Jún 222016
 
 22. Jún 2016

Výsledky jednoznačne hovoria o tom, že Slovensko skôr podnikanie obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít.

Podnikateľská aktivita na Slovensku v roku 2015 výrazne poklesla. Obmedzuje ju vysoké daňové a odvodové zaťaženie, administratívna náročnosť, nepredvídateľná legislatíva a zlá vymožiteľnosť práva. Hovoria o tom výsledky medzinárodného výskumu Globálny monitor podnikania (GEM) za rok 2015. Na Slovensku ho uskutočnila Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave spoločne so Slovak Business Agency (SBA). Výsledky nájdete tu.

Výsledky prieskumu medzi expertmi jednoznačne hovoria o tom, že podnikateľské prostredie na Slovensku skôr podnikateľskú aktivitu obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít. Výnimkou sú len dve položky, a to prístup k fyzickej infraštruktúre, energiám a službám, ako aj prístup k infraštruktúre komerčných služieb pre ich podnikanie.

Vo všetkých ostatných oblastiach vidia experti rezervy. Najproblematickejšia je vládna politika z hľadiska byrokracie a daňového zaťaženia podnikania, systému vzdelávania na základných a stredných školách, transferu poznatkov vedy a výskumu do podnikateľských aktivít, ako aj kultúrnych a spoločenských noriem, ktoré súvisia s vnímaním a podporou podnikania.

Odborníci za najpálčivejšie obmedzenia podnikania pokladajú chronické problémy, ako sú vysoké odvodové a daňové zaťaženie, administratívna náročnosť, komplikovaná a nepredvídateľná podnikateľská legislatíva, problematická vymožiteľnosť práva či stále prítomná korupcia, zistila v prieskume GEM 2015 Univerzita Komenského.

Pokles nálady medzi podnikateľmi vidieť aj z prieskumov Indexu podnikateľského prostredia.

Stále menej stability

Podiel etablovaných podnikateľov na Slovensku, teda tých, čo podnikajú dlhšie ako tri a pol roka klesol na úroveň 5,7 %, čo je pod päťročným priemerom (7%), ale aj priemerom Európy (6,6%). Približuje sa dokonca k historickému minimu z roku 2013 (na úrovni 5,4%). Tento trend je podľa autorov monitoru nepriaznivý aj preto, že Slovensko je pod priemerom krajín, ktorých rozvoj je založený na inováciách (7%) a navyše je predposledné v rámci Višegrádskej päťky.

Podnikateľská aktivita začínajúcich podnikateľov na Slovensku v roku 2015 tiež poklesla, napriek tomu je Slovensko stále nad európskym priemerom. Medzi krajinami Višegrádskej päťky sme na prvom mieste. Motivácia začať podnikať sa mierne zlepšuje v prospech príležitosti zvýšiť si príjem a zlepšiť samostatnosť. Znižuje sa podiel tých, ktorí začínajú podnikať z nevyhnutnosti. Najvyššiu počiatočnú aktivitu má Bratislavský kraj (14,2%). Nad päťročným priemerom je aj Nitriansky a Banskobystrický kraj, Košický, Trnavský a Trenčiansky sú výrazne pod priemerom Slovenska.

Podiel tých, ktorí vidia vo svojom okolí príležitosti na podnikanie sa na Slovensku zvyšuje, ale so svojimi 26,4 %-ami je výrazne pod priemerom Európy (36,7%). Spoločenské postoje k podnikaniu sa nezmenili. Na Slovensku je veľmi nízke vnímanie podnikania ako kariérnej voľby. Vnímanie podnikania v spoločnosti má negatívny vplyv na rast podnikateľských aktivít. Dôvera Slovákov vo vlastné schopnosti má však počas piatich rokov rastúci trend. Až 52,4% opýtaných na Slovensku verí, že má schopnosti začať podnikanie, zatiaľ čo to isté si myslí iba 43,1% Európanov.

Podnikateľov najviac hnevá súdnictvo, byrokracia, korupcia a nespravodlivosť.

Seniori podnikajú zriedka

Mladí začínajúci podnikatelia (18 – 24 rokov) sú jedinou kategóriou, ktorá dosahuje hodnoty nad európskym priemerom, ale aj tá zaznamenala prudký medziročný pokles o 6% (z 18,2 na 12,1°%) a Slovensko kleslo z prvého miesta v Európe na štvrté. Podnikanie seniorov je tradične v druhej polovici európskeho rebríčka. Platí to tak v kategórii začínajúcich (hodnota Slovenska je 3,5%, európsky priemer je 4,2 %) aj etablovaných podnikateľov (5,9%, európsky priemer je 8,4%).

Podnikateľská aliancia Slovenska už roky upozorňuje, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa stále zhoršuje, ako potvrdzuje aj prieskum GEM 2015. Nedávno PAS navrhla tri jednoduché opatrenia, ktorými by Slovensko mohlo výrazne zjednodušiť život najmä malým štartujúcim firmám a povzbudiť ľudí rozbehnúť svoje podnikanie. Ako krajina predsedajúca v 2. polroku 2016 Rade EÚ by tak bolo Slovensko vzorom zníženia byrokracie a podpory ekonomického rastu v Európe:

  1. Platnosť všetkých nových zákonov a noviel, ako aj vyhlášok, nariadení a ďalších administratívnych nástrojov nastaviť vždy buď od 1. januára, alebo od 1. júla bežného roka.
  2. Zmeniť fungovanie Jednotných kontaktných miest tak, aby na nich podnikatelia mohli jednou návštevou vybaviť všetky administratívne povinnosti. Zaviesť povinnosť pre verejné orgány, aby si samy vyžiadali všetky potrebné podklady od iných orgánov.
  3. Čo najskôr zrušiť desiatky nezmyselných byrokratických povinností podnikateľov, ktoré pre štát a jeho občanov nie sú ničím prínosné, sú iba mrhaním času a energie. Príklady tu.

Globálny monitor podnikania (GEM) je najväčšia svetová štúdia o podnikaní. V roku 2015 sa doň zapojilo 62 krajín. Na rozdiel od väčšiny iných výskumov, ktoré sú zamerané na nové, prípadne malé a stredné podniky, GEM skúma správanie jednotlivcov pri začínaní a riadení podnikania, ako aj ich postoje k podnikaniu. To poskytuje detailnejší obraz podnikateľskej aktivity v porovnaní s oficiálnymi národnými štatistickými údajmi.

GEM sa realizuje od roku 1999. Slovensko sa do neho zapojilo po prvýkrát v roku 2011. Národným koordinátorom projektu je Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Jej hlavným partnerom v tomto výskume je Slovak Business Agency.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Feb 182016
 
 18. Február 2016

Hodnotenie volebných programov politických strán pokiaľ ide o reformy a súlad s požiadavkami Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Skvalitňovaniu podnikateľského prostredia budú v prípade účasti v budúcej vláde najviac naklonené strany Sloboda a Solidarita, Most-Híd, Kresťanskodemokratické hnutie a Sieť. Vyplýva to z analýzy, ktorú vo februári vykonala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Do hodnotenia zaradila ešte ďalšie štyri subjekty, ktoré majú najväčšiu šancu dostať sa po marcových voľbách do parlamentu – Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, Smer-sociálnu demokraciu, Stranu maďarskej komunity a Slovenskú národnú stranu. Informovali o tom prezident PAS Ondrej Smolár, člen Strategickej rady Jozef Hajko a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

Ako hlavné kritérium hodnotenia použila PAS dokument s názvom Desatoro požiadaviek podnikateľov. Aliancia skúmala, do akej miery sa strany týmto reformným požiadavkám venujú vo svojich volebných programoch a či na odstránenie vytýkaných nedostatkov ponúkajú účinné nástroje.

Druhým kritériom hodnotenia bolo odborné zázemie nevyhnutné na plnenie cieľov, doterajšie výsledky v reálnej politike a schopnosť posudzovaných politických strán spolupracovať s inými.

Politické strany dosiahli v celkovom hodnotení tieto výsledky na stupnici od 0 do 100 :

Poradie

Strana Celkové hodnotenie (%)

1.

SaS

48,8

2.

Most-Híd

46,2

3.

KDH

38,9

4.

Sieť

36,7

5.

SNS

20,9

6.

SMK

15,8

7.

Smer-SD

14,7

8.

OĽaNO

14,6

 

Najvyššie sa umiestnila strana SaS nasledovaná Mostom Híd. Napriek tomu, že lídri na čele majú náskok pred ďalšími dvoma v poradí – KDH a Sieťou–, očakávania podnikateľov napĺňajú iba z necelej polovice. Svedčí to o nedostatočnej snahe o skvalitňovanie podnikateľského prostredia zo strany slovenských politikov.

Druhá polovica rebríčka tento postreh potvrdzuje. Ďalšie štyri strany v poradí SNS, SMK, Smer-SD a OĽaNO nasledujú v hodnotení s veľkým odstupom a podnikateľov si všímajú len okrajovo. Smer-SD a OĽaNO možno navyše zaradiť medzi nečitateľné strany, lebo ani jeden mesiac pred voľbami nezverejnili vlastné volebné programy, preto musela PAS brať do úvahy iba krátke predvolebné programové zámery.

Politické strany si vo svojich volebných programoch najviac všímajú požiadavky podnikateľov na znižovanie daní a odvodov, očisťovanie verejného života, zvyšovanie transparentnosti verejnej správy, odbúranie byrokracie a všeobecné uľahčenie podnikania.

V porovnaní s minulosťou je priemerné prekrytie reformných zámerov politických strán s požiadavkami podnikateľov na najnižšej úrovni zo všetkých skúmaných predvolebných období.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. PAS je presvedčená, že vytváranie lepších podmienok na podnikanie podporí ekonomickú aktivitu, vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov 

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Feb 112016
 
 11. Február 2016

Zhoršujúce sa podnikateľské prostredie na Slovensku môžu zlepšiť jedine hlboké reformy.

Iniciatíva Štrngám za zmenu ako občianska iniciatíva, za ktorou stoja renomované mimovládne organizácie (Inštitút SGI, Nadácie Pontis, Nadácia Zastavme korupcie, VIA IURIS) vytvorila legislatívne konkrétne návrhy, ako zvýšiť vymožiteľnosť práva a obmedziť možnosť obchádzania pravidiel mocnými.

„Podnikatelia považujú za najväčšie problémy, ktoré im strpčujú život nefunkčnosť súdov, korupciu, nerovnosť pred zákonom či zlé hospodárenie štátu. Zhoršuje to podnikateľské prostredie na Slovensku, umožňuje podvody, priživovanie sa špekulantov a výpalníctvo. Zmeniť to môžu jedine hlboké reformy. PAS sa preto pridáva a tiež štrngá za zmenu v oblastiach, ktoré iniciatíva pomenovala. Nech sa správa štátu vráti do rúk jeho občanov, nech sa Slovensko stane krajinou pre ľudí,“  hovorí Peter Kremský, výkonný riaditeľ PAS.

K opatreniam iniciatívy a ich presadzovaniu po získaní mandátu sa doteraz zaviazali strany Most-Híd, #Sieť, hnutie OĽaNO, Kresťanskodemokratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita.

Iniciatíva po voľbách bude tlačiť na politické strany, aby boli opatrenia zamedzujúce korupcie prijaté do vládneho programu a do legislatívneho plánu úloh.

Kľúčové zmeny sa týkajú odpolitizovania polície, zabránenia vplyvu na prokurátorov, tlaku na zvyšovanie zodpovednosti sudcov, sfunkčnenia Najvyššieho kontrolného úradu, odkrývania schránkových firiem a zabránenia prikrmovania.

Konkrétne podrobné návrhy opatrení sú zverejnené na stránke http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

Nov 042015
 
 4. November 2015

Tri percentá faktúr odberatelia nikdy nezaplatia, ich doba splatnosti je na Slovensku jedna z najdlhších v Európe.

Slovensko je jednou z krajín, ktoré majú najvyšší podiel nezaplatených faktúr po termíne splatnosti v Európe. Vyplýva to z prieskumu European Payment Practices 2015, ktorý tento rok v mnohých európskych krajinách vykonala poradenská spoločnosť EOS Group.

Presne štvrtina vystavených faktúr na Slovensku nie je v termíne splatnosti uhradená, prezradil tohtoročný prieskum. Ide pritom o zlepšenie oproti vlaňajšku, v minulom roku to bolo až 29% vystavených faktúr. Hovorí to o schopnosti a ochote firiem platiť načas a dôvere medzi podnikateľmi.

Rovnaký ako na Slovensku je podiel meškajúcich platieb faktúr aj v Rumunsku, ešte o percento vyšší v Grécku, Bulharsku alebo v Rusku. Naopak, v Maďarsku je to 23% a v Poľsku iba 22 percent. Západoeurópske krajiny sú na tom ešte lepšie, v Rakúsku je to 19 a v Nemecku iba 17 percent.

Tri percentá vystavených faktúr nezaplatia na Slovensku klienti vôbec, zvyšok s oneskorením. O percento viac nesplatených dlhov je v prípade koncových zákazníkov – spotrebiteľov. Podobný podiel tvoria nezaplatené faktúry aj v iných krajinách, nižší je iba v Nemecku, kde je to v prípade firemných zákazníkov dokonca iba jedno percento.

Spotrebitelia – koncoví zákazníci majú na Slovensku v prípade omeškania platieb približne rovnakú platobnú disciplínu ako firmy, poväčšine však majú kratšiu splatnosť faktúr. Kým v prípade spotrebiteľov je to v priemere 27 dní, pri firmách je to až 40 dní.

Najdlhšie termíny splatnosti si firmy medzi sebou poskytujú v Španielsku (45 dní) a Grécku – až 51 dní. Takmer 40 dní je to aj v Rumunsku a Bulharsku, v Rusku 41 dní. Najkratšie termíny splatnosti sú v Nemecku – v priemere 26 dní, v Maďarsku je to 33 dní. Pritom v Maďarsku to bolo ešte vlani 40 dní a v Španielsku vyše dva mesiace.

Platobná disciplína na Slovensku sa tak podľa prieskumu v tomto roku zlepšila, stále je však dosť odvetví, kde sa podnikatelia sťažujú na dlhé čakanie na úhrady svojich faktúr. Príkladom môže byť stavebníctvo, doprava a rôzne služby.

Zlepšenie platobnej disciplíny by mohlo priniesť rýchlejšie a spoľahlivejšie fungovanie súdov, v čom Slovensko zaostáva za ekonomicky vyspelými krajinami. Vysoká zadlženosť a platobná neschopnosť firmy by sa mala riešiť na účet jej akcionárov a nie tak, aby na to doplatili jej veritelia, ako sa to stalo pri mnohých reštrukturalizáciách a bankrotoch.

Nepoctivých podnikateľov by to odradilo od hromadenia dlhov, podnikateľské prostredie by sa vyčistilo a zamedzilo by sa druhotnej platobnej neschopnosti, ktorá často stiahne do insolventnosti aj ekonomicky zdravé firmy.

Podnikateľská aliancia Slovenska očakáva, že Slovensko obdobie silného hospodárskeho rastu a exportu využije na zlepšenie činnosti súdov. Očakávame tiež prijatie legislatívy, ktorá by podnikateľov chránila pred neplatičmi a umožnila im efektívne vymáhanie svojich pohľadávok.

Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva sú najväčším problémom podnikateľského prostredia na Slovensku, hovorí najnovší prieskum PAS Index podnikateľského prostredia:

Podnikatelia sa sťažujú na súdnictvo a zvýhodňovanie Váhostavu

Apr 272015
 
 27. Apríl 2015

Najúčinnejším nástrojom na vyhnutie sa podobným problémom, v akých je momentálne Váhostav a jeho nezabezpečení veritelia, by mal byť  zákaz účasti vo verejných obstarávaniach firmám, ktoré platia oneskorene. Myslí si to až 70 % podnikateľov, ktorí sa zapojili do prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Celkovo sa prieskumu zúčastnilo 65 firiem. Respondenti sú presvedčení, že týmto spôsobom by sa zvýšila platobná disciplína a motivácia firiem dodržiavať dohodnuté lehoty platieb. Zároveň by sa firmám s problematickou platobnou disciplínou preventívne obmedzoval prístup k ďalším verejným zákazkám a potenciálnemu prenosu zlej platobnej disciplíny na ďalších dodávateľov v budúcnosti.

Druhým najviac preferovaným opatrením, s podporou 62 % podnikateľov, bola zmena režimu platenia DPH, kde by sa daň vo všeobecnosti odvádzala až po úhrade faktúry. Toto opatrenie by čiastočne odbremenilo veriteľov a v prípade postupného zhoršovania platobnej disciplíny a s tým súvisiaceho zvyšovania dočasného výpadku štátnych príjmov by sa vytvoril väčší tlak, aby štát z vlastnej iniciatívy situáciu riešil intenzívnejšie, napr. spružnením pravidiel súvisiacich s vymožiteľnosťou dlhov.

Tretím preferovaním opatrením je väčšia zaangažovanosť obstarávateľov na kontrole platobnej disciplíny kontrahovaných dodávateľov. Respondenti prieskumu by uvítali zverejňovanie zoznamov subdodávateľov a,  v prípade neplatenia, navrhujú, aby pohľadávky subdodávateľov hradil priamo obstarávateľ, na úkor dodávateľa. Relatívne vysoká popularita tohto radikálneho a z hľadiska štátnej administratívy náročného riešenia len ilustruje prehlbujúcu sa skepsu a nedôveru podnikateľov k štandardným nástrojom vymáhania pohľadávok – od vydania platobného rozkazu, cez exekúcie až po konkurzné konanie. Je dôkazom neefektívneho fungovania nástrojov na vymáhanie pohľadávok a vedie podnikateľov k podpore neštandardných postupov.


Pozn.: Podnikatelia mali z uvedených možností vybrať 3, ktoré považujú za najúčinnejšie. Dĺžka pruhu vyjadruje mieru zhody podnikateľov s navrhnutým opatrením.

Ďalším preferovaným riešením je výmena pohľadávok za dlhopisy a akcie reštrukturalizovanej firmy, k čomu čiastočne smeruje aj aktuálny vládny návrh, ktorý má vzniknutú situáciu vo Váhostave riešiť.

Prekvapivo až na piatom mieste skončili existujúce legislatívne opatrenia, ktorých dôsledná aplikácia by mohla viesť k skoršiemu začatiu reštrukturalizácie alebo konkurzu neplatičov. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii totiž ukladá štatutárom v prípade predĺženia povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dôsledné, pod hrozbou prísnych sankcií vynucované dodržiavanie povinností štatutárov by malo byť základným predpokladom zlepšenia platobnej disciplíny na Slovensku, pričom by sa sankcie, v prípade spôsobenia škôd nečinnosťou štatutárov, mali vzťahovať aj na osobný majetok kompetentných osôb.

Ďalšie možnosti, ako umožnenie reštrukturalizácie iba za podmienky, ak dôjde k úhrade minimálne 50 % hodnoty pohľadávok nezabezpečených veriteľov alebo automatické vylučovanie ponuky s najnižšou cenou z verejného obstarávania, by preferovala len marginálna časť podnikateľov. Znamená to, že podnikatelia ich vo všeobecnosti považujú za málo účinné. Uvedené opatrenia navyše do istej miery spochybňujú základné princípy procesov reštrukturalizácie a verejného obstarávania.