Nov 232017
 
 23. November 2017

Prieskum ukázal, že firmy využívajú najmä prácu cez víkendy a sviatky, platia ju aj štedrejšie, ako žiada zákon. Najviac sa búria voči povinnému príplatku za víkend.

Veľa slovenských spoločností využíva viaczmennú prevádzku, prípadne pracujú aj cez víkendy. Dostatok objednávok im tak umožňuje lepšie vyťažovať technológie a budovy. Prinieslo to nárast zamestnanosti a príjmov pracovníkov, pretože firmy sú za prácu v noci alebo cez víkend nútené priplatiť.

Takéto príplatky však firmám v budúcom roku môžu výrazne narásť. Do parlamentu sa nedávno dostal poslanecký návrh novely Zákonníka práce (poslanci Glváč, Petrík a Podmanický – Smer), ktorý zavádza povinné príplatky za prácu cez víkend a zvyšuje ich za prácu v noci a vo sviatok:

  1. Minimálna výška príplatku za nočnú prácu sa má zvýšiť z 20 % sumy minimálnej mzdy za nočnú prácu na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
  2. Minimálna výška príplatku za prácu vo sviatok sa má zvýšiť z 50 % priemerného zárobku na 100 % priemerného zárobku zamestnanca.
  3. Má sa zaviesť nový osobitný príplatok za prácu v sobotu a nedeľu, za ktorú by zamestnancovi mal patriť mzdový príplatok najmenej 100 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Zákon by mal byť účinný od 1. mája 2018. Poslanecký návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovaním, kde by o ňom mohla prebehnúť verejná diskusia. Odhadovaný dopad na zamestnávateľov v roku 2018 je 647 miliónov eur a v roku 2019 ďalších 1,023 mld. eur. Štátne a verejné inštitúcie by mali byť od povinných príplatkov oslobodené, navyše aj niektoré odvetvia (pekári a podobne).

Podnikateľská aliancia Slovenska oslovila v rýchlom anonymnom prieskume od 15. do 20. novembra 2017 zhruba 1400 podnikateľov, aby sa ich opýtala, čo si o tomto návrhu myslia, ako využívajú nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu a čo by navrhovali ako kompenzáciu za zdraženie práce na Slovensku. Prieskumu sa zúčastnilo 144 respondentov, vyše polovica sú manažéri malých, ďalší zo stredných a veľkých firiem.

V prvom rade sa účastníci prieskumu stopercentne zhodli v nesúhlase s tým, že sa Zákonník práce má zmeniť poslaneckou novelou, hoci vláda o zavedení takýchto opatrení hovorí už od mája a opozícia od zimy. Ani jeden spomedzi 142 hlasujúcich nesúhlasí s postupom vládnej koalície. Jasne to vyjadruje názor podnikateľov na takýto neštandardný postup pri zmene zákonov. Je to úplne v rozpore s vyjadreniami Smeru o ochote diskutovať o zlepšovaní podnikateľského prostredia, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Odpor najmä k povinnému príplatku za víkend

Účastníci prieskumu povinné príplatky celkom neodmietajú. Najväčší súhlas sa objavil so zvýšením príplatku za nočnú prácu – stotožňuje sa s ním vyše tretina z nich. Nesúhlasia takmer dve tretiny podnikateľov.

V prípade sviatkov je súhlasu o niečo menej, proti sú takmer tri štvrtiny vrátane tých, čo si zavedenie takéhoto pravidla vedia predstaviť iba čiastočne alebo v menšej miere.

V prípade víkendovej práce je proti ešte najviac podnikateľov, až takmer 80 percent. Bezvýhradne so zvýšením príplatkov súhlasí iba necelých 20 percent účastníkov prieskumu.

Dve tretiny potrebujú pracovať cez víkendy a sviatky

Podnikatelia v prieskume odpovedali aj na otázky, či využívajú nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu a ako ju odmeňujú teraz. Podľa očakávania je najviac žiadaná práca cez víkendy, keď sa otvoria brány približne dvoch tretín firiem, hovorí P. Kremský.

Prácu v noci naopak využíva menej – iba polovica firiem, z toho viaceré iba príležitostne. Necelá polovica svojich zamestnancov nevolá do práce vôbec.

Z tých, ktoré pracujú aj v noci, poskytuje polovica príspevok k mzde podľa teraz platného zákona, teda 20 % úrovne minimálnej mzdy. Ďalších takmer 40 % však pripláca viac – niektoré aj vyše 50 percent minimálnej mzdy, ktoré požaduje novela zákona. Ďalšie firmy poskytujú iné benefity ako náhradné voľno a podobne.

Oveľa viac firiem, zhruba dve tretiny zvykne pracovať cez víkendy a sviatky, hoci niektoré iba výnimočne. Necelých 30 percent vo voľné dni nepracuje.

Z tých, ktoré víkendové zmeny využívajú, pripláca najviac firiem svojim ľuďom 20 až 50 % sumy minimálnej mzdy, mnohé aj viac. Zhruba 20 percent firiem však nepripláca vôbec, čo je pochopiteľné najmä v prípade firiem, ktoré zamestnávajú rodinných príslušníkov. Niekoľkí účastníci prieskumu sa vyjadrili, že odmeňujú zamestnancov náhradným voľnom.

Na rovnakú otázku v prípade sviatku odpovedala väčšina firiem, že platí navyše 50 percent z priemernej mzdy pracovníka ako žiada zákon. Takmer tretina však za sviatok pripláca ešte viac, niekoľko ich poskytuje iné benefity, prípadne kombináciu. Niektorí zamestnanci majú dokonca víkendy a sviatky už zahrnuté v základnej mzde.

Viac osohu pre štát, ako pre ľudí

Na otázku, čo by schválenie poslaneckého návrhu v praxi prinieslo, dostali respondenti na výber niekoľko tvrdení, mohli na znak súhlasu zvoliť viacero z nich. Najviac – až vyše dve tretiny podnikateľov súhlasí s tým, že to zdvihne príjmy štátu a poisťovní, keďže zamestnancom výrazne stúpnu mzdy a tým aj dane a odvody.

Takmer rovnaký počet však súhlasí, že to „zvýši cenu práce, ceny niektorých výrobkov, čím sa zníži konkurencieschopnosť slovenských firiem voči zahraničným konkurentom. Môže to priniesť aj odchod firiem do krajín, kde takéto predpisy nemajú.“

Približne tretina účastníkov súhlasí aj s tvrdeniami, že sa zvýšia príjmy zamestnancov, že sa práca v noci, cez víkendy a sviatky bude obmedzovať alebo že sa tieto pravidlá budú obchádzať. Zhruba 20 % účastníkov prieskumu je presvedčených, že novela „dlhodobo spomalí rast zamestnanosti a miezd“, prípadne že „sa nič nestane, pretože firmy už teraz takéto príplatky vyplácajú, inak by nikto nechcel pracovať“.

V individuálnych odpovediach niektorí podnikatelia prorokovali likvidáciu firiem najmä v odvetví služieb, prepúšťanie, či odrádzanie investorov. Očakávajú aj politické body pre vládu, keďže návrh považujú za populistický.

Riešenia pre vládu

Poslednou otázkou bolo, ako by vláda mala tento problém riešiť, keď je presvedčená, že ekonomike sa darí a zamestnanci by to mali viac pocítiť na raste platov. Takmer 90 percent podnikateľov žiada, aby vláda namiesto alebo okrem zavedenia týchto príplatkov znížila zamestnancom dane a odvody, aby im narástla čistá mzda a nie cena práce, ktorú platí zamestnávateľ.

Druhé najpopulárnejšie opatrenie je vynahradiť ekonomike rast ceny práce zlepšovaním podnikateľského prostredia – najmä bojom s korupciou, klientelizmom, či byrokraciou, zlepšením vymáhateľnosti práva, či úrovne školstva alebo infraštruktúry. Až za ním nasleduje návrh, aby štát nestanovil výšku príplatkov, ale ich nechal na dohodu trhu práce. Zhruba tretina účastníkov sa priklonila k zníženiu počtu štátnych sviatkov.

Účastníci dostali aj možnosť súhlasiť s tým, že „je to v poriadku ako to navrhujú poslanci“, nestotožnil sa s tým však ani jediný respondent prieskumu. V individuálnych odpovediach sa objavili požiadavky oslobodiť tieto príplatky od daní a odvodov, spružniť Zákonník práce namiesto sprísňovania a uľahčiť príchod pracovníkov zo zahraničia na slovenský trh práce.

Zavedenie alebo zvýšenie povinných príplatkov je vážny zásah do trhu práce a slovenskú ekonomiku to môže vážne poškodiť. Nemusí sa to prejaviť hneď, ale až po príchode krízy, keď slovenské firmy môžu trpieť horšou konkurencieschopnosťou a stratou trhov. Najviac to môže poškodiť malé firmy z ekonomicky slabých regiónov a málo ziskových odvetví.

Štátu nemožno uprieť právo stanoviť podmienky pre nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu, je však nekultúrne robiť to pokútne a bez diskusie s podnikateľmi. Ak už chce štát prilepšiť zamestnancom, mal by rast ceny práce vyvážiť znižovaním daní, odvodov a citeľným zlepšením podnikateľského prostredia, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Slovensko sa posunulo v globálnom rebríčku, pomohlo viac leteckých liniek, mobilov, rýchlejší internet a zhoršenie iných

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

Žonglovanie s minimálnou mzdou je populistické a škodlivé

 

Okt 192017
 
 19. Október 2017

Prieskum prezrádza, že pre firmy je byrokracia vážny problém, ktorý znižuje konkurencieschopnosť Slovenska. Demotivuje ich v raste a zamestnávaní.

Nezmyselná štátna byrokracia je na Slovensku už roky bariéra, ktorá sa nezmenšuje, ale skôr narastá. V poslednom rebríčku Svetového ekonomického fóra to bola pre manažérov na Slovensku druhá najväčšia prekážka podnikania po korupcii. Aj v Indexe podnikateľského prostredia je byrokracia roky na špičke rebríčka najviac sa zhoršujúcich položiek.

V posledných mesiacoch sa objavila iniciatíva Ministerstva hospodárstva SR na zníženie administratívneho zaťaženia, ktorá navrhla viacero opatrení. Ide však najmä o malé zlepšenia, navyše môže trvať ešte mesiace až roky, kým vstúpia do platnosti.

Rýchly anonymný prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) sa podnikateľov opýtal, či, ako a v čom ich byrokracia najviac postihuje a čo pokladajú za najdôležitejšie zmeniť. Prieskum prebehol od 12. do 17. októbra 2017 a zúčastnilo sa ho 153 podnikateľov z takmer 1200 oslovených.

Viac ako polovica z nich sú manažéri mikropodnikov (ročné tržby do 2 miliónov eur), ostatní z malých a stredných, iba desatina zastupuje veľké podniky.

Podnikajú najmä v službách a priemysle, malá časť v obchode, stavebníctve či ďalších oblastiach.

 Byrokracia znižuje konkurencieschopnosť

Podnikatelia sa jednoznačne zhodujú v názore, že byrokracia nie je len otravná, ale je príťažou, ktorá slovenským firmám bráni súťažiť s konkurentmi z iných krajín. Slovensko to teda stojí vyšší hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, možnosť expanzie firiem na zahraničné trhy a v konečnom dôsledku aj vyššie platy pre zamestnancov, hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. Takmer tri štvrtiny opýtaných to pokladajú za vážny problém, štvrtina čiastočne.

Ako najciteľnejší dopad zbytočného administratívneho zaťaženia vidia podnikatelia prekvapujúco nie finančné náklady, či stratu času alebo energie. Najhoršie je, že ich demotivuje v podnikaní, investovaní, raste či zamestnávaní. Túto možnosť si zvolila viac ako polovica účastníkov prieskumu, zhruba štvrtina si vybrala ako najhoršiu stratu času. Zvyšok pokryli zbytočné straty energie a peňazí.

Najhoršie je zháňať papiere

Na otázku, v čom podnikatelia byrokraciu najviac pociťujú, si vybrali s veľkým náskokom najčastejšie dve možnosti – vybavovanie rôznych povolení, potvrdení a certifikátov, ako aj nahlasovanie rôznych údajov, či štatistík. Treťou najotravnejšou oblasťou je personálna agenda, až štvrtá skončila prekvapujúco daňová a odvodová agenda. Mnohí účastníci dopísali možnosť „všetky“.

Dve najčastejšie zvolené oblasti hovoria o tom, že na Slovensku je toho stále príliš veľa, čo musí podnikateľ úradom nosiť, zháňať a predkladať. Veľkú časť týchto dokumentov však vydáva sám štát, prípadne iný jeho úrad. Robí tak z občana poštára, ktorý svoj čas musí míňať na nosenie papierov medzi úradmi, hoci by si ich mohli doručiť aj samy.

Zaujímavá otázka, ktoré zákony prinášajú najviac byrokracie, išla viac do podrobností. Prekvapuje, že pomerne suverénne víťazia daňové a odvodové zákony, hoci pri predchádzajúcej otázke účastníci dali tejto oblasti iba viac ako desatinu označení. Vyplýva to zrejme z toho, že práve daňové a odvodové zákony si vyžadujú nahlasovanie rôznych údajov a štatistík.

Hneď za nimi skončila pracovná zdravotná služba a zákon o ochrane osobných údajov, či zákonník práce. Výber podnikateľov svedčí o tom, že najmä zamestnávanie je stále administratívne veľmi náročné, čím je náročné najmä pre mikro- a malé podniky, ktoré si nemôžu dovoliť početný personál na zvládnutie tejto agendy. Môže to byť jedna z príčin slabého rastu zamestnanosti v ekonomicky slabých oblastiach, kde sídlia najmä malé firmy, hovorí P. Kremský. Veľa účastníkov dopísala, že by najradšej zvolila možnosť „všetky“.

Jedenkrát a dosť, presunutie byrokracie na úrady

V poslednej otázke mohli podnikatelia navrhnúť, ktoré tri opatrenia by najviac pomohli reálne znížiť byrokraciu na Slovensku. Výrazná väčšina z nich sa priklonila k dvom zásadným krokom, ktoré by boli revolúciou v prístupe úradov k občanom.

Prvým je prenos povinnosti doložiť rôzne potvrdenia, povolenia a vyjadrenia z občana na úrad. Ide najmä o  potvrdenia, ktoré vydáva iný úrad, napríklad výpis z registra trestov, z obchodného registra, katastra, daňového úradu či registra obyvateľstva. Ak ich jeden úrad potrebuje od druhého, môže si ich vyžiadať sám.

Druhým opatrením je „jedenkrát a dosť“ – aby občan nemusel opakovane nosiť úradníkom osobné či firemné dokumenty a údaje ako napríklad rodné listy, sobášne listy, daňové priznania a podobne. Štát by mal povinnosť uložiť si ich v elektronickej podobe do zložky občana či firmy a ak by ich niektorý úrad opäť potreboval, mohol by si ich odtiaľ stiahnuť.

Tieto dve opatrenia označili za najpotrebnejšie vyše dve tretiny účastníkov. Na tretiu priečku sa dostalo zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre 1. a 2. bezrizikovú kategóriu, ktoré sa pripravuje v najbližších týždňoch. Za ním sa umiestnilo výrazné zníženie daňovej a odvodovej agendy mikrofiriem a živnostníkov (podnikateľské a živnostenské licencie), či obmedzenie poskytovania zbytočných štatistických údajov, prípadne jeho digitalizácia.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že ak chce slovenská vláda úprimne znižovať administratívne zaťaženie podnikateľov, mala by to urobiť práve v oblastiach, kde to najviac potrebujú. Je to najmä vybavovanie rôznych potvrdení a dokladanie údajov, listín a podkladov. Vláda má veľkú možnosť zjednodušiť fungovanie štátu a otočiť pohľad na podnikateľa a občana z hlavy na nohy.

Nie občan je tu pre štát a úradníkov, ale úradníci sú platení z peňazí občanov preto, aby im slúžili a usilovali sa čo najviac im uľahčiť život, urobiť čo najviac za nich. Očakávame, že ministerstvo hospodárstva bude presadzovať práve takéto radikálne reformy, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť Slovenska a prispejú k ekonomickému rastu a tvorbe nových pracovných miest najmä v odľahlých regiónoch, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Slovensko sa posunulo v globálnom rebríčku, pomohlo viac leteckých liniek, mobilov, rýchlejší internet a zhoršenie iných

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

 

Sep 212017
 
 21. September 2017

Prieskum PAS prezradil, že vysielanie sa najviac týka priemyslu a služieb, firmy sa boja najmä zvýšenej byrokracie. Žiadajú, aby sa štát nemiešal do zamestnaneckých vzťahov alebo aby zachoval doterajší režim.

Odmeňovanie pracovníkov, ktorých zamestnávateľ vyslal na prácu do zahraničia je už dlhšie jablkom sváru medzi novými a starými členmi Európskej únie. Najmä pre Francúzsko a Nemecko je tŕňom v oku, že pre tamojších podnikateľov sú slovenské, poľské či rumunské firmy silnou konkurenciou aj vďaka tomu, že ich zamestnanci majú nižšie platy.

Na druhej strane sa podniky zo Strednej Európy bránia tlaku, aby stavebným robotníkom alebo vodičom kamiónov, ktorých vysielajú do západnej Európy platili rovnaké mzdy, aké sú tam bežné. Argumentujú tým, že im platia diéty, ubytovanie či dopravu, takže ich náklady na prácu sú podobné, ako u západných konkurentov. Súčasná úprava vyžaduje odmeňovanie aspoň na úrovni minimálnej mzdy cieľovej krajiny.

Nová smernica dostala žltú kartu

Európska komisia tento rok predložila návrh smernice, podľa ktorej by vyslaných pracovníkov mali platiť nie minimálnou, ale bežnou mzdou pre daný sektor v  krajine. Až 11 členských krajín vrátane Slovenska vystavilo smernici tzv. žltú kartu. V Bruseli sa rokuje o kompromise, dohoda sa má zrodiť do októbra.

Koncom augusta sa predseda vlády Róbert Fico stretol na túto tému s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a vyhlásil, že Slovensko sa blíži k dohode o úprave vysielania zamestnancov. Kým predtým novú smernicu odmietal, po stretnutí začalo Slovensko nečakane zastávať potrebu prijať smernicu o vysielaní pracovníkov, ktorá hovorí o odmeňovaní na úrovni cieľovej krajiny. Vláda sa tým chce brániť aj prílevu lacných pracovných síl zo Srbska, Ukrajiny a Vietnamu.

Prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska na túto tému sa od 12. do 19. septembra 2017 zúčastnilo 116 podnikateľov z rôznych odvetví. Až 70 z nich má skúsenosti s vysielaním pracovníkov do zahraničia. Prekvapujúco najviac z nich treba hľadať nie v doprave a stavebníctve, ale v priemysle – patrí sem zhruba polovica účastníkov prieskumu. Ďalších vyše 20 percent je z odvetvia služieb, IT priemyslu, či poradenstva.

Iba niečo cez desatinu podnikateľov pracuje v odvetví stavebníctva a v doprave ešte menej. Hovorí to o tom, že tieto špecifické odvetvia si zrejme žiadajú riešenia šité na mieru. Základný režim by sa mal nastaviť tak, aby fungoval pre firmy, ktoré pravidelne vysielajú pracovníkov na krátkodobú aj dlhodobú prácu, hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský.

Nie novej smernici a rastu byrokracie

Chystané pravidlá, že ak vyslaný pracovník strávi v inej krajine prácou viac ako tri dni, musí mu firma vyplatiť aspoň minimálnu mzdu cieľovej krajiny a zvládnuť aj celú administratívnu agendu, pokladá za správne iba vyše desatina účastníkov prieskumu, malá časť by s ním súhlasila, ak by mali dopravcovia výnimku. Polovica zo 116 hlasujúcich podnikateľov nesúhlasí, ďalšia takmer tretina si myslí, že hranica by mala ostať na terajšej úrovni.

Na ďalšiu otázku odpovedali už len podnikatelia, ktorí reálne vysielajú pracovníkov do zahraničia. Veľká časť z nich očakáva, že nová smernica im prinesie výrazný nárast byrokracie. Takmer polovica je presvedčená, že im stúpnu personálne náklady a tretina očakáva, že sa im bude ťažšie konkurovať na niektorých trhoch, niektorí dokonca plánujú odchod z takýchto trhov. Štvrtina neočakáva žiadne závažné zmeny.

Nechať to na firmy alebo nemeniť pravidlá

Na otázku, ako by navrhovali upraviť mzdy vyslaných pracovníkov, sa v prieskume objavili najmä dva výrazné názory. Najviac podnikateľov si myslí, že by štáty mali nechať firmy, aby si platili zamestnancov ako chcú, priklonilo sa k nemu zhruba 45 percent účastníkov. Potvrdzuje to častý postoj firiem, ktoré kritizujú zbytočné miešanie sa štátu do vzťahov medzi nimi a zamestnancami, vysvetľuje P. Kremský.

Ďalšia veľká skupina – vyše dve tretiny účastníkov by chcela zachovať súčasné pravidlá, ktoré sa smernica chystá meniť. Menšiu mieru súhlasu získali možnosti zavedenia kompromisných pravidiel (minimálna mzda po troch dňoch), zavedenia francúzskych požiadaviek (priemerná mzda po troch dňoch) alebo možnosť, aby si každá krajina zregulovala pravidlá sama.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že slovenská vláda by nemala podľahnúť tlaku veľkých krajín Európskej únie, ktoré chcú skomplikovať život firmám zo strednej Európy. Podobne ako vlády susedných krajín by Slovensko malo trvať na zachovaní súčasného režimu, ktorý zohľadňuje nároky vyslaných pracovníkov a neobmedzuje konkurenciu na spoločnom trhu Európskej únie.

Táto úprava tiež zabezpečuje ochranu slovenského pracovného trhu pred mzdovým dumpingom, ak budú pracovníci vyslaní na Slovensko pracovať naozaj pre spoločnosť, ktorá ich zamestnáva a nestanú sa predmetom prenajímania a špekulovania, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Žonglovanie s minimálnou mzdou je populistické a škodlivé

Singapur je aj tento rok najlepšou krajinou pre podnikanie na svete, Slovensko sa jemne zlepšilo, ale kleslo na 38. miesto

Podnikatelia stále nevidia zlepšenie, okrem justície, korupcie a byrokracie ich silnejšie bolí najmä nedostatok ľudí na trhu práce

Aug 172017
 
 17. August 2017

Náklady na prácu by sa firmám zvýšili o 70 eur, pracovník z toho dostane v čistom iba 30 eur, zvyšok zhltne daňový úrad a poisťovne.

V posledných dňoch sa objavujú informácie o  rokovaní tripartity a plánovanom zvýšení minimálnej mzdy na Slovensku od roku 2018 na 480 eur, ktoré navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podnikateľská aliancia Slovenska už v minulosti zverejnila, že odmieta administratívne zvyšovanie minimálnej mzdy od stola, bez ekonomických podkladov a naviazania na ukazovatele výkonu ekonomiky. Zmena kľúčového parametra trhu práce sa stále viac stáva marketingovým nástrojom politikov, ktorým si chcú nakloniť občanov, hoci je to pre krajinu rizikové a škodlivé. Aj zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka oznámil predseda vlády na prvomájových oslavách.

Politické zvyšovanie minimálnej mzdy má ničivé dôsledky na ekonomicky slabé regióny a niektoré odvetvia. Trpia najmä textilný, obuvnícky, elektrotechnický priemysel, ubytovacie a stravovacie, či sociálne služby. Hrozí im prepúšťanie, krach malých firiem, presun do čiernej ekonomiky a ekonomický úpadok slabých regiónov. V štátnom a verejnom sektore sa navyše zamestnancom často nevypláca ani minimálna mzda.

Čistý plat stúpne málo

Namiesto administratívneho zvyšovania hrubej minimálnej mzdy by mala vláda radšej zvýšiť čistú mzdu zamestnancov tým, že zvýši nezdaniteľné minimum a zníži im dane a odvody. Občanov nezaujíma žonglovanie s číslami, ale koľko dostanú na ruku, či na svoj účet.

V prípade zvýšenia minimálnej mzdy od budúceho roka o 45 eur na 480 eur mesačne totiž na tom najviac získa štát a verejné poisťovne. Náklady vrátane odvodov, ktoré za zamestnanca odvádza jeho zamestnávateľ sa totiž zvýšia na 631 eur mesačne, zamestnanec však dostane v čistom iba 403 eur, o necelých 30 viac ako tento rok.

Na daniach a odvodoch však štátu a poisťovniam odíde namiesto terajších 187 až 228 eur mesačne. Pracovník teda bude stáť firmu mesačne o 70 eur naviac, on z toho však dostane iba 30, o zvyšných 40 si prilepšia daňový úrad, Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Už teraz bezdetný pracovník s minimálnou mzdou platí mesačne daň 13,40 eur, od budúceho roka to bude až 20 eur. Dane a odvody už presiahnu polovicu jeho čistého platu.

Vývoj minimálnej mzdy, čistej mzdy a nákladov na prácu za posledné tri roky:

Ako dať ľuďom viac

Recept, ako zvýšiť mzdy nízkopríjmových skupín je jednoduchý – brať im menej peňazí na daniach a odvodoch. Jednou z ciest je zvýšiť hladinu nezdaniteľného minima, ktorá sa už roky zasekla na jednej úrovni. Druhou znížiť odvodové sadzby, ktoré musia firmy platiť za svojich pracovníkov.

Znamenalo by to o niečo nižšie okamžité príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré by sa však čoskoro opäť zvýšili vďaka vyššej zamestnanosti a odbúraním čiernej práce. Vyššie čisté mzdy by sa navyše štátu vrátili cez nákupy občanov a daň z pridanej hodnoty.

Na Slovensku sa podiel odvodov a daní na zárobkoch s rastom platov stále zvyšuje, zamestnanci teda dostanú z ceny práce stále menej. V Strednej Európe sa napríklad Slovensko dostalo na posledné miesto, pokiaľ ide o navýšenie nákladov na pracovníka oproti jeho priemernej hrubej mzde – je to až o 35,2 % viac, čo je vyššie ako v Česku, či dokonca v Rakúsku. V Poľsku, Maďarsku či Rumunsku zaplatí firma za pracovníka na odvodoch len o málo cez 20 % navyše, v Slovinsku je to dokonca 16 percent.

Populistické a škodlivé

V prieskume, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska uskutočnila v máji, sa podnikatelia jasne vyslovili proti zvyšovaniu minimálnej mzdy vládou a označili ho za populistické opatrenie. Za nesprávne ho pokladajú zhruba dve tretiny účastníkov. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.

Naopak, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že vláda by mala určovať výšku minimálnej mzdy iba vo verejnom sektore a nie v súkromnej sfére, ktorú nedotuje ani nefinancuje. Keďže sú však politici presvedčení, že je potrebné regulovať aj platy v súkromných firmách, navrhujeme naviazať zvyšovanie minimálnej mzdy na vývoj inflácie, priemernej mzdy či rastu miezd v štátnej správe.

Vláda by mala tiež stanoviť rozdielnu výšku minimálnej mzdy pre rozličné regióny Slovenska, ako aj pre rozličné odvetvia. Tie totiž prílišným rastom tejto hranice trpia, prichádzajú o pracovné miesta alebo ich vytláčajú do čiernej ekonomiky. Štát tak namiesto získavania daní a odvodov musí financovať sociálne dávky cez úrady práce.

Prečítajte si aj:

Vládne opatrenia pokladajú podnikatelia za populizmus, súhlasia najmä s vyšším nezdaniteľným minimom

Trináste platy oslobodené od daní a odvodov podnikatelia vítajú, ich povinné vyplácanie by však zabrzdilo rast miezd

Mar 072017
 
 7. Marec 2017

Rast ekonomiky potiahla spotreba domácnosti aj silnejší zahraničný dopyt, brzdili ho stále investície, avšak už so známkami oživenia.

Za celý rok 2016 sa rast HDP spomalil z 3,8% na 3,3%. Štatistický úrad mierne revidoval aj rast slovenskej ekonomiky v poslednom štvrťroku 2016 smerom nadol z 3,1% na 3,0%. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa slovenský HDP zvýšil o 0,8% (sezónne očistené, prepočet ŠÚ SR). 
Slovenská ekonomika si v poslednom štvrťroku udržala slušnú dynamiku medziročného rastu. Jeho hlavným motorom ostával silný zahraničný dopyt a zrýchľujúci sa rast spotreby domácnosti, vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Na druhej strane investície podľa jeho očakávaní aj v poslednom štvrťroku minulého roka vykázali výraznejší medziročný pokles, keď na ne negatívne pôsobil silný bázicky efekt pri verejných investíciách. Podobne bázicky efekt (predchádzajúci rok nafukovali čísla blížiace sa voľby) skresľoval aj čísla spotreby verejnej správy, ktorá tak medziročne poklesla o jedno percento. V dôsledku poklesu investícií bol tak aj celkový príspevok domáceho dopytu k rastu HDP stále mierne záporný a rast HDP stále ťahal čistý export.
Veľká časť rastu HDP v poslednom štvrťroku (vyše 1 p.b.) však ostala nevysvetlená v štatistickej diskrepancii (Štatistický úrad meria HDP prvotne ponukovou metódou, detailné rozloženie na zložky dopytu spresňuje neskôr). 

Export sa zrýchľuje, domácnosti viac nakupujú

Exportná výkonnosť slovenskej ekonomiky sa v závere minulého roka ďalej zlepšovala, keď slovenský priemysel ťažil najmä z oživenia na európskom trhu. Dynamika rastu exportu (v stálych cenách) sa v závere roka zrýchlila z 4,5% na 6,3%. Vyšší výkon priemyslu sa prejavil aj na vyšších nárokoch na dovozy materiálov a polotovarov pre výrobu.
Dovoz však potiahla nahor aj vyššia spotreba domácnosti a pravdepodobne už aj od dna sa odrážajúce investičné dovozy. Medziročný rast dovozov sa preto takisto zrýchlil z 0,8% až na 4,5% a príspevok čistého exportu k rastu HDP sa preto zmiernil z 4,6 pp v treťom na 3,4 pp v štvrtok kvartáli.
Mesačné čísla tržieb v maloobchode, ktoré naznačovali rekordne silné Vianoce v slovenských obchodoch potvrdila aj spotreba domácnosti. Jej rast v stálych cenách sa v závere roka medziročne zrýchlil z 2,5% na 3,3% a zaznamenal tak najrýchlejšiu dynamiku rastu od štvrtého kvartálu roku 2008. Spotreba domácnosti tak zvyšovala HDP až o 2,8 pb., v čistom vyjadrení (po očistení o vyvolané dovozy) bol však jej príspevok pravdepodobne predsa len nižší.

Brzdou investície, motorom priemysel, IT sektor, obchod a poľnohospodárstvo

Hlavnou brzdou zrýchľovania medziročného rastu HDP na Slovensku boli aj v poslednom štvrťroku minulého roka investície. Fixné investície sa medziročne prepadli až o 15%, takmer výlučne však v dôsledku bázického efektu pri verejných investíciách. Tvorba fixných investícií vo verejnom sektore sa medziročne prepadla o viac ako polovicu, keďže čísla v závere roka 2015 nafukovali finišujúce eurofondové projekty.
Mierny medziročný pokles vykázali aj fixné investície vo finančnom sektore (-1,1%). Naopak, dynamicky už rástli fixné investície nefinančných podnikov aj domácností, ktoré si pripísali dvojciferné dynamiky rastu tesne nad 10%.
Zdá sa pritom, že svoje dno už fixné investície dosiahli v treťom štvrťroku a pri sezónne očistenom medzikvartálnom porovnaní sme už mohli pozorovať mierny nárast investícií ako vo verejnom, tak aj v súkromnom sektore.
Medziročný pokles investícií čiastočne tlmili aj vyššie zásoby, čo by mohlo naznačovať vyššiu tvorbu fixných investícií v tomto roku, či vyššiu produkciu priemyslu – rástli tak zásoby materiálu, ako aj nedokončenej výroby. 
Pri pohľade na ponukovú stranu v poslednom štvrťroku minulého roka brzdil rast slovenskej ekonomiky najmä finančný sektor, kde sa tvorba hrubej pridanej hodnoty medziročne znížila až o 11,5% (najmä v dôsledku bázického efektu). Rast HDP tak finančný sektor spomaľoval o 0,5 pb.
Rast ekonomiky však brzdilo aj klesajúce stavebníctvo s poklesom pridanej hodnoty o 3,3% (záporný príspevok k rastu HDP -0,3 pb). Naopak, k rastu HDP prispel najmä priemysel (4,7% medziročne, príspevok k rastu ekonomiky 1,2 pb), IT sektor (14,9%, príspevok 0,6 pb.), obchod (3,8%, príspevok 0,6 pb.) a poľnohospodárstvo (21,4%, príspevok 0,5 pb). 

Výhľad

Úvod roka naznačuje, že európska ekonomika je v dobrej kondícií, myslí si Koršňák. Indikátory sentimentu naznačujú, že najmä európsky priemysel by mal zaznamenať veľmi silný úvod roka, keď PMI v priemysle pre eurozónu vzrástlo až na 70-mesačné maximum, podobne aj v Nemecku, či Českej republike.
Priaznivý vývoj európskych ekonomík by sa mal prejaviť aj na výkonne slovenskej ekonomiky (a priemyslu).  ”Náš odhad rastu HDP v tomto roku preto mierne revidujeme smerom nahor z 3,2% na 3,4%. Na rozdiel od predchádzajúceho roku, keď k rastu ekonomiky prispieval takmer výlučne čistý export, by mala byť štruktúra rastu v tomto roku už viac priklonená na stranu domáceho dopytu,” zdôrazňuje analytik Unicreditu.
Investície by sa mali vrátiť k rastu, keď ich už nebude štatisticky brzdiť bázicky efekt a práve naopak, reštart výstavby infraštruktúry by mal znova zvýšiť verejné investície. Silné investície najmä v automobilovom priemysle by zároveň mali byť garanciou rastu súkromných investícií.
Vývoj bankových úverov na prelome rokov však naznačuje, že rast investícií by mohli vykázať aj ďalšie sektory ekonomiky. Silný rast je pritom možné očakávať najmä v sektore nehnuteľností, a to nielen v časti bytovej výstavby. Napätý trh práce (rast zamestnanosti a silnejúci tlak na rast miezd)  by mal naďalej tlačiť nahor aj spotrebu domácnosti. Vyššie nároky na investičné a spotrebiteľské dovozy na druhej strane dočasne spomalia rast čistého exportu a stlačia čistý príspevok zahraničia smerom k nule.

Volebné riziká

Hrozby pre slovenskú ekonomiku naďalej prichádzajú najmä z geopolitického vývoja vo svete – a to či už z „domácej“ európskej politiky, tak aj „zahraničnej“ mimoeurópskej. Viaceré významné európske ekonomiky na čele s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom čakajú v tomto roku voľby. A hoci zatiaľ stále možno očakávať, že tieto voľby zásadne nezmenia smerovanie týchto krajín, riziko víťazstva politických síl založených na protekcionizme, ktoré by mohli prispieť k ďalšej destabilizácií Európy, nie je zanedbateľné.
Prípadné prekvapivé víťazstvo týchto antisystémových strán v niektorej z krajín by pravdepodobne už v prvej reakcii viedlo k zhoršeniu nálad naprieč ekonomikami EÚ a k spomaleniu, resp. až zastaveniu aktuálneho ekonomického oživenia v Európe. V globálnom meradle je hrozbou najmä prípadný nárast protekcionizmu vo svetovom obchode po nástupe Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta, myslí si Ľubomír Koršňák. 

Prečítajte si aj:

Zavedenie nových daní a odvodov prevážilo drobné pozitívne zmeny. Ekonomika stále cíti zhoršovanie podmienok.