júl 302015
 
 30. júla 2015

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej úlohou je bdieť nad udržateľnosťou ekonomickej budúcnosti Slovenska, vydala materiál, v ktorom sa zaoberá demografickým vývojom krajiny a poukazuje na jeho riziká.

V období najbližších desaťročí sa očakáva, že Slovensko prejde významnou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva. Pomerne spoľahlivo to vieme predpovedať na základe počtu dnes narodených a žijúcich generácií. Aj o 30 rokov budú tvoriť významnú časť celkovej populácie.

Postupné starnutie silných populačných ročníkov v kombinácií s malým počtom narodených detí a nárastom očakávanej dĺžky života bude znamenať, že počet ľudí starších ako 65 rokov sa v najbližších 50-tich rokoch zdvojnásobí. Produktívna časť obyvateľstva sa zároveň zmenší o viac ako tretinu. Priemerný vek obyvateľstva dosiahne takmer 50 rokov, čo je o 10 rokov viac ako v súčasnosti, vypočítala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

 

Takto by malo Slovensko vyzerať o 50 rokov

Priemerný vek obyvateľov Slovenska bol v roku 1950 iba 30 rokov, do roku 1980 sa zvýšil iba mierne – na 33 rokov. Do roku 2014 však medzitým narástol na 40 rokov a za ďalších 50 rokov má byť priemerný Slovák 49-ročný. To zmení pohľad spoločnosti na veľa dôležitých otázok, prevládnu prístupy typické pre starších ľudí, mladých to môže z krajiny vyháňať.

V roku 1950 živilo jedného seniora až desať produktívnych ľudí, vlani to bolo už len 5 produktívnych. O 50 rokov to už bude iba 1,6 produktívneho človeka na jedného seniora, tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Už teraz štát dotuje Sociálnu poisťovňu zo štátneho rozpočtu sumou takmer jedna miliarda eur, aby mala z čoho vyplácať dôchodky.

PAS

júl 292015
 
 29. júla 2015

Trnavskú automobilku čaká v druhej polovici tohto roka niekoľko modernizačných projektov, hlavná je príprava na štart produkcie nového modelu, ktorý prinesie do slovenského závodu investície za 80 miliónov eur.

Spoločnosť PSA Peugeot Citroën Slovakia vyrobila v prvom polroku 2015 spolu 165 227 vozidiel, čo reprezentuje medziročný rast 10,5 %. Uplynulý polrok bol v znamení výroby dvojmiliónteho vozidla od spustenia sériovej výroby v Trnave v roku 2006.

„Pozitívna nálada na trhu dáva všetky predpoklady, aby sa celoročný objem výroby priblížil k hranici 300 000 vozidiel,“ uviedol dnes pre TASR hovorca trnavskej automobilky Peter Švec. Cestu k novým majiteľom, ako informoval, si našlo 142 084 automobilov Peugeot 208. V roku 2014 to bolo v prvom polroku 118 899 vozidiel tejto značky. Výrazným impulzom predaja tohto modelu je podľa Šveca restyling vozidla uvedený na trh v júni.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Trnavská automobilka zvýšila výrobu o viac ako 10 %

jún 032014
 
 3. júna 2014

(výsledky prieskumu PAS)

Zamestnávanie absolventov stredných škôl je vo väčšine firiem spojené s doškoľovaním. Podnikatelia v prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska uviedli, že len pätina absolventov stredných škôl je dostatočne pripravená na prax. Zvyšok musí popri zamestnaní absolvovať doškolenie, ktoré zamestnávateľov stojí v priemere 656 eur. Približne tretina firiem platí za doškolenie prijatých absolventov sumu do 800 eur, čo zodpovedá približne jednej priemernej mzde v hospodárstve. V 12 % prípadov platí zamestnávateľ sumu na úrovni dvoch až štyroch priemerných miezd. Školenia v hodnote viac ako štvornásobku priemernej mzdy absolvuje len 7 % stredoškolských absolventov. Do prieskumu PAS sa zapojilo 130 podnikateľov z celého Slovenska.

Otázka 1: Koľko Vás dnes (v priemere) stojí doškolenie nedostatočne kvalifikovaného stredoškolského absolventa na požadovanú kvalifikačnú úroveň?
 

Relatívne nízke sumy na doškoľovanie väčšiny absolventov stredných škôl vyvracajú všeobecné tvrdenia o ich absolútnej nepripravenosti na prax. Pokiaľ by boli absolventi po škole skutočne nepoužiteľní, tak by ich dovzdelanie stálo s najväčšou pravdepodobnosťou viac. Výsledky prieskumu naznačujú, že nie je účelné žiadať zásadnú rekonštrukciu celého stredoškolského a odborného vzdelávania. Zásadnejšie zmeny si vyžadujú len odbory, kde je dovzdelanie drahé. V ostatných odboroch postačí úprava alebo doplnenie osnov podľa toho, v akých oblastiach zamestnávatelia absolventov doškoľujú.

Príplatok za kvalitného absolventa

Kvalitného absolventa strednej školy môžu firmy prilákať tak, že mu ponúknu vyšší nástupný plat. Priemerný príplatok k bežnému nástupnému platu pre kvalifikovaného absolventa predstavuje v priemere 132 eur. Štvrtina firiem je presvedčená, že na prilákanie kvalitného absolventa strednej školy by stačilo zvýšenie bežného nástupného platu o maximálne 100 eur. Ďalšia štvrtina firiem vie prilákať kvalitného absolventa príplatkom od 100 do 200 eur. Viac ako 200 eur by muselo k bežnému nástupnému platu pridať 15 % firiem. Zvyšných 35 % firiem je presvedčených o tom, že ich systém odmeňovania je dostatočne motivačný na prilákanie kvalitných absolventov.

Otázka 2: O koľko eur by ste (v priemere) museli zvýšiť nástupný mesačný plat, aby ste získali do Vašej spoločnosti kvalitného stredoškolského absolventa?
 

Mzdové očakávania absolventov

Stredoškolskí absolventi požadujú pri nástupe do zamestnania plat, ktorý je v priemere o 31% vyšší oproti ponúknutej mzde zodpovedajúcej mzdovému systému zamestnávateľa. Dvaja z piatich absolventov očakávajú mzdu vyššiu o maximálne 25 %. Tretina absolventov očakáva plat, ktorý je oproti bežne ponúkanému nástupnému platu vyšší o 25 %  až 50 %. Viac ako 50%-ne nadhodnotené očakávania v oblasti odmeňovania má 13 % absolventov. Zvyšných 14 % absolventov očakáva nástupný plat, ktorý zodpovedá možnostiam firmy a jej systému odmeňovania.

Otázka 3: O koľko percent vyššiu mzdu očakávajú (v priemere) absolventi stredných škôl v porovnaní so mzdou, ktorú ste im ochotní vo Vašej spoločnosti ponúknuť?

Počet absolventov je vo väčšine odborov dostatočný

Len jeden z piatich podnikateľov v prieskume uviedol, že pociťuje nedostatok absolventov stredných škôl. Na druhej strane, až 58 % podnikateľov si nemyslí, že by školstvo malo v danom odbore podnikania zabezpečiť viac absolventov. Ostatných 22 % respondentov sa k danej otázke nevedelo vyjadriť. Odpovede podnikateľov na túto otázku indikujú, že problém s nedostatkom absolventov nie je všeobecný a týka sa len vybraných odvetví, resp. oblastí podnikania.

Otázka 4: Malo by školstvo v odbore, v ktorom podnikáte, zabezpečiť viac stredoškolských absolventov?

Ako identifikovať potreby trhu práce

V súvislosti s identifikáciou potrieb trhu práce sa v poslednom období hovorí najmä o dvoch prístupoch, ktorými sú zohľadňovanie objektívnych trhových dát, napr. nezamestnanosti alebo platov absolventov, a prognózovanie založené na odhadoch zamestnávateľov. Kým ministerstvo školstva v poslednom období preferuje viac metódu založenú na odhadoch vybraných zamestnávateľov, respondenti sa v prieskume PAS priklonili skôr k využívaniu trhových dát. Polovica podnikateľov vníma túto metódu ako efektívnejšiu. Naopak, iba 28 % podnikateľov by pri zisťovaní potrieb trhu práce kládlo hlavný dôraz na odhady samotných zamestnávateľov. Zvyšných 22 % podnikateľov by s rovnakou váhou zohľadnila obe metódy.

Otázka 5: Ktoré údaje by sa mali viac zohľadňovať v diskusii o potrebe absolventov stredoškolských vzdelávacích odborov?

Nižšia dôvera respondentov voči odhadom zamestnávateľov môže súvisieť s počinom ministerstva školstva zo začiatku tohto roka, keď ministerstvo zverejnilo zoznamy stredoškolských študijných odborov, ktoré plánuje intenzívnejšie podporovať s cieľom zvýšiť počet študentov a tiež odborov, ktorých podpora sa zníži. Zoznamy boli pripravované v spolupráci s vybranými podnikmi v regiónoch, no s najväčšou pravdepodobnosťou obsahovali viacero zásadných skreslení. Odporúčali napríklad zvyšovať počty študentov v odboroch, ktoré majú vysokú absolventskú mieru nezamestnanosti (napr. klampiar – 75 %, podlahár – 55,6 %, čalúnnik – 38,1 %) a naopak utlmovať odbory, ktorých absolventi sú na trhu práce žiadaní nadpriemerne (strojári, informatici). I to je dôvod, aby sa pri prognózovaní potrieb trhu práce viac zohľadňovali dáta merajúce úspešnosť a uplatniteľnosť stredoškolských absolventov na trhu práce. Obzvlášť ak uvážime, že táto metóda je relatívne lacnejšia, nehrozí pri nej konflikt záujmov, je menej zaťažujúca z hľadiska administratívneho zaťaženia a zároveň spoľahlivejšia.

mar 012013
 
 1. marca 2013

Aktuálne zmeny v oblasti práce na dohodu výrazne negatívne ovplyvnili podnikanie podľa každého tretieho podnikateľa. Približne rovnaký podiel respondentov (34,4 %) hodnotí dopady nových dohôd ako mierne negatívne. Pozitívne nevníma predmetné zmeny takmer žiadny podnikateľ, v prieskume to bolo menej ako 1 % opýtaných. Neutrálne sa k zmenám podmienok zamestnávania na dohodu stavia 31,3 % podnikateľov. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, do ktorého sa zapojilo 131 podnikateľov.

Graf 1: Ako ovplyvnili Vaše podnikanie zmeny v odvodoch a pracovných podmienkach pre pracovníkov na dohodu?

Hlavnou príčinou negatívneho postoja podnikateľov sú zvýšené náklady vyplývajúce zo zavedenia plnej výšky odvodov zamestnávateľa na všetky dohody okrem tých, ktoré vykonávajú študenti alebo dôchodcovia. Na zvýšenie nákladov firmy zareagovali zväčša prepúšťaním dohodárov. V podnikoch, ktoré sa zapojili do prieskumu, predstavovali dohodári v minulom roku v priemere 14,56 % celkovej pracovnej sily. Od nového roka ich je len 5,8 %, čo predstavuje pokles o 60,2 %.

V polovici prípadov podniky znižovali počty dohodárov a ich prácu pridelili iným zamestnancom. Vo štvrtine podnikov časť dohodárov prepustili a ich pracovné aktivity zanikli. Čiastočne akceptoval zvýšené náklady pri súčasnom čiastočnom znížení čistých miezd pracovníkov na dohodu každý piaty podnik. Približne 17 % podnikov zachovalo čisté mzdy dohodárov a zvýšené náklady prebrali v plnej miere na seba. Opačne sa zachovalo 15 % podnikov, ktoré pri zachovanej úrovni nákladov práce premietli zvýšené náklady na odvody pracovníkov na dohodu do nižších čistých miezd. Iným spôsobom, napr. prijatím dohodárov na štandardný pracovný úväzok, alebo intenzívnejšou spoluprácou so študentmi, rieši novú situáciu 6 % podnikov.

Graf 2: Ako sa podniky vysporiadali s vyššími nákladmi na zamestnávanie dohodárov?

Pozn: Súčet percent v uvedenom grafe prekračuje hodnotu 100 %, nakoľko v každom podniku mohli aplikovať viaceré z uvedených opatrení.

PAS dlhodobo podporuje postupné približovanie daňovo-odvodových režimov rôznych právnych foriem práce, no v prípade zavedenia odvodov na práce na dohody v minulosti upozorňovala na potrebu ochrany dohodárov s nízkymi príjmami prostredníctvom odpočítateľnej položky na odvody – tak, ako je to stanovené pri brigádnickej práci študentov. Túto možnosť PAS odporúča vláde zvážiť v čo najkratšom čase, vzhľadom na radikálny pokles zamestnancov pracujúcich na dohody a rastúcu nezamestnanosť na Slovensku. Vláda by tým zjednodušila možnosť privyrobenia si pre ľudí s najnižšími príjmami, vytvorila by vhodnejšie podmienky na zapojenie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce a zároveň by naďalej zamedzila zneužívanie systému dohôd na vyplácanie neúmerných odmien v snahe vyhnúť sa odvodom.

 

sep 032012
 
 3. septembra 2012

Máloktorý zákon vyvoláva toľko protichodných názorov, a navyše tak často, ako Zákonník práce. Zamestnávatelia zdôrazňujú potrebu flexibility pre rýchlejšiu tvorbu pracovných miest, odborári volajú po posilňovaní ochrany zamestnancov. Problémom týchto diskusií je, že sa zakladajú viac na emóciách ako na dátach a analýzach. Jednou zo základných otázok je, akým spôsobom ovplyvňuje flexibilita Zákonníka práce tvorbu pracovných miest.

OECD od roku 1990 meria flexibilitu pracovných kódexov svojich členských krajín a sleduje tiež úroveň zamestnanosti. Ak preskúmame závislosť týchto dvoch ukazovateľov za posledné dve desaťročia, zistíme, že krajiny s vyššou flexibilitou pracovného kódexu majú zvyčajne aj vyššiu mieru zamestnanosti. Pozitívnymi príkladmi sú Švajčiarsko, Dánsko, Japonsko, USA, Veľká Británia, Nový Zéland či Kanada, kde priemerná miera zamestnanosti za ostatných dvadsať rokov prekračuje 70 %. Negatívnymi príkladmi sú Španielsko, Taliansko, Grécko, ale tiež Belgicko s priemernou mierou zamestnanosti pod 60 %. Pravdou je, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru zamestnanosti. Na tú majú súčasne vplyv aj ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie, či kvalita vzdelávania. Každopádne, dáta OECD za posledné dve dekády ukazujú, že neflexibilný pracovný kódex je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak zvyšujú motiváciu hľadať alternatívne riešenia. Na Slovensku ide najmä o využívanie dohôd, spoluprácu so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov alebo rovno čiernu prácu s výplatou na ruku.

Preukázaná závislosť medzi prísnosťou Zákonníka práce a zamestnanosťou spolu so skutočnosťou, že európskymi rekordérmi v miere nezamestnanosti sú Španielsko, Grécko a Portugalsko – krajiny s najrigidnejšími pracovnými kódexmi v EÚ, by mali byť hlavnými argumentmi proti pripravovaným zmenám. Ak dnes Slovensko čelí viac ako 13%-nej nezamestnanosti, ktorú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora, je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali na názory podnikateľov. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska v navrhovanej novele Zákonníka práce podnikateľom najviac prekáža opätovné zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného, obmedzenie uzatvárania pracovných pomerov na určitú dobu a posilňovanie právomocí a manažérskych kompetencií zástupcov zamestnancov napr. pri stanovovaní noriem práce alebo zavádzaní pružného pracovného času. Šancu odstrániť alebo aspoň zmierniť príslušné ustanovenia novely majú teraz v rukách poslanci Národnej rady SR. Ak ju zahodia, negatívne dopady v podobe vyšších transakčných nákladov nepocítia len samotní podnikatelia, ale aj všetci zamestnanci a najmä nezamestnaní.

Ak majú vláda a poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu zamestnancov na trhu práce, nech oslabia silu zamestnávateľov nie cez rigidné a zväzujúce predpisy, ale posilňovaním konkurencie na trhu práce. Inými slovami, čím viac podnikateľov bude na Slovensku rozvíjať svoje aktivity a tvoriť pracovné miesta, tým bude dobrý zamestnanec vzácnejší, váženejší a lepšie oceňovaný. Stačí si spomenúť na predkrízové roky 2007 a 2008, kedy sa v médiách začali objavovať správy o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nájsť si prácu nebol zďaleka taký problém ako dnes. Chce to len začať konečne zlepšovať kvalitu podnikateľské ho prostredia. Reálne, nie na papieri.

Róbert Kičina
výkonný riaditeľ PAS