Mar 072017
 
 7. Marec 2017

Rast ekonomiky potiahla spotreba domácnosti aj silnejší zahraničný dopyt, brzdili ho stále investície, avšak už so známkami oživenia.

Za celý rok 2016 sa rast HDP spomalil z 3,8% na 3,3%. Štatistický úrad mierne revidoval aj rast slovenskej ekonomiky v poslednom štvrťroku 2016 smerom nadol z 3,1% na 3,0%. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa slovenský HDP zvýšil o 0,8% (sezónne očistené, prepočet ŠÚ SR). 
Slovenská ekonomika si v poslednom štvrťroku udržala slušnú dynamiku medziročného rastu. Jeho hlavným motorom ostával silný zahraničný dopyt a zrýchľujúci sa rast spotreby domácnosti, vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Na druhej strane investície podľa jeho očakávaní aj v poslednom štvrťroku minulého roka vykázali výraznejší medziročný pokles, keď na ne negatívne pôsobil silný bázicky efekt pri verejných investíciách. Podobne bázicky efekt (predchádzajúci rok nafukovali čísla blížiace sa voľby) skresľoval aj čísla spotreby verejnej správy, ktorá tak medziročne poklesla o jedno percento. V dôsledku poklesu investícií bol tak aj celkový príspevok domáceho dopytu k rastu HDP stále mierne záporný a rast HDP stále ťahal čistý export.
Veľká časť rastu HDP v poslednom štvrťroku (vyše 1 p.b.) však ostala nevysvetlená v štatistickej diskrepancii (Štatistický úrad meria HDP prvotne ponukovou metódou, detailné rozloženie na zložky dopytu spresňuje neskôr). 

Export sa zrýchľuje, domácnosti viac nakupujú

Exportná výkonnosť slovenskej ekonomiky sa v závere minulého roka ďalej zlepšovala, keď slovenský priemysel ťažil najmä z oživenia na európskom trhu. Dynamika rastu exportu (v stálych cenách) sa v závere roka zrýchlila z 4,5% na 6,3%. Vyšší výkon priemyslu sa prejavil aj na vyšších nárokoch na dovozy materiálov a polotovarov pre výrobu.
Dovoz však potiahla nahor aj vyššia spotreba domácnosti a pravdepodobne už aj od dna sa odrážajúce investičné dovozy. Medziročný rast dovozov sa preto takisto zrýchlil z 0,8% až na 4,5% a príspevok čistého exportu k rastu HDP sa preto zmiernil z 4,6 pp v treťom na 3,4 pp v štvrtok kvartáli.
Mesačné čísla tržieb v maloobchode, ktoré naznačovali rekordne silné Vianoce v slovenských obchodoch potvrdila aj spotreba domácnosti. Jej rast v stálych cenách sa v závere roka medziročne zrýchlil z 2,5% na 3,3% a zaznamenal tak najrýchlejšiu dynamiku rastu od štvrtého kvartálu roku 2008. Spotreba domácnosti tak zvyšovala HDP až o 2,8 pb., v čistom vyjadrení (po očistení o vyvolané dovozy) bol však jej príspevok pravdepodobne predsa len nižší.

Brzdou investície, motorom priemysel, IT sektor, obchod a poľnohospodárstvo

Hlavnou brzdou zrýchľovania medziročného rastu HDP na Slovensku boli aj v poslednom štvrťroku minulého roka investície. Fixné investície sa medziročne prepadli až o 15%, takmer výlučne však v dôsledku bázického efektu pri verejných investíciách. Tvorba fixných investícií vo verejnom sektore sa medziročne prepadla o viac ako polovicu, keďže čísla v závere roka 2015 nafukovali finišujúce eurofondové projekty.
Mierny medziročný pokles vykázali aj fixné investície vo finančnom sektore (-1,1%). Naopak, dynamicky už rástli fixné investície nefinančných podnikov aj domácností, ktoré si pripísali dvojciferné dynamiky rastu tesne nad 10%.
Zdá sa pritom, že svoje dno už fixné investície dosiahli v treťom štvrťroku a pri sezónne očistenom medzikvartálnom porovnaní sme už mohli pozorovať mierny nárast investícií ako vo verejnom, tak aj v súkromnom sektore.
Medziročný pokles investícií čiastočne tlmili aj vyššie zásoby, čo by mohlo naznačovať vyššiu tvorbu fixných investícií v tomto roku, či vyššiu produkciu priemyslu – rástli tak zásoby materiálu, ako aj nedokončenej výroby. 
Pri pohľade na ponukovú stranu v poslednom štvrťroku minulého roka brzdil rast slovenskej ekonomiky najmä finančný sektor, kde sa tvorba hrubej pridanej hodnoty medziročne znížila až o 11,5% (najmä v dôsledku bázického efektu). Rast HDP tak finančný sektor spomaľoval o 0,5 pb.
Rast ekonomiky však brzdilo aj klesajúce stavebníctvo s poklesom pridanej hodnoty o 3,3% (záporný príspevok k rastu HDP -0,3 pb). Naopak, k rastu HDP prispel najmä priemysel (4,7% medziročne, príspevok k rastu ekonomiky 1,2 pb), IT sektor (14,9%, príspevok 0,6 pb.), obchod (3,8%, príspevok 0,6 pb.) a poľnohospodárstvo (21,4%, príspevok 0,5 pb). 

Výhľad

Úvod roka naznačuje, že európska ekonomika je v dobrej kondícií, myslí si Koršňák. Indikátory sentimentu naznačujú, že najmä európsky priemysel by mal zaznamenať veľmi silný úvod roka, keď PMI v priemysle pre eurozónu vzrástlo až na 70-mesačné maximum, podobne aj v Nemecku, či Českej republike.
Priaznivý vývoj európskych ekonomík by sa mal prejaviť aj na výkonne slovenskej ekonomiky (a priemyslu).  ”Náš odhad rastu HDP v tomto roku preto mierne revidujeme smerom nahor z 3,2% na 3,4%. Na rozdiel od predchádzajúceho roku, keď k rastu ekonomiky prispieval takmer výlučne čistý export, by mala byť štruktúra rastu v tomto roku už viac priklonená na stranu domáceho dopytu,” zdôrazňuje analytik Unicreditu.
Investície by sa mali vrátiť k rastu, keď ich už nebude štatisticky brzdiť bázicky efekt a práve naopak, reštart výstavby infraštruktúry by mal znova zvýšiť verejné investície. Silné investície najmä v automobilovom priemysle by zároveň mali byť garanciou rastu súkromných investícií.
Vývoj bankových úverov na prelome rokov však naznačuje, že rast investícií by mohli vykázať aj ďalšie sektory ekonomiky. Silný rast je pritom možné očakávať najmä v sektore nehnuteľností, a to nielen v časti bytovej výstavby. Napätý trh práce (rast zamestnanosti a silnejúci tlak na rast miezd)  by mal naďalej tlačiť nahor aj spotrebu domácnosti. Vyššie nároky na investičné a spotrebiteľské dovozy na druhej strane dočasne spomalia rast čistého exportu a stlačia čistý príspevok zahraničia smerom k nule.

Volebné riziká

Hrozby pre slovenskú ekonomiku naďalej prichádzajú najmä z geopolitického vývoja vo svete – a to či už z „domácej“ európskej politiky, tak aj „zahraničnej“ mimoeurópskej. Viaceré významné európske ekonomiky na čele s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom čakajú v tomto roku voľby. A hoci zatiaľ stále možno očakávať, že tieto voľby zásadne nezmenia smerovanie týchto krajín, riziko víťazstva politických síl založených na protekcionizme, ktoré by mohli prispieť k ďalšej destabilizácií Európy, nie je zanedbateľné.
Prípadné prekvapivé víťazstvo týchto antisystémových strán v niektorej z krajín by pravdepodobne už v prvej reakcii viedlo k zhoršeniu nálad naprieč ekonomikami EÚ a k spomaleniu, resp. až zastaveniu aktuálneho ekonomického oživenia v Európe. V globálnom meradle je hrozbou najmä prípadný nárast protekcionizmu vo svetovom obchode po nástupe Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta, myslí si Ľubomír Koršňák. 

Prečítajte si aj:

Zavedenie nových daní a odvodov prevážilo drobné pozitívne zmeny. Ekonomika stále cíti zhoršovanie podmienok.

Jan 192017
 
 19. Január 2017

Rok 2017 priniesol na Slovensku vyšší rast daní z nehnuteľností ako po minulé roky. V priemere sa zvýšili o 2,33 percenta, najviac od roku 2013.

Výrazná väčšina slovenských miest dane nezvyšovala. Priemer zdvihla najmä úprava sadzieb v Bratislave. V hlavnom meste sa od tohto roka zvýšili najmä dane za podnikateľské priestory v bytových domoch – v Starom Meste zdraželi na skoro trojnásobok, v ostatných okresoch o 160 percent.

Dane za byty a domy sa zvýšili v celej Bratislave o 30 %, poľnohospodárske a ostatné stavby o polovicu, garáže a záhradné domčeky o desatinu. Pôvodne sa v Bratislave hovorilo o zvýšení daní až o sto percent, napokon sa magistrát uspokojil aj s menším sprísnením zdanenia.

Najväčším nárastom zdanenia na Slovensku sa môže pochváliť Nové Mesto nad Váhom – za priestory na podnikanie v bytových domoch tam podnikatelia zaplatia 3,5 €/m2, o 322 % viac ako za bežné nebytové priestory, napríklad garáže. Tým, že sa vytvorila nová kategória podnikateľských priestorov v bytovkách by však podnikatelia nemali zaplatiť viac, doteraz sa takéto priestory zdaňovali ako priemyselné nehnuteľnosti. Zlaté Moravce budú zdaňovať záhrady sadzbou vyššou až o vyše 86 percent.

Zdanenie bytov sa okrem Bratislavy výraznejšie zvyšuje aj v Martine, Bardejove a Medzeve, rodinné domy v Nitre, Topoľčanoch a Medzeve, kde zvýšili aj zdanenie stavebných pozemkov, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Takmer plošne zvyšovali dane z nehnuteľností v Medzeve a Martine, vo viacerých kategóriách aj v Nitre, Topoľčanoch a Bardejove. Naopak, dane znižovali v Ilave, Prievidzi, Krupine, či Žiari nad Hronom, aj keď len sporadicky. Kuriozitou je zníženie dane z trvalých trávnatých porastov v Sobranciach o takmer 42 percent, či dane z nebytových priestorov vo Svidníku o takmer 75 %.

Dlho očakávané umožnenie vyberania poplatku za miestny rozvoj využili iba Bratislava a okolité okresné mestá Senec, Pezinok a Malacky. Dve posledné dokonca majú za priemyselné a poľnohospodárske stavby vyšší poplatok ako v Bratislave. Z iných regiónov zaviedlo poplatok za novú výstavbu iba mesto Skalica.

Rast v bytovkách

V priemere sa tento rok najviac zvyšovali dane za priestory na podnikanie v bytových domoch o 9 %, ďalej za poľnohospodárske a ostatné stavby. Za domy a byty budú ich majitelia platiť dane v priemere vyššie o štyri percentá.

Najvyššie dane na Slovensku sú stále v bratislavskom Starom Meste, viac ako dva a pol násobok priemeru. Nasledujú ďalšie bratislavské okresy, krajské mestá, ale aj menšie ako Púchov, Senica, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Myjava alebo Žiar nad Hronom. Naopak, najnižšie priemerné dane majú napriek plošnému zvyšovaniu ešte stále v Medzeve, ďalej v Gelnici a Medzilaborciach.

Dane z nehnuteľností na bývanie sú na Slovensku výrazne nižšie, ako v prípade stavieb na podnikanie. Rovnaké boli doteraz iba v prípade podnikateľských priestorov v bytových domoch, aj tu sa však už sadzby najmä vo veľkých mestách postupne zvyšujú na úroveň bežných nehnuteľností na podnikanie.

Najlacnejšie bývanie

Najnižšie dane z nehnuteľností na bývanie má z analyzovaných miest Medzev, kde majiteľ modelového rodinného domu s pozemkom zaplatí tento rok na daniach 16,3 eura. V Medzilaborciach je to 21 eur, v Tvrdošíne 23,5 eura. Naopak, v najdrahšej Senici zaplatí za rovnaký dom na daniach až 171,1 eur, o 40 centov menej v Malackách.

Je to viac, ako v Starom Meste Bratislavy, kde ho dane vyjdú na 160,5 eura. O niečo menej je to vo zvyšku Bratislavy, Skalici či Košiciach. Najviac sa dane za takýto dom tento rok zvyšujú v Bratislave, Medzeve a Novom Meste nad Váhom. V Ilave sa naopak znížia o necelých päť percent.

V prípade obyvateľov bytov sú tiež najvyššie sadzby v Bratislave, majiteľ bytu s rozlohou 70 m2 a garážou musí počítať s platbou 52 eur, v Starom Meste až 63 eur. Výrazne nižšie sadzby sú v Košiciach a ostatných krajských mestách, ale napríklad aj vo Zvolene, Myjave či Vranove nad Topľou. Naopak, najmenej sa platí v Medzilaborciach, Gelnici či Medzeve – 8 – 10 eur. V Senci pri Bratislave je to napríklad iba necelých 18 eur.

Najvýhodnejšie podnikanie

Podnikateľské objekty budú mať v roku 2017 vyššie dane iba v troch slovenských mestách – Novom Meste nad Váhom, Martine a Medzeve. Ten je napriek zvýšeniu stále z hľadiska výšky daní najvýhodnejšou lokalitou pre priemyselnú halu s pozemkom spomedzi 89 skúmaných miest.

Za modelovú nehnuteľnosť s rozlohou 1000 m2 a pozemkom 1500 m2 tam podnikateľ ročne uhradí na dani 666 eur. V Medzilaborciach je to 850 eur a v Humennom 1135 eur. Najviac ho to vyjde v Púchove – 6449 eur, teda takmer 10-krát viac oproti Medzevu. V Bratislave I. je to zhruba 5000, v Žiari nad Hronom 4442, v Bratislave II. až V. a Košiciach zhruba 4100 eur.

Prekvapivá je vysoká sadzba daní v mestách ako je napríklad Zvolen, Rožňava, Veľký Krtíš, Spišská Nová Ves alebo Rimavská Sobota. Pri modelovej nehnuteľnosti je dokonca vyššia ako napríklad  v Galante alebo Dunajskej Strede neďaleko Bratislavy.

Vedenie týchto miest sa aj napriek vysokej nezamestnanosti a slabému záujmu investorov prekvapivo neusiluje pritiahnuť ich výhodnejšou výškou daní z komerčných nehnuteľností. Môže to byť jeden z účinných nástrojov na prilákanie nových investorov do mesta, hovorí P. Kremský.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, keď mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností veľmi mierne klesala až na úroveň približne dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň viac ako dva a pol násobku sadzieb z roku 2004.

Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2016

Priemerná sadzba 2017 (€)

Zmena

Zmena

2017/2016

2017/2004

Orná pôda

0,0019

0,03%

75,6%

Trávnaté porasty

0,0004

-1,11%

127,1%

Záhrady

0,0274

0,89%

117,68%

Zastavané plochy

0,0336

0,04%

167,00%

Stavebné pozemky

0,2912

0,07%

131,07%

Ostatné plochy

0,0338

0,04%

167,82%

Stavby na bývanie

0,2410

4,23%

91,24%

Poľnohospodárske stavby

0,2985

4,80%

136,90%

Rekreačné stavby

0,6534

1,62%

72,83%

Garáže

0,8222

1,37%

63,11%

Priemyselné stavby

2,3118

0,31%

266,88%

Stavby na ostatné podnikanie

2,9126

0,19%

131,11%

Ostatné stavby

1,5778

7,86%

317,31%

Byty

0,2385

4,02%

89,24%

Nebytové priestory na podnikanie

2,0543

9,01%

150,93%

Ostatné nebytové priestory

0,8073

-0,74%

14,51%

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom s rozlohou 1500 m2 a výrobnou halou s rozlohou 1000 m2 (rok 2017)

(v EUR ročne za pozemok 1500 m2 a priemyselnú stavbu 1000 m2, zaokrúhlené na celé eurá)
Púchov

6449

Bratislava I.

5125

Žiar nad Hronom

4442

Bratislava II. až V.

4103

Košice

4100

Žilina

4064

Malacky

3726

Banská Bystrica

3656

Nové Mesto nV

3577

Trnava

3556

Prešov

3446

Martin

3165

Nitra

3035

Veľký Krtíš

2488

Rimavská Sobota

1935

Dunajská Streda

1735

Zlaté Moravce

1538

Sobrance

1519

Nové Zámky

1515

Bytča

1375

Žarnovica

1270

Tvrdošín

1164

Humenné

1135

Medzilaborce

850

Medzev

666

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov rodinných domov s pozemkom s rozlohou 800 m2 a rodinných domom s obytnou plochou 150 m2 (rok 2017)

(v EUR ročne)
Senica

171,1

Malacky

170,7

Bratislava I.

160,5

Bratislava II. až V.

133

Skalica

132,6

Košice

113,1

Nové Mesto nV

84,3

Trnava

82,2

Zvolen

80

Trenčín

76,6

Prešov

75,6

Banská Bystrica

74,7

Piešťany

74,7

Nitra

71,1

Rožňava

68,3

Žilina

64

Bardejov

63,2

Martin

58,6

Topoľčany

56,4

Ilava

49,9

Detva

41,5

Žarnovica

37

Sobrance

32,7

Tvrdošín

23,5

Medzilaborce

21

Medzev

16,3

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov bytov s obytnou plochou 70 m2 a garážou s rozlohou 10 m2 (rok 2017, v € ročne)

Medzilaborce

7,9

Gelnica

10,0

Medzev

10,4

Turčianske Teplice

11,7

Žarnovica

15,4

Senec

17,9

Sabinov

21,4

Žilina

24,0

Moldava nB

24,8

Piešťany

30,0

Vranov nad Topľou

30,6

Trenčín

31,3

Banská Bystrica

32,1

Myjava

33,1

Nitra

33,5

Prešov

33,8

Zvolen

34,7

Trnava

34,8

Košice

39,4

Bratislava II-V

52,0

Bratislava I

63,1

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

 

Mestá s najvyššími a najnižšími sadzbami daní z nehnuteľností v roku 2017

Daň zo stavebných pozemkov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,07

2.

Bytča

0,08

3.

Gelnica

0,12

4.

Sobrance

0,13

5.

Moldava n. B.

0,13

6.

Snina

0,13

7.

Prešov

0,14

8.

Ilava

0,14

9.

Sabinov

0,14

10.

Medzilaborce

0,14

68.

Piešťany

0,46

69.

Púchov

0,51

70.

Trnava

0,53

71.

Košice

0,66

72.

Bratislava II

0,72

73.

Bratislava III

0,72

74.

Bratislava IV

0,72

75.

Bratislava V

0,72

76.

Nové Mesto nad Váhom

0,79

77.

Bratislava I

0,86

 

Daň z priemyselných stavieb

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,66

2.

Medzilaborce

0,83

3.

Gelnica

0,91

4.

Humenné

1,10

5.

Vranov nad Topľou

1,10

6.

Trebišov

1,12

7.

Tvrdošín

1,14

8.

Svidník

1,14

9.

Snina

1,17

10.

Moldava n. B.

1,20

68.

Banská Bystrica

3,60

69.

Bratislava II

4,00

70.

Bratislava III

4,00

71.

Bratislava IV

4,00

72.

Bratislava V

4,00

73.

Žilina

4,00

74.

Košice

4,00

75.

Žiar nad Hronom

4,40

76.

Bratislava I

5,00

77.

Púchov

6,40

 

Daň z administratívnych a obchodných priestorov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,89

2.

Gelnica

1,00

3.

Medzilaborce

1,39

4.

Moldava n. B.

1,49

5.

Poltár

1,49

6.

Sobrance

1,50

7.

Svidník

1,70

8.

Námestovo

1,74

9.

Tvrdošín

1,74

10.

Banská Štiavnica

1,82

68.

Liptovský Mikuláš

4,39

69.

Žiar nad Hronom

4,40

70.

Nitra

4,65

71.

Púchov

5,20

72.

Košice

5,50

73.

Bratislava II

6,00

74.

Bratislava III

6,00

75.

Bratislava IV

6,00

76.

Bratislava V

6,00

77.

Bratislava I

8,30

 

Daň z nebytových priestorov určených na podnikanie

Sadzba v €/m2

1.

Banská Štiavnica

0,20

2.

Turčianske Teplice

0,28

3.

Trebišov

0,33

4.

Medzilaborce

0,33

5.

Medzev

0,35

6.

Ilava

0,38

7.

Zvolen

0,48

8.

Gelnica

0,50

9.

Kežmarok

0,60

10.

Snina

0,70

68.

Považská Bystrica

3,35

69.

Prešov

3,40

70.

Malacky

3,47

71.

Piešťany

3,50

72.

Nové Mesto nV

3,50

73.

Banská Bystrica

3,60

74.

Bratislava I.

4,00

75.

Žilina

4,00

76.

Žiar nad Hronom

4,40

77.

Nitra

4,65

 

Daň z domov na bývanie

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Medzev

0,069

3.

Tvrdošín

0,070

4.

Gelnica

0,100

5.

Žarnovica

0,123

6.

Krupina

0,127

7.

Bánovce nad Bebravou

0,150

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

Sobrance

0,150

10.

Turčianske Teplice

0,157

68.

Prešov

0,340

69.

Trnava

0,350

70.

Nitra

0,350

71.

Zvolen

0,370

72.

Košice

0,400

73.

Bratislava III

0,520

74.

Bratislava IV

0,520

75.

Bratislava V

0,520

76.

Bratislava II

0,520

77.

Bratislava I

0,624

 

Daň z bytov

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Gelnica

0,100

3.

Medzev

0,115

4.

Turčianske Teplice

0,127

5.

Banská Štiavnica

0,130

6.

Žarnovica

0,133

7.

Komárno

0,140

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

10.

SobranceHumenné

0,150

0,150

68. Prešov

0,340

69.

Trnava

0,350

70.

Nitra

0,350

71.

Zvolen

0,355

72.

Košice

0,398

73.

Bratislava III

0,507

74.

Bratislava IV

0,507

75.

Bratislava V

0,507

76.

Bratislava II

0,507

77.

Bratislava I

0,611

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

Jan 132017
 
 13. Január 2017

Priemysel v novembri minulého roka pokračoval v medzikvartálnom raste. V roku 2016 sa darilo vyvážať viac áut najmä do Európy.

Priemysel pokračoval v medzikvartálnom raste, keď sa v porovnaní s tretím štvrťrokom darí najmä automobilovému priemyslu. K pomerne slušnému medzimesačnému nárastu však v novembri najviac prispievala výroba kovov.

V novembri priemysel oproti priemeru predchádzajúceho štvrťroka vzrástol o 4,6 %, píše sa v rýchlom komentári Národnej banky Slovenska. Dynamika medziročného rastu v dôsledku vyššej minuloročnej porovnávacej bázy spomalila z 3,3% na 2,4%.

K rastu naďalej prispievala najmä výroba automobilov, okrem nej však k rastu viditeľnejšie prispieval aj metalurgický a strojársky priemysel.

Hlavným ťahúňom medziročného rastu boli v novembri hutníci, ktorí s rastom produkcie až o 16,8 % boli zodpovední za viac ako štyri pätiny medziročného rastu celého priemyslu, hovorí analytik UnicreditBank Ľubomír Koršňák.

Rýchlejší medzikvartálny rast v priemysle možno očakávať aj za celý štvrtý štvrťrok 2016, čo by malo priaznivo vplývať na celkový rast HDP. Navyše sa nálada v priemysle v decembri 2016 výrazne zlepšila najmä vplyvom očakávaní na najbližšie mesiace. To môže naznačovať pokračovanie priaznivého vývoja priemyslu aj začiatkom nového roka 2017.

Medzimesačne priemysel vzrástol v novembri oproti októbru o 1,1 % najmä vďaka vývoju vo výrobe kovov, strojov a elektrotechniky. Doterajší vývoj v automobilovom priemysle naznačuje, že aj za vlaňajšok by malo dôjsť k prekročeniu miliónovej hranice v počte vyrobených áut.

Tak produkcia, ako aj tržby, či vývoz v porovnaní s minulým rokom stále rastú. Prekročenie minuloročnej produkcie o 4 % zatiaľ potvrdila jedna automobilka.

Podľa doteraz dostupných údajov sa v roku 2016 medziročne najviac zrýchlil export (vážený priemer) áut do Argentíny (najmä automobily s najvyššou kubatúrou – SUV modely). Na ďalšom mieste skončilo Francúzsko, Nemecko a Čína.

Medziročne najvyšší prepad exportu áut zaznamenali automobilky do Ruska, Austrálie a Mexika. Z hľadiska získavania nových trhových podielov sa Slovensku darilo najmä na trhoch Argentíny, USA a Veľkej Británie.

Stavebná produkcia v októbri medzikvartálne klesala o 2 %. K nižšiemu poklesu prispel novembrový vývoj novej výstavby, medzimesačne však rástli aj stavebné práce súvisiace s opravou a údržbou. Z hľadiska výrobného zamerania viditeľne vzrástli práce súvisiace s výstavbou infraštruktúry, píše sa v komentári NBS.

 Prečítajte si aj:

Export na jeseň stúpal, darilo sa tradične predvianočnej elektronike

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Jan 092017
 
 9. Január 2017

Najmä exportéri áut zvoľnili tempo, Slovensko by bez elektrotechnického priemyslu zaznamenalo pokles exportu. Vlani by malo zvýšiť podiel na globálnom trhu o štyri percentá.

Novembrový export zo Slovenska v stálych cenách oproti októbru poklesol. Tempo vývozu zvoľnili exportéri áut. Nebyť zvýšeného exportu elektroniky, pokles by bol ešte výraznejší. November je charakteristický zintenzívnením vývozov elektroniky zo Slovenska, ktoré pred Vianocami zásobuje značnú časť európskeho trhu, hovorí analytička Národnej banky Slovenska Anna Vladová. Vyše 85 % elektroniky vyvážanej zo Slovenska sa umiestňuje na trhoch eurozóny.

Z medzištvrťročného pohľadu boli výsledky exportu za doterajšie dva mesiace 4. štvrťroka (október a november) o 4,8 % lepšie ako v priemernom mesiaci predchádzajúceho 3. štvrťroka, najmä vďaka autovývozcom. Posilnený export ťahal importy, ktoré v identickom porovnaní vzrástli o 3,1 %. Medzimesačná rozkolísanosť vývoja exportu pretrváva, po októbrovom raste prichádza novembrový pokles.

Novembrový pokles by bol ešte výraznejší, nebyť zintenzívnenia vývozu elektroniky. Slovenský cezhraničný vývoz v novembri býva štandardne posilnený exportérmi elektroniky, vrátane reexportov takých produktov, ktoré sa na Slovensku nevyrábajú.

Slovensko zvyšuje podiel na globálnom trhu

Slovensko je súčasťou viacerých globálnych hodnotových reťazcov (GVCs) a jeho vývoz je úzko prepojený s ostatnými krajinami zúčastnenými v GVCs. Miera exportnej výkonnosti Slovenska je daná masívnym zapojením Slovenska do globálnej fragmentácie výroby.

Hoci sa z celosvetového hľadiska po roku 2011 rozširovanie GVCs pozastavilo (čo môže byť jedným z faktorov spomalenia globálneho obchodu), proces zapájania Slovenska do fragmentácie výrobných procesov pokračuje. Výnimkou bol rok 2014, keď časť rastu exportu Slovenska vytesnila Česká republika vďaka masívnej intervencii Českej národnej banky proti posilňovaniu kurzu koruny koncom roku 2013.

Aj z tohto dôvodu slovenská ekonomika naďalej získava trhové podiely na globálnom obchode (s odôvodnenou výnimkou v roku 2014), keďže dokáže vyexportovať viac, ako by naznačoval indikátor zahraničného dopytu po slovenských exportných produktoch. A trhové podiely získava aj po odrátaní elektroniky, ktorá obsahuje reexporty produktov nevyrobených na Slovensku, tvrdí analytička NBS.

Prečítajte si aj:

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Slovensko prestalo investovať, rast HDP sa spomaľuje

Dec 062016
 
 6. December 2016

Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku 2016 vzrástla o 0,7 % medzikvartálne. Zo zverejnenej štruktúry rastu HDP však vyplýva negatívne prekvapenie v podobe prepadu investícií. Tie poklesli nielen vo verejnom, ale aj súkromnom sektore, píše sa v komentári Národnej banky Slovenska (NBS).

Súkromní investori, ktorí v prvej polovici roka ešte naznačovali nádejný investičný rozbeh, svoju investičnú aktivitu v 3. štvrťroku utlmili. Bolo to v dôsledku oslabených investícií v energetike, korekcie minulokvartálneho rastu v automobilovom priemysle, ale aj odznenia eurofondov, ktoré súkromný sektor nenahradil vlastnými zdrojmi a ani lacnými úvermi. Mierne slabšie rástla spotreba domácností. Výrazne pozitívne boli príjmy z turistického ruchu.

V 3. štvrťroku 2016 sa medzikvartálny rast slovenskej ekonomiky spomalil z 0,9 % v 2. štvrťroku už len na 0,7 %. Medziročný rast spomalil z 3,8 % v 2. štvrťroku na 3 % (sezónne neočistené údaje) a vrátil sa tak k dynamike spred eurofondového roka 2015. Výraznejšiemu spomaleniu zabránili rastúce zásoby, vysvetľuje analytička NBS Anna Vladová.

Rast vďaka spotrebe

Zdroje ekonomického rastu v 3. štvrťroku vygeneroval najmä spotrebný dopyt domácej ekonomiky. Aj tu však badať spomalenie, keď súkromná spotreba mierne spomalila z 0,7 % v 2. štvrťroku na aktuálnych 0,6 %. Opačným smerom, z 0,6 % na 0,7 % sa pohla verejná spotreba. Domácnosti sa v spotrebných výdavkoch mierne obmedzili, čo opäť podporilo rast úspor. Za prvé tri štvrťroky sa miera úspor domácností zvýšila zo 6,2 % v porovnateľnom období 2015 na terajších 6,8 %.

Fixné investície poklesli medzikvartálne až o 7,4 %. K prepadu investícií rovnakou mierou prispeli verejný i súkromný sektor. Verejnému vyschol eurofondový zdroj investícií, sektor obmedzil infraštruktúrne projekty a v prvých troch štvrťrokoch 2016 preinvestoval v bežných cenách o 35 % menej ako v „eurofondovom“ roku 2015.

Redukovanie investícií zo štvrťroka na štvrťrok však spôsobilo, že verejné investície nedosahujú ani porovnateľnú úroveň „štandardného“ roka 2014. Investovanie totiž obmedzili aj podniky s verejným vlastníctvom, zaradené do odvetvia nakladania s odpadom, ktoré pravdepodobne neboli naviazané na eurofondy.

Eurofondy hrali dôležitú rolu vo financovaní minuloročných investícií nielen verejného, ale aj súkromného sektora. Vývoj odhadovaných súkromných investícií s účasťou eurofondov v 3. štvrťroku indikuje, že eurozdroje neboli v plnej miere nahradené vlastnými zdrojmi podnikov ani lacným úverovým financovaním.

Investície len do áut, autobusov a vlakov

Strmý pokles súkromných investícií v 3. štvrťroku je do určitej miery aj korekciou investičného rastu automobilového priemyslu v 2. štvrťroku. Po nadštandardne dobrých investíciách výrobcov áut v predchádzajúcom štvrťroku tento raz nastal útlm. Ukazuje sa, že letné dovolenky v automobilovom priemysle utlmili nielen export, ale aj investičnú výstavbu, vysvetľuje A. Vladová.

K poklesu súkromných investícií významne prispelo aj odvetvie energetiky. Investovanie súkromného sektora sa v 3. štvrťroku v podstate obmedzilo na obstarávanie dopravných zariadení. Medzikvartálnemu rastu ekonomiky nepomohol ani export, ktorý medzikvartálne poklesol o 1,7 % . Korigoval tak minuloštvrťročný rast o 4,7 %. Za týmito výkyvmi stojí najmä automobilový priemysel (intenzívnejší preddovolenkový vývoz v 2. štvrťroku, oslabenie v 3. štvrťroku).

Stabilnejší bol vývoj exportu služieb, ktorý už druhý štvrťrok za sebou dosiahol veľmi slušné tempá. Po raste o 9,3 % v 2. štvrťroku nasledoval rast o 12,8 % v 3. štvrťroku, a to vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko a predsedníctvu SR v Rade EÚ. Oslabenie exportu a investícií sa prejavilo poklesom objemu dovážaných tovarov a služieb o 2,6 % medzikvartálne.

Zo zverejnenej štruktúry ekonomického rastu vyplýva, že investície sú výrazne slabšie, ako predpokladala septembrová predikcia, a to nielen vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore. To vytvára pre rast ekonomiky v nasledujúcich štvrťrokoch riziká smerom nadol, píše sa v komentári NBS.

Prečítajte si aj:

Zamestnanosť na jeseň rástla o takmer tri percentá najmä vďaka službám, platy vďaka obchodu

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Za vysokú popularitu nedemokratických politikov môže sklamanie z tých štandardných