sa zvýšil o 5,1 % najmä prispením automobiliek, obnoveného vývozu kovov a v súvislosti sošportovými podujatiami aj vďaka vývozu elektrotechniky. Zvýšená exportná aktivita sa netýkala len tovarov, ale aj služieb (rast o 5,8 %), a to vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko.

Za dobrými výsledkami exportu treba vidieť tiež pokles exportných cien a čiastočnú korekciu slabého predchádzajúceho štvrťroka. Zrýchlený export kládol vyššie nároky aj na import výrobných vstupov. Ten však rástol pomalšie, a tak príspevok obchodovania so zahraničím (0,9 p. b. k rastu HDP) bol jedným z najvyšších za ostatného 3,5 roka, píše Vladová.

Domáci dopyt prispel ďalšími 0,7 p. b. (zmena stavu zásob a dopočtové položky znižovali rast HDP). Domácim dopytom hýbu investície, ktoré po poklese o 7,1 % vzrástli o 0,9 % medzikvartálne. Prekvapili verejné investície, ktoré nepokračovali ďalším prepadom, poklesli len nepatrne. Súkromné investície sa vrátili k svojim štandardným príspevkom, aký dosahovali v priemernom kvartáli v období 2014-2015.

Podľa odvetvovej štruktúry však nešlo o investovanie naprieč odvetviami; tvorba súkromných fixných investícií sa sústredila v automobilovom priemysle. Rástol nielen investičný, ale aj spotrebný dopyt. Kým verejná spotreba pokračovala stabilným rastom o 0,6 % medzikvartálne (rovnako ako začiatkom roka), súkromná spotreba sa zrýchlila z 0,6% v 1. štvrťroku na aktuálnych 0,8 %.

Menej sporiť, viac míňať

Dlhodobé prospotrebné faktory, akými sú nízkoinflačné prostredie a dobrý trh práce, oslabili rast sklonu domácností k úsporám a podporili spotrebné výdavky. Prispieť mohli aj jednorazové faktory typu vyššia minimálna mzda alebo vrátenie časti platieb za plyn, ktoré navýšili disponibilný dôchodok domácnostiam už začiatkom roka, avšak domácnosti ich v spotrebe rozpustili až neskôr.

Z medziročného pohľadu vzrástla reálna spotreba domácností pred sezónnym vyhladením o 3 % (2,5 % v 1. štvrťroku 2016), čo je najviac od krízy v roku 2009. Spotreba domácností aktuálne prekračuje predkrízovú úroveň o vyše 5 % (nad ňu sa prehupla pred dvomi rokmi). Reálne investície domácností rástli miernejším tempom ako spotreba a napriek investične podnetnému prostrediu stále nedosahujú predkrízovú úroveň.

Spotreba domácností prekonala svoju malátnosť, investície rástli nad očakávania, exportérom sa darilo. Z viacerých strán podkutý ekonomický rast v 2. štvrťroku 2016 je dobrým základom na dosiahnutie veľmi slušného rastu HDP za celý rok 2016, aj keď stále pod úrovňou „eurofondového“ roka 2015 (3,6 %), myslí si analytička NBS.

Prečítajte si aj:

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

Prieskum GEM: Aktivita podnikateľov klesá, trápia ich chronické problémy zle fungujúceho štátu

Aug 152016
 
 15. August 2016

Od apríla do júna tohto roku sa na Slovensku sa vďaka tomu vytvorilo 14-tisíc nových pracovných miest.

Hrubý domáci produkt na Slovensku v 2. štvrťroku 2016 vzrástol oproti vlaňajšku o 3,7 % (v stálych cenách, pred sezónnym očistením), hovorí odhad Štatistického úradu SR. V 1. štvrťroku rástol HDP o 3,4 % , takže rast ekonomiky sa vrátil k úspešnej dynamike spred troch štvrťrokov, zdôrazňujú v komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Alexander Karšay a Anna Vladová.

Kým vtedy zrýchľovanie rastu zabezpečili eurofondy, tentoraz za ním stoja pravdepodobne exportéri (informáciu o štruktúre rastu HDP zverejní ŠÚSR začiatkom septembra). Po sezónnom očistení sa výkon ekonomiky medzikvartálne zvýšil o 0,9 % oproti 0,8 % zo začiatku roka. Pre NBS to bolo príjemné prekvapenie, jej prognóza očakávala rast iba o 0,7%.

Slovenské hospodárstvo v 2. štvrťroku vďaka rastu dynamiky vytvorilo aj ďalšie pracovné miesta. Mesačné štatistiky naznačujú, že za zrýchlením je zvýšená aktivita slovenských exportérov, najmä automobiliek a ďalších priemyselných podnikov.

Viac tvorením ako trovením

To mení profil ekonomického rastu, v ktorom by namiesto doterajšieho domáceho dopytu mal dominovať čistý export. Zamestnanosť medzištvrťročne vzrástla rovnako ako v 1. štvrťroku o ďalších 0,6 % (prognóza predpokladala o 0,4 %).

Z mesačných štatistík vyplýva významný rast exportu tovarov najviac automobilovým priemyslom, ostatné priemyselné výroby tiež zrýchlili. V dôsledku toho rástol aj dovoz vstupov na produkciu. Druhá časť dovozu, určená na krytie domáceho dopytu, rástla len mierne. To prispelo k vytvoreniu priestoru na značný pozitívny príspevok čistého exportu k rastu HDP, komentujú analytici NBS.

“V rámci domáceho dopytu počítame medziročne s útlmom verejných investícií, pokračovaním mierneho rastu ostatných investícií a pravdepodobne zrýchlením spotreby domácností,” hovoria Alexander Karšay a Anna Vladová. K dlhodobo pôsobiacim prospotrebným faktorom, ako nízkoinflačné prostredie a rastúce mzdy i rastúca zamestnanosť totiž v 2. štvrťroku pribudli niektoré ďalšie. Ide najmä o prebudený rast maloobchodných tržieb ruka v ruke s rastom objemu platieb platobnými kartami.

Nemožno opomenúť ani jednorazové efekty, ktoré domácnostiam mierne zvýšili príjem už začiatkom tohto roka (napríklad zvýšenie minimálnej mzdy alebo vrátenie časti platieb za plyn). Začiatkom roka ich však domácnosti v spotrebe nerozpustili. Predpokladáme, že tak mohli urobiť v 2. štvrťroku. Rovnako nižšie prírastky na vkladoch domácností ako doposiaľ môžu nasvedčovať tomu, že zdroje z trhu práce domácnosti vo väčšom rozsahu míňajú na tovary a služby, než na úspory.

Viac pracovných miest

Zamestnanosť v ekonomike SR v 2. štvrťroku vzrástla o 0,6 % medzikvartálne, čo predstavuje nárast počtu zamestnaných približne o 14 tis. osôb (v 1. štvrťroku rovnako o 0,6 %). Medziročný sezónne neočistený nárast predstavoval 2,3 % (2,2 % v 1. štvrťroku). Nárast zamestnanosti prekonáva očakávania predpovede NBS (0,4 %, čo súvisí aj s rýchlejším rastom ekonomiky). Za robustným rastom mohol byť najmä sektor služieb a obchodu vrátane maloobchodu.

V službách sa v 2. štvrťroku priaznivo vyvíjala zamestnanosť pravdepodobne najmä v doprave, gastronómii, IT sektore a trhových službách. V priemysle tiež zamestnanosť rástla solídnym, ale relatívne slabším tempom. Stavebníctvo mohlo naopak mierne klesnúť.

K vyššej tvorbe pracovných miest mohli čiastočne prispieť aj projekty na podporu zamestnanosti  (spolu počas 2. štvrťroka vzniklo takto približne 7-tisíc pracovných miest). Rast zamestnanosti pravdepodobne ťahali viac zamestnanci v porovnaní so živnostníkmi, tvrdia v komentári analytici NBS.

V bežných cenách sa podľa ŠÚSR od apríla do júna vytvoril HDP v objeme 20,055 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 3,2 %. Celková zamestnanosť v 2. kvartáli dosiahla 2,315 milióna osôb. Rast HDP v EÚ bol v poslednom štvrťroku slušný, v Poľsku a Nemecku medziročne okolo troch percent, naopak v Grécku opäť mierny pokles. Ekonomika EÚ vzrástla medziročne o 1,6 %, najrýchlejšie Lotyšsko, Švédsko a Španielsko.

Prečítajte si aj:

V apríli zamestnancov opäť pribudlo, mzdy už rastú pomalšie

Rast HDP o 3,4 % v 1. štvrťroku je slušný, domácnosti stále skôr šetria, ako míňajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí